Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Bulharsko / Sofia – srdce Balkánu, ktoré mohlo byť hlavným mestom Rímskej ríše
Bulharsko

Sofia – srdce Balkánu, ktoré mohlo byť hlavným mestom Rímskej ríše

21. júl 2016 autor 0
Katedrála Alexandra Nevského v Sofii

Sofia je hlavým mestom Bulharska a v dnešnej Európe nemá významné postavenie z hľadiska turistického, politického či ekonomického. Kedysi to všetko však mohlo byť úplne inak – nechýbalo totiž veľa a Sofia sa mohla stať hlavným mestom Rímskej ríše.

História mesta

Sofia patrí k najstarším mestám v Európe a je zrejme najstarším mestom v Bulharsku vôbec – podľa niektorých zdrojov sa môže pýšiť až takmer 7-tisícročnou históriou.

V staroveku bolo mesto známe ako Serdica a najväčší rozmach dosiahlo počas rímskej nadvlády. Z obdobia Rímskej ríše je v meste dodnes vidieť mnohé vykopávky a napríklad pri hĺbení nových staníc metra sa stále nachádzajú nové a nové dôkazy o tom, aké veľké a významné toto mesto v tej dobe bolo.

Serdica bola hlavným mestom tohto regiónu a pochádzali odtiaľto dvaja rímski cisári, ktorí odtiaľto riadili celú ríšu. Jedným z nich bol Galerius, ktorý tu vydal v roku 311 tolerančný edikt ukončujúci perzekúciu kresťanov v Rímskej ríši. V časoch, keď sa schyľovalo k jej rozdeleniu, cisár Konštantín údajne uvažoval o tom, že by za hlavné mesto novej ríše zvolil prave Serdicu. Nakoniec však zvolil zvolil grécke mesto Byzantium a tak vznikol Konštantínopol, ktorý na celé ďalšie milénium bol hlavným mestom Byzantskej ríše.

Názov mesta sa postupne s príchodom Slovanov zmenil na Sredec, aby sa v 14. storočí definitívne zmenil na Sofiu, za čo vďačí jednému z najstarších kostolov v meste (viď nižšie odstavec o Hagii Sofii).

Moderná Sofia

Sofia prešla mnohými zmenami majiteľov a niekoľkokrát bola vyplienená, dnes je však  hlavným mestom Bulharska, najchudobnejšej krajiny Európskej Únie. Mesto je oveľa lepšie zachované a krajšie ako napríklad susedná Bukurešť, ale nedostatok financií pre jeho údržbu je miestami dosť zjavná, najmä mimo úplného centra mesta. Sofia sa snaží prilákať zahraničných investorov podporovaním start-upov a IT technológií, ale pokrok sa zatiaľ dostavuje veľmi pomaly.

Pre turistu to však na druhej strane má pozitívnu výhodu v tom, že ide o jedno z najlacnejších hlavných miest v EÚ. Zároveň je treba dodať, že Sofia má rozhodne čo turistovi ponúknuť.

Kostolík Boyana s pečaťou UNESCO

Jednou z historicky a kultúrne najvýznamnejších pamiatok mesta je Boyanský kostolík, pomenovaný podľa štvrte Boyana, v ktorej leží. Kostolík je zasvätený patrónom sv. Mikulášovi a Pantelejmonovi a pochádza z prelomu 10. a 11. storočia. Celý jeho interiér je pokrytý freskami pochádzajúcimi z viacerých storočí, tie najstaršie sú dokonca z 11. a 12. storočia, aj keď sa jedná len o fragmenty.

Vďaka týmto aspektom bol Boyanský kostolík zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO a momentálne ide o jediný zápis v meste Sofia v tomto zozname. Kostolík je veľmi malý a v jeho vnútri je zakázané fotografovanie. Dĺžka návštevy je obmedzená na 10 minút, na čo vás budú bez okolkov miestni sprievodcovia upozorňovať (a podľa mojich skúseností vyháňať aj skôr – Bulhari majú k slušnej výchove aj na naše pomery dosť ďaleko).

Ortodoxná katedrála Alexandra Nevského

Zatiaľ čo Boyanský kostolík je maličký, skromný a stojí na úplnom okraji mesta, ortodoxná Katedrála Alexandra Nevského sa rozvaľuje v centre mesta ako obrovské spiace monštrum. Je zrejme najznámejšou a najimpozantnejšou stavbou celého mesta a jedným z najväčších ortodoxných chrámov na svete vôbec – zmestí sa sem naraz až 10 tisíc veriacich. Katedrála bola postavená na prelome 19. a 20. storočia a ide o jednu z hlavných turistických atrakcií mesta.

Interiéry katedrály sú prinajmenšom rovnako impozantné, ako jej zovňajšok. Celé vnútro je zdobené freskami, ktoré dosahujú úctyhodné rozmery, vzhľadom k rozsiahlosti vnútornej plochy chrámu. Nechýba samozrejme množstvo zlata a mramoru, z ktorého je vyrobený aj oltár alebo trón pre patriarchu. Okrem toho sa tu nachádza i relikviár s kusom rebra sv. Alexandra Nevského, ktorý darovali Bulharom Rusi.

V bočnej časti katedrály, naľavo od hlavného vchodu, sa nachádza vchod do krypty, kde je umiestnené múzeum. Okrem zlatých predmetov (kalichy, monštrancie, …) sa tu nachádza údajne najväčšia zbierka ortodoxných ikon na svete. Múzeum je súčasťou Národnej galérie umenia.

Hagia Sofia – skutočné srdce mesta

Hneď vedľa spupne sa týčiacej Katedrály Alexandra Nevského stojí oveľa menej nápadná stavba, ktorá má však nevyčísliteľný význam pre mesto. Chrám Hagia Sofia (alebo aj Svätá Sofia) nesie rovnaké meno, ako mnohonásobne známejší chrám v Istanbule. Čo ho s týmto chrámom (okrem mena) spája je fakt, že oba sú pomenované podľa Božskej múdrosti (sofia = múdrosť) a nie podľa sv. Sofie. Ďalším spojením je vek – oba chrámy pochádzajú zo 6. storočia, takže ide o jeden z najstarších kostolov v krajine vôbec.

Podobne ako istanbulská Hagia Sofia, aj tento chrám bol Turkami skonvertovaný na mešitu. Táto bola neskôr poškodená zemetrasením a opustená a v 20. storočí začala celková oprava chrámu.

Dôležitým míľnikom v histórii bolo 14. storočie, keď chrám Hagia Sofia dal meno celému mestu – dovtedy známe ako Sredec sa premenovalo na Sofiu.

Pôvodný chrám bol postavený nad rímskou nekropolou (pohrebiskom), ktoré je dnes možné navštíviť v podzemí chrámu. Nachádza sa tu množstvo hrobiek, z ktorých niektoré maju stále zachované vnútorné maľby. Taktiež je tu možné vidieť antické mozaiky.

Rímske hrobky pod chrámom sv. Sofie

Rímske hrobky pod chrámom sv. Sofie

So svojou hranatou tehlovou fasádou nie je Hagia Sofia na prvý pohľad veľmi príťažlivá, je však chrámom, ktorý dal meno svojmu mestu a bol svedkom jeho starovekých, stredovekých i novovekých dejín a z tohto pohľadu ide možno o najvýznamnejšiu stavbu v Sofii.

Chrám sv. Nedele a bombový útok

Ďalším významným chrámom z historického hľadiska je Chrám sv. Nedele. Aj keď pôvod jeho atypického názvu je neznámy (predpokladá sa, že zrejme nebol zasvätený priamo dňu nedeľa), je dokázané, že pôvodný chrám pochádzal z 10. storočia. V pôvodnom stave vydržal do 19. storočia, kedy ho zbúrali a postavili tu úplne nový chrám, ktorý však na rozdiel od svojho predchodcu dlho nevydržal – komunisti tu spáchali neúspešný bombový atentát na bulharského kráľa Borisa III. Obeťami bolo viac ako 150 ľudí a tiež Chrám sv. Nedele, ktorý musel byť následne znovu zrekonštruovaný.

Bulvár Vitoša a jedlo

Hlavným peším korzom, kde sa schádzajú ľudia na kus reči alebo na nákupy či dobré jedlo, je bulvár Vitoša. Je pomenovaný podľa vrchu, ktorý sa týči na juh od mesta a z bulváru je za dobrého počasia veľmi dobre viditeľný. Bulvár Vitoška lemujú značkové obchody a kaviarne, takže za slnečného dňa ide o najfrekventovanejšie miesto v meste.

Zároveň ide o výbornú voľbu, kam zájsť na dobré jedlo, aj keď reštaurácie sa nachádzajú hlavne vo vedľajších uličkách a nie priamo na bulvári Vitoša (zrejme pridrahý nájom). Jednou z reštaurácií s tradičným bulharským jedlom je zariadenie s trošku krkolomným názvom – Hadjidraganovite Izbi. Táto reštaurácia je zariadená v rustikálnom bulharskom štýle a dostanete tu výborné jedlo s príšernou obsluhou (ale to je v Bulharsku vcelku štandard). My sme mali tú drzosť chcieť rozdeliť účet, čo sa čašníkovi nepáčilo. Keď sme na tom trvali, čašník nám doniesol kalkulačku a účet a vyzval nás, nech si ho rozpočítame sami, že jemu sa nechce. Ale jedlo bolo naozaj skvelé :)

Mešita a synagóga

Dlhá turecká nadvláda zanechala v Bulharsku dedičstvo v podobe islamu a aj v Sofii je preto možné nájsť mešitu – síce len jednu jedinú, ale priamo v centre. Mešita Banja Baši pochádza z 16. storočia a patrí medzi najstaršie mešity na celom Balkáne. Názov mešity znamená “mnoho kúpeľov” a vychádza z faktu, že stojí priamo na termálnych prameňoch.

Mimochodom, termálne pramene sú neoddeliteľnou súčasťou Sofie a mešita sa nachádza hneď vedľa hlavných mestských kúpeľov. Na vonkajšom priestranstve sú pramene vyvedené von a každý si tu môže nabrať minerálnej vody koľko potrebuje, čo miestni obyvatelia vo veľkej miere využívajú.

Termálne minerálne pramene v centre Sofie

Termálne minerálne pramene v centre Sofie

Ďalšou zaujímavosťou je, že neďaleko mešity (vlastne len jeden blok) stojí synagóga, ktorá je v mnohých ohľadoch mešite podobná – je jedinou v Sofii (v Bulharsku sú celkovo len dve synagógy) a je najväčšou na celom Balkáne (a dokonca treťou najväčšou v Európe). Na rozdiel od mešity je však pomerne novou stavbou a má len niečo cez 100 rokov. Obe budovy sú aktívnymi náboženskými miestami, ale vzhľadom k nízkemu počtu praktizujúcich Židov v meste je využívaný len zlomok jej viac ako tisícovej kapacity.

Národné múzeum archeológie

V Sofii stojí ešte jedna budova, ktorá kedysi bola mešitou – a to dokonca väčšou a staršou, ako je Banja Baši. Mešita niesla meno Mahmúda Pašu, ktorý ju dal postaviť už v 15. storočí. Dnes však slúži ako Národné múzeum archeológie a pokiaľ by ste mali v Sofii navštíviť len jedno múzeum, malo by to byť práve toto. V múzeu sa nachádzajú vzácne exponáty najmä z doby rímskej, gréckej a tráckej, vrátane veľkej kolekcie zlata z rôznych historických etáp. Veľká je i prehistorická časť, keďže okolie mesta bolo osídlené už v praveku.

Rotunda sv. Juraja z rímskych čias

Návštevu Sofie sme začali kostolom a rovnako ju aj zakončíme. Rotunda sv. Juraja (Sveti Georgi) stojí na nádvorí novej budovy, v ktorej sídli okrem iného aj Ministerstvo vzdelávania alebo prezident Bulharska. Samotná rotunda je tak v obkľúčení novodobej budovy a krčí sa skromne v jej tieni. Ide však o veľmi významnú budovu – je totiž najstaršou zachovanou stavbou v meste a zároveň jedinou, ktorá pochádza ešte z čias Rímskej ríše a je zachovaná v celistvom stave.

Kostolík bol postavený už v 4. storočí a pôvodne slúžil ako pohanský chrám. Okolo neho sa rozprestierajú ruiny ďalších antických budov a ciest, takže na tomto mieste na vás môže dýchnuť skutočne dávna história.

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Bulharsku.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

V Sofii sa nachádza hlavné medzinárodné letisko krajiny, kam lietajú okrem iného i nízkonákladové aerolinky Easyjet a Wizzair. Bohužiaľ ani jedna z nich neoperuje lety do Sofie zo Slovenska alebo Česka ani z iných blízkych letísk, takže sa dajú využiť len v prípade, že sem potrebujete letieť napríklad z Londýna alebo z Talianska.

Naopak národný prepravca Bulgaria Air prevádzkuje priame lety do Sofie z Prahy aj Viedne.

Pre nízkonákladové aerolinky je určený Terminál 1, pre ostatné aerolinky Terminál 2. Medzi terminálmi premáva každú polhodinu zadarmo autobus, avšak len v priebehu dňa (od 7:00 do 20:00).

Z letiska sa dá dostať metrom (červená linka, resp. č. 1), ktoré jazdí od 5:00 do polnoci, cesta stojí 1 BGN a trvá zhruba polhodinu.

Do mesta sa dá taktiež dostať autobusom č. 84, lístok stojí takisto 1 BGN, ale cesta trvá dlhšie než metrom (asi 40 minút). Za väčšiu ako príručnú batožinu je nutné si zaplatiť ešte jeden lístok navyše.

Cena cesty taxíkom z letiska do centra je asi 15 BGN – ceny taxíkov sú regulované a najistejšie je objednať si taxík priamo v stánku na termináli.

Vlakom

Do Sofie sa dá dostať viacerými medzinárodnými vlakmi zo všetkých okolitých krajín, ale okrem iného je k dispozícii aj priamy vlakový spoj z Viedne.

Z iných bulharských miest sú taktiež dostupné vlakové spojenia, ktoré sú prevádzkované Bulharskými železnicami. Na ich stránkach (aj v angličtine) je možné získať informácie o spojeniach aj cenách a lístky na niektoré spoje sa tu dajú aj zakúpiť online.

Autobusom

Autobusová doprava je zrejme najfrekventovanejším spôsobom dopravy v Bulharsku a do Sofie sa tak dá dostať priamym autobusovým spojom z väčšiny bulharských miest. Informácie o spojeniach a taktiež možnosť zakúpenia lístkov nájdete na týchto stránkach, bohužiaľ len v bulharčine.

Do Sofie samozrejme existujú aj priame medzinárodné spojenia a to nielen z okolitých krajín, ale aj napríklad z Prahy alebo Viedne. Medzinárodné spoje do Sofie prevádzkuje napríklad spoločnosť Eurolines.

Autom

Cesta od nás do Sofie autom sa dá vďaka maďarským a srbským diaľniciam zvládnuť v priebehu jedného dňa. V oboch krajinách je nutné zaplatiť diaľničný poplatok, v Maďarsku formou elektronickej registrácie, v Srbsku formou mýta.

Pokiaľ by ste chceli cestovať cez Rumunsko, cesta sa výrazne predĺži, pretože v Rumunsku bohužiaľ existuje len minimum diaľnic a hranice medzi Rumunskom a Bulharskom bývajú často zapchané, keďže cez Dunaj vedie len niekoľko mostov.

Koľko to stojí?

Vstupné do Katedrály Alexandra Nevského sa neplatí, ale ak chcete fotografovať, musíte zaplatiť poplatok 5 BGN (5/2016). To isté platí aj pre Kostol sv. Nedele.

Vstup do Boyanského kostola je 10 BGN (5/2016).

Vstupné do synagógy je 2 BGN (5/2016).

Národné múzeum archeológie vás vyjde na 10 BGN (5/2016).

Vstupné do Hagie Sofie sa neplatí, ale platí sa za vstup do podzemia, kde sú rímske hrobky a mozaiky. Cena je 6 BGN (5/2016).

Kedy sem cestovať?

Aj keď ide o Bulharsko, Sofia má vďaka svojej nadmorskej výške chladnejšie podnebie, ako zvyšok krajiny. Cestovať sa sem dá celoročne, ale najlepšie je sa vyhnúť zimným mesiacom, vzhľadom ku krátkym dňom a veľmi nízkym teplotám.

Ako sa tu pohybovať?

Autom

Cestovanie po Sofii autom je vcelku problém, nielen kvôli zápcham, ale i kvôli nedostatku parkovacích miest. Parkovanie je rozdelené do modrých a zelených zón, cena je 2 BGN za hodinu v modrej zóne a 1 BGN v zelenej zóne. Pokiaľ nie sú k dispozícii parkovacie hodiny, väčšinou sa tu potuluje nejaký človek, ktorý vyberá parkovné (samozrejme si treba vždy vyžiadať lístok).

Pomerne veľké parkovisko (modrá zóna) v centre je v okolí Katedrály Alexandra Nevského. Je treba myslieť na to, že parkovanie v zónach je časovo obmedzené, väčšinou na 2 hodiny.

V meste sa nachádza i niekoľko malých súkromných parkovísk, kde je možné parkovať neobmedzene, väčšinou za 1 BGN na hodinu. Jedno sa nachádza napríklad vedľa Lidlu hneď oproti mestským kúpeľom (ulica Ekzarh Yosif).

MHD

Našťastie má však Sofia veľmi dobrú verejnú hromadnú dopravu, takže na auto nemusíte byť odkázaní.

Základom sofijskej MHD sú dve linky metra, doplnené o sieť električiek, trolejbusov a autobusov.

Lístok stojí 1.60 BGN a je možné si zakúpiť kartičku na 10 jázd za 12 BGN (nie je však možné, aby na ňu šiel viac ako 1 pasažier naraz). Lístok na metro stojí 1 BGN a platí 30 minút od zakúpenia (6/2016).

K dispozícii sú aj celodenné lístky (platia vždy do polnoci daného dňa), ktoré stoja 4 BGN, takže sú pre turistov veľmi dobrou alternatívou k obyčajným lístkom.

Pešo

Sofia je príliš veľké mesto na to, aby sa dalo ľahko preskúmať pešo. Aj samotné centrum je dosť rozťahané, aj keď pre zdatnejších chodcov zrejme nebude problém ho prejsť celé pešo. Ale napríklad kostolík Boyana leží na úplnom okraji mesta a je nutné sa sem dostať MHD (autobus 64).

Najlepšie je samozrejme skombinovať MHD a presuny pešo, čo vám umožní spoznať mesto najefektívnejšie.

Kde sa ubytovať?

Ubytovanie v Sofii je drahšie, ako vo zvyšku krajiny. Aj keď je ubytovacích kapacít je veľa, je po nich aj vysoký dopyt. Stále však nie je problém zohnať rozumné ubytovanie aj jediný deň pred príchodom, pokiaľ necestujete v hlavnej sezóne (leto).

Cena za slušný hotel sa pohybuje od 35 EUR za noc pre 2 osoby (5/2016).

Ušetriť sa niečo dá využitím ubytovania cez AirBnB.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie