Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Francúzsko / Dijon – hlavné mesto horčice, burgundských vojvodov, ale i Eiffelovo rodisko
Francúzsko

Dijon – hlavné mesto horčice, burgundských vojvodov, ale i Eiffelovo rodisko

26. január 2017 autor 0
Vojvodský palác na Námestí oslobodenia (Place de la Libération) v Dijone

Hlavné mesto francúzskeho departmentu Côte-d’Or (Zlaté pobrežie) na východe Francúzska je dnes známe predovšetkým v kulinárskej oblasti. Dijonská horčica je asi tou najznámejšou vecou pochádzajúcou odtiaľto. Dijon sa môže však pochváliť aj menej známymi (ale rozhodne nie menej zaujímavými) faktami. Je napríklad rodiskom a domovským mestom Gustava Bönickhausena, známeho viac pod menom Gustave Eiffel, ktorého najviac preslávili jeho notoricky známa veža v Paríži či Socha slobody.

Jedna z cukrární a pekární na ulici Rue de la Liberté v Dijone

Jedna z cukrární a pekární na ulici Rue de la Liberté v Dijone

Dijon však v ešte dávnejšej histórii zastával ešte dôležitejšiu rolu – bol hlavným mestom Burgundska, jedného z najväčších a najmocnejších vojvodstiev Európy na konci stredoveku. V tejto dobe tu vďaka podpore miestnych vládcov prekvitali viaceré druhy umenia, vrátane hudby či sochárstva a maliarstva. Gotika a renesancia tak mali veľký vplyv na kultúru a vzhľad mesta a počas jeho najväčšieho rozkvetu patrilo medzi najviac rozvinuté mestá Európy – podporované bolo nielen umenie, ale i veda a výskum.

Park Jardin Darcy v Dijone

Park Jardin Darcy v Dijone

Dnešný Dijon je vďaka tomu veľmi zaujímavým a obľúbeným turistickým cieľom a tí, ktorí sa ho rozhodnú navštíviť, nezvyknú odísť sklamaní. Dijon má čo ponúknuť – architektúru, obchody, romantické uličky, múzeá, chrámy, parky a samozrejme výborné jedlo. Naviac sa Dijon, ktorý sa medzitým opäť stal hlavným mestom Burgundska, snaží profilovať ako mesto kultúry a príjemným sprievodným javom tejto snahy je napríklad fakt, že väčšina múzeí je prístupných zadarmo.

Navyše je jeho historické centrum zaradené na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Námestie Place des Cordeliers v Dijone

Námestie Place des Cordeliers v Dijone

História – kultúra a veda v stredoveku

Oblasť dnešného mesta bola osídlená už v praveku, písomná história však prišla s Rimanmi, ako tomu bolo vo väčšine francúzskych miest. Latinský názov kolónie bol Divio, čo mohlo znamenať posvätný alebo božský. Mesto ležalo na rímskej ceste medzi Parížom a Lyonom, resp. vtedajšími názvami Lutetia a Lugdunum. V staroveku však nešlo o veľmi významné mesto a jedinou väčšou udalosťou bol príchod kresťanstva do regiónu, ktoré sem údajne v 3. storočí priniesol sv. Benignus, misiónar zo Smyrny (Malá Ázia, dnešné Turecko).

Situácia sa zmenila v stredoveku, keď sa mesto stalo hlavným mestom Burgundska. Burgundskí vojvodovia tu sídlili od 11. do 15. storočia a práve toto obdobie je považované za zlatý vek Dijonu. Burgundskí vojvodovia za najväčšieho rozmachu ovládali veľké územie na východe dnešného Francúzska a prakticky celý Benelux. Šlo teda o mocnú krajinu, jednu z najbohatších v Európe tej doby.

Námestie Place François-Rude v Dijone

Námestie Place François-Rude v Dijone

Burgundskí vládcovia si však nenechávali svoje bohatstvo len pre seba a boli známi ako mecenáši umenia – pozývali si umelcov a architektov, ktorí Dijon kultúrne obohatili. Z tejto doby pochádza množstvo budov, sôch a ďalších umeleckých diel, vďaka ktorým sa dostalo historické centrum mesta na zoznam UNESCO. Veľká podpora sa umeniu dostala najme v období gotiky a renesancie a preto je Burgundsko považované za jednu z kľúčových krajín transformácie a prechodu Európy zo stredoveku do novoveku.

Historická budova neďaleko námestia Place du Théâtre v Dijone

Historická budova neďaleko námestia Place du Théâtre v Dijone

Začiatok úpadku prišiel v 16. storočí a predznamenala ho vojna, počas ktorej bol Dijon obliehaný švajčiarskou armádou. Mesto sa však dokázalo dlhému a agresívnemu obliehaniu ubrániť, za čo údajne môžu modlitby k Panne Márii, ktoré jej vtedajší obyvatelia adresovali.

Bohužiaľ to asi s tým modlením nebrali veľmi vážne, pretože neskôr sa tu prehnali ďalšie vojny, počas ktorých sa Dijon dostal pod kontrolu rôznych armád – protinapoleonskej koalície a Prusov v 19. storočí, ale i fašistického Nemecka v 20. storočí. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto i zbombardované, ale väčšina jeho stavieb zostala našťastie nepoškodená, rovnako ako počas predchádzajúcich konfliktov. Vďaka tomu je dnes historické centrum dobre zachované a turisti si ho môžu obzrieť také, ako mohlo zhruba vyzerať kedysi, keď tu ešte vládli burgundskí vojvodovia.

Námestie Place du Théâtre v Dijone, vľavo chrám Saint-Michel, vpravo spolok Priateľov dijonských múzeí

Námestie Place du Théâtre v Dijone, vľavo chrám Saint-Michel, vpravo spolok Priateľov dijonských múzeí

Palác burgundských vojvodov a Námestie oslobodenia

Burgundskí vojvodovia si v Dijone vybudovali palác, ktorý stojí v samom srdci jeho historického centra. Za to by sa dalo označiť Námestie oslobodenia (Place de la Libération). Toto námestie v tvare polkruhu bolo posatavené v 17. storočí a pôvodne sa volalo Place royale (Kráľovské námestie) a stála tu socha Ľudovíta XIV., známeho tiež ako Kráľ Slnko. Po Francúzskej revolúcii bola socha kráľa zničená a námestie premenované na Place d’Armes. Námestie potom ešte párkrát zmenilo názov (vrátane návratu k Place royale) a ten svoj dnešný získalo po oslobodení Dijonu v roku 1944.

Námestie oslobodenia (Place de la Libération) v Dijone

Námestie oslobodenia (Place de la Libération) v Dijone

V čele námestia stojí Palác vojvodov (Palais des ducs de Bourgogne), oficiálne Palác vojvodov a stavov Burgundska. Tento palác si burgundskí vojvodovia postavili ako svoje hlavné sídlo v 14. a 15. storočí, vo vtedy modernom gotickom štýle. Palác bol neskôr v ďalších storočiach rozšírený a prebudovaný v barokovom štýle a následne v štýle klasicistickom. Dnešný exteriér je takisto klasicistický.

Námestie oslobodenia (Place de la Libération) a Palác burgundských vojvodov v Dijone, dnes Múzeum výtvarného umenia. Uprostred Veža Filipa III. Dobrého

Námestie oslobodenia (Place de la Libération) a Palác burgundských vojvodov v Dijone, dnes Múzeum výtvarného umenia. Uprostred Veža Filipa III. Dobrého

Po smrti posledného vojvodu v paláci sídlili burgundskí guvernéri a následne zástupcovia stavov. Zároveň až do Francúzskej revolúcie slúžil palác aj ako kráľovské sídlo. Dnes tu sídli dijonská radnica, mestský archív a taktiež turistické informačné centrum. Najväčším lákadlom je však východné krídlo, kde sa nachádza Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts). Toto múzeum ukazuje len odlesk niekdajšej slávy Dijonu, ale i tak tu nájdete mnoho vzácnych obrazov a sochárskych diel. Ide o jedno z najkrajších a najstarších múzeí vo Francúzsku.

Galéria Bellegarde v Múzeu výtvarných umení v Dijone

Galéria Bellegarde v Múzeu výtvarných umení v Dijone

Medzi najväčšie atrakcie patria náhrobky dvoch burgundských vojvodov – Filipa II. Smelého a Jána I. Nebojácneho (a jeho manželky Margity Bavorskej). Tieto monumentálne náhrobky si nejde nevšimnúť – sú umiestnené uprostred obrovskej miestnosti a bohato zdobené – na vrchu ležia sochy zosnulých vládcov, obkolesené anjelmi a levami, a podstavce sú lemované ďalšími menšími skulptúrami.

Náhrobky burgundských vojvodov Filipa II. Smelého a Jána I. Nebojácneho v Múzeu výtvarných umení v Dijone

Náhrobky burgundských vojvodov Filipa II. Smelého a Jána I. Nebojácneho v Múzeu výtvarných umení v Dijone

I ďalšie diela, ktoré v múzeu nájdete, patria k tomu najlepšiemu, čo zlatý vek Dijonu mohol ponúknuť. A vek to bol zlatý doslova, pretože je tu množstvo rôznych religióznych predmetov pokrytých zlatom. Nechýba pochopiteľne ani bohatá kolekcia diel z obdobia renesancie, ale napríklad ani diela darované Dijonu dávno po skončení jeho zlatého veku – napríklad obrazy francúzskych impresionistov.

Vyrezávaný reliéf v Múzeu výtvarných umení v Dijone

Vyrezávaný reliéf v Múzeu výtvarných umení v Dijone

Jedným z najzaujímavejších diel v múzeu je však tapiséria zobrazujúca obliehanie Dijonu Švajčiarmi. Tapiséria ukazuje dobre známe skutočnosti – ako Švajčiari spolu s imperiálnymi vojskami mesto obliehali, ako sa ľudia modlili k Panne Márii, ktorá sa zjavila a povedala im, že ich žiadosť bola vypočutá a ako nepriatelia postupne odišli. Čo známe nie je, je to,  kto si tapisériu objednal a kto ju vyhotovil. Ide však o impozantné dielo a okrem iného je i výborným historickým prameňom o meste a o tom, ako vyzeralo tesne po obliehaní v roku 1513, keďže tapiséria bola vyhotovená veľmi krátko po skončení tohto obliehania a vystavená v Chráme Matky Božej (viď nižšie). Navyše je i dobrým zdrojom informácií o tom, ktoré budovy v tej dobe v meste stáli a ako vtedy vyzerali.

Tapiséria Obliehanie Dijonu v Múzeu výtvarných umení v Dijone

Tapiséria Obliehanie Dijonu v Múzeu výtvarných umení v Dijone

Na tapisérii je možné vidieť i samotný Palác vojvodov a jeho vežu, ktorá tu stojí dodnes. Veža (Tour Philippe le Bon) je pomenovaná po Filipovi III. Dobrom, jednom z burgundských vojvodov. Túto vežu je možné navštíviť, ale počet návštevníkov je obmedzený na 18 na jednu návštevu, ktorá trvá 45 minút. Počas nej budete mať možnosť prekonať 316 schodov a z vrcholu veže sa pozrieť na Dijon z vtáčej perspektívy. Mesto nemá veľa vysokých budov, takže výhľad nie je nijak obmedzený. Lístky na vežu sa kupujú v turistickom informačnom centre (vstup zo zadnej časti paláca z ulice Rue des Forges) a stoja 3 EUR (1/2017). Väčšinou však je nutné počítať s tým, že si na vstup môžete počkať i pár hodín.

Chrám Matky Božej a dijonská sova

Hneď za Palácom burgundských vojvodov stojí ďalší zo symbolov mesta – Chrám Matky Božej (Église Notre-Dame). Jeden z hlavných kostolov mesta (aj keď nejde o katedrálu) bol postavený na mieste, kde predtým stála malá románska kaplnka. Dnešný chrám bol postavený v 13. storočí (1220) v gotickom slohu a ide o najstarší kostol v meste. Táto stavba je veľmi zaujímavá aj z architektonického štýlu, pretože z dôvodu nedostatku miesta musel jeho architekt (ktorý je neznámy) vyriešiť niektoré problémy inak, než tomu u gotických chrámov býva.

Hlavná loď Chrámu Matky Božej v Dijone

Hlavná loď Chrámu Matky Božej v Dijone

Kostol napríklad nemá bočné podporné oblúky a celá váha i prípadný tlak pri nárazoch vetra pôsobí na piliere chrámu. Veľmi atypická je tiež západná fasáda chrámu (kde je aj bežný vchod doň), ktorá je obdĺžniková a plochá, čo v gotických chrámoch nebýva obvyklé. Táto fasáda je tvorená vysokými gotickými oblúkmi na prízemí, ale horné dve poschodia sú tvorené menšími stĺpmi a oblúkmi, ktoré tak trošku pripomínajú zvláštny mix medzi gotickým a klasicistickým štýlom, ktorý sa objavil až o niekoľko storočí neskôr. Západná fasáda je zrejme najtypickejšou črtou Chrámu Notre-Dame v Dijone a za povšimnutie stoja i falošné chrliče, ktoré sú na nej umiestnené len pre efekt.

Atypická fasáda západnej steny Chrámu Matky Božej v Dijone

Atypická fasáda západnej steny Chrámu Matky Božej v Dijone

Interiér chrámu je už typicky gotický so štíhlymi a vysokými piliermi a lomenými oblúkmi. Pôdorys chrámu je takisto štandardne krížový a transept (krížová loď) je vybavená z oboch strán veľkými rozetami (kruhovými vitrážovými oknami). Vitrážové okná sú veľmi precízne vyhotovené a zdobia celý chrám. Niektoré z nich (posledných päť) sú pôvodné a pochádzajú z 13. storočia, čo je neuveriteľná životnosť pre vitrážové okná.

Rozeta a vitrážové okná na južnej strane Chrámu Matky Božej v Dijone

Rozeta a vitrážové okná na južnej strane Chrámu Matky Božej v Dijone

V kostole (a na kostole) sa nachádzajú tri figúrky, ktoré sú pre Dijon najdôležitejšími symbolmi. Na jednom z rohov severnej fasády kostola je vytesaná malá sovička, ktorá je hlavným maskotom mesta. Nevie sa, kedy a kto túto sovičku vytesal, ale viažu sa k nej povery, že kto ju pohladí ľavou rukou prechádzajúc okolo kostola zľava, splní sa mu jedno želanie. Preto je sovička do veľkej miery opotrebovaná a vyhladená tak, že sa ani nedá poriadne rozoznať, že mohlo ísť kedysi o podobizeň sovy. Ulica, ktorá tadiaľto prechádza, sa vola Rue de la Chouette (Ulica sovičky) a malou sovou sú označené všetky zaujímavé mestá v Dijone. Pri každej pamiatke sa nachádza na zemi plaketa so sovou a s číslom pamiatky, ktorú si potom môžete dohľadať na mape, kde sú jednotlivé body Trasy sovičky (Parcours de la Chouette) popísané. Mapu s Trasou sovičky nájdete v miestnom informačnom centre v Paláci vojvodov (viď vyššie). Šípky so sovičkami potom ukazujú smerom k nasledujúcej pamiatke v zozname.

Dijonská sovička na stene Chrámu Matky Božej v Dijone - Symbol mesta

Dijonská sovička na stene Chrámu Matky Božej v Dijone – Symbol mesta

Vo vnútri kostola sa nachádza jedna z najstarších sôch Panny Márie vo Francúzsku. Celým názvom Matka Božia Dobrej Nádeje (Notre-Dame de Bon-Espoir) sa “preslávila” počas spomínaného obliehania Dijonu Švajčiarmi v roku 1513, keď sa k nej miestni obyvatelia modlili za skončenie obliehania. Keď sa údajne na nebi zjavila Panna Mária a ohlásila, že ich modlitby boli vypočuté a následne obliehanie naozaj skončilo, dostala socha svoj prídomok “de Bon-Espoir” (Dobrej Nádeje). Odvtedy je táto socha v Chráme Matky Božej najposvätnejším artefaktom v meste.

Poslednou ikonou mesta, ktorú na kostole nájdete, je  “Jacquemart” – automatizovaný mechanizmus v podobe dvoch postáv ľudí, ktorí udierajú do zvonu na veži s hodinami.

Les Halles a nákupy

Ako každé francúzske mesto, i Dijon má svoje Les Halles, teda mestskú tržnicu. Tá dijonská leží kúsok od Chrámu Matky Božej a dnes slúži hlavne ako miesto, kam sa miestni obyvatelia chodia najesť. Jedlo je tu servírované formou bufetu, stačí si zaplatiť tanier a môžete si nechať servírovať výborné čerstvé bagety, polievku alebo francúzsky syr. Zároveň sú tu však i obchodíky, kde si môžete nakúpiť potraviny domov.

Tržnica Les Halles v Dijone

Tržnica Les Halles v Dijone

Okolie Les Halles je takisto miestom, kde sa s obľubou nakupuje. Nachádzajú sa tu obchodíky so suvenírmi, ale i potravinami a niekoľko reštaurácií. Obľúbenou ulicou pre nákupy je Rue des Godrans, kde sa zvyknú konať aj trhy, kde väčšinou predávajú miestni umelci svoje výrobky.

Ďalšiu tržnicu (blšie trhy) potom môžete nájsť napríklad na Námestí republiky (Place de la République).

Katedrála sv. Benigna

Aj napriek tomu, že je Chrám Matky Božej najstarším kostolom v Dijone a taktiež stojí v jeho úplnom centre, nie je jeho katedrálou, teda sídlom biskupa. Tento titul náleží kostolu, ktorý stojí na okraji historického centra, neďaleko hlavnej železničnej stanice. Katedrála sv. Benigna bola pôvodne kostolom Kláštora sv. Benigna, ktorý tu kedysi sídlil. Dnes v jeho priestoroch sídli Archeologické múzeum, zatiaľ čo jeho kostol bol povýšený na katedrálu. Svätý Benignus je mučenník, ktorý do oblasti Dijonu priniesol kresťanstvo a jeho domnelá hrobka sa nachádzala pod bazilikou, ktorá tu bola postavená už v ranom stredoveku (v 6. storočí).

Katedrála sv. Benigna v Dijone

Katedrála sv. Benigna v Dijone

Bazilika bola neskôr zničená pri požiari, ktorý zničil i veľkú časť Dijonu v 11. storočí. V tej dobe bolo rozhodnuté, že pôvodná budova bude úplne odstránená a na jej mieste vznikne nový pompézny chrám v gotickom slohu, ktorý v 13. storočí frčal. Stavba začala v roku 1281 a trvala do 1325 a je teda o niekoľko desaťročí mladšia, než Chrám Matky Božej. Oba sú však gotické a ich interiéry sú typickým príkladom tohto architektonického štýlu.

Presbytérium a hlavný oltár v Katedrále sv. Benigna v Dijone

Presbytérium a hlavný oltár v Katedrále sv. Benigna v Dijone

Na rozdiel od predchádzajúceho chrámu však dijonská katedrála disponuje typickejším gotickým exteriérom. Katedrála je taktiež posledným miestom odpočinku asi najznámejšieho burgundského vojdvodu – Filipa III., prezývaného aj Filip Dobrý (Philippe le Bon).

Place François-Rude a Rue de la Liberté

Zatiaľ čo Námestie oslobodenia (Place de la Libération) s Palácom vojvodov (a radnicou) sú politickým centrom mesta, srdcom spoločenského života je oveľa menšie námestíčko Place François-Rude, pomenované po sochárovi z Dijonu, ktorý sa stal čelným predstaviteľom sochárstva neoklasicizmu a romantizmu. Námestie sa nachádza kúsok od miesta, kde sa François Rude narodil a vzniklo zbúraním niekoľkých budov.

Námestie Place François-Rude v Dijone

Námestie Place François-Rude v Dijone

Dnes sa medzi lokálnymi obyvateľmi námestie prezýva aj bareuzai alebo bareuzei, čo je lokálne pomenovanie pre človeka, ktorý lisuje hrozno šliapaním. Na výrobu vína odkazuje i fontána v strede námestia, nad ktorou stojí socha oberača hrozna. Ďalším prvkom námestia je potom kolotoč, na ktorom sú vyobrazené stavby Gustava Eiffela, ďalšieho slávneho rodáka z Dijonu.

Kolotoč so stavbami Gustava Eiffela na námestí Place François-Rude v Dijone

Kolotoč so stavbami Gustava Eiffela na námestí Place François-Rude v Dijone

Námestie slúži aj ako trhovisko a je jedným z najturistickejších miest v Dijone. Nachádza sa tu tiež mnoho obchodov a kaviarní a je možné tu vidieť niekoľko zaujímavých stavieb z rôznych časových období. Môžete tu tak vidieť príklady renesančnej architektúry, ale aj veľmi malebné stredoveké domy s drevenými kostrami, ktoré sú typické napríklad pre Troyes (o Troyes čítajte tu).

Stredoveký dom na námestí Place François-Rude v Dijone

Stredoveký dom na námestí Place François-Rude v Dijone

Námestím prechádza hlavné nákupné korzo mesta – Rue de la Liberté (Ulica slobody). Táto ulica začína na námestí Place Darcy, kde sa nachádza i rovnomenný park Jardin Darcy. Začiatok ulice predznamenáva Viliamova brána (Porte Guillaume) vo forme oblúka, ktorý tu bol postavený v roku 1788. Na bočnej strane je možné vidieť panel venovaný Thomasovi Jeffersonovi. Na druhej strane končí ulica Rue de la Liberté na námestí Place de la Libération a prechádza tak prakticky polovicou historického centra.

Viliamova brána (Porte Guillaume) v Dijone, ktorá stojí na začiatku ulice Rue de la Liberté

Viliamova brána (Porte Guillaume) v Dijone, ktorá stojí na začiatku ulice Rue de la Liberté

Ulica Rue de la Liberté je peším korzom a nájdete tu veľké množstvo obchodov a značkových butikov, ale aj kaviarní a cukrární. To isté platí i pre jej bočné uličky, ktoré sú taktiež pešie. Väčšinou sa tadiaľto prechádzajú davy ľudí, takže pokiaľ ju chcete vidieť tak prázdnu, ako na je fotografiach, navštívte ju v nedeľu. Pamätajte však na to, že v nedeľu sú obchody vo Francúzsku zatvorené.

Horčica

Dijon bol a stále môže byť považovaný za hlavné mesto horčice a výroba tejto prílohy patrila v tomto meste po stáročia k tradičným remeslám. Jedným z majstrov v obore bol aj Jean Naigeon, ktorý v roku 1856 skúsil menší experiment a nahradil pri výrobe horčice ocot prísadou s názvom verjus (vysl. veržü, z fran. “vert jus” – doslova “zelená šťava”). Verjus sa získava ako šťava lisovaním veľmi nezrelého zeleného hrozna. Vďaka tejto prísade má dijonská horčica svoju osobitú a jemnejšiu chuť, ktorá ju odlišuje od ostatných horčíc.

Edmond Fallot - rodinný podnik na výrobu tradičnej dijonskej horčice má obchod priamo v Dijone

Edmond Fallot – rodinný podnik na výrobu tradičnej dijonskej horčice má obchod priamo v Dijone

Dnes už veľká časť miestnej produkcia využíva horčičné semienka z Kanady, ale niektorí rodinní výrobcovia sa ešte stále spoliehajú na lokálne suroviny. Jedným z nich je podnik s názvom Edmond Fallot, ktorý má svoj obchodík hneď za Chrámom Matky Božej, kúsok od dijonskej sovičky (ulica Rue de la Chouette). V ňom kúpite obrovské množstvo druhov horčíc. K dispozícii sú rôzne balenia, od malých fľaštičiek po veľké – ale tiež napríklad veľké nádrže s dávkovačmi, kde si môžete horčicu načapovať do svojich fliaš. Takisto tu majú automaty na horčicu – stačí vhodiť mincu a vypadne príslušná fľaštička.

Edmond Fallot - rodinný podnik na výrobu tradičnej dijonskej horčice má obchod priamo v Dijone - horčicu si tu môžete nakúpiť i priamo do svojich fliaš

Edmond Fallot – rodinný podnik na výrobu tradičnej dijonskej horčice má obchod priamo v Dijone – horčicu si tu môžete nakúpiť i priamo do svojich fliaš

V obchode je možné vidieť i pár predmetov, ktoré kedysi slúžili pre výrobu horčice – napríklad kamenné koleso na drvenie horčičných semienok. Je dokonca možné navštíviť aj ich továreň na výrobu horčice v neďalekom mestečku Beaune a vidieť, ako sa horčica vyrába dnes.

Ulice Dijonu

Dijon je vcelku malé mesto a jeho historické centrum sa dá preskúmať aj za pol dňa. Pokiaľ samozrejme navštívite niektoré z miestnych múzeí, budete asi potrebovať času viac. Ak by ste mali k dispozícii ešte viac času, môžete sa len tak potulovať jeho uličkami, ktoré sú veľmi malebné, rovnako ako celé centrum. Pokiaľ hľadáte inšpiráciu, môžete si v turistickom informačnom centre (Palác vojvodov) kúpiť mapu a sledovať Trasu sovičky (Parcours de la chouette). Sovičky na zemi potom označujú zaujímavé miesta v meste.

Sovičky v Dijone označujú zaujímavé miesta v meste

Sovičky v Dijone označujú zaujímavé miesta v meste

Môžete navštíviť napríklad Justičný palác (Palais de Justice), v ktorom kedysi sídlil Dijonský parlament. Budova pochádza zo 16. storočia a kedysi predstavovala ústrednú moc celého vojvodstva. Bola postupne rozširovaná až do 19. storočia, ale najznámejšou je zrejme pôvodná renesančná fasáda.

Pôvodný vstup do Justičného paláca v Dijone, niekdajšieho Dijonského parlamentu

Pôvodný vstup do Justičného paláca v Dijone, niekdajšieho Dijonského parlamentu

V Dijone sa taktiež nachádza niekoľko divadiel, pričom najznámejším je zrejme Grand Théâtre (Veľké divadlo), kde okrem divadla sídli i dijonská opera. Toto divadlo je považované za jedno z najkrajších vo Francúzsku vôbec. Budova pochádza z 19. storočia a bola postavená v empírovom štýle. Ďalším zaujímavým divadlom je Théâtre Bourgogne-Dijon (Divadlo Burgundska a Dijonu), ktoré sídli v bývalom Kostole sv. Jána z Dijonu.

Divadlo Grand Théâtre v Dijone

Divadlo Grand Théâtre v Dijone

Pokiaľ by ste chceli vidieť nejaký ďalší kostol, ktorý stále funguje, môžete zamieriť na východ od Paláca vojvodov, okolo spomínaného divadla Grand Théâtre. Na námestí Place Saint-Michel sa nachádza Kostol sv. Michala (Église Saint-Michel), ďalší monumentálny svätostánok v gotickom (a renesančnom) štýle z počiatku 16. storočia. Gotickým štýlom sa radí k ďalším dvom starším kostolom, o ktorých som písal – Chrámu Matky Božej a Dijonskej katedrále. Na námestí Saint-Michel sa nachádza ešte jeden bývalý kostol, ktorý dnes slúži ako spolok Priateľov dijonských múzeí. Veľký počet odsvätených kostolov v meste je jedným z dedičstiev Francúzskej revolúcie, kedy bolo náboženstvo videné ako nepriateľ, kvôli jeho spojeniu so starým (kráľovským) režimom.

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Francúzsku.

Ako sa sem dostať?

Autobusom

Priame linky zo Slovenska a Česka do Francúzska prevádzkuje autobusová spoločnosť Eurolines. Priamo do Dijonu je k dispozícii spoj z Prahy, cesta trvá asi 15 hodín a stojí 900 Kč (1/2017).

Spojenia z iných francúzskych miest prevádzkujú okrem iných spoločnosti Eurolines, Megabus alebo Ouibus.

Ďalšou spoločnosťou je RegioJet, ktorý prevádzkuje priame autobusové spojenie Praha – Paríž. Zo Slovenska je nutný prestup práve v Prahe. Z Paríža sa potom do Dijonu dá dostať autobusom alebo vlakom (viď nižšie).

Vlakom

Francúzske rýchlovlaky TGV spájajú Dijon s viacerými francúzskymi mestami priamymi linkami, vrátane Paríža. Cesta medzi Parížom a Dijonom trvá TGV niečo vyše hodiny a pol z parížskej stanice Gare de Lyon. Zo stanice Bercy sa potom do Dijonu dostanete za 3 hodiny. Lístky sú pomerne drahé, najlacnejšie sa dajú zohnať (v dostatočnom predstihu) za 30 EUR za pomalší vlak a za 44 EUR za rýchlejší (1/2017). Ceny samozrejme môžu byť o dosť vyššie – závisia od konkrétneho času odjazdu a tiež toho, v akom predstihu ich budete kupovať.

Naplánovať si cestu, ako aj zistiť ceny jednotlivých spojení, môžete na stránkach SNCF (Francúzske železnice).

Autom

Dijon leží v blízkosti diaľnic A31 (Nancy) a A6 (Paríž), takže je dobre dostupný autom. Mesto nie je veľmi veľké, zápchy tu nebývajú problém.

Parkovať je možné v Dijone priamo v centre, napríklad na námestiach Place Grangier, Place Darcy alebo v obchodnom dome Dauphine. Ďalšou možnosťou je parkovanie na hlavnej železničnej stanici. Uvedené parkoviská sú podzemné a spoplatnené (2 EUR za prvú hodinu, každá ďalšia hodina je lacnejšia). Cena parkovania na ulici je 1.80 EUR za hodinu alebo 3.70 za celý deň (1/2017).

Koľko to stojí?

Vstup do všetkých kostolov je zadarmo.

Múzeum výtvarného umenia je prístupné zadarmo.

Vstup do veže Paláca vojvodov (Veža Filipa Dobrého) stojí 3 EUR (1/2017).

Kedy sem cestovať?

Mesto Dijon sa dá navštíviť bez problémov celoročne, keďže ide prakticky čisto o mestskú turistiku. V zime je samozrejme zážitok trochu oslabený sychravým počasím.

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Centrum Dijonu je kompaktné a malé a najlepším spôsobom, ako ho preskúmať, je pešo. Prejsť z jednej strany na druhú vám nezaberie viac ako pár desiatok minút.

Sovičky na zemi ukazujú smer k ďalšej pamiatke v Dijone

Sovičky na zemi ukazujú smer k ďalšej pamiatke v Dijone

MHD

MHD nebudete na prieskum mesta potrebovať, na veľa miest v centre sa ani autobusy a električky nedostanú. Najbližšou stanicou električiek v historickom centre je Place Darcy.

Ak však máte napríklad ubytovanie niekde na okraji alebo mimo mesta a potrebujete sa dostať do centra, môžete pre naplánovanie svojej cesty (aj zo vzdialenejších kútov regiónu) využiť tieto stránky. Fungujú veľmi dobre a spoľahlivo, sú však dostupné len vo francúzštine.

Pre používanie MHD si môžete vybaviť kartu alebo USB kľúč, na ktorý sa vám nahráva kredit. Nie je to však podmienka a lístky sú k dispozícii i bez nich.

Cena celodenného lístka je 3.90 EUR (bez karty alebo USB kľúča je nutné pričítať 0.30 EUR). Jednorázový lístok potom stojí 1.30 EUR (1/2017). Platby kartami sú možné od 1 EUR.

Električka v Dijone

Električka v Dijone

Na bicykli

Dijon je rovinatý a preto je vhodný i na cyklistický prieskum. V meste funguje systém požičiavania bicyklov zo stojanov na ulici, cena je 3 EUR na deň alebo 15 EUR na mesiac. Je však nutné uzavrieť zmluvu. Informácie nájdete na týchto stránkach.

K dispozícii sú však i “klasické” požičovne bicyklov.

Bicykle na prenájom v Dijone

Bicykle na prenájom v Dijone

Kde sa ubytovať?

Ceny ubytovania v Dijone zodpovedajú francúzskemu štandardu, ale nie sú tak vysoké, ako napríklad v Paríži či Lyone.

Ceny ubytovania v hoteloch so slušným hodnotením začínajú na 40-45 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (1/2017).

Je dobré sa ubytovať v blízkosti historického centra, kam dôjdete i z vlakovej stanice. Pokiaľ máte vlastné auto, tak je samozrejme lepšie sa ubytovať ďalej od centra a tým ušetriť.

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) môžete dosť ušetriť, izba pre dvoch vyjde na 27 EUR za noc (1/2017).

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie