Čile
Čile (Čilská republika) je krajina v Južnej Amerike, rozprestierajúca sa na jej západnom pobreží.
Susedí najmä s Argentínou, kratšie hranice má potom s Bolíviou a Peru. Pod jeho správu patria i známe Veľkonočné ostrovy.
Čile má veľmi špecifický tvar, je dlhé zo severu na juh asi 4300 km, ale na šírku má v najširšom mieste len 350 km. Preto je to krajina, ktorá je po prírodnej stránke veľmi rôznorodá a zaujímavá.
Čile je rajom pre turistov – okrem zaujímavých miest poskytuje možnosti pre v podstate všetky prírodné aktivity, aké vám napadnú – od plážových športov, cez turistiku až po vysokohorské aktivity. Príroda v Čile je ako z katalógu cestovnej kancelárie, najmä vďaka Andám a Patagónii.
Vrchol El Morado a správcovia parku idú na koňoch skontrolovať roztratených turistov
Okrem nádhernej prírody však v Čile nájdeme aj zaujímavé mestá – či už ide o pestrofarebné Valparaíso alebo metropolu Santiago, ktorá je moderná aj historická zároveň.
Prezidentský palác La Moneda v Santiagu
Čile patrí medzi bohatšie krajiny Južnej Ameriky a HDP na obyvateľa tejto krajiny je len o málo nižšie, než to slovenské. Momentálne má Čile najvyššie HDP na hlavu v celej Južnej Amerike, vyššie ako Brazília, Uruguaj alebo Argentína.
Čiľania sú extrémne nápomocní a priateľskí k cudzincom. Aj keď tento fenomén je možné sledovať v celej Južnej Amerike, Čile je možno ešte o krôčik pred svojimi susedmi.
História
Pred príchodom Európanov žilo na území Čile niekoľko indiánskych kmeňov (najmä kmeň Mapuče), ktoré boli zväčša pod nadvládou Inkov a ich ríše. Po dobytí ríše Inkov obsadili Španieli i Čile. Kolonizácia tejto krajiny začala oficiálne založením Santiaga v roku 1541. To zároveň znamenalo pohromu pre domorodcov, ktorí boli zväčša vyvraždení alebo asimilovaní s Európanmi.
Koloniálne časy skončili oficiálne v roku 1810, keď bola prvýkrát vyhlásená nezávislosť krajiny na Španielsku. Čile tak využilo problémy v Európe, kde Napoleon zvrhol španielskeho kráľa a Santiago sa tak stalo hlavným mestom nového štátu, ktorého suverenita však nebola v bezpečí. Španieli vyslali do Južnej Ameriky armádu a chceli neposlušnú kolóniu skrotiť. Dosiahli niekoľko dôležitých víťazstiev, ale do Santiaga sa im nakoniec dostať nepodarilo a tak bola nezávislosť novej krajiny v roku 1818 definitívne potvrdená.
Socha dobyvateľa Pedra de Valdiviu, zakladateľa Santiaga, na kopci Santa Lucía
Čile bolo už od počiatku kolonizácie krajinou, ktorá prechádzala prudkým rozvojom. Po jeho osamostatnení prišla industrializácia, ktorá tento rozvoj umocnila a jeho súčasťou bol i populačný rast. Čile tak už v 19. storočí bolo modernou krajinou, čo platí dodnes.
Zároveň však bolo Čile krajinou, ktorá mala i expanzívne chúťky. Na konci 19. storočia vpadlo do susedného Peru a Bolívie a privlastnilo si časť ich územia, ktoré je dnes jeho integrálnou súčasťou. Okrem severu vpadlo aj na juh a anektovalo Patagóniu a Ohňovú zem a aby toho nebolo málo, tak svoje výpady nasmerovalo aj do Pacifiku a obsadilo Veľkonočné ostrovy. Nárokuje si i časť Antarktídy, ale tú (aspoň zatiaľ) neobsadilo.
Pohľad na moderné Santiago z kopca Santa Lucía
Čo sa však týka vnútornej politiky, malo Čile šťastie a neutrpelo toľkými vojenskými prevratmi, ako iné krajiny v Južnej Amerike, čo sa taktiež podpísalo na jeho ekonomickej stabilite. Neznamená to však, že tu žiadny vojenský prevrat nebol – ten asi najznámejší sa udial v roku 1973, keď sa k moci dostal diktátor Augusto Pinochet. Tento generál vládol krajine 17 rokov, aj s podporou USA. Ide o ponurú stránku čilskej histórie, keď diktátorský režim likvidoval nepohodlných odporcov a intelektuálov.
Pinochetov režim však mal i niektoré pozitívne dopady na krajinu – už čoskoro si totiž uvedomil potrebu voľného trhu a tak za sebou zanechal pomerne úspešnú a stabilnú ekonomiku po tom, čo stratil moc nad krajinou. K tomu došlo mierumilovnou cestou, v celonárodnom referende. Od tejto doby už v Čile vládne opäť demokratický systém s pravidelnými voľbami.
Obrovská vlajka pred palácom La Moneda v Santiagu
Víza
Občania SR a ČR nepotrebujú víza pre vstup do Čile za účelom turizmu v prípade pobytu do 90 dní.
Ako sa sem dostať?
Lietadlom
Letecké spojenia do Južnej Ameriky bývajú z Európy pomerne drahé a keďže Čile sa nachádza na jej vzdialenejšej strane, je to ešte horšie.
Medzinárodných letísk je v Čile viacero, ale lety z iných kontinentov smerujú takmer výlučne na to v Santiagu. Lieta sem viacero európskych i ázijských leteckých spoločností.
V Santiagu sa nachádza hlavné medzinárodné letisko celej krajiny (SCL). O tom, že je Santiago významnou destináciou, svedčí i fakt, že napriek jeho vzdialenosti sem existujú priame linky i z Európy. Z Madridu sem lieta spoločnosť Iberia a z Paríža Air France.
Okrem toho čilská spoločnosť LATAM prevádzkuje lety zo Santiaga do viacerých európskych miest, vrátane Frankfurtu, Bruselu alebo Berlína, väčšinou s medzipristátim v Madride. Z Talianska prevádzkuje priame lety do Santiaga spoločnost Alitalia, často za vcelku zaujímavé akciové ceny.
Z letísk v našom okolí sa tak dá dostať do Santiaga s prestupom v niektorom z horeuvedených miest, podľa toho, ktorú spoločnosť si vyberiete.
Pokiaľ už ste v Južnej Amerike, sú možnosti, ako sa dostať letecky do Čile, oveľa širšie. Veľa juhoamerických spoločností prevádzkuje lety do hlavného mesta Čile, ale i do ďalších čilských miest. Medzinárodné letenky sú však v Južnej Amerike pomerne drahé, najmä v porovnaní s Európou. Keďže vnútroštátne letenky sú naopak lacné, často môže byť lacnejšie letieť k hraničnému mestu a následne hranice prekročiť po zemi.
Najviac spojení v Južnej Amerike do Santiaga poskytuje už spomínaná spoločnosť LATAM, ktorá má svoju základňu v Santiagu. Za zmienku stojí tiež čilská nízkonákladovka Sky Airline, ktorá prevádzkuje okrem domácich i niekoľko medzinárodných liniek. Obe spoločnosti taktiež prevádzkujú domáce lety medzi Santiagom a inými čilskými mestami.
Do Santiaga lietajú hlavní národní prepravcovia z Južnej Ameriky, ktorých je mnoho. Okrem iných sem patria napríklad kolumbijská Avianca, argentínska Aerolineas Argentinas alebo brazílska Gol.
Autobusom
Autobusom sa dá dostať do Čile z viacerých veľkých juhoamerických miest, dokonca i z tých veľmi vzdialených – napríklad z Buenos Aires alebo zo São Paula. Zo severu sú k dispozícii spojenia z peruánskej Limy. Medzinárodné spojenia do Santiaga je možné vyhľadávať na stránkach spoločnosti Cata Internacional, kde si ich zároveň môžete zakúpiť. Autobusy sú veľmi pohodlné, ale cesta je veľmi dlhá, takže i tým najpohodlnejším autobusom bude únavná.
Ako sa tu premiestňovať?
Čile je dlhá a úzka krajina – na dĺžku presahuje 4000 kilometrov, zatiaľčo na šírku dosahuje len pár stoviek kilometrov. Vzdialenosti preto môžu byť veľké, obzvlášť pokiaľ chcete navštíviť najzaujímavejšie prírodné úkazy – púšť Atacama na severe a Patagóniu na juhu. Hlavné mesto Santiago sa nachádza zhruba v strede krajiny.
Lietadlom
Z tohto dôvodu je najefektívnejším dopravným prostriedkom v krajine lietadlo. Domácu leteckú dopravu obsluhujú národné aerolinky LATAM a taktiež nízkonákladovky Sky Airlines a Principal Airlines.
Na Veľkonočný ostrov sa dostanete len spoločnosťou LATAM, čo ma za následok extrémne vysoké ceny leteniek do tejto destinácie.
Autobusom
Krajina má taktiež dobré pokrytie autobusovou sieťou a cesty sú väčšinou pomerne dobré. Autobusovú dopravu integrujú spoločnosti Turbus a Pullman. Niektoré autobusy sú veľmi pohodlné (cama = posteľ, resp. sedadlo ktoré sa dá úplne sklopiť; semi-cama = sedadlo, ktoré sa dá sklopiť do značnej miery).
Ceny sú vyššie počas víkendov a v prípade dlhšej cesty bohužiaľ ani pohodlný autobus veľmi nepomôže – vzhľadom k vzdialenostiam sú presuny medzi mestami dosť náročné.
Vlakom
Vlaková doprava v krajine je pomerne obmedzená, informácie o spojeniach, ktoré sú k dispozícii, je možné nájsť na stránkach Čilských železníc.
Kedy sem cestovať?
Vhodné cestovné obdobie do Čile závisí od oblastí, do ktorých sa chcete pozrieť. Dobrou voľbou je leto (december-február), kedy je príjemne na pobreží, ale i v horách. Naopak zimné obdobie (máj-august) nie je vo väčšine krajiny veľmi vhodné pre cestovanie – v centrálnej časti veľa prší a je chladno, na juhu zasa mrzne.
Ako sa tu dorozumieť?
Oficiálnym jazykom Čile je španielčina. Čilská španielčina je čistejšia a zrozumiteľnejšia a má bližšie ku kastílčine, než napríklad tá argentínska.
Aj keď Čiľania sú na tom s angličtinou trošku lepšie než ich susedia a šanca naraziť na anglicky hovoriaceho človeka je o trošku vyššia než inde v Južnej Amerike, stále je dobré sa vybaviť aspoň základmi španielčiny, ktorá výrazne uľahčí cestovanie v tejto krajine.
Čo sa tu dá robiť a navštíviť?
Mestá
- Santiago (blog) – hlavné mesto krajiny, veľmi príjemná a moderná metropola ležiaca na úpätí Ánd, najstaršie mesto v krajine s množstvom pamiatok a zaujímavostí.
Gran Torre Santiago – Najvyššia budova Južnej Ameriky v Santiago de Chile
- Valparaíso (blog) – prezývané i Valpo, prístavné mesto, súčasť dedičstva UNESCO, známe najmä svojimi farebnými domčekmi a graffiti.
Farebné domy v Bellaviste
- Viña del Mar (blog) – susedné mesto Valparaísa, plážový rezort využívaný často obyvateľmi Santiaga na víkendové pobyty pri mori.
Pláž vo Viña del Mar
Príroda a aktivity
- Andy – alebo ako ich aj miestni volajú jednoducho Cordillera, poskytujú príležitosti pre všetky vysohorské aktivity, na ktoré si spomeniete – trekking, horolezectvo, lyžovanie, …
- Monumento Nacional El Morado (blog) – obľúbený horský park neďaleko Santiaga poskytujúci možnosť príjemného a ľahkého jednodenného výletu a treku v horách s lagúnou i ľadovcom.
Lagúna pod vrcholkom El Morado
- Pláže – Tichomorské pobrežie Čile má niekoľko tisíc kilometrov, takže je pochopiteľné, že sa tu dá nájsť kopec pláží. Aj keď Čile nie je typická pobytová destinácia a veľká časť pobrežia má more dosť studené, dá sa tu nájsť veľa rezortných miest s hotelami priamo na plážach.
Kde sa ubytovať
Ubytovanie v Čile je možné nájsť pomerne ľahko. Ceny ubytovania sú porovnateľné s tými u nás a spektrum kategórií je široké.
Ceny môžu byť trochu vyššie v niektorých miestach, ktoré sú značne turisticky exponované (Valparaíso) alebo kde je ekonomika silnejšia (Santiago) než vo zvyšku krajiny.
Ceny ubytovania v základných hoteloch a hosteloch v Santiagu začínajú od 30 EUR za izbu pre 2 osoby (9/2016).
Môžete využiť i ubytovanie cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie), ktoré je tu vcelku obľúbenou alternatívou. Ceny ubytovania cez AirBnB sa pohybujú od 16 EUR za izbu pre 2 osoby (9/2016).
Pre nájdenie hotelového ubytovania môžete použiť štandardné vyhľadávače, ako Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Ako sa tu stravovať?
Čilská kuchyňa je veľmi chutná a založená najmä na hydine a rybách, ktorými neskutočne dlhé pobrežie len prekypuje. Mäso je samozrejme doplnené množstvom zeleniny, ryže a ovocia, pretože Čile má bohaté poľnohospodárstvo.
Čilský losos (salmón) obalený v zemiakových prúžkoch
Čo sa týka spomínaných rýb, Čile je druhý najväčší producent lososa na svete, takže ak máte radi tento druh ryby, môžete si ju tu dať veľmi čerstvú. K dispozícii je však obrovské množstvo ďalších rýb, z ktorých ste o mnohých možno ešte nepočuli. Obľúbená je napríklad reineta, corvina, congrio, lenguado alebo albacora, ale aj desiatky ďalších druhov.
Grilovaná ryba (reineta) s ryžou
To isté platí aj pre ostatné plody mora – mušle, kalamáre, krevety, atď. Stačí vyraziť na tržnicu a nebudete si vedieť vybrať. To isté platí v reštauráciach, obzvlášť v tých v prímorských mestách.
Smažené krevety (camarones) v zeleninovom šaláte s quinoa semienkami
Ak vám morské plody a ryby nechutia, nemusíte sa báť, že by ste zostali hladní – ako v celej Južnej Amerike, i v Čile na každom kroku narazíte na luxusné hovädzie steaky (lomo) alebo bravčové klobásy (chorizo).
Rybí steak z mečúňa (albacora) doplnený o zeleninu, šošovicu, ale i minibanány
Pokiaľ preferujte pouličnú stravu, veľmi dobre sa dá najesť na spomínaných tržniciach, kde vám čerstvo ulovenú rybu pripravia podľa chute. Taktiež sa tu predávajú už pripravené čerstvé šaláty v malých plastových nádobkách s kúskami rýb či mušlí, ktoré sú takisto vynikajúce.
Čilský losos so zemiakmi a zeleninou
Obľúbeným pouličným jedlom sú potom empanadas, čo sú zapekané či smažené koláče plnené mäsom a zeleninou.
Typickým čilským pokrmom sú sopaipillas, malé placky z dyňového cesta doplnené sirupom alebo korenistou omáčkou. V niektorých častiach Čile ide o “klasické” jedlo, inde je známe skôr ako dezert.
Sopaipillas (placky) – typický čilský dezert, doplnený o zmrzlinu, sirup a škoricu
Ak máte radi dezerty a všeobecne sladké pochúťky, v Čile sa vám bude určite páčiť – obchody s rôznymi koláčmi sú na každom rohu a jedálne lístky v reštauráciach taktiež nie sú na dezerty skúpe. Čiľania očividne majú sladkosti veľmi radi.
Netreba však zabúdať ani na zdravú výživu a preto určite stojí za to sa na tržniciach poobzerať po výbornom a čerstvom ovocí – miestne trhy prekypujú mangom, jahodami, čerešňami, avokádom a množstvom ďalších druhov ovocia, takže biedu tu nemusia trieť ani vegetariáni.
La Vega – najväčšia mestská tržnica v Santiagu de Chile – výber je naozaj neskutočný
Čo sa týka cien jedla, tak tieto sú veľmi priaznivé – hlavné jedlo vo veľmi dobrej reštaurácii v Bellaviste, hlavnom centre nočného života v Santiagu, stojí 10-15 EUR. V prípade “obyčajných” reštaurácií môžete mať za 10 EUR celé menu, pozostávajúce z polievky, hlavného jedla i dezertu a nápoja. Malé bistrá na ulici sú ešte lacnejšie a šalát s kúskami čerstvej ryby na tržnici kúpite aj za menej ako 1 Euro. Samozrejme pokiaľ sa dostanete do kútov mimo hlavných turistických miest, ceny rapídne klesajú.
Kus ryby doplnený o krevety a ryžu
Čo sa týka nápojov, tak obľúbené je samozrejme čilské víno, ktoré je známe po celom svete. Typickým nápojom Čile (a tiež Peru) je potom pisco, čo je brandy vyrábané z vína. Ide tak o oveľa silnejší nápoj a obsah alkoholu sa pohybuje medzi 30 a 40 percentami.
Ak si chcete zachovať čistú hlavu a chcete niečo bez alkoholu na osvieženie v horúcom podnebí, môžete vyskúšať nápoj “mote con huesillo“. Predáva sa väčšinou v parkoch a rôznych stánkoch a vyzerá na prvý pohľad dosť pofidérne – kalná tekutina, v ktorej plávajú veľké kusy broskýň (huesillos). Nápoj je vyrábaný zo zŕn obilia (mote), ktoré sa väčšinou usadí na spodku pohára. Ide o osviežujúci chladený nápoj, ale na jeho chuť si treba asi najprv trochu zvyknúť.
Ako a čo tu nakupovať?
V Čile sa platí čilskými pesos (CLP).
Zmenárne sú k dispozícii na letisku i v mestách a výmenné kurzy bývajú pomerne dobré dokonca i na letisku. Je dobré sa zásobiť americkými dolármi, ktoré sa vymieňajú najjednoduchšie. S eurami by taktiež nemal byť problém. Nikdy nemeňte peniaze na ulici u vekslákov.
Bankomaty sú k dispozícii v dostatočnom množstve a platby kartami sú bez problémov. Terminálmi disponujú dokonca i predajcovia na niektorých trhoch (väčšinou stánky so suvenírmi). Pokiaľ máte klasickú debetnú kartu a pri pokuse o platbu dôjde k nejakým problémom, je treba vždy povedať, že karta je debetná (debito) a nie kreditná (credito) – v takom prípade sa využíva lokálny systém RedCompra, ktorý väčšinou funguje bez problémov s medzinárodnými kartami.
Výbery z niektorých bankomatov môžu byť spoplatnené (až 3000 pesos), ale v takom prípade vás na to bankomat pred výberom vždy upozorní. Vzhľadom k množstvu bankomatov nie je problém sem cestovať aj bez hotovosti vo valutách a jednoducho si vybrať peniaze z bankomatu po prílete.
V Čile je množstvo moderných obchodných domov, ktoré sú veľmi populárne pre nákupy, ale stále sa tu darí i tradičnému spôsobu nakupovania – mestským tržniciam. Trhovisko nájdete prakticky v každom čilskom meste a nakúpite v nich najmä čerstvé ovocie a zeleninu, ale aj ďalšie veci do domácnosti.
Centrálna tržnica (Mercado Central) v Santiagu
Aj napriek tomu, že má Čile povesť drahej krajiny, nie je tomu úplne tak. Ceny ubytovania sú zhruba porovnateľné s našimi, jedlo je dokonca ešte lacnejšie, než u nás. Čo môže trochu nabúrať rozpočet sú letenky alebo iná diaľková doprava. Miestna doprava (MHD alebo v okolí miest) je lacná.
Suvenírom číslo jedna dovážaným z Čile je čilské víno (typickým je Carménère, pestované len v Čile). Obľúbené sú taktiež výrobky z mede, ktorá sa tu ťaží, alebo z lamej vlny (napr. šály).
Ako je to s bezpečnosťou a na čo si dávať pozor?
Bezpečnosť je často najväčšou obavou cestovateľov pri cestách do Južnej Ameriky. Situácia v Čile je síce lepšia ako v iných juhoamerických krajinách, stále je však dobré si zachovať ostražitosť, najmä vo väčších mestách.
V prvom rade treba poznamenať, že v Čile väčšinou nie je cítiť, že by niektoré miesta boli nebezpečné, ako je to napríklad v Argentíne alebo Brazílii. Je viac než veľká pravdepodobnosť, že vaša návšteva tejto krajiny prebehne bez problémov, je ale dobré dodržiavať základné pravidlá – vyhýbať sa v noci okrajovým štvrtiam miest (prípadne sa spýtať v hoteli, ktorým štvrtiam by ste sa mali vyhnúť), mať dobre zabezpečené svoje peniaze a fotoaparáty, nosiť batoh vpredu, nemať na sebe viditeľné drahé predmety (ako šperky alebo telefóny), ktoré sa dajú rýchlo ukradnúť a podobne.
Vreckári existujú podobne ako všade na svete, takže vo veľmi preplnených miestach je treba obzvlášť si dávať pozor na svoje vrecká či batohy.
Domáci obyvatelia sú veľmi priateľskí a sami vám povedia, že daná ulica je nebezpečná a že máte ísť radšej preč, pokiaľ usúdia, že ste turista. Bohužiaľ často medzi tieto “nebezpečné” zóny patria centrá miest, kam turisti chodia najviac – napríklad Valparaíso alebo Santiago.
Dobrým trikom pre prípadné lúpežné prepadnutie je mať so sebou “falošnú” peňaženku, kde budete mať len pár drobných a ktorú dáte prípadnému útočníkovi – ten obsah určite nebude pred vami prepočítavať a radšej rýchlo ujde s korisťou.
Základným pravidlom preto je naplánovať si program tak, aby ste sa po zotmení už nepohybovali v “pochybných” častiach miest. Druhým základným pravidlom je potom zachovať základnú obozretnosť, ale zároveň si návštevu užívať (na to predsa cestujete). Pokiaľ budete vyzerať vystrašene, o to skôr si vás môžu zlodeji vytipovať.
Dávajte si pozor pri výmene peňazí – nikdy nemeňte na ulici od priekupníkov, títo často bývajú podvodníci. Dobre si vopred spočítajte, koľko by ste za svoje Eurá či doláre mali dostať, čilská mena môže byť trochu zradná tým, že nominálne sumy a hodnoty bankoviek sú veľmi vysoké.
Čilská polícia je veľmi dôveryhodná a poctivá, takže v prípade problémov sa na miestnych carabineros určite môžete obrátiť a spoľahnúť (pokiaľ viete po španielsky).
Najnovšie komentáre