Japonsko

Icukušima (Mijadžima) – posvätný ostrov malých jeleňov s plávajúcou bránou

0
Vstupná brána (torii) k svätyni Icukušima

Ostrov Icukušima (v angl. transkripcii aj Itsukushima) je jednou z najobľúbenejších destinácií v celom Japonsku a to nielen pre zahraničných turistov, ale i samotných Japoncov. Notoricky je najmä tzv. Plávajúca brána, ktorá patrí medzi Tri scenérie Japonska, čo je zoznam miest s najkrajšími výhľadmi v celej krajine. Tento zoznam bol stanovený ešte v 17. storočí, takže taká malá archaická lokálna verzia UNESCO zoznamu.

Praktické informácie o cestovaní v Japonsku nájdete na tejto stránke.

Icukušima z trajektu

Icukušima z trajektu

Plávajúca brána je súčasťou komplexu šintoistickej svätyne Icukušima, ktorá je súčasťou svetového zoznamu UNESCO (toho dnešného) a zároveň japonského zoznamu Národných pokladov. Okrem spomínanej svätyne a jej brány je ostrov známy aj vďaka neposedným drzým malým jeleňom, ktorí sa obšmietajú okolo turistov a snažia sa ukradnúť niečo pod zub. A žerú naozaj všetko…

Ostrov je viac známy pod názvom Mijadžima (v angl. transkripcii Miyajima), čo bol názov mesta, ktoré tu leží. V preklade to znamená “Ostrov svätýň”, ale dnes už samostatné mesto neexistuje, pretože sa stalo súčasťou väčšieho mesta (Hacukaiši). Názov Mijadžima je však dnes stále o niečo viac známy, než Icukušima.

Svätyňa Icukušima počas odlivu (vľavo vidieť 5-poschodovú pagodu)

Svätyňa Icukušima počas odlivu (vľavo vidieť 5-poschodovú pagodu)

Icukušima džindža

Aj keď je na ostrove Icukušima niekoľko svätýň a komplexov, svätyňa Icukušima (Icukušima džindža, angl. Itsukushima jinja) je jednoznačne tou najdôležitejšou. Šintoistická svätyňa je zasvätená trom dcéram boha morí a búrok menom Susano a bola založená už v 6. storočí. Svätyňa bola niekoľkokrát zničená a súčasná stavba pochádza zo 16. storočia, pričom jej aktuálna podoba bola navrhnutá zrejme v 12. storočí.

Svätyňa Icukušima počas prílivu, vzadu 5-poschodová pagoda

Svätyňa Icukušima počas prílivu, vzadu 5-poschodová pagoda

Celý chrám je postavený na pilieroch na brehu mora tak, že počas odlivu stoja tieto piliere na suchej (resp. blatistej) zemi. Počas prílivu sú však zaliate morom a tak celý chrám pôsobí, ako keby sa vznášal na hladine mora.

Pre svätyňu je dôležitá duchovná čistota a keďže v šintoizme sú zrejme smrť a narodenie chápané ako niečo duchovne nečisté, nie je povolené v blízkom okolí svätyne narodiť sa ani zomrieť, nech už to znie akokoľvek bizarne. Toto pravidlo tu platí dodnes prakticky na celom ostrove a tak tehotné ženy pred pôrodom, chorí v terminálnom štádiu a veľmi starí ľudia opúšťajú ostrov a odchádzajú na pevninu. Takisto sú na ostrove zakázané pohreby.

Čo však zakázené naopak nie je, sú svadby. Pokiaľ svätyňu Icukušima navštívite, máte relatívne slušnú šancu, že uvidíte tradičný japonský svadobný obrad. A zrejme zistíte, že taká japonská svadobná veselica je ešte smutnejšia ako pohreb na východnom Slovensku. Neviem, či za to môže viac tá hudba alebo to nadšenie v tvárach svadobných hostí. Každopádne tu je krátke video zo záveru obradu, teda jeho najepickejšej časti. Pokiaľ by ste chceli vidieť tú menej epickú a dlhšiu časť, môžete si dlhšie video pozrieť na tomto odkaze.

Torii

Hlavnou atrakciou celého ostrova je však brána torii, ktorá patrí k svätyni. Brána torii je typickou črtou šintoistických svätýň, aj keď ich používajú i niektoré budhistické chrámy. Brány torii v svätyniach slúžia pre symbolický prechod z priestoru svetského do priestoru posvätného. Všetci návštevníci ostrova museli prechádzať (na loďkách) práve cez túto bránu, aby sa tak odpútali od svojho sveta pred vstupom do sveta duchovného.

Plávajúca brána torii počas prílivu

Plávajúca brána torii počas prílivu

Podobne ako svätyňa, i brána je počas prílivou zaplavená morom a tak vyzerá, ako keby plávala na hladine, preto sa občas nazýva i Plávajúca brána. Počas odlivu je však hladina mora od brehu ďalej ako brána, takže je možné suchou nohou prejsť až priamo k nej. No dobre, úplne suchou nie, keďže piesok a blato na morskom dne počas odlivu úplne nevyschnú, ale k mohutným pilierom brány sa bez problémov dostanete.

Plávajúca brána torii pri odlive

Plávajúca brána torii pri odlive

Brána na ostrove Icukušima je najväčšou bránou torii v celom Japonsku a až keď budete stáť pri nej, tak si plne uvedomíte jej mohutnosť. Aj preto má podporné piliere navyše, ktoré obyčajne torii brány nemávajú. Brána je postavená z gáfrového dreva, ktoré je veľmi odolné voči rozkladu, takže dobre obstojí voči poveternostným podmienkam a morskej vode.

Mohutné piliere Plávajúcej brány torii pri západe Slnka

Mohutné piliere Plávajúcej brány torii pri západe Slnka

Pokiaľ na Icukušimu dorazíte počas prílivu, môžete si zaplatiť výlet na loďke alebo kajaku k bráne. Aktuálne časy prílivu (high tide) a odlivu (low tide) môžete zistiť vopred na týchto stránkach a výlet si podľa toho naplánovať. Tak či onak vám však odporúčam zotrvať na ostrove tak dlho, aby ste si bránu pozreli aj počas prílivu aj počas odlivu.

Pokiaľ sa vám nechce len tak čakať niekoľko hodín na zmenu prílivu či odlivu, môžete navštíviť svätyňu Icukušima alebo ďalšie chrámy, ktorých je na ostrove neúrekom, prípadne si naplánovať túru na vrchol posvätnej hory Misen.

Hora Misen

Hora Misen je posvätným pahorkom na ostrove Icukušima a dvíha sa do výšky 535 metrov. Hora Misen bola považovaná za posvätnú už v starodávnych časoch a i dnes sem prúdi mnoho návštevníkov z náboženských dôvodov. Okrem nich sem však chodia radi i turisti, pre ktorých je malá vychádzka v prírode príjemných oddychom od ruchu japonských veľkomiest.

Výhľad z úplného vrcholu hory Misen

Výhľad z úplného vrcholu hory Misen

Na vrcholku hory sa nachádza niekoľko svätýň a chrámov, pokiaľ však nie ste vyznávači niektorého z miestnych náboženstiev, zrejme pre vás nebudú veľmi zaujímavé. Zaujímavejšie sú naopak miesta s výhľadmi na okolie ostrova, ktoré sú však bohužiaľ často zakryté stromami alebo hmlou. Návšteva vrcholu však stojí za to, nielen pre ten pocit z prekonania lenivosti a vykázania fyzickej aktivity, ale napríklad aj preto, že z niektorých miest môžete vidieť napríklad bránu torii na vode, ktorá z výšky vyzerá ako zo špáratiek.

Pohľad na bránu torii a svätyňu Icukušima z hory Misen

Pohľad na bránu torii a svätyňu Icukušima z hory Misen

Výstup na horu trvá zhruba hodinu, prípadne hodinu a pol pomalšou chôdzou. Spolu s pobytom na vrchole hory a zostupom tak celý výlet vyjde časovo na 2 a pol až 3 hodiny, takže pokiaľ porebujete počkať na zmenu prílivu či odlivu, môže byť výstup na horu Misen ideálnym riešením. Ak sa však necítite na peší výstup, môžete sa k vrcholu dopraviť i lanovkou za 1000 jenov (resp. 1800 jenov za spiatočný lístok).

Výhodou je, že sa pri zostupe nemusíte vracať rovnakou cestou, takže môžete urobiť okruh. Z jednej strany začína cestička nahor v parku Momidžidani (Momijidani), nachádzajúcom sa asi 300 metrov za svätyňou Icukušima. Druhý vstup (alebo výstup) na cestičku na horu Misen sa nachádza pred vchodom do chrámu Daišó-in. Každá z ciest poskytuje veľmi pekné výhľady na okolité more a ostrovy a z niektorých častí vidieť svätyňu Icukušima a jej bránu torii. Cestičky sú veľmi dobre udržiavané a prakticky po celej dĺžke sú vybetónované alebo vyložené kameňmi a schodmi.

Soška na hore Misen

Soška na hore Misen

Cestou k observatóriu nachádzajúcemu sa na úplnom vrchole hory sa môžete zabaviť napríklad tým, že budete hľadať malé sošky, ktorých význam mi je ukrytý. Zrejme ide o nejakých bôžikov alebo škriatkov, každopádne ich cestou uvidíte určite veľa. Okrem nich tu uvidíte množstvo ďalších postáv, od malých sošiek až po obrovské sochy drevených bojovníkov Nió.

Svätyňa Daišó-in

Daišó-in (alebo aj Daishō-in) je jedným z viacerých chrámových komplexov na Icukušime, patrí však k jedným z najvýznamnejších z nich. Na rozdiel od svätyne Icukušima, ktorá je šintoistická, Daišó-in je svätyňou budhistickou, čo je hneď poznať už pri vstupe do komplexu – neprechádza sa sem totiž bránou torii, ale bránou niómon (niōmon). Niómon je na rozdiel od torii väčšinou veľmi robustným portálom, ktorý obvykle strážia dvaja drevení a hrozivo vyzerajúci bojovníci nió (niō, v preklade “dvaja králi”). Bojovník vľavo má vždy otvorené ústa, čo vyjadruje hlásku “a”, zatiaľ čo bojovník vpravo má ústa zatvorené po vyslovení hlásky “um”. Tieto hlásky sú prvým a posledným písmenom sanskrtskej abecedy a sochy tak vyjadrujú zrodenie a zánik všetkých vecí.

Strieborná socha žeriava v komplexe Daišó-in

Strieborná socha žeriava v komplexe Daišó-in

V komplexe sa nachádza niekoľko religióznych stavieb. Prakticky všetky sú drevené a obsahujú rôzne oltáre a sochy a význam týchto stavieb zostane neznalcovi budhistického náboženstva (vrátane mňa) zrejme utajená. Ich veľkosť a dekoratívnosť však dáva pocítiť, aká významná svätyňa Daišó-in je. V roku 806 ju založil mních menom Kūkai, jeden z najvýznamnejších budhistických mníchov v krajine, ktorý taktiež vystúpil na horu Misen.

Svätyňu navštívilo viacero dôležitých osobností, vrátane japonských cisárov. V roku 2006 ju pri príležitosti 1200. výročia založenia navštívil aj dalajláma.

Daišó-in sa rozprestiera na úpätí hory Misen a je utopený v hustej spleti farebných stromov, takže celý komplex pôsobí skôr ako park než ako miesto viery. Okrem spomínaných svätostánkov a budov sa tu nachádza množstvo rôznych sôch a sošiek. Niektoré sú veľké ako dospelý človek, iné miniatúrne ako zápalkové krabičky. Je tu opäť veľa malých sošiek mníchov, ktorí pripomínajú skôr usmiate bábätká. Japonci sošky rôzne vyzdobujú minisvetríkmi, čiapočkami, odznakmi Hello Kitty a podobnými hlúposťami – ťažko povedať, či to má nejaký hlbší duchovný význam, alebo sú Japonci proste len srandisti. V každom prípade takto “vyzdobené” sochy pôsobia miestami veľmi komicky.

Pažravé jelene

Ostrov Icukušima (resp. Mijadžima) je známy aj tým, že tu žijú krotké, ale veľmi pažravé jelene (alebo srnky? neviem povedať). Okrem Icukušimy je možné ich vidieť napríklad i v Nare, bývalom hlavnom meste Japonska. Na Icukušime je jeleňov veľa a zdržujú sa najmä v oblasti medzi trajektovými terminálom a svätyňou Icukušima, čiže na cestičke, po ktorej prejdú prakticky všetci turisti smerujúci na ostrov. Jelene sú teda rovnako múdre, ako predajcovia suvenírov na Blízkom východe (akurát trochu menej smrdia).

Jeleň nakupuje v stánku v Icukušime

Jeleň nakupuje v stánku v Icukušime

Aby neboli nebezpečné, sú jeleňom odrezávané parôžky v rámci slávnosti usporiadavanej každý rok pre túto príležitosť. Jelene sa zdržiavajú blízko turistov jednoducho preto, že im zrejme nevyhovuje strava zložená z trávy čí lístkov stromov a turisti im dajú občas nejaký ten zvyšok jedla.

Niektoré jelene po zahliadnutí jedla vedia byť dost dotieravé

Niektoré jelene po zahliadnutí jedla vedia byť dost dotieravé

A keď nedajú, jelene nemajú problém sa obslúžiť samé – je treba si naozaj dávať pozor na veci. Sám som videl, ako sa k nič netušiacej sediacej turistke prikradol jeleň zozadu a z batohu jej ukradol a zožral hamburger. Takže tieto jelene rozhodne nie sú vegetariáni. Naopak, sú všežravci a to doslova – žerú dokonca i papier, takže pozor na lístky na loď, do svätyne, mapy a nedajbože na Rail Passy.

Mestečko Icukušima

Samotné mestečko, ktoré obkolesuje svätyňu a tiahne sa až od trajektového terminálu až po akvárium (ďalšia z atrakcií), je vcelku malé a takmer výhradne zamerané na turizmus. Miestne stavby slúžia buď ako hotely, reštaurácie alebo obchody so suvenírmi a obrazmi. Takisto sa tu nachádza niekoľko menších svätýň a múzeí, takže tu nájdete veľa možností, ako stráviť čas pri čakaní na príliv alebo odliv, aj pokiaľ sa vám nebude chcieť šliapať na horu Misen.

Obchodík so suvenírmi v Icukušime

Obchodík so suvenírmi v Icukušime

Zaujímavosťou je miestna pláž, ktorá sa tiahne od terminálu až k bráne torii svätyne Icukušima. Pláž je celkom pekná a piesočná, ale na opaľovanie a kúpanie ju ľudia väčšinou nevyužívajú. Síce to neznamená, že ju na to nemôžete využiť vy, ale budete asi trochu za exotov. Napriek tomu však za odlivu na pláži uvidíte kopec ľudí, pretože obľúbenou kratochvíľou miestnych i turistov je výlov mušlí z piesku.

Pláž v Icukušime, v pozadí brána torii, v popredí ľudia hľadajúci mušle

Pláž v Icukušime, v pozadí brána torii, v popredí ľudia hľadajúci mušle

A pokiaľ vás nezaujmú ani tieto aktivity, môžete sa vrhnúť na ochutnávanie rôznych miestnych špecialít. Nemusíte pre to chodiť do reštaurácií, v miestnych obchodíkoch a stánkoch na ulici kúpite mnoho menších pochúťok, či už smažené mäso na špajdli alebo malé koláčiky momidži (momiji), vyrábané v tvare javorového listu. Javor je typickým stromom ostrova a koláčiky momidži síce kúpite v celej prefektúre Hirošima, sú však charakteristické pre Icukušimu a preto je miestna výroba považovaná za najlepšiu.

Koláčik momidži s plnkou zo zeleného čaju

Koláčik momidži s plnkou zo zeleného čaju

Celkovo zhrnuté, mestečko Icukušima je veľmi malebné a jeho domy sú postavené v typickom tradičnom japonskom štýle. Na rozdiel od iných japonských miest tu nenájdete žiadne výškové budovy ani moderné stavby. Všetky domy sú postavené najmä s využitím dreva, takže tu môžete vidieť, ako kedysi mohlo také japonské mesto vyzerať.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Japonsku.


Ako sa sem dostať?

Vlakom a loďou

Na ostrov sa dá dostať len loďou. Trajekty na ostrov premávajú z mestečka Mijadžimaguči (Miyajimaguchi) v podstate počas celého dňa až do neskorej noci. Intervaly sú krátke, takže cestu netreba plánovať s ohľadom na ne, pretože každých zhruba 10 minút vyráža z prístavu ďalšia loď.

Cesta trvá asi 10 minút a stojí 170 jenov jednosmerne. Trajekty prevádzkujú dve spoločnosti, z ktorých jedna je JR (Japan Railways). Pokiaľ máte preukaz JR Pass, môžete tak trajektom cestovať zadarmo. Platí to však len pre trajekty spoločnosti JR, premávajúce zhruba 4-krát za hodinu.

Trajekt premávajúci medzi Mijadžimou (Icukušimou) a Mijadžimaguči

Trajekt premávajúci medzi Mijadžimou (Icukušimou) a Mijadžimaguči

Do mestečka Mijadžimaguči sa dostanete vlakom zo stanice v Hirošime, pričom obe stanice sú súčasťou siete JR (Japan Railways). Cesta trvá asi 25 minút a stojí 400 jenov jednosmerne. Vlaky tu prevádzkuje taktiež JR, takže s JR Passom môžete túto cestu taktiež absolvovať zadarmo.

Alternatívou môže byť linka električky č. 2, ktorá vás z Hirošimy do Mijadžimaguči prepraví za 270 jenov, ale cesta trvá viac ako hodinu.

Vlak Red Wing (Japan Rail) premávajúci medzi Hirošimou a Mijadžimaguči

Vlak Red Wing (Japan Rail) premávajúci medzi Hirošimou a Mijadžimaguči


Koľko to stojí?

Vstup do hlavnej svätyne Icukušima je 300 jenov, kombinované vstupné obsahujúce aj vstup do pokladnice (neďaleko svätyne) stojí 500 jenov (4/2016).

Vstupné do svätyne Daišó-in je zadarmo (4/2016).


Kedy sem cestovať?

Ostrov Icukušima sa dá navštíviť bez problémov celoročne.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Mestečko je kompaktné a dá sa preskúmať veľmi ľahko pešo. Výstup na horu Misen je taktiež najlepšie absolvovať pešo, ale pokiaľ sa vám chcieť nebude, môžete využiť lanovku.

Lanovkou

Lanovka premáva z parku Momidžidani (Momijidani) k vrcholu hory Misen, nie však na samotný vrchol. K nemu budete musieť i od lanovky pokračovať ešte 15-20 minút pešo.

Cena za lanovku je 1000 jenov jednosmerne alebo 1800 jenov spiatočne (4/2016).

Rikšou

Na Icukušime je k dispozícii i pár rikší, ide však skôr o turistickú atrakciu než o efektívny spôsob dopravy.

Rikša na Icukušime

Rikša na Icukušime


Kde sa ubytovať?

Ceny ubytovania na ostrove Icukušima sú veľmi vysoké a pohybujú sa rádovo v stovkách EUR, pretože hotelov je tu málo. Z tohto dôvodu sem väčšina turistov prichádza v rámci jednodňového výletu z Hirošimy.

Ceny ubytovania v hoteloch v Hirošime začínajú na 60 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (4/2016).

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) veľmi neušetríte, izba pre dvoch vyjde minimálne na 50 EUR za noc (4/2016).

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie