Kosovo

Priština a Gračanica – keď mix kultúr nedopadne dobre

0
Chrám nanebovzatia Panny Márie, kláštor Gračanica

Na konci dnešného príspevku si budete môcť otestovať svoje znalosti dopravnej vyhlášky. Poďme však pekne poporiadku.

Do Kosova sme sa vybrali zo severu cestou zo srbskej Studenice. Cesta samotná bola pomerne zážitok – zatiaľ čo v Srbsku hrozili padajúce skaly z okolitých kopcov a váľajúce sa všade na ceste, po prechode hraníc do Kosova nás zasa privítali rozbité a deravé cesty. Samotný prechod hraníc bol pomerne bezproblémový, Srbi hranicu nepovažujú za medzištátnu, takže kontrola je pomerne formálna, Kosovčania zasa problémy so vstupom do krajiny zrejme robiť nechcú, takže sa ocitáme na tomto (zo slovenského pohľadu separatistickom) území v priebehu chvíľky.

Míňame pár vozidiel modrých prilieb UN a ponárame sa do ponurej a šedivej krajiny, z ktorej stále cítiť napätie. Takmer vojnový stav trvá stále na severe, kde každú chvíľu narážame na srbské vlajky alebo bilboardy s nápismi “Toto je Srbsko!” v angličtine. Nachádzajú sa tu totiž srbské enklávy, ktoré sa odmietajú identifikovať s novou krajinou a stále sa považujú za súčasť Srbska. Miestne enklávy majú vlastnú samosprávu, funguje tu napríklad i srbská pošta alebo srbská registrácia vozidiel. Podľa ŠPZ vozidla je možné zistiť, či ho šoféruje Srb (značka SRB) alebo Albánec (značka RKS), takže ŠPZ-ka môže svojím spôsobom mať rovnaký efekt, ako futbalový dres alebo uniforma. Keďže na väčšine územia je obyvateľstvo zmiešané a väčšina ľudí zrejme nechce mať žiadne problémy, mnoho áut tu jazdí bez akejkoľvek ŠPZ-ky.

Po prekročení pomyselnej hranice v meste Kosovská Mitrovica medzi územím, kde prevažujú Srbi a tým, kde majú väčšinu Albánci, sa obraz krajiny trochu mení. Srbskú trikolóru striedajú červené albánske vlajky a miesto veží ortodoxných kostolov sa začínajú objavovať minarety. Kvalita ciest sa výrazne zhoršuje a dostávame sa do pomaly pohybujúcej sa zápchy. Trvá len chvíľku a Albánec za nami, zaujatý konverzáciou so spolujazdkyňou, opiera svoj nárazník o ten náš. Ako neskôr zisťujeme, Albánci nepatria medzi najlepších šoférov v Európe. Keďže naše auto nenesie žiadne známky poškodenia a Albánec neovláda ani slovo v inom, než jeho rodnom jazyku, padne rozhodnutie pokračovať v ceste bez volania polície. Na rozlúčku počastujem niekoľkými vyberanými výrazmi v slovenčine a nasadám naspäť do auta, aby sme po všetkých týchto útrapách konečne dorazili do hlavného mesta Priština.

Priština na prvý pohľad nepôsobí omnoho prívetivejšie, než samotná cesta doň. Miestny Palác športu a mládeže, čo je trochu extravagantne vyzerajúca bývalá športová hala, slúži dnes ako parkovisko. Nachádza sa hneď v centre a parkovné je jedno euro za celý deň – jednoznačne najlacnejšie a najbizarnejšie parkovanie, aké sme na celom balkánskom tripe mali. Celkovo je Kosovo veľmi chudobná krajina a ceny služieb sú nízke, takže pri jeho návšteve nebudete musieť siahnuť hlboko do vrecka.

Hlavnou spoločenskou tepnou mesta je Bulvár Matky Terezy. Na tejto pešej zóne sa nachádzajú najlepšie hotely v meste, množstvo reštaurácií a taktiež barov. Zároveň sa tu nachádzajú vládne budovy, ministerstvá, parlament, ale aj Národné divadlo Kosova. Kúsok od nej nájdeme i Kosovské múzeum, mestský súd alebo niekoľko mešít – Džamija cara, Jashar Pashës alebo Çarshisë.

Na úplne opačnej strane bulváru sa týči vysoká veža Katedrály Matky Terezy, hlavného rímskokatolíckeho chrámu v meste. Ide o novú stavbu, ktorá (úprimne) nie je veľmi zaujímavá, ale ponúka možnosť vyhliadky na celé mesto zo svojej veže. Hore vás vyvezie výťah a vstupné je pomerne symbolické, takže ide o celkom dobrú možnosť si šeď mesta pozrieť z vtáčej perspektívy.

Kúsok od spomínanej katedrály sa nachádza park, ktorého väčšinu zaberá Prištinská univerzita. Nájdeme tu niekoľko fakúlt a knižnicu, ktorá je výstavným príkladom obludnej architektúry z čias komunizmu. Na prvý pohľad je celý campus v chatrnom stave a jej deprimujúco apokalyptický vzhľad ešte zvýrazňuje neďaleko stojaca nedokončená srbská ortodoxná katedrála, ktorej stavba bola započatá pred vojnou a vďaka vojne nikdy dokončená nebola.

Návštevu kosovského hlavného mesta zakončujeme pár kilometrov na juh v dedine Gračanica, kde sa nachádza kláštor s rovnakým názvom. Tento kláštor pochádza zo 14. storočia a bol založený srbským kráľom Stefanom Milutinom. Jeho stredu dominuje malý kostolík, Chrám nanebovzatia Panny Márie, ktorý je postavený v typickom architektonickom slohu podľa byzantskej tradície. V jeho vnútri sa nachádzajú zachovalé pôvodné fresky. Tieto sa nám však odfotografovať nepodarilo, pretože sa tu v dobe našej návštevy práve konala omša. Celý kláštor je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Tento kláštor, spoločne s ďalšími srbskými kláštormi v Kosove, je hlavnou príčinou toho, prečo Srbi veľmi ťažko nesú stratu tohto regiónu.

Kosovo bola zrejme jediná krajina z celej balkánskej expedície, ktorú sme opúšťali radi. Bezútešná situácia, chudoba a napätie medzi Albáncami a Srbmi z nej nerobí práve atraktívnu turistickú destináciu. Náš dojem bol zrejme ovplyvnený i nevľúdnym počasím a menšou autonehodou, ale na celkovom obraze krajiny to asi aj tak až tak veľa nezmení. To dokumentuje i posledná fotka, ktorú k tomuto článku pridám – je to dopravná značka. Stavil by som sa, že túto ste sa v autoškole neučili.


Ako sa sem dostať?

Priština disponuje medzinárodným letiskom. Kosovo ma relatívne slušné letecké spojenia so zvyškom Európy. Z Viedne existujú priame lety s Austrian alebo nepriamoe s Turkish (prestup v Istanbule). Z Prahy je taktiež možné letieť s Turkish.

Ďalšie priame letecké spojenia existujú z Nemecka (Lufthansa) a zo Švajčiarska (Swiss).

Autobusové spojenia existujú so všetkými susediacimi krajinami, vrátane Srbska. Existujú dokonca i autobusové spojenia s Istanbulom, prechádzajúce macedónskym Skopje.

Vlakom je možné sa dostať do Prištiny zo Srbska (Kraljevo) a z Macedónska (Skopje).

Najjednoduchším spôsobom, ako sa do Prištiny dostať, je zrejme cestovať vlastným autom. Dobré diaľničné spojenie existuje z Albánska, na ostatné smery (Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko) sú už cesty horšie, diaľnice prakticky neexistujú. Kosovo je však malá krajina a tak sa to dá pretrpieť.


Kedy sem cestovať?

Kosovo sa síce nachádza už takmer v južnej časti Európy, je však pomerne vysoko v horách. Preto by sa jeho podnebie a ročné obdobia (resp. teploty počas nich) dali porovnať s tými našimi.


Ako sa tu pohybovať?

Najjednoduchší spôsob, ako prejsť najdôležitejšie body v meste, sú vlastné nohy. Pešo je možné sa dostať prakticky všade, mesto je veľmi malé.

K dispozícii je aj MHD, obsluhovaná autobusmi. Detaily je možné zistiť online.


Kde sa ubytovať?

Priština nie je častou turistickou destináciou a zároveňje to pomerne malé mesto, takže možností ubytovania je poskromne. Na druhú stranu, určite sa netreba báť, že by tu bolo vypredané, takže ubytovanie nie je problém nájsť ani na poslednú chvíľu.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Kosove.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie