Aj keď je Ohrid zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO, zrejme väčšina z nás o ňom ešte nikdy nepočula. Navyše je pritom toto mesto pomerne úzko späté i s našimi dejinami (a dejinami iných slovanských národov).
Ohrid je mesto v Macedónsku, ležiace na rovnomennom jazere, ktoré patrí medzi najstaršie jazerá na svete – so svojimi 5 miliónmi rokov je staršie, ako ľudstvo samo. Len pre porovnanie, “obyčajné” jazerá sa dožívajú zhruba 100 tisíc rokov. Aj keď sa Ohrid nechytá na 25 miliónov rokov staré Bajkalské jazero, stále ide o ťažkého veterána medzi jazerami. Navyše je so svojimi takmer 300 metrami jedným z najhlbších jazier v regióne. Voda v Ohridskom jazere je neskutočne čistá a spolu s horami v jeho okolí ide o veľmi fotogenické miesto.
Ohridské jazero je rozdelené medzi Macedónsko a Albánsko tak, že Macedónci majú zhruba dve tretiny a Albánci zvyšok. Aj keď je toto miesto u nás pomerne neznáme, podľa môjho názoru ide o jedno z najkrajších miest v Európe a každý, kto toto jazer navštívi, musí byť z neho jednoducho unesený.
Mesto Ohrid leží na severnom brehu jazera ešte v Macedónsku a platí o ňom to isté, čo o jazere – ide o veľmi malebné miesto a keď sem prídete, budete mať pocit, že ste pri nejakom jazere na severe Talianska alebo v Grécku – priezračne čisté jazero lemujú krásne kamenné domčeky, nad ktorými sa rozprestiera mohutný hrad a to celé je zasadené do panorámy zasnežených hôr. Takmer až pohľadnicový gýč.
Príjazd
Do Ohridu sme vyrazili zo Skopje, ktoré na nás urobilo vcelku dobrý dojem. Ohrid tento dojem ešte viac prekonal a tak sa Macedónsko nečakane stalo jednou z najlepších destinácií na našom balkánskom výlete. Už cesta cez hory nám poskytla veľmi pekné výhľady na zasnežené kopce, aj keď sneh na cestách veľmi príjemný nebol (na to, že bol už apríl). Keď sme však hory prekonali, všade okolo nás sa rozprestreli vinice tiahnuce sa do ďaleka, obklopené týmito zasneženými balkánskymi vrcholkami.
Keď sme dorazili k Ohridskému jazeru, naskytol sa nám pre zmenu výhľad na jeho pokojnú a rozsiahlu hladinu, opäť obklopenú zasneženými horami.
Po príjazde do Ohridu nás už privítalo príjemné teplo a po zaparkovaní hneď pri bráne do starého mesta sme mohli preskúmať hradby mesta, ktoré sú vďaka rekonštrukcii v perfektnom stave. Hneď po vstupe do mesta sa pred nami objavilo veľmi dobre zachované staroveké divadlo. Divadlo má typické grécke črty a pre hľadisko (theatron) využíva terén, resp. prirodzený kopec a bolo postavené už 200 rokov pred naším letopočtom, teda v helenistickom období, keď sa mesto ešte volalo Lychnidos. Divadlo je dnes opäť využívané najmä pre hudobné predstavenia a konajú sa tu veľmi prominantné koncerty – vystúpil tu napríklad aj José Carreras.
Samuelov hrad
Samuelov hrad je mohutná pevnosť, ktorá sa týči nad Ohridom. Podľa archeologických nálezov tu pevnosť stála už v 4. storočí pred naším letopočtom a zrejme ju dal postaviť macedónsky kráľ Filip II., otec Alexandra Macedónskeho. Dnešná verzia pevnosti pochádza (po rekonštrukcii) z 10. storočia a bola postavená za vlády cisára Samuela (alebo aj Samuila), ktorý stál v čele prvej Bulharskej ríše. Cisár (cár) Samuel dokonca z Ohridu učinil svoje hlavné mesto, takže pred tisíc rokmi toto mestečko na jazere bolo metropolou celého bulharského impéria.
Dnes je Samuelov hrad turistickou atrakciou, avšak v jeho vnútri toho veľa nenájdete. Hlavným ťahákom sú tak mohutné obvodové hradby a vynikajúci výhľad na jazero, mesto i okolité štíty hôr.
Archeologické nálezisko Plaošnik
Hneď pod hradom sa nachádza archeologické nálezisko Plaošnik, ktoré disponuje niekoľkými zaujímavými objektmi. Celý areál je posvätným miestom, keďže tu stál za čias sv. Klimenta z Ohridu kláštor, ktorý sám vybudoval a kde žil a bol pochovaný. Kliment bol žiakom Cyrila a Metoda a podľa niektorých zdrojov pochádzal práve z Veľkej Moravy. Po vyhnaní učenníkov týchto dvoch vierozvestcov sa Kliment usadil práve v Ohride, kde šíril vieru a vzdelanosť, vrátane zjednodušeného nového písma – cyriliky. Sv. Kliment je tak považovaný za jedného z najdôležitejších svätých (ak nie vôbec najdôležitejšieho) medzi juhoslovanskými národmi, ako evanjelista a nositeľ vzdelanosti – pre juhoslovanské národy je to v podstate niečo ako naši Cyril a Metod.
Jednou zo stavieb, ktorú sv. Kliment v Ohride započal, bol Kostol sv. Pantaleona, postavený na základoch ranobyzantskej baziliky. Kostol bol postavený na konci 9. storočia a dnes už neexistuje, zostali však po ňom základy a veľmi vzácne mozaiky, ktoré môže návštevník obdivovať i dnes.
V druhej časti areálu sa nachádzajú ďalšie stavby, vrátane moslimských hrobiek, ktoré sú pamiatkou na tureckú nadvládu nad regiónom. Turci skonvertovali miestny kostol sv. Klimenta (postavený po jeho smrti) na mešitu, neskôr bol kostol úplne zničený. Dnes si však môžete Kostol sv. Klimenta obzrieť v plnej kráse, pretože bol kompletne zrekonštruovaný. V kostole sú uložené pozostatky tohto svätca a je v ňom preto zakázané fotografovanie. Z rovnakého dôvodu ide o jedno z najposvätnejších miest na Balkáne vôbec.
Vedľa kostola sa nachádza ešte jedna zaujímavá stavba, zrejme najstaršia zo všetkých, ktoré tu je možné vidieť – krstiteľnica. Predpokladá sa, že táto krstiteľnica bola súčasťou ranokresťanskej baziliky už zo 4. storočia. Bazilika bola zasvätená samotnému apoštolovi sv. Pavlovi, ktorý v Ohride osobne hlásal kresťanstvo už v 1. storočí. V krstiteľnici sa nachádzajú veľmi zaujímavé a staré mozaiky so zvieracími motívmi a svastikami.
Pri odchode z areálu sme si všimli, že za rohom je búdka, kde sa predávajú lístky – my sme ju prehliadli a oni prehliadli nás, ale až sa sem vyberiete vy, nezabudnite búdku nájsť a poctivo zaplatiť vstupné 😉
Archeologické nálezisko a v pozadí Kostol sv. Klimenta
Pozostatky pôvodného Kostola sv. Pantaleona postaveného za čias sv. Klimenta
Pozostatky pôvodného Kostola sv. Pantaleona postaveného za čias sv. Klimenta
Pozostatky pôvodného Kostola sv. Pantaleona postaveného za čias sv. Klimenta
Skala nad plážou Kaneo
Od náleziska Plaošnik vedie cestička k južnému výbežku do Ohridského jazera, kde leží pláž Kaneo. Vedľa pláže stojí veľká skala, ktorá patrí zrejme k najfotogenickejším miestam Ohridu. Táto skala disponuje až tromi kostolmi, pričom najlepšie viditeľný je ten na jej vrchu – Kostol sv. Jána na Kaneu. Malý kostolík z 13. storočia je postavený v typicky východnom štýle, s viditeľným vplyvom arménskej architektúry. Dolu pri brehu jazera a úpätí skaly sa krčí oveľa menší kostolík Narodenia sv. Bohorodičky, v ktorom sa nachádza jazierko napájané priamo z veľkého jazera, používané pri krstení miestnych detí.
V okolí skaly sa potulujú rôzne indivídua, ktoré ponúkajú výlet na loďke po jazere. Rozhodli sme sa jednu z ponúk využiť a vďaka tomu sme mali možnosť vidieť kostol na skale z jazera. Pri tomto výhľade je možno vidieť i štrbinu v nej – za ňou sa nachádza jaskyňa, v ktorej sú umiestnené posvätné ikony a slúži tak teda ako svätyňa alebo kaplnka. Nejde teda síce o plnohodnotný kostol, ale stále je tozaujímavé miesto. Zároveň je však z jazera výborný výhľad na mestečko Ohrid, jeho kamenné domčeky, ale aj majestátny Samuelov hrad týčiaci sa nad mestom.
Kostol sv. Jána na Kaneu a pod ním Kostol Narodenia sv. Bohorodičky
Kostol sv. Jána na Kaneu - V štrbine pod ním sa nachádza jaskyňa s ikonami
Kostoly
Vzhľadom k vysokému náboženskému významu mesta nie je divu, že sa v Ohride nachádza množstvo ďalších kostolov. Pár z nich je však trochu dôležitejších, než ostatné.
Zrejme najstarším kostolom v meste a zároveň jedným z najstarších kostolov v celom regióne je Chrám sv. Sofie. Tento kostol bol postavený zrejme už v 9. storočí a rozšírený v 11. storočí a pamätá tak počiatky kresťanstva v Bulharskej ríši. Čo je považované za najväčšie bohatstvo tohto kostola sú však originálne fresky, zachované už z 11. až 13. storočia. Chrám sv. Sofie je považovaný za najdôležitejší kostol v Macedónsku, čo potvrdzuje i fakt, že sa nachádza na macedónskych bankovkách.
Ďalším s významných kostolov je Chrám Matky Božej Perivleptos z 13. storočia. Opäť ide o jeden z najstarších kostolov v oblasti, ale zároveň ide o monument stredovekej vzdelanosti, pretože najväčšími pokladmi, ktoré uchováva, sú knihy a rukopisy z 11. a 12. storočia, ktoré sú neoceniteľnými zdrojmi informácií z tohto obdobia.
Kde nájsť viac informácií?
Napríklad na stránke o Macedónsku.
Ako sa sem dostať?
Lietadlom
Ohrid disponuje medzinárodným letiskom a dá sa sem letieť priamym spojom z Viedne. Nízkonákladové spojenie zabezpečuje WizzAir z Londýna a Bazileja.
Autobusom
Autobusom sa dá dostať do Ohridu zo Skopje, ako aj z okolitých krajín vrátane Čiernej Hory a Albánska.
K dispozícii sú aj priame spoje z Viedne so spoločnosťou Eurolines.
Autom
Ohrid je od nás dobre dostupný autom a auto je veľmi dobrý dopravný prostriedok pre preskúmanie okolia jazera. Keďže cez celé Maďarsko a Srbsko vedie diaľnica až po Skopje (a kúsok ďalej), dá sa väčšina cesty zvládnuť veľmi rýchlo. Až posledný úsek začínajúci za Skopje je po klasickej ceste, ale táto nebýva veľmi frekventovaná, takže ide o pomerne pohodlnú jazdu.
Kedy sem cestovať?
Ideálnym obdobím je jar alebo leto, prípadne ešte jeseň. Zima nie je príjemným obdobím pre návštevu mesta a jazera.
Ako sa tu pohybovať?
Mesto je možné preskúmať bez problémov pešo. Pre výlet po jazere je dobré si najať niektorého z miestnych obyvateľov vlastniacich loďku, pohľad na mesto z jazera stojí za to.
Kde sa ubytovať?
Ohrid je pomerne turistické mesto (aj keď orientované najmä na domácu klientelu), takže ubytovanie sa tu určite nájsť dá a za celkom dobré ceny.
Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Related Posts
-
22. október 2015
Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.
Najnovšie príspevky z fóra
Najnovšie komentáre
-
amalada Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom The daily ceremony at the Attari border between India and Pakistan is a captivating spectacle, merging national pride with theatrical … -
crypto7Orath Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom Urgent TON Crypto Inside information! The Open Network (TON) has experienced a remarkable surge in popularity throughout 2024, with … -
Nelson Fahey Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom The spectacle at the Attari border between India and Pakistan is truly a unique experience, blending national pride with theatrical …
Archív
- január 2023 (1)
- december 2019 (1)
- november 2019 (1)
- júl 2019 (1)
- apríl 2019 (2)
- marec 2019 (1)
- február 2019 (1)
- január 2019 (2)
- december 2018 (2)
- júl 2018 (1)
- jún 2018 (1)
- máj 2018 (1)
- apríl 2018 (1)
- marec 2018 (4)
- január 2018 (3)
- december 2017 (3)
- november 2017 (1)
- október 2017 (1)
- september 2017 (3)
- august 2017 (4)
- júl 2017 (2)
- jún 2017 (3)
- máj 2017 (4)
- apríl 2017 (3)
- marec 2017 (4)
- február 2017 (4)
- január 2017 (9)
- december 2016 (8)
- november 2016 (8)
- október 2016 (7)
- september 2016 (9)
- august 2016 (9)
- júl 2016 (8)
- jún 2016 (4)
- máj 2016 (6)
- apríl 2016 (8)
- marec 2016 (9)
- február 2016 (9)
- január 2016 (12)
- december 2015 (12)
- november 2015 (16)
- október 2015 (26)
- september 2015 (29)
Pridať komentár