Martinik je jedným z najznámejších karibských ostrovov, obzvlášť zo skupiny Malých Antíl. Leží na sever od Svätej Lucie a na juh od Guadeloupe a Dominiky a oficiálne je jedným zo zámorských regiónov Francúzska. Ide o jeden z najrozvinutejších ostrovov v oblasti a Francúzi sem preniesli veľkú časť svojej kultúry a životného štýlu. To na jednej strane znamená, že život turistu je oveľa jednoduchší vďaka rozvinutej infraštruktúre, ale zároveň je zážitok z ostrova menej autentický, pretože ten “pravý” divoký Karibik je tu trochu potlačený.
Napriek tomu je Martinik veľmi obľúbenou turistickou destináciou najmä pre turistov z Európy a Severnej Ameriky, nielen vďaka svojmu výraznejšiemu prispôsobeniu sa “západnej” kultúre, ale aj vďaka krásnym plážam a teplému Karibskému moru.
História
História Martiniku sa podobá histórii väčšiny ostrovov v Malých Antilách. Medzi najstaršie zdokumentované civilizácie patrili mierumilovní Aravakovia, ktorých v 11. a 12. storočí vykynožili a vyhnali Karibovia. Tí neskôr ochutnali rovnakú medicínu, keď ich na ostrove nahradili Tainovia, ďalší pôvodný indiánsky kmeň.
Títo obývali Martinik, keď ho objavil Krištof Kolumbus počas svojich výprav za Atlantik. Španielski kolonizátori však nemali príliš záujem o ostrovy v tejto oblasti a Martinik nebol výnimkou. Jeho kolonizáciu začali až v 17. storočí Francúzi. Počiatky však neboli ľahké, domorodci sa niekoľko krát vzbúrili a párkrát Európanov aj vyhnali z ostrova. To malo za následok krutú odvetu a Francúzi nakoniec domorodé obyvateľstvo úplne odstránili. Mnohí boli zabití, ostatní ušli na Dominiku alebo Svätý Vincent.
Kolonizácia Martiniku neskôr výrazne zaostala kvôli náboženským (katolícko-protestantským) rozporom a bojom v samotnom Francúzsku a na niekoľko rokov sa ostrova zmocnili i Briti. Po napoleonských vojnách opäť pripadol Francúzom, ktorí ho kontrolujú dodnes.
Montagne Pelée
Väčšina ostrovov Malých Antíl je sopečného pôvodu a Martinik nie je výnimkou. Sopka Pelée je poloaktívnym vulkánom, v ktorého láve sa ostrov kedysi zrodil. Leží v severnej časti ostrova a jeho posledná erupcia datuje do roku 1902, kedy výbuch sopky zasiahol mesto Saint-Pierre, vtedajšie hlavné mesto ostrova. Výbuch nielenže mesto známe ako “Paríž Karibiku” úplne zničil, ale taktiež zabil všetkých jeho obyvateľov, okrem jedného väzňa, ktorého ochránili hrubé steny žalára a jedného obyvateľa, ktorý unikol vďaka tomu, že žil na úplnom okraji mesta.
Táto katastrofa, ktorá si vyžiadala 30 tisíc obetí, je jedinou sopečnou katastrofou v histórii Francúzska a jeho zámorských území. Mala však za následok likvidáciu celého hlavného mesta (podobne ako relatívne nedávno dopadol aj Plymouth na Montserrate) a presun správy ostrova do Fort-de-France, ktoré je hlavným mestom dodnes.
Sopku Pelée dnes navštevujú tisíce turistov. Autom sa dá dostať až k betónovej terase, z ktorej je dobrý výhľad na okolité časti ostrova i na more a takisto je možné vidieť vrchol sopky. To však len za predpokladu, že to počasie dovolí, čo bohužiaľ nebýva veľmi často. Vrchol sopky býva v oblakoch i vtedy, keď je zvyšok ostrova pod perfektne modrou oblohou. Je tak dosť možné, že k vrcholu budete šliapať po miestnej turistickej ceste zbytočne, pretože viditeľnosť bude vďaka oblakom nulová.
Sainte-Marie
Možno práve kvôli sopke Pelée je severná časť ostrova oveľa menej osídlená, než jeho centrálna a južná časť. Medzi najväčšie mestečká na severe patrí Sainte-Marie, kde okrem iného môžete nájsť veľkú pláž s čiernym pieskom. Pláž nie je udržiavaná a väčšinou býva úplne opustená, keďže väčšina obľúbených pláží sa nachádza na úplne opačnej strane ostrova. Ak tu niekoho stretnete, tak zrejme len pár rybárov s udicami.
Pláž s čiernym pieskom v mestečku Sainte-Marie, v pozadí ostrovček Îlet Sainte-Marie
Pláž s čiernym pieskom v mestečku Sainte-Marie a ostrovček Îlet Sainte-Marie
Pláž s čiernym pieskom v mestečku Sainte-Marie a ostrovček Îlet Sainte-Marie
Pláž s čiernym pieskom v mestečku Sainte-Marie a ostrovček Îlet Sainte-Marie
Malebnosť tomuto miestu dodávajú malé lodičky miestnych obyvateľov a najmä Ostrovček Sainte-Marie (Îlet Sainte-Marie), ktorý leží len zhruba 200 metrov od pevniny. Počas odlivu je možné k ostrovčeku prejsť suchou nohou, lebo pokles mora vytvorí malú pisočnú cestičku pripomínajúcu most obmývaný vodou. Z ostrovčeka je potom dobrý výhľad na mestečko Sainte-Marie, poskytujúci romantické panorámy.
Výhľad z ostrovčeka Îlet Sainte-Marie na pobrežie Martiniku a mestečko Sainte-Marie
Výhľad z ostrovčeka Îlet Sainte-Marie na mestečko Sainte-Marie
Výhľad na more a pobrežie Martiniku z ostrovčeka Îlet Sainte-Marie
Botanická záhrada Balata
Jedným z najzaujímavejších a najkrajších miest na celom ostrove je botanická záhrada Balata (Jardin de Balata), ktorá leží neďaleko hlavného mesta Fort-de-France. Ako by to človek logicky očakával, nájdete tu množstvo krásnych exotických stromov a rastlín, ktoré však vďaka tropickému podnebiu nie sú odsúdené na obývanie sklenníkov, ale veselo si rastú pod holým nebom.
Vstup do botanickej záhrady Jardin de Balata na Martiniku
Vstup do botanickej záhrady Jardin de Balata na Martiniku
Okrem krásne upravených zákutí, kvetov a vodných plôch sú zrejme najfotografovanejšou atrakciou záhrady kolibríky. Kolibríky sa vyskytujú práve na americkom kontinente, od Mexika až na juh Čile a Argentíny a v Karibiku sú teda doma. Každý druh kolibríka má špecificky tvar zobáčika pre konkrétny typ kvetov, z ktorých tak môže nasávať nektár, ktorým sa živí.
Kolibríky v botanickej záhrade Jardin de Balata na Martiniku
Kolibríky v botanickej záhrade Jardin de Balata na Martiniku
Kolibríky v botanickej záhrade Jardin de Balata na Martiniku
Kolibrík v botanickej záhrade Jardin de Balata na Martiniku
Kolibríky v botanickej záhrade Jardin de Balata na Martiniku
Veľmi zaujímavou stavbou, na ktorú cestou z Fort-de-France do záhrad Balata narazíte je kostol Sacré-Cœur, ktorý iste neunikne vašej pozornosti. Tento kostol je na prvý pohľad veľmi atypický a nielen z jeho názvu je zrejmé, že bol inšpirovaný bazilikou Sacré-Cœur v Paríži.
Kostol Sacré-Cœur neďaleko záhrad Balata, inšpirovaný najznámejšou parížskou bazilikou
Kostol Sacré-Cœur neďaleko záhrad Balata, inšpirovaný najznámejšou parížskou bazilikou
Kostol Sacré-Cœur neďaleko záhrad Balata, inšpirovaný najznámejšou parížskou bazilikou
Rum
S cukrom, ktorý bol kedysi hlavným vývozným artiklom ostrova, súvisí výroba rumu, ktorý patrí medzi hlavné artikly dnes. Martinik je v porovnaní s ostatnými ostrovmi Malých Antíl veľký ostrov a preto je tu rumových distilérok viac než inde. Prakticky všetky z nich sa dajú navštíviť, niektoré zdarma, iné v rámci spoplatnenej prehliadky s degustáciou. Vo všetkých taktiež zakúpite ich výrobky.
Jednou z najzaujímavejších je rozhodne distilérka La Favorite, ležiaca len kúsok na sever od hlavného mesta Fort-de-France. Ťažko povedať, či rum je najlepší práve tu (pri tom množstve distilérok a sile rumu je asi ťažké zostaviť nejaký rebríček), čím je však táto distilérka zaujímavá je fakt, že používa ešte staré, parou poháňané stroje. Klasickému spôsobu výroby zodpovedá taktiež ručné zatváranie a zapečaťovanie fliaš, ale to samozrejme len v prípade toho najkvalitnejšieho a najdrahšieho rumu. Výhodou je, že prehliadka distilérky je zdarma a dokonca dostanete i malú ochutnávku miestnej produkcie.
Rumová distilérka La Favorite - Zariadenie pre ručné zátkovanie fliaš
Rumová distilérka La Favorite - Ručne zátkované fľaše sú následne natreté materiálom pre ich zapečatenie
Rumová distilérka La Favorite - Predajňa a degustačná miestnosť - nevyzerajú lákavo, ale sú zadarmo
Rumová distilérka La Favorite - Predajňa a degustačná miestnosť - nevyzerajú lákavo, ale sú zadarmo
Rumová distilérka La Favorite - Predajňa - Jedna z najdrahších fliaš, ktoré sú na predaj
Rumová distilérka La Favorite - Predajňa - Jedny z najdrahších fliaš, ktoré sú na predaj
Rumová distilérka La Favorite - Parou poháňaný stroj na spracovanie cukrovej trstiny
Rumová distilérka La Favorite - Parou poháňaný stroj na spracovanie cukrovej trstiny
Fort-de-France
Hlavné mesto ostrova leží zhruba v jeho centrálnej časti v zálive nesúcom rovnaké meno. Mesto bolo založené už v 17. storočí ako Fort-Royal (Kráľovská pevnosť), čo je názov, ktorý sa v miestnom jazyku používa dodnes (Foyal). Neskôr bolo po páde monarchie mesto premenované na Fort-La-Republique a nakoniec dômyselne s ohľadom na možné ďalšie zmeny režimov do budúcna na Fort-de-France.
Ako už tento názov napovedá, stojí tu pevnosť, ktorá mala mesto a ostrov brániť proti útokom iných kolonizácie chtivých mocností. Táto pevnosť (Fort Saint-Louis) tu stojí dodnes a stále je vojenským objektom francúzskej armády a jej námornou základňou. Preto sa dá navštíviť len jej časť a len v rámci organizovanej prehliadky. Nachádza sa hneď na začiatku promenády okolo mora, ktorá lemuje celé pobrežie mesta až k mólu, kde kotvia veľké výletné lode. V prípade, že je nejaká loď v prístave (čo býva v sezóne prakticky každý deň), otvárajú miestni na tejto promenáde stánky s rôznymi suvenírmi. Keďže tieto sú určené práve turistom z lodí, je lepšie sa im vyhnúť, pretože sú samozrejme cenovo vysoko nadsadené.
Zrejme tou najzaujímavejšou a pre mnohých najkrajšou budovou v meste je Schœlcherova knižnica (Bibliothèque Schœlcher), ktorá je excelentným príkladom koloniálnej architektúry s výrazným vplyvom orientálnych štýlov.
Schœlcherova knižnica, koloniálna budova s prímesou orientálnych vplyvov, jedna z najkrajších stavieb vo Fort-de-France
Schœlcherova knižnica, koloniálna budova s prímesou orientálnych vplyvov, jedna z najkrajších stavieb vo Fort-de-France
Schœlcherova knižnica, koloniálna budova s prímesou orientálnych vplyvov, jedna z najkrajších stavieb vo Fort-de-France
Schœlcherova knižnica, koloniálna budova s prímesou orientálnych vplyvov, jedna z najkrajších stavieb vo Fort-de-France
Priamo oproti tejto knižnici sa nachádza La Savane, najväčší park v meste, na ktorého okraji stojí socha cisárovnej Jozefíny, celým menom Joséphine de Beauharnais. Jozefína bola z veľmi urodzeného rodu a preslávila sa najmä manželstvom s Napoleonom, vďaka čomu sa stala francúzskou cisárovnou. Keďže bola zástankyňou zachovania otroctva, nešlo o postavu obľúbenú medzi miestnou majoritnou čiernou populáciou. Preto bola jej socha dekapitovaná a tiež postriekaná červenou farbou symbolizujúcou krv. Takto je tu možné ju vidieť dodnes – bez hlavy a s červenými fľakmi. Jej socha tu stojí práve preto, že pochádzala z Martiniku.
Les Trois-Îlets
Rodným mestom Jozefíny je mestečko Les Trois-Îlets ležiace na južnej strane zálivu Baie de Fort de France, priamo oproti hlavnému mestu ostrova. Neďaleko tohto mestečka sa nachádza múzeum Musée de la Pagerie, ktoré stojí na mieste bývalej plantáže, kde Jozefína vyrastala (jej rodné priezvisko bolo de la Pagerie). Okrem ruín bývalého cukrovaru (dajú sa navštíviť zdarma) tu môžete navštíviť dom, v ktorom budúca cisárovná Jozefína žila prvých 16 rokov svojho života, vrátane nábytku a iných predmetov, ktoré jej patrili. Perličkou sú ľúbostné listy, ktoré jej písal Napoleon.
Bývalý cukrovar, ktorý kedysi patril rodine francúzskej cisárovnej Jozefíny
Múzeum de la Pagerie - Niekdajší domov rodiny francúzskej cisárovnej Jozefíny
Múzeum de la Pagerie - Niekdajší domov rodiny francúzskej cisárovnej Jozefíny
Múzeum de la Pagerie - Niekdajší domov rodiny francúzskej cisárovnej Jozefíny
Bývalý cukrovar, ktorý kedysi patril rodine francúzskej cisárovnej Jozefíny
Okrem Jozefíninho rodného domu sa v Les Trois-Îlets nachádza malá tržnica a niekoľko reštaurácií či benzínka, vďaka čomu ide o dobrú základňu pre prieskum juhozápadnej časti ostrova, aj keď samotné mestečko samo o sebe pre turistu tak zaujímavé nie je.
Neďaleko neho leží Maison de la Canne, bývalá plantáž na cukrovú trstinu a výrobu cukru, čo bola kedysi hlavná ekonomická aktivita ostrova, podobne ako tomu bolo na väčšine karibských ostrovov. Dnes je táto plantáž prerobená na múzeum, kde s môžu návštevníci oboznámiť s procesom výroby tejto sladkej plodiny.
Maison de la Canne - Múzeum cukrovej trstiny v bývalom cukrovare
Maison de la Canne - Múzeum cukrovej trstiny v bývalom cukrovare - Pre prepravu nákladov sa používali i vlaky
Maison de la Canne - Múzeum cukrovej trstiny v bývalom cukrovare
Pokiaľ však na nakupovanie ani históriu nebudete mať chuť, môžete zamieriť na miestnu pláž Pointe du Bout, ktorá patrí medzi jedny z najobľúbenejších na ostrove. Stojí tu i niekoľko hotelových rezortov, takže sa budete mať i kde najesť alebo si dať osviežujúcu zmrzlinu.
Le Diamant
Nevýhodou pláže v Les Trois-Îlets je značná preplnenosť, takže pokiaľ zatúžite po niečom menej frekventovanom a nevadí vám menší počet služieb (nejaká reštaurácia či bar sa tu však aj tak nájdu), môžete zamieriť smerom na juh k zálivu Grande Anse d’Arlet, kde nájdete pláž s rovnako krásnym bielym pieskom a perfektne čistým modrým morom, ale s oveľa menej ľudmi.
Na južnom pobreží tohto ostrova sa potom nachádza mestečko Le Diamant, ktoré takisto disponuje plážou, kde sa nebudete cítiť natlačení ako sardinky a to najmä vďaka tomu, že miestna pláž je veľmi dlhá, dlhšia než predchádzajúce dve menované dokopy. Okrem toho sa po ceste z Grande Anse d’Arlet do Le Diamant môžete zastaviť na dvoch zaujímavých miestach. Prvým je vyhliadka na Rocher du Diamant (Diamantové skalisko), čo je vlastne skala trčiaca z mora vo vzdialenosti asi 2 kilometre od ostrova a pripomínajúca svojím tvarom diamant. Aj keď nemá špecifický historický či kultúrny význam, ide o obľúbenú turistickú vyhliadku.
Druhým miestom je Cap 110, pamätník vytvorený na zakázku mestečka Le Diamant pri príležitosti 150. výročia zrušenia otroctva. Zároveň pripomína nešťastie, ktoré sa neďaleko tohto miesta odohralo v roku 1830, keď sa tu potopila dodnes neznáma loď. Pri ňom zomreli všetci námorníci a veľká časť afrických otrokov, ktorých loď prevážala. Pamätník pôsobí veľmi smutne a postavy sú akoby zohnuté pod tiahou betónu, z ktorého su vyrobené.
Pamätník Cap 110 - pripomienka zrušenia otroctva a zároveň námorníkov a otrokov, ktorí zahynuli pri potopení neznámej lode v tejto oblasti
Pamätník Cap 110 - pripomienka zrušenia otroctva a zároveň námorníkov a otrokov, ktorí zahynuli pri potopení neznámej lode v tejto oblasti. Tváre sôch majú črty Afričanov a vyjadrujú smútok a ťarchu
Pamätník Cap 110 - pripomienka zrušenia otroctva a zároveň námorníkov a otrokov, ktorí zahynuli pri potopení neznámej lode v tejto oblasti. Tváre sôch majú črty Afričanov a vyjadrujú smútok a ťarchu
Kde nájsť viac informácií?
Napríklad na stránke o Martiniku.
Ako sa sem dostať?
Lietadlom
Letecké spojenie na Martinik z Európy zabezpečuje Air France, ako národný francúzsky prepravca. Z mnohých európskych miest (vrátane Viedne a Prahy) sa sem tak dá dostať s prestupom v Paríži. Pokiaľ sa vám podarí uloviť nejakú akciu, dá sa sem z Európy takto dostať za celkom výhodnú cenu (okolo 500 EUR za spiatočnú letenku z Prahy).
Z iných karibských ostrovov sa dá na Martinik dostať viacerými aerolinkami, vrátane LIAT alebo Air Antilles. Ceny leteniek v Karibiku sú vysoké, jednosmerné prelety sa väčšinou pohybujú okolo 100 EUR. Až o polovicu lacnejšie bývajú spojenia medzi ostrovmi, kde existuje konkurencia – lodné spojenie.
Z letiska sa dá dostať len taxíkom alebo prenajatým autom, pretože taxikári na Martiniku si vymohli výsadu, že na letisko nesmie jazdiť MHD. Dôsledkom je, že taxíky sú pomerne drahé a na krátku cestu z letiska do Fort-de-France si budete musieť pripraviť minimálne 20 EUR.
Loďou
Lodné (resp. trajektové) spojenia sú v Karibiku obmedzené, aspoň čo sa týka medzinárodných liniek. Martinik je našťastie jeden z ostrovov, kde existuje spojenie s najbližšími okolitými ostrovmi loďou. Z Martiniku sa tak dá preplaviť napríklad na Dominiku, Guadeloupe alebo Svätú Luciu.
Bohužiaľ tu neexistuje veľká konkurencia, takže ceny lístkov na trajekt sa blížia cenám leteniek, resp. môžu byť ešte vyššie (napríklad cca 70 EUR Martinik – Dominika). Jedinou spoločnosťou prevádzkujúcou pravidelné trajektové linky z Martiniku je totiž L’Express des Îles.
Ak zvolíte tento druh dopravy, počítajte s tým, že plavba môže byť odložená aj o niekoľko hodín kvôli nepriazni počasia (resp. rozbúrenému moru). S tým treba uvažovať v prípade, že sa chcete preplaviť na iný ostrov a hneď absolvovať nadväzujúci let.
Naloďovanie na trajekt v Karibiku nie je veľmi kultúrnou záležitosťou a pripravte sa na zážitok podobný Afrike – množstvo ľudí s obrovskými taškami a krabicami, ktorí nerešpektujú akékoľvek rady, chaos a nulové informácie pre turistov – to je realita v prístavoch pre pasažierov. Zmätení a vyplašení turisti tak väčšinou skončia v radoch ako poslední, zatiaľ čo zdivení domorodci aj s 2 tonami batožiny sú nalodení ako prví, aj keď na odbavenie prídu ako poslední.
Na Martinik sa dá dostať aj veľkou výletnou loďou, v sezóne kotví v prístave Fort-de-France vždy aspoň jedna. Tento druh cestovania vám však nepomôže o krajine zistiť prakticky nič a miestni obchodníci a agenti vás budú považovať len za chodiacu peňaženku, ktorú treba čo najviac podojiť za krátku dobu, počas ktorej sa turisti z lode na ostrove zdržia.
Koľko to stojí?
Ako všade v Karibiku, ani na Martiniku nepatrí cenová hladina medzi tie najnižšie. V porovnaní s Karibikom je však Martinik lacnejší ako iné ostrovy, čiastočne aj preto, že ide o jeden z najväčších ostrovov Malých Antíl.
Cena ubytovania v hoteloch začína od 60 EUR za noc pre 2 osoby, v prípade rezortov sú ceny samozrejme o dosť vyššie. Pri ubytovaní cez AirBnB sa dá dostať na zhruba polovičné ceny oproti hotelom (3/2016).
Jedlo sa dá zohnať najlacnejšie v rôznych bistrách vo Fort-de-France, kde sa dá najesť aj za 5-6 EUR. Mimo hlavného mesta býva jedlo drahšie, najmä v turisticky exponovaných miestach ako sú napríklad pláže. Za jedlo z grilu na ulici tu zaplatíte okolo 10 EUR. Ceny v reštauráciách sú potom vyššie a začínajú od 20 EUR.
Na rozdiel od iných ostrov tu existujú veľké hypermarkety, takže je možné si zaobstarať stravu aj inak, než len v reštaurácii.
Prenájom auta vyjde zhruba od 40 EUR na deň (3/2016), k dispozícii sú všetky veľké svetové požičovne.
Vstupné do botanickej záhrady Balata je 13.10 EUR (3/2016).
Vstupné do múzea cisárovnej Jozefíny Musée de la Pagerie je 5 EUR (3/2016).
Vstupné do múzea cukrovej trstiny Maison de la Canne je 3 EUR (3/2016).
Všetky ostatné vstupy do atrakcií uvedených v tomto článku sú zdarma.
Kedy sem cestovať?
Ideálnym obdobím pre návštevu Martiniku sú mesiace december až máj. Obdobie dažďov trvá od júna do novembra, sezóna hurikánov začína v septembri.
Ako sa tu pohybovať?
MHD
MHD bohužiaľ nie je použiteľnou alternatívou pre cestovanie po Martiniku. Autobusov je málo, trasy sú riedke a cestovné poriadky nespoľahlivé. Navyše autobusy premávajú len počas pracovných dní a pracovnej doby.
Autom
Najlepším prostriedkom pre dopravu na Martiniku je auto. Cesty sú vo výbornom stave a je tu aj niekoľko diaľnic, takže vzhľadom k veľkosti ostrova ide o ideálny spôsob, ako ho preskúmať a taktiež ako sa dopraviť z letiska, do mesta, na hotel, na pláž, atď.
Prenájom malého auta stojí od 40 EUR za deň (3/2016), benzín stojí zhruba toľko čo u nás.
K dispozícii sú tu všetky veľké svetové požičovne.
Taxíkom
Taxíky sú na Martiniku ľahko dostupné, najmä v miestach s koncentráciou turistov.
Ceny taxíkov sú veľmi vysoké a mimo pracovnú dobu sa dokonca zvyšuje o 40-percentnú prirážku.
Vzhľadom k cenám taxíkov bude prenájom auta oveľa lepšou alternatívou pre prieskum ostrova.
Kde sa ubytovať?
Martinik je veľký ostrov (na pomery tejto oblasti Karibiku) a tak je ubytovacích možností dosť. Ceny ubytovania sa pohybujú nižšie, ako na okolitých ostrovoch.
Cena ubytovania v hoteloch začína od 60 EUR za noc pre 2 osoby, v prípade rezortov sú ceny samozrejme o dosť vyššie (3/2016).
Pri ubytovaní cez AirBnB sa dá dostať na zhruba polovičné ceny oproti hotelom, takže veľmi lacná izba sa dá zohnať aj za 30 EUR na noc pre 2 osoby (3/2016).
Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.
Najnovšie príspevky z fóra
Najnovšie komentáre
-
crypto7Orath Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom Urgent TON Crypto Inside information! The Open Network (TON) has experienced a remarkable surge in popularity throughout 2024, with … -
Nelson Fahey Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom The spectacle at the Attari border between India and Pakistan is truly a unique experience, blending national pride with theatrical … -
Snow rider Best in Travel 2020 – desať krajín pre cestovanie v nadchádzajúcom roku This selection from Lonely Planet showcases Bhutan as a top travel destination, and it's hard to argue against that choice! …
Archív
- január 2023 (1)
- december 2019 (1)
- november 2019 (1)
- júl 2019 (1)
- apríl 2019 (2)
- marec 2019 (1)
- február 2019 (1)
- január 2019 (2)
- december 2018 (2)
- júl 2018 (1)
- jún 2018 (1)
- máj 2018 (1)
- apríl 2018 (1)
- marec 2018 (4)
- január 2018 (3)
- december 2017 (3)
- november 2017 (1)
- október 2017 (1)
- september 2017 (3)
- august 2017 (4)
- júl 2017 (2)
- jún 2017 (3)
- máj 2017 (4)
- apríl 2017 (3)
- marec 2017 (4)
- február 2017 (4)
- január 2017 (9)
- december 2016 (8)
- november 2016 (8)
- október 2016 (7)
- september 2016 (9)
- august 2016 (9)
- júl 2016 (8)
- jún 2016 (4)
- máj 2016 (6)
- apríl 2016 (8)
- marec 2016 (9)
- február 2016 (9)
- január 2016 (12)
- december 2015 (12)
- november 2015 (16)
- október 2015 (26)
- september 2015 (29)
Pridať komentár