Pred mesiacom som zverejnil článok o 7 najlepších krajinách pre cestovanie zo stovky tých, ktoré som stihol navštíviť. Ak však navštívite 100 krajín, s veľkou pravdepodobnosťou sa vám stane, že na niektorú krajinu nebudete mať dobré spomienky. V tomto článku teda prinášam svojich najhorších 7 krajín na cestovanie, teda miest, ktorých navštíveniu by ste sa radšej mohli vyhnúť. Dôvody, prečo nemá zmysel tam cestovať, môžu byť rôzne, ale spoločným menovateľom pre tieto krajiny je to, že sa tam zrejme nikdy nevrátim a pokiaľ sa vy rozhodujete o tom, kde chcete stráviť dovolenku, je lepšie pouvažovať o ktorejkoľvek inej krajine, než sú tie v tomto zozname.

Veľa krajín v tomto rebríčku by si podľa mňa zaslúžilo od turistov embargo, aby sa naučili si ich opäť vážiť, najmä pokiaľ turizmus predstavuje esenciálnu časť ich ekonomiky. Pokiaľ sa predsalen rozhodnete do niektorej z nich cestovať a neveríte mojim skúsenostiam… nuž, boli ste varovaní

Na rozdiel od 7 najlepších krajín, uvádzam tento rebríček v opačnom poradí, teda od najmenej nevhodnej krajiny po tú najnevhodnejšiu.

7. Singapur

Singapur je považovaný za ázijského tigra a za jednu z mála krajín na svete, ktorá získala svoju samostatnosť proti svojej vôli. Po uvoľnení spod britskej kontroly sa dobrovoľne pričlenil k Malajzii, ktorá ho však o pár rokov na to z federácie vykopla zo strachu z narastajúceho vplyvu čínskej komunity, ktorá tvorí v Singapure väčšinové obyvateľstvo.

Číňania sú však na rozdiel od lenivých Malajcov oveľa pracovitejším národom a aj vďaka tomu a správnej orientácii na moderné technológie sa mestský miništát vypracoval na ekonomickú a časom i vojenskú veľmoc v regióne.

Singapur

Singapúr je tak supermoderné mesto s množstvom extrémne vysokých mrakodrapov a megalomanských projektov, ktorým však chýba akákoľvek autentickosť. Singapur je tak zároveň veľmi umelé mesto, ktoré navyše patrí medzi najdrahšie na svete. Z turistického hľadiska neexistuje žiadny racionálny dôvod, prečo sem cestovať tú diaľku – jedine ak máte zbytočne nevyužité kreditky, ktorým potrebujete pustiť žilou – Singapur je totiž nákupným rajom.

Prečo sem necestovať?

• extrémne vysoké ceny
• absencia akejkoľvek autentickosti

Kam radšej cestovať?

• Malajzia – oveľa zaujímavejšia a autentickejšia krajina, aj keď tiež trošku “skazená” moderným rozvojom a rýchlym zbohatnutím, najmä vďaka zásobám ropy.

6. Bulharsko

Bulharsko je obľúbenou destináciou mnohých Slovákov i Čechov, ktorí majú záujem o pobytovú dovolenku na plážach Čierneho mora. V jednej reštaurácii v Nessebre som dokonca videl české menu. Z rovnakého dôvodu sem lieta aj veľa Rusov, pre ktorých je Bulharsko niečo ako pre nás Chorvátsko.

Bulharsko zaraďujem do tohto rebríčka ako najmenej zaujímavú európsku krajinu (okrem Kosova, ktorého štatút je trochu špecifický). Bulharsko má síce pár pamiatok z obdobia Trákov a niekoľko kláštorov v horách, celkovo je však turizmus v tejto krajine hlavne o plážach a o mori.

Kostol v kláštore Rila

Bulharsko je však najchudobnejšou krajinou celej EÚ a je to poznať už od prvého momentu, čo prekročíte hranicu, aj pokiaľ by šlo o tú rumunskú. Chýbajúce dopravné a informačné značky a neexistujúce pruhy na cestách robia z cestovania autom v tejto krajine nočnú moru. Navyše Bulhari často šoférujú ako bez mozgu, nielen agresívne, ale i hlúpo.

Úplnou katastrofou je potom úroveň služieb. Aj keď na Slovensku to samozrejme tiež nie je žiaden zázrak, Bulharsko dokáže hravo prekonať vaše predstavy. Čašníci a čašníčky sú neskutočne hrubí a neochotní a je to zrejme jediná krajina, kde sa mi stalo, že nám čašník doniesol kalkulačku, nech si sami rozpočítame účet, lebo jemu sa nechce.

Z úplne prázdneho parkoviska nás po zaplatení strážca neokrôchane vyháňal, lebo sme si dovolili sa zdržať o minútu dlhšie, pretože sme nastavovali GPS súradnice do ďalšej destinácie. Z úplne prázdneho kostola Boyana nás vyháňala po 5 minútach tetuška s tým, že už sme tam boli 10 minút a to je maximum, a tak by sa dalo s príbehmi pokračovať.

Katedrála Alexandra Nevského v Sofii

Obyvatelia Bulharska nie sú veľmi obľúbení ani u svojich susedov a kamarátia sa akurát s Turkami, čo taktiež o niečom svedčí.

Celkovo zhrnuté, Bulharsko ponúka cestovateľovi pomerne málo na to, aká veľká je to krajina. Ak k tomu pripočítame tragický stav infraštruktúry a príšernú úroveň služieb a správanie sa voči turistom, tak si táto krajina jednoducho nezaslúži, aby ste v nej utrácali svoje peniaze.

Prečo sem necestovať:

• katastrofálna infraštruktúra
• nezaujímavá krajina a málo pamiatok
• neochota a neúcta k turistom

Kam radšej cestovať:

• Rumunsko – aj keď leží bezprostredne hneď na sever od Bulharska, ide o diametrálne odlišnú kultúru. Ľudia sú tu oveľa príjemnejší a krajina má toho veľa čo ponúknuť po stránke kultúrnej a historickej, ako aj prírodnej. Navyše i tu nájdete Čierne more a pláže.
• Grécko – krajina s oveľa bohatšou históriou a zaujímavejšími pamiatkami, ale taktiež krajšími plážami, najmä tými na mnohých gréckych ostrovoch.

5. Južné Thajsko

Južné Thajsko nie je úplne krajina v pravom slova zmysle, ale zdalo sa mi nefér tam zaradiť celé Thajsko, pretože táto krajina vie byť veľmi krásna a zaujímavá, najmä čo sa týka jej severnej časti. Južná časť Thajska je však o niečom inom – ide o jednu z turisticky najexponovanejších častí Ázie vôbec a dalo by sa povedať, že tam bol už prakticky každý. Negatívnym sprievodným javom je preto značná komercionalizácia a zvyšovanie cien.

Hovorím tu predovšetkým o oblastiach ako Phuket a Krabi, prípadne o ostrovoch k nim priliehajúcich. V prvom rade ide o destináciu pre pobytové dovolenky, čiže váľanie sa na pláži je tu primárnou aktivitou. Bohužiaľ, ostatné miestne obľúbené aktivity sú možno ešte horšie, keďže táto oblasť je známa najmä ako obľúbená destinácia single i nesingle mužov cestujúcich za sexuálnymi dobrodružstvami, ktoré pre nich majú pripravené miestne devy, prípadne muži prerobení na devy (či už čiastočne alebo úplne).

Loďky na ostove Phi Phi

Toto všetko má za následok veľmi špecifickú klientelu – postarší Rusi, ale i Nemci, Američania a vlastne všetky možné národnosti, ktoré sem prichádzajú s vidinou lacného alkoholu a sexu alebo v lepšom prípade pobytu na luxusnej pláži v tropickom raji. Aj keď pláže sú tu naozaj krásne, stojí za zváženie, či by nebolo lepšie sa poohliadnuť po inej destinácii.

Ďalším neblahým dôsledkom je rozmaznanosť miestnych pracovníkov v službách. Ceny sú niekoľkonásobne napálené (hlavne za dopravu) a domorodci dobre vedia, že predať raz a draho a mať týždeň veget je lepšie, než pracovať dlhšie a za normálne sadzby. Ceny taxíkov, lodnej dopravy a celkovo všetkých služieb sú tu tak niekoľkonásobne vyššie, ako vo zvyšku krajiny. Pokiaľ sú ceny dané pevne, domorodcom to nebráni vás natiahnuť aj tak a klamať, len aby z vás vytiahli peniaze naviac.

Navyše sú domorodci tak rozmaznaní a drzí, že riešenie akéhokoľvek problému je peklo – akonáhle majú vaše peniaze, nič ich nezaujíma. Thajci sú tu neochotní a leniví a sú pravým opakom toho, čo môžete zažiť na severe tej istej krajiny.

Prečo sem necestovať:

• neochotní, leniví a drzí ľudia pracujúci v službách
• hrozný profil typických turistov, ktorí sem cestujú
• chodí tam každý
• life is a mountain, not a beach – váľanie na akokoľvek krásnej pláži je nuda

Kam radšej cestovať:

• Severné Thajsko – pre oveľa zaujímavejšie miesta je lepšie navštíviť sever krajiny, vrátane Bangkoku. Prostredie je tu oveľa autentickejšie, nachádza sa tu mnoho pamiatok a ľudia sú oveľa priateľskejší a úctivejší.
• Vietnam – oveľa krajšia a taktiež lacnejšia krajina s množstvom pamiatok a autentickej kultúry, ktorej pláže sa môžu rovnať tým thajským. Naviac sem chodí oveľa menej pobytových turistov, ktorých zaujíma len studené pivo a teplá voda.

4. Kosovo

Jedna z najmladších krajín v Európe vznikla po vojne, na ktorú si veľa z nás stále pamätá. Kedysi súčasť Juhoslávie a po jej rozpade súčasť Srbskej republiky, začala mať problémy v druhej polovici 90-tych rokov. Na území Kosova žila veľká populácia Albáncov, spomedzi ktorých bolo mnoho separatistov snažiacich sa o samostatnosť, prípadne o pripojenie k Albánsku. Separatisti sformovali takzvanú oslobodzovaciu armádu, ktorá by však mala ťažko šancu proti srbskej presile.

Chrám nanebovzatia Panny Márie, kláštor Gračanica

Srbom samozrejme na území záležalo, pretože sa na ňom nachádza niekoľko významných kláštorov Srbskej ortodoxnej cirkvi a Kosovo je pre nich kolískou ich viery a samotnej štátnosti, takže sa ho nechceli len tak jednoducho vzdať. Do konfliktu sa zapojili náletmi Američania, ktorí tak pomohli k nastoleniu mieru a Kosovu k samostatnosti. Aké ciele presne týmto Američania sledovali nie je úplne jasné, ale dôsledkom je, že v Kosove sú veľmi obľúbení a dokonca tu nájdete Ulicu Gerogea Busha alebo Bulvár Billa Clintona.

Veľa krajín v Európe (vrátane Slovenska) Kosovo stále neuznalo, nič to však nemení na realite, že Srbsko nemá nad Kosovom žiadnu kontrolu a ovládajú ju miestne autority.

Prečo by ste sem nemali cestovať? No bezprostredné nebezpečenstvo vojny tu už dávno nehrozí, ale jej dedičstvo tu je stále – stále existuje veľa miest, kde je nebezpečné chodiť, pretože môžu byť stále zamínované.

Priština

Okrem bezpečnostného rizika tu existuje ďalší dôvod – v Kosove prakticky nič zaujímavé nie je a miestne mestá, vrátane Prištiny, sú veľmi deprimujúce. Tých pár srbských kláštorov bohužiaľ situáciu nezachraňuje a keď k tomu pričítame to, že Albánci šoférujú horšie ako dedo Simpson, výsledok je jasný – vyhnúť sa tejto krajine a cestovať radšej do niektorej zo zaujímavejších susedných krajín.

Prečo sem necestovať:

• stále trochu neistá bezpečnostná situácia
• škaredé sivé mestá
• zlá infraštruktúra
• nedostatok zaujímavých miest k videniu a navštíveniu

Kam radšej cestovať:

• Srbsko – zaujímave srbské kláštory nájdete i v Srbsku, vrátane Žiče alebo Studenice, ktorá je pamiatkou UNESCO.
• Čierna Hora – nájdete tu krásne jadranské pobrežie lemované historickými mestačkami a priezračne čisté more.
• Macedónsko – Skopje je oveľa zaujímavejšie mesto ako Priština a zároveň na juhu nájdete mestečko Ochrid a Ochridské jazero, ktoré patrí k jedným z najkrajších miest na Balkáne.

3. Karibik – Malé Antily

Karibik je ďalšou položkou v rebríčku, ktorá nie je krajinou samou o sebe. Zaradil som sem ostrovy patriace do skupiny Malých Antíl, pretože by bolo ťažké vybrať len jeden z nich a väčšina turistov sem cestuje s tým, že navštívi niekoľko ostrovov naraz. Aby som bol fér, nie všetky ostrovy si zaslúžia byť v tejto skupine a pre niektoré z nich kritické slová, ktoré v tomto odstavci odznejú, neplatia. Pokiaľ si chcete vytvoriť vlastný názor, môžete si prečítať detaily o jednotlivých ostrovoch na týchto stránkach.

Karibik má veľa ľudí spojený s predstavou tropického raja – nekonečné biele pláže lemované palmami, tyrkysovo modré a teplé more a polonahé domorodkyne a domorodci servírujúci lahodné drinky priamo na pláži. Realita je však trošku niekde inde – polovica ostrovov pláže nemá a tie, ktoré ich majú, nie sú vždy tak dokonalé, ako si turisti predstavujú.

Záliv Rodney Bay na Svätej Lucii

Je pravda, že ostrovy bez pláží majú často krásnu tropickú prírodu, ale na druhú stranu – máloktorá krajina nemá krásnu prírodu, že? A čo sa týka predstavy o úslužných domorodcoch – miestni potomkovia afrických otrokov sú skôr drzí a otravní. Na niektorých ostrovoch je bežné, že na vás budú domorodci bezdôvodne pokrikovať, inde zasa za každú cenu od vás vytiahnuť nejaké peniaze za akúkoľvek vymyslenú službu. Zadarmo vám nikto nepomôže a niekde si od vás vypýtajú peniaze i len za to, že vám ukážu cestu. Napríklad za dofúknutie pneumatiky na motorke kompresorom si odo mňa vypýtal domorodec 10 dolárov, pričom mu to zabralo asi 5 sekúnd. Inde chceli zasa peniaze za údajné “stráženie” zaparkovanej motorky.

Vrak lietadla na Grenade

Veľmi dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil zaradenie Malých Antíl do toho rebríčka, je cenová hladina. Kvalita služieb a úroveň zásobovania na ostrovoch je väčšinou mizerná a ceny sú vysoké, miestami až extrémne vysoké. Ľahko sa tak môže stať, že zaplatíte 15 dolárov za hranolky s kuraťom v stánku na ulici alebo 5 dolárov za krabicu mlieka. Ubytovanie je taktiež kapitolou samou o sebe a ceny sú tu oveľa vyššie, ako v západnej Európe.

Malé Antily tak dostávajú solídne na frak najmä v kategórii výkon/cena.

Prečo sem necestovať?

• extrémne vysoké ceny
• drahé prelety medzi ostrovmi
• dotieraví domorodci na niektorých ostrovoch
• mizerné zázemie a infraštruktúra
• nezmyselné poplatky (vodičský preukaz, odletová daň), ktorými si neschopné vlády kompenzujú na turistoch svoje schodky

Kam radšej cestovať?

• Brazília – pekné pláže a oveľa zaujímavejšiu prírodu i mestá nájdete napríklad v Brazílii. Zároveň je Brazília oveľa lacnejšia krajina – ubytovanie a jedlo stoja menej ako u nás a vnútroštátne prelety sú taktiež veľmi lacné.
• Mexiko – pokiaľ trváte na karibských plážach, môžete zamieriť na poloostrov Yucatán, kde sú nielen krásne piesočné pláže, ale i zaujímavé mayské mestá.

2. Jordánsko

Jordánsko je síce prvou arabskou krajinou v tomto rebríčku, ale vo všeobecnosti je ich prototypom a dala by sa sem zaradiť prakticky väčšina arabských krajín z rovnakých dôvodov, z akých je tu práve Jordánsko.

V prvom rade však treba podotknúť, že pamiatky, ktoré sa v Jordánsku nachádzajú, sú fascinujúce a keby šlo len o ne, figurovala by táto krajina na úplne opačnej strane tohto rebríčka. Nádherne sfarbená púšť v okolí Wádí Ram, križiacka pevnosť Karak, byzantské mozaiky v Madabe, rímske mesto Džeraš alebo biblické miesta ako hora Nebo či miesto krstu Ježiša v rieke Jordán patria medzi tak významné pamiatky, že Jordánsko sa musí zaradiť do itinerára každého cestovateľa.

Ťavy v púšti Wádí Ram

Navyše nad všetkými týmito miestami stojí Petra, jedno z najúžasnejších miest na svete vôbec s absolútne fascinujúcimi stavbami a takmer až mystickou atmosférou. Petra bola aj preto úplne zaslúžene zaradená medzi sedem nových divov sveta, aj keď v skutočnosti svojím vekom by sa mohla kľudne radiť skôr k tým starým. Bola vybudovaná dávno predtým, než sem dorazili Arabi, takže dnešní obyvatelia v podstate parazitujú na niečom, čo rozhodne nevytvorili ich predkovia.

Ďalšou zaujímavosťou sú miestne pláže – samozrejme nie tá v Aqabe, ktorá vyzerá skôr ako východoslovenská osada pri jazere, ale skôr mám na mysli Mŕtve more, kúpanie v ktorom je veľmi špecifický zážitok (a údajne i liečivý).

Pohľad z hory Nebo na zasľúbenú zem

Čo však Jordánsko ako turistickú destináciu zráža do kolien sú jej obyvatelia. Nalejme si čistého vína – Arabi ako etnikum nemajú veľmi dobrú povesť a Jordánci (a Palestínci, ktorí tu žijú) ju rozhodne nevylepšujú. Prakticky každý, kto sa vám tu prihovorí, bude od vás chcieť nejakým spôsobom vymámiť peniaze. Neštítia sa používať akékoľvek triky alebo zneužívať k týmto aktivitám deti, ktoré vedia byť ešte dotieravejšie, než dospelí Arabi.

Pamiatky sa takýmito podvodníkmi len tak hemžia. Napríklad spomínaná Petra je plná Arabov, ktorí ponúkaju “zadarmo” jazdu na koni či oslovi, ale akonáhle turistu majú, zrazu to tak úplne zadarmo nie je – je požadovaný tringelt, bez ktorého turistu z koňa zrejme dolu nedajú (bohužiaľ som nevidel, ako ten príbeh skončil). Keď zvážime, že lístky do Petry sú veľmi drahé a stoja viac než lístok na Iron Maiden (cez 60 EUR), je vcelku zarážajúce, že miestne autority povolia ešte okrádanie turistov i v areáli starovekého mesta po tom, čo ich okradnú na nezmyselne vysokom vstupnom.

Rovnako sa správajú prakticky všetci obyvatelia, ktorí sa snažia pracovať v turizme. Predavači na trhoch, sprievodcovia a osobitnou kapitolou sú šoféri a taxikári. Pokiaľ si najmete miestneho šoféra na nejakú cestu alebo výlet, môžete si byť takmer istí, že sa vás bude snažiť nejak obrať o peniaze. Či už pôjde o snahu predať vám predražené služby alebo nanútiť vám návštevu predraženej reštaurácie či pláže pri Mŕtvom mori (kvôli provízii samozrejme), prípadne o vymyslené poplatky alebo dôvody, prečo s vami nemôže absolvovať celú dohodnutú cestu – jednoducho vždy bude hľadať nejaký spôsob, ako vás obrať o viac peňazí a zároveň sa čo najrýchlejšie vyvliecť z dohodnutej služby.

V takýchto prípadoch je dobré sa držať jedného pravidla – nikdy a za žiadnych okolností nedávať žiadne peniaze vopred a platiť až po skončení služby a neprijímať nič, čo vám ponúknu navyše, nech to vyzerá akokoľvek lákavo. Jordánsko je jednoducho krajinou, ktorá by si zaslúžila turistický hladomor – stačil by rok bez turistov a iste by sa k nim začali správať inak.

Prečo sem necestovať?

• vstupné do pamiatok je nezmyselne vysoké
• otravní Arabi, ktorí vás ani chvíľku nenechajú na pokoji, aby ste si vychutnali alebo odfotografovali pamiatky
• snaha Arabov obrať turistov o peniaze najrôznejšími trikmi a podvodíkmi a pritom nedodať dohodnutú službu (napr. skrátenie vopred dohodnutej doby výletu)

Kam radšej cestovať?

• Cyprus – oveľa pokojnejšia krajina pre cestovanie, s množstvom pamiatok z čias gréckych i rímskych a taktiež oveľa krajšími plážami, než je tá v Aqabe.
• Izrael / Palestína – dobrá alternatíva pre návštevu Mŕtveho mora, aj keď nebudeme si klamať – oblasť okolo Mŕtveho mora je osídlená najmä Arabmi, ktorí vedia byť ešte otravnejší, než tí v Jordánsku.

1. Spojené arabské emiráty

Pokiaľ nad poradím na ostatných miestach som musel trochu premýšľať, o prvom mieste som mal prakticky od začiatku jasno. Spojené arabské emiráty sú čím ďalej tým populárnejšou destináciou Slovákov i Čechov, najmä vďaka zavedeniu množstva nízkonákladových spojení do Dubaja. Dubaj tak začína byť destináciou podobnou Phuketu – takmer každý tam už bol.

Rozdiel však tkvie v pre mňa nepochopiteľnej príťažlivosti, ktorú táto destinácia má pre množstvo ľudí – je snom mnohých, ktorí tam ešte neboli. Jediné vysvetlenie, ktoré mi napadá je, že ide dôsledok aktívneho PR a marketingu a neustáleho vymývania mozgov reklamami v tlači, televízii, či na internete. SAE tu prezentujú ako krajinu, ktorá je rajom na zemi a kde zlato je tak bežné ako železo. Mňa osobne najviac pobavila reklama so sloganom “koverzácia na inej úrovni”, ktorá sa snaží naznačiť, že obyvatelia krajiny sú intelektuálne vzdialení obyčajným pozemšťanom.

Dubaj Marina

Nuž, realita je niekde inde. Aj keď SAE netrpí neduhmi ako spomínané Jordánsko, pretože Arabov tu žije málo, bohate za nich zaskakujú Indi a Pakistanci, ktorí tvoria väčšinu populácie. Keďže spomínané etniká nepatria medzi najbystrejšie na tejto planéte, nech už sa reklamy snažia tvrdiť opak, je ochota a schopnosť porozumieť problémom v SAE na takmer nulovej úrovni. Pokiaľ vás pobyt prebehne bezproblémovo, je všetko v poriadku, ak sa však nejaký problém vyskytne, môžete sa tešiť na peklo.

Ďalším dôvodom, prečo by ste nemali cestovať do SAE, je fakt, že v tejto krajine prakticky nič zaujímavé a skutočne hodnotné nie je. Pred 20 rokmi drvivá väčšina stavieb neexistovala a pred 50 rokmi neexistovala ani samotná krajina, takže historické a kultúrne dedičstvo tu budete hľadať ťažko, takisto ako autentické zážitky. Veľa firiem síce ponúka výlety do púšte, ale takisto tu je prakticky všetko umelé a nemá to nič spoločné so životom pôvodných obyvateľov.

Ešte pred storočím patrili krajiny v Zálive k najchudobnejším na svete, zatiaľ čo dnes patria medzi najbohatšie. Aj keď si mnoho ich obyvateľov myslí, že je to spôsobené ich nadpozemskou inteligenciou a šikovnosťou, realita je oveľa prozaickejšia – petrodoláre. Emiráťania patria v skutočnosti medzi najlenivejšie a najhlúpejšie etnikum na svete a ich bohatstvo rýchlo prišlo a taktiež v niektorých prípradoch i rýchlo odišlo. Emirát Dubaj dnes nedisponuje takmer žiadnou ropou a snaží sa diverzifikovať svoju ekonomiku, čo sa im však veľmi nedarí – v roku 2009 takmer zbrankrotoval a zachraňovať ho musel bratský emirát Abú Dhabí, ktorý má ešte ropy viac než dosť.

Väz im lámu hlavne rôzne megalomanské a nezmyselné projekty, ktoré z dolárov spadnuvších z neba financovali. Postavili si tu najvyššiu budovu na svete (tento titul bude držať už len tri roky) alebo najväčší obchodný dom na svete (kvôli ktorému sem zrejme rady cestujú najmä príslušníčky nežného pohlavia). Tieto a mnoho ďalších “naj” budov sú však nákladné na udržiavanie a ich financovanie je často stratové. Myšlienka ich prínosu je jednoducho založená na tom, že ľudia sú dosť hlúpi na to, aby za takto nezmyselnými experimentmi cestovali a príjmy z týchto projektov tak plynú bočným kanálom – z turizmu.

Abú Dhabí

Výhodou tejto krajiny môžu byť pláže, ktoré síce nie sú veľmi pekné, ale v novembri (keď u nás môže aj mrznúť) v SAE býva stále cez 30 stupňov. Sezóna je tu však obmedzená na jar a jeseň, pretože v zime tu na kúpanie býva príliš zima a v lete zasa príliš teplo.

Podobne ako Singapur, sú i SAE (a hlavne Dubaj) umelo vybudovaným mestom, ale na rozdiel od Číňanov v Singapure sa v prípade Arabov v Emirátoch rozhodne nedá hovoriť o pracovitosti, ktorá by im dopomohla k blahobytu. Realita je skôr taká, že dnešní Emiráťania sú tak zvyknutí na služobníctvo a prácu druhých, že sami by nedokázali pomaly ani vykonať rannú potrebu.

Padajúce ceny ropy majú neblahý dopad na miestnu ekonomiku, čo však nebráni miestnym autoritám v plánovaní ďalších megalomanských projektov. Patria medzi ne i obrovské obchodné domy a tak je Dubaj obľúbenou destináciou turistov (a turistiek) posadnutých nakupovaním.

Pokiaľ stále nemáte dostatok dôvodov pre to, aby ste do tejto krajiny necestovali a nestačí vám ani to, že mrhať dňami dovolenky na krajinu, kde prakticky nič hodnotné nie je, je plytvanie, tak vám skúsim dať ešte jeden posledný dôvod. Podľa viacerých zdrojov (napr. Deutsche Welle, NBC, Washington Post a mnoho ďalších) pochádza financovanie tzv. Islamského štátu práve z arabských krajín Zálivu, vrátane SAE. To znamená, že keď sem cestujete, z každého dirhamu, ktorý tu utratíte, pôjde veľmi pravdepodobne malá časť práve Islamskému štátu. A pokiaľ vás neodradí ani to… nuž, potom vás neodradí asi nič.

Prečo sem necestovať?

• absolútne žiadne hodnotné pamiatky k videniu
• nulová kultúra
• taxíky smrdia ako curry
• bol tam už každý
• podpora pochybných a teroristických organizácií

Kam radšej cestovať?

• kamkoľvek. Doslova kamkoľvek, kľudne aj do Kosova alebo ostatných krajín v tomto rebríčku.
• Omán – pokiaľ trváte na dovolenke v Zálive a chcete trochu autentickej arabskej kultúry, pekné pláže a trochu zelene a prírody v nekonečnej púšti, môžete vyskúšať Omán. Ide o krajinu diametrálne odlišnú od SAE – ľudia sú prívetivejší, podnebie príjemnejšie a história i prostredie oveľa autentickejšie. Je to dané aj tým, že v dobách pred ropou boli krajiny ako SAE, Katar alebo Saudská Arábia len púštnymi krajinami žobravých beduínov, zatiaľ čo Omán bol námornou veľmocou, ktorá vládla napríklad veľkej časti Afriky. V Ománe tak môžete vidieť skutočnú Arábiu.
• Maroko – pokiaľ na Zálive netrváte, ale láka vás arabská kultúra a história, môžete zamieriť do Maroka, ktoré je jednou z kultúrne najbohatších a najkrajších arabských krajín.