Gibraltár

Gibraltár – Skala, o ktorú sa bojuje už stáročia, aj posledné útočisko Neandrtálcov

0
Makak v prírodnej rezervácii Upper Rock na Gibraltáre

Gibraltár snáď nemôže mať výstižnejšiu prezývku než Skala (The Rock), pod ktorou je najviac je známy. Ide totiž v skutočnosti naozaj len o obrovskú skalu, ktorá trčí z mora na južnom pobreží Španielska, len pár kilometrov od Afriky. Napriek všeobecnému názoru nejde o najjužnejší bod Európy a dokonca ani o najjužnejší bod Pyrenejského poloostrova. Takisto neohraničuje najužšie hrdlo Gibraltárskeho prielivu – aj keď jeho vzdialenosť od Maroka je len niečo málo cez 20 kilometrov, španielske pobrežie je k Afrike ešte bližšie. Najužší bod prielivu medzi Španielskom a Marokom totiž meria len 13 kilometrov.

Gibraltarská skala zo španielskeho pobrežia, napravo od nej mesto Gibraltár a úplne vpravo výletná loď

Gibraltarská skala zo španielskeho pobrežia, napravo od nej mesto Gibraltár a úplne vpravo výletná loď

Aj napriek tomu, že sa teda na Gibraltár nevzťahujú žiadne geografické superlatívy, je táto skala trčiaca z mora obľúbenou a zaujímavou turistickou destináciou. Dokladujú to i milióny turistov, ktorí ho každý rok navštívia. Podmienky, v ktorých Gibraltár existuje, sú pritom dosť extrémne – väčšinu povrchu tvorí spomínaná Skala, ktorá je samozrejme neobývateľná, keďže ide z väčšej časti naozaj len o holé skalisko. Navyše tu nie je žiadny zdroj pitnej vody, takže v ťažkých časoch (napríklad pri obliehaní) museli obyvatelia zachytávať dažďovú vodu. Dnes už sa používajú modernejšie metódy, napríklad osmóza a desalinizácia morskej vody. Alebo sa jednoducho dovezie zo Španielska.

Pláž Sandy Bay na Gibraltári pri pohľade zo Skaly

Pláž Sandy Bay na Gibraltári pri pohľade zo Skaly

Miesta na bývanie je málo a preto Gibraltár rozširuje pevninu dvíhaním morského dna, kde stavia nové rezidenčné budovy. S nedostatkom miesta súvisí ďalší extrém – letisko oddeľuje Gibraltár od Španielska, pretože na hraniciach bolo jediné rovinaté miesto, kde sa dalo postaviť. Táto plytčina je mimochodom predmetom sporov, pretože podľa pôvodnej zmluvy by mala patriť Španielom. Po zemi vedie do Gibraltáru zo Španielska len jediná cesta a tá prechádza priamo stredom pristávacej dráhy. Ak tu teda pristáva alebo vzlieta lietadlo, semafory musia autá zasaviť a šoférom sa naskytne pohľad na pristávajúce alebo odlietajúce lietadlo.

Gibraltárske letisko pri pohľadu zo Skaly - za ním je už Španielsko

Gibraltárske letisko pri pohľadu zo Skaly – za ním je už Španielsko

História – Neandrtálci a nekonečný boj o kus skaly

Gibraltár bol podľa archeologických nálezov osídlený Neandrtálcami v období pred 30- až 26-tisíc rokmi a je tak posledným známym miestom, kde Neandrtálci pred svojím vyhynutím žili. Prvé historicky známe osídlenie človekom dnešného typu majú na svedomí Feníčania, námorná veľmoc, ktorá ovládala pobrežie Stredozemného mora a založila kolóniu na Gibraltare pred 3-tisíc rokmi.

Neskôr sa sem dostali Gréci a podľa gréckej povesti sa tu nachádzal jeden z Herkulovych stĺpov. Tento príbeh rozpráva o tom, ako pri desiatom z činov Herkula musel tento silák ukradnúť stáda dobytka netvorovi menom Géryones. Herkules cestoval až ku Gibraltárskemu prielivu a postavil tu dva stĺpy (jeden na Gibraltári a druhý v Afrike), aby označovali koniec známeho sveta.

Herkulov pilier na Gibraltári

Herkulov pilier na Gibraltári

Po Grékoch ovládali územie Kartáginci a Rimania a po páde Rímskej ríše nakrátko i Vandalovia (po ktorých je pomenovaná celá (v)Andalúzia, ktorá Gibraltár obklopuje). Následne sa Gibraltár, vtedy ešte známy pod fenicijským menom Mons Calpe, stal súčasťou kresťanského kráľovstva Vizigótov, germánskeho kmeňa ovládajúceho väčšinu bývalej rímskej provincie Hispánia.

Mons Calpe bol tiež miestom, kde sa v roku 711 vylodila armáda berberov pod vedením Tárika ibn Zijáda, čím sa začala moslimská invázia na Pyrenejský poloostrov, ktorej výsledkom bolo jeho úplné podmanenie a získanie kontroly nad ním na takmer osem storočí. Veliteľ Tárik pomenoval skalu skromne po sebe – Džabal Tárik (v arabčine Tárikova hora), z čoho vznikol skomolením neskorší názov Gibraltár (Džibraltár).

Všetky osídlenia, ktoré tu počas staroveku a raného stredoveku pod rôznymi mocnosťami vznikli, boli len dočasné. Vzhľadom k nehostinnosti miestnej skaly a nedostatku vody jednoducho nešlo o veľmi lukratívne miesto a aj keď bolo strategicky zaujímavé ako brána k Atlantiku, pred objavom Ameriky sa veľa lodí pochopiteľne do náruče oceánu nevydávalo.

Memoriál poľského generála Władysława Sikorskeho na Europa Pointe na Gibraltári

Memoriál poľského generála Władysława Sikorskeho na Europa Pointe na Gibraltári

Prvé trvalé osídlenie tu vzniklo až v 12. storočí, teda v druhej polovici stredoveku v dobe, keď nadvláda Maurov nad Pyrenejským poloostrovom zažívala svoj zlatý vek. Moslimský vládca Abd al-Mu’min bin Alí nariadil vybudovanie hradu na Gibratári a osídlenie jeho okolia. Z tohto obdobia je časť maurského hradu viditeľná dodnes. Gibraltár následne zmenil niekoľkokrát majiteľa, pretože jednotlivé maurské emiráty a kalifáty medzi sebou často bojovali a súperili o územie.

Znovudobytie Pyrenejského poloostrova kresťanskými armádami, resp. Reconquista, sa dotklo Gibraltáru v roku 1309, čiže relatívne skoro v porovnaní s inými časťami, najmä okolitej Andalúzie. I počas Reconquisty a po nej zmenil Gibraltár niekoľkokrát vládcu, až kým sa definitívne nedostal pod španielsku korunu v roku 1501 za vlády Izabely I. Kastílskej (tej, čo zasponzorovala Kolumbovu cestu do Ameriky).

Jaskyňa sv. Michala (St. Michael\'s Cave) - je osvetlená rôzne sa meniacimi farbami

Jaskyňa sv. Michala (St. Michael\’s Cave) – je osvetlená rôzne sa meniacimi farbami

Aj keď úplne definitívne to nebolo. Keď v roku 1700 zomrel španielsky kráľ Karol II. a nezanechal žiadneho následníka trónu, rozpútalo to občiansku vojnu o následníctvo. Tento konflikt sa postupne rozrástol a zachvátil takmer celý európsky kontinent. V rámci tohto konfliktu anglicko-holandské jednotky obsadili Gibraltár v roku 1704. Vojna skončila v roku 1713 Utrechtskou zmluvou, v ktorej Gibraltár pripadol Veľkej Británii a tá ho vlastní dodnes.

Nie, že by sa ho Španieli nepokúšali získať späť. Gibraltár niekoľkokrát neúspešne obliehali a svoju najväčšiu šancu dostali, keď vypukla americká vojna za nezávislosť. Angličania boli zaneprázdnení vypaľovaním Washingtonu a tak Španieli začali takzvané Veľké obliehanie Gibraltáru, ktoré prebiehalo v rokoch 1779-83. Pre posádku Gibraltáru to boli krušné časy a Španieli sa dostali naozaj blízko – v podstate až na mieste, kde dnes stojí gibraltárske letisko. Gibraltárčania však vybudovali v skale rozsiahle tunely a z nich ostreľovali španielske pozície a nakoniec sa im podarilo ubrániť.

Kasematy (obranné tunely) v skale na Gibraltári - dnes fungujú ako múzeum s expozíciami vyobrazujúcimi život počas Veľkého obliehania

Kasematy (obranné tunely) v skale na Gibraltári – dnes fungujú ako múzeum s expozíciami vyobrazujúcimi život počas Veľkého obliehania

Posledné pokusy o získanie Gibraltáru boli viac mierumilovné, než vojenské obliehanie. Prebehlo tu niekoľko referend, ktoré mali oslabiť vplyv Veľkej Británie v kolónii, ale Gibraltárčania vždy hlasovali takmer jednohlasne proti. Španieli z času na čas odpovedia rôznymi reštrikciami na hraničnom prechode, ale momentálne je situácia stabilná. Novú príležitosť však španielska vláda vycítila po nedávnom hlasovaní o tzv. Brexite, takže uvidíme, kam to povedie.

Momentálne je Gibraltár vysoko autonómnym územím vďaka ústave z roku 2006 a v podstate ide o samostatnú krajinu – miestna vláda rozhoduje o všetkom a v kompetencii Veľkej Británie zostala len zahraničná politika a obrana.

Staré opevnenie Gibraltáru a tzv. Brána referenda (The Referendum Gate)

Staré opevnenie Gibraltáru a tzv. Brána referenda (The Referendum Gate)

Mesto Gibraltár – daňový raj

Centrum “krajiny”, resp. mesto Gibraltár, leží na severozápadnom úpätí Skaly. Táto časť je označovaná aj ako Sandpits Area a zo severu je ohraničená časťou North District. Centrum Gibraltáru bolo kedysi ohraničené vodou, dnes je však rozšírené o oblasť Reclamation Areas, čo je zem získaná umelým zdvihnutím dna. Dnes v tejto časti vyrastajú nové obytné budovy dotované vládou Gibraltáru (miestni obyvatelia majú možnosť si tu kúpiť byt za dotovanú cenu).

Centrum Gibraltáru je malé a prakticky je celé sústredené do okolia Hlavnej ulice (Main Street). Ulica je pomerne úzka a kompletne pešia. Nachádzajú sa na nej obchodíky so suvenírmi, ale i značkovým oblečením a hodinkami. Vzhľadom k tomu, že Gibraltár nemá DPH, dá sa tu veľa vecí nakúpiť oveľa lacnejšie, než vo zvyšku Európy (napríklad v neďalekom Španielsku), takže Gibraltár môže byť výbornou destináciou pre tých, čo holdujú nákupom.

Main Street (Hlavná ulica) na Gibraltári - pešie korzo a srdce mesta s množstvom obchodov, butikov a reštaurácií

Main Street (Hlavná ulica) na Gibraltári – pešie korzo a srdce mesta s množstvom obchodov, butikov a reštaurácií

Pokiaľ preferujete skôr duchovné než materiálne hodnoty, na Main Street v Gibraltári stoja hneď dve katedrály, jedna anglikánska (Katedrála Svätej Trojice) a jedna katolícka (Katedrála Panny Márie Korunovanej). Anglikánsky chrám pochádza z roku 1832 a svojou architektúrou odkazuje paradoxne na moslimskú históriu – nájdeme tu očividné prvky maurskej architektúry, ako napríklad oblúky v tvare podkovy. Chrám hneď na prvý pohľad vyzerá orientálne, čo nie je prípad katolíckej katedrály. Katedrála Panny Márie Korunovanej pochádza z roku 1462 a bola postavená Španielmi po Reconquiste. Odvtedy však bola dvakrát prestavaná a jej dnešná verzia má gotický interiér. Keďže unikla plieneniu mesta pri jeho obsadení Angličanmi, ide o jediný kostol, ktorý funguje nepretržite od obsadenia Gibraltáru kresťanmi.

Anglikánska Katedrála Svätej Trojice na Gibraltári - chrám z 19. storočia postavený v štýle pripomínajúcom maurskú architektúru

Anglikánska Katedrála Svätej Trojice na Gibraltári – chrám z 19. storočia postavený v štýle pripomínajúcom maurskú architektúru

Ulica Main Street je na severe zakončená námestím Grand Casemates Square (Veľké námestie kasematov), ktoré funguje ako spoločenské centrum mesta (a krajiny). Námestie je obkolesené reštauráciami a fastfoodmi a za pekného počasia je plné stolov so slnečníkmi a posedávajúcimi domácimi i turistami. Ide takisto o miesto, kde to večer najviac “žije”, jednoducho miesto, kde sa ľudia obvykle stretávajú. Hneď vedľa námestia sa nachádza takisto malá mestská tržnica.

Námestie Grand Casemates Square - spoločenské centrum mesta, za pekného počasia by bolo plné ľudí pochutnávajúcich si jedle z miestnach reštaurácií - takisto ide o centrum nočného života

Námestie Grand Casemates Square – spoločenské centrum mesta, za pekného počasia by bolo plné ľudí pochutnávajúcich si jedle z miestnach reštaurácií – takisto ide o centrum nočného života

Na opačnej strane ulice Main Street (teda na juhu) sa nachádza zasa politické centrum krajiny. Okrem Najvyššieho súdu sa tu nachádza i viktoriánska budova s názvom The Convent (Kláštor), ktorá pochádza z roku 1531 a slúžila kedysi ako františkánsky kláštor. Kedysi bola oveľa väčšia a od roku 1728 slúži ako rezidencia guvernéra Gibraltáru. Podľa povesti tu straší duch Panej v sivom (Lady in Grey), ktorá bola zamurovaná v jednej z miestností kláštora za trest, že sa pokúsila ujsť z kláštora i so svojím milencom (taktiež mníchom). Oproti budove kláštora sa nachádza strážnica (Convent Guard House), pred ktorou sa 8-krát ročne koná slávnostná výmena stráží.

The Convent (Kláštor) na Gibraltári - viktoriánska budova zo 16. storočia, kedysi františkánsky kláštor, dnes sídlo gibraltárskeho guvernéra

The Convent (Kláštor) na Gibraltári – viktoriánska budova zo 16. storočia, kedysi františkánsky kláštor, dnes sídlo gibraltárskeho guvernéra

Na južnej strane ulice Main Street sa nachádzajú taktiež dve hlavné kultúrne centrá krajiny, John Mackintosh Hall a Ince’s Hall. Obe budovy sú relatívne nové a moderné, takže nie sú veľmi zaujímavým objektom pre turistov. Neďaleko je však možné vidieť Brány referenda (The Referendum Gates), čo je jedna z brán v pôvodnom opevnení Gibraltáru, ktoré je na niektorých miestach taktiež ešte viditeľné dodnes. Podobné opevnenie a bránu (a navyše i baštu) nájdete na severnej strane ulice, hneď za spomínaným námestím Grand Casemates Square.

Europa Point – na dohľad od Afriky

Najjužnejší bod Gibraltáru sa nazýva Europa Point a ide o akési kultúrno-historické centrum krajiny. Nachádza sa tu napríklad pamätník Sikorski Memorial, venovaný ministrovi obrany poľskej exilovej vlády z 2. svetovej vojny a vrchnému veliteľovi poľskej odbojovej armády Władysławovi Sikorskemu, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí práve na Gibraltárskom letisku. Okrem toho je tu ďalší pamätník vo forme dela – Hardingova artiléria (Harding’s Battery), ktorý je rekonštrukciou skutočnej artilérie, ktorá tu kedysi spolu s ďalšími stála. Vedľa artilérie sa nachádza malé múzeum a informačné centrum. Celý Europa Point bol kedysi pomenovaný Harding’s Point, po britskom hlavnom projektantovi Georgeovi Hardingovi.

Hardingova artiléria na Europa Pointe na Gibraltári

Hardingova artiléria na Europa Pointe na Gibraltári

Okrem spomínaných dvoch pamätníkov stoja na Europa Pointe tri veže – mešita Ibrahim-al-Ibrahim Mosque, Kostol Matky Božej Európy a maják. Mešita bola postavená v roku 1997 a sponzorovaná saudským kráľom Fahdom, ktorý na tento “dar” venoval 5 miliónov libier. Ide o jednu z najväčších mešít v nemoslimskej krajine. Naopak Kostol (Svätyňa) Matky Božej Európy (Shrine of Our Lady of Europe) je katolíckym chrámom, ktorý tu stál už v 15. storočí a bol postavený Španielmi. Angličania chrám vyplienili a zničili. Kostol bol obnovený po takmer až troch storočiach v roku 1962, takže ide vlastne o novú budovu. Je však pre Gibraltár dôležitá, pretože Matka Božej Európy je oficiálnou patrónkou krajiny.

Mešita na Europa Pointe na Gibraltári, za ňou Gibraltarská skala

Mešita na Europa Pointe na Gibraltári, za ňou Gibraltarská skala

Maják na Europa Pointe bol uvedený do prevádzky v roku 1841 a hral dôležitú rolu pri navigácii lodí strategickým Gibraltárskym prielivom. Význam tohto prielivu významne vzrástol po tom, čo bola cesta do Indie skrátená otvorením Suezského prieplavu v roku 1869. Dnes je maják plne automatizovaný, ale vzhľadom k rôznym navigáciam, ktorými sú dnes lode vybavené, je jeho význam skôr symbolický.

Pohľad na severnú Afriku (Maroko) v diaľke z Europa Pointu na Gibraltári

Pohľad na severnú Afriku (Maroko) v diaľke z Europa Pointu na Gibraltári

Keďže je Europa Point najjužnejším bodom Gibraltáru, neleží medzi ním a Afrikou nič iné, než more. Africké pobrežie je odtiaľto vzdialené asi 21 kilometrov a tak sa dá veľmi ľahko vidieť i za škaredého upršaného dňa (viď fotografie). Europa Point je takisto miestom, kde v budúcnosti môže stáť gibraltársky futbalový štadión.

Skala

Väčšinu územia Gibraltáru tvorí jej najväčší (fyzicky i významovo) symbol – Skala (The Rock). Skala sa týči do výšky 426 metrov nad okolitým morom a je tak viditeľná z každého kúta Gibraltáru, ale i z okolitého Španielska alebo z Maroka. Väčšina povrchu Skaly spadá pod prírodnú rezerváciu Horná skala (Upper Rock Nature Reserve) a preto prístup na ňu nie je možný vlastným vozidlom. Môžete sa sem dostať len licencovaným taxíkom (alebo autom s miestnou ŠPZ), lanovkou alebo pešo. Z vrchola Skaly je samozrejme ešte leší výhľad na Gibraltársky záliv, prieliv a africké pobrežie.

Gibraltarská skala, v pozadí najjužnejší výbežok Španielska

Gibraltarská skala, v pozadí najjužnejší výbežok Španielska

Na jej opačnej strane zasa môžete vidieť gibraltárske letisko a jeho pristávaciu dráhu tak budete mať ako na dlani. Pri pohľade na východnú stranu a pobrežie zasa môžete vidieť miestne pláže. Vrchol Skaly je dlhý asi tri kilometre a sú po ňom rozosiate rôzne zaujímavosti, ktoré stoja za návštevu.

Herkulov pilier

Podľa gréckych povestí a bájí dostal legendárny silák a hrdina Herkules 12 nadľudských úloh, ktoré musel splniť pre kráľa Eurysthea. Tento kráľ túžil po stádach vlastnených netvorom Géryonom a tak Herkulovi ako desiatu úlohu zadal ukradnutie týchto stád. Géryones žil ďaleko na západe (za čias Grékov bola západná Európa divočinou) a tak sa Herkules za ním vypravil po mori, až kým nenarazil na Gibraltársky prieliv. Keďže to bola hranica známeho sveta, za ktorou ležal už len šíry oceán, vzýčil tu Herkules dva stĺpy – jeden na gibraltárskej Skale, druhý na druhej strane v Afrike. Stĺpy tak symbolizovali aj akýsi portál medzi známym a neznámym svetom.

Na Skale sa dnes nachádza skulptúra stĺpov, ktoré stoja na jej južnom okraji na mieste bývalej delostreleckej artilérie. Ich význam je len symbolický, ale z tohto miesta je výborný výhľad na Gibraltársky prieliv a Afriku v diaľke (druhý pilier).

Jaskyňa sv. Michala

Gibraltárska skala je dutá ako ementál – nachádza sa v nej viac ako 150 jaskýň a k tomu samozrejme tunely (kasematy – viď nižšie). Najnavštevovanejšou je však jednoznačne Jaskyňa sv. Michala (Saint Michael’s Cave), ktorú každý rok navštívi viac ako milión turistov. Táto krasová jaskyňa bola objavená a známa už v staroveku, teda pred viac ako 2000 rokmi a nachádza sa vo výške 300 metrov. Vznikla v priebehu tisícročí vďaka dažďovej vode, ktorá prenikala do skaly a narušovala vápenec tým, že sa menila vo veľmi slabú kyselinu.

Jaskyňa sv. Michala (St. Michael\'s Cave) - slúži aj ako koncertná sieň a je osvetlená rôzne sa meniacimi farbami

Jaskyňa sv. Michala (St. Michael\’s Cave) – slúži aj ako koncertná sieň a je osvetlená rôzne sa meniacimi farbami

Dnes je jaskyňa vybavená hľadiskom (auditóriom) a javiskom, vďaka čomu sa tu môžu konať koncerty a predstavenia – ide o najprominentnejšiu koncertnú sieň Gibraltáru a lístky na predstavenia sú veľmi drahé. Jaskyňa je počas turistických návštevníckych hodín osvetlená rôznymi farbami, čo sa stretáva s rozporuplnými reakciami. Niektorých ľudí hra svetiel na tisícročných kvapľoch fascinuje, iní ju považujú za zbytočný gýč. Tak či onak, návšteva jaskyne určite za to stojí, obzvlašť keď vstup do nej je kombinovaný na jeden lístok spolu s ostatnými atrakciami Skaly.

Makaky – jediné opice v Európe

Zrejme najobľúbenejšou atrakciou Gibraltáru sú miestne makaky. Tieto opice nemajú žiadny strach z ľudí a sú tu veľmi rozmaznávané, pretože podľa miestnej legendy bude Gibraltár tak dlho patriť Británii, pokiaľ tu budú žiť makaky. Dnešná populácia žije v piatich skupinách a dokopy má už 300 jedincov a stabilne rastie. Je to zrejme aj vďaka tomu, že sa o ňu stará miestna prírodovedecká organizácia, ktorá im pravidelne dodáva stravu. Makaky síce jedia prevažne ovocie, čo však nebráni tomu, aby boli niektoré z nich poriadne vypasené.

Stoické makaky na Gibraltári

Stoické makaky na Gibraltári

Opice sa neboja turistov a ich príchod je pre ne vždy vítaným spestrením monotónneho života. Hneď ako vidia zaparkovať vany s turistami, rozbehnú sa k nim a behajú po autách i po ľuďoch. Aj keď miestne autority turistov od interakcie s opicami odrádzajú, sú makaky obľúbeným terčom fotografov a turistov, ktorí s nimi pózujú.

Makaky na Gibraltári sa turistov neboja a často ich používajú ako preliezačky alebo odrazové mostíky

Makaky na Gibraltári sa turistov neboja a často ich používajú ako preliezačky alebo odrazové mostíky

Ako sa sem makaky dostali je záhadou. Podľa jednej legendy je pod Gibraltárskym prielivom séria prepojených jaskýň vedúca z Afriky až do Jaskyne sv. Michala, pričom cestu cez ne objavili zatiaľ len makaky. Oveľa pravdepodobnejšou verziou je však to, že sem opice niekto jednoducho preplavil na lodi z Afriky a vypustil. Tým sa tu podarilo rozmnožiť, keďže klimatické podmienky sa od tých severoafrických veľmi nelíšia.

Kasematy – pamiatka na Veľké obliehanie

Španieli sa viackrát v histórii pokúsili získať Gibraltár od Británie späť. Najbližšie k tomu boli asi počas tzv. Veľkého obliehania, ktoré prebiehalo v rokoch 1779-83. V Amerike vypukla vojna za nezávislosť, čo Britom poriadne zamotalo hlavu a museli tam presunúť veľkú časť svojej armády, keďže chceli svoju neposlušnú kolóniu spacifikovať. Svoju šancu tak vycítili Španieli (rovnako ako napríklad Francúzi, ktorí sa dokonca spriahli s Američanmi) a vyhlásili Veľkej Británii vojnu. Hneď sa vrhli na Gibraltár a začalo sa obliehanie, ktorého cieľom bolo získať Skalu späť pod španielsku korunu.

Kasematy (obranné tunely) v skale na Gibraltári

Kasematy (obranné tunely) v skale na Gibraltári

Gibraltárčanom sa však stať súčasťou Španielska veľmi nechcelo. Navyše už mali slušné skúsenosti – šlo už o 14. obliehanie Gibraltáru (a zároveň posledné a najväčšie). Briti však svoju Skalu urputne bránili a za účelom obrany vybudovali na jej severnej strane rozsiahle tunely (kasematy), ktorých účelom bolo posilnenie obrany mesta. V tuneloch potom vytvorili otvory smerom na sever, kde bolo rozmiestnené španielske vojsko a namierili naň svoje delá.

Kasematy (obranné tunely) v skale na Gibraltári - tam, kde je dnes letisko, bola počas Veľkého obliehania španielska armáda

Kasematy (obranné tunely) v skale na Gibraltári – tam, kde je dnes letisko, bola počas Veľkého obliehania španielska armáda

Vybudovanie tunelov bolo veľmi dôležité pre obranu Gibraltáru, pretože delá rozmiestnené na zemi nedokázali kvôli slepému uhlu ubrániť útok zo severovýchodnej strany Skaly. Bola teda vypísaná štedrá odmena pre toho, kto by vymyslel, ako tento problém vyriešiť. S riešením prišiel seržant-major Henry Ince, ktorý navrhol vybudovať práve spomínané tunely, čím dokázali obrancovia pokryť paľbou spomínaný slepý uhol. Či Henry Ince dostal sľúbenú odmenu sa už nevie, ale je po ňom pomenované aspoň kultúrne centrum a divadlo.

Ince\'s Hall Theatre na Gibraltári - kultúrne stredisko a divadlo

Ince’s Hall Theatre na Gibraltári – kultúrne stredisko a divadlo

Dĺžka tunela na konci obliehania dosiahla 277 metrov, Briti však v ich budovaní pokračovali i po ňom, z obavy pred ďalšími obliehaniami. Dnes už vieme, že tieto obavy boli zbytočné, ale tunely medzitým postupne dosiahli na konci 18. storočia dĺžku úctyhodných 1200 metrov. Dnes slúžia ako múzeum s expozíciami venovanými práve Veľkému obliehaniu. Z delostreleckých otvorov je možné vidieť gibraltárske letisko a za ním Španielsko – letisko leží zhruba na mieste, kde bola rozmiestnená španielska armáda počas obliehania. Najlepší výhľad je z väčšieho otvoru menom Okno (The Window).

Kasematy (obranné tunely) v skale na Gibraltári - z tzv. Okna (The Window) môžete vidieť východné pobrežie Gibraltáru a letisko (a za ním Španielsko)

Kasematy (obranné tunely) v skale na Gibraltári – z tzv. Okna (The Window) môžete vidieť východné pobrežie Gibraltáru a letisko (a za ním Španielsko)

Tunely sú lemované rôznymi informačnými panelmi a expozíciami s figurínami, ktoré ukazujú, aký bol život obrancov Skaly. Vzhľadom k dĺžke tunela a jeho klesajúcemu profilu je dobré si premyslieť, ako ďaleko zájdete, pretože sa naspäť budete musieť vrátiť tou istou cestou – a pekne do kopca.


Mapa lokalít


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Gibraltári.


Ako sa sem dostať?

Lietadlom

Gibraltárske medzinárodné letisko (GIB) sa nachádza hneď za hranicou so Španielskom. Letecké spojenia sú k dispozícii len do Anglicka (Londýn, Manchester a Bristol) a do Maroka (Casablanca cez Tangier). Lety do Anglicka sú prevádzkované spoločnosťami British Airways, EasyJet a Monarch, do Maroka zas lietajú národné aerolinky Royal Air Maroc.

Z letiska na Gibraltári sa dostanete autobusom číslo 5 – viď informácie nižšie o cestovaní autobusom.

Pre nás môže byť alternatívou letieť do Málagy (priame lety z Bratislavy) a odtiaľ sa dostať na Gibraltár autobusom (viď nižšie). Informácie o tom, ako sa dá letecky dostať do Málagy nájdete v článku o Málage.

Autobusom

Na Gibraltár sa dá po zemi dostať pochopiteľne len zo Španielska. Hraničným mestom s Gibraltárom je La Línea, kam sa dá dostať z väčšiny veľkých španielskych miest v okolí – Sevilly, Málagy, Cádizu, Granady a neďalekého Algeciras.

Do La Líney sa dostanete napríklad autobusmi Avanza, pričom cesta z Málagy trvá zhruba 3 hodiny a stojí zhruba 15 EUR (1/2017). Informácie o spojeniach i cenách môžete nájsť na týchto stránkach. Pre ďalšie autobusové spoločnosti a informácie o cestovaní po Španielsku konzultujte tieto stránky. Mesto La Línea je v zozname uvedené pod svojím celým názvom, teda La Línea de la Concepción. Autobusová stanica sa nachádza asi len 250 metrov od hraničnej kontroly.

Po prejdení hraničnou kontrolou stačí pokračovať ďalších 100 metrov, kde už je autobusová zastávka gibraltárskej MHD. K hraniciam jazdí autobusová linka číslo 5, ktorá obsluhuje i letisko a ktorá vás dopraví do centra mesta. Informácie o časoch odjazdov a intervaloch autobusových liniek gibraltárskej MHD nájdete na týchto stránkach. Užitočné môžu byť i mapy trás jednotlivých liniek, ktoré nájdete na týchto stránkach. Cena lístka je 1.20 GBP a dá sa kúpiť priamo u vodiča. Dá sa platiť aj v Eurách, ale nevýhodným kurzom (1.70 – 2 EUR). Viac informácií o cestovaní gibraltárskou MHD nájdete nižšie.

Autom

Na Gibraltár sa dá dostať zo Španielska aj autom, pričom jediným problémom môžu byť zápchy na hraničnom prechode. Toto sa však deje skôr výnimočne, keď sem z nejakého dôvodu prichádza veľa ľudí naraz. V prípade, že dorazíte k prechodu a zistíte, že je tu príliš veľa áut, môžete jednoducho auto zaparkovať v mestečku La Línea a prekročiť hranicu pešo a ďalej pokračovať autobusom (viď vyššie). Parkovať sa dá priamo pri hraničnom prechode, čo je samozrejme drahšie, alebo v uličkách mesta zadarmo.

Pre informácie o cestovaní autom na Gibraltári viď informácie nižšie v sekcii “Ako sa tu pohybovať?”.

Loďou

Gibraltár je súčasťou itinerárov rôznych výletných lodí.


Koľko to stojí?

Vstupné do prírodnej rezervácie Upper Rock stojí 10 GBP (1/2017). Vstupné je v cene lístku, pokiaľ zvolíte návštevu taxíkom alebo si kúpite kombinovaný lístok na lanovku (ktorý je lacnejší). Samostatný lístok do rezervácie si teda budete musieť kúpiť len v prípade, že Skalu navštívite pešo.


Kedy sem cestovať?

Gibraltár sa dá navštíviť celoročne, vďaka jeho teplému podnebiu. Platí tu teda to isté, čo pre Andalúziu – i uprostred zimy sa tu teploty pohybujú nad 10 stupňami, dokonca väčšinou okolo 15 stupňov. V lete je tu síce dosť teplo (teploty môžu presiahnuť 30 stupňov), ale väčšinou sú horúčavy miernené vetrom z Atlantiku. Ide tak o destináciu, ktorú môžete navštíviť prakticky počas ktoréhokoľvek ročného obdobia.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Gibraltár je príliš veľký na to, aby sa po ňom dalo pohybovať efektívne pešo. Pešo je možné preskúmať jednotlivé časti (centrum a Main Street, Skalu, Europa Point), ale medzi nimi je dobré sa presúvať verejnou dopravou alebo vlastným autom.

MHD

Gibraltárska MHD je obsluhovaná niekoľkými linkami autobusov, ktoré sú prevádzkované dvomi spoločnosťami – linku číslo 5 (z letiska a hranice) prevádzkuje iná spoločnosť, než ostatné linky. Informácie o časoch odjazdov a intervaloch autobusových liniek gibraltárskej MHD nájdete na týchto stránkach. Užitočné môžu byť i mapy trás jednotlivých liniek, ktoré nájdete na týchto stránkach.

Cena lístka je 1.50 GPB (závisí od spoločnosti) a dá sa kúpiť priamo u vodiča. Dá sa platiť aj v Eurách, ale nevýhodným kurzom (2 EUR). Celodenné lístky sú k dispozícii za 2.25 GBP, ale autobusové spoločnosti si navzájom neuznávajú lístky (1/2017).

Cena lístka pre autobus č. 5 (z letiska a hranice so Španielskom) je nižšia, 1.20 GBP. Platiť sa dá takisto v Eurách (1.70 EUR), ale kurz je nevýhodný (1/2017). Na tento autobus však neplatí celodenný lístok spoločnosti Gibraltar Bus Company, ktorá prevádzkuje ostatné linky.

Autom

Premiestňovanie sa autom po Gibraltári je väčšinou bezproblémové, zápchy sa tu veľmi nezvyknú tvoriť, len je dobré sa vyhnúť úplnému centru mesta, kde sú uličky dosť úzke. Parkovanie je zadarmo a bezproblémové priamo pri Europa Pointe a taktiež pri spodnej stanici lanovky, od ktorej sa dá v pohode dôjsť pešo do centra na Main Street.

Na Skalu sa však autom nedostanete, vjazd sem majú povolené len autá s gibraltárskymi ŠPZ-kami.

Vzhľadom k tomu, že na Gibraltári nemajú DPH, benzín je tu o dosť lacnejší než u nás a než v susednom Španielsku, takže nie je na škodu si tu doplniť pohonné hmoty.

Benzín na Gibraltári je lacnejší, než vo zvyšku Európy

Benzín na Gibraltári je lacnejší, než vo zvyšku Európy

Lanovkou

Zhruba v strede Gibraltáru premáva lanovka spájajúca “dolný” Gibraltár so Skalou. Dolná stanica sa nachádza kúsok na juh od hlavnej ulice Main Street a je pri nej veľké parkovisko, na ktorom sa dá parkovať zadarmo. K lanovke taktiež jazdia linky MHD, autobusy č. 2, 3 a 4.

Horná stanica je zhruba uprostred skaly na jej vrchole. Odtiaľto môžete pešo navštíviť jednotlivé atrakcie na Skale. Vzdialenosti nie sú veľké, ale vzhľadom k prevýšeniu vám to asi nejaký čas zaberie.

Lístky na lanovku stoja 10.75 GBP nahor alebo 12.75 GB spiatočný lístok. Spiatočný lístok v kombinácii so vstupným do prírodnej rezervácie (zahŕňa i vstup do Jaskyne sv. Michala a do kasematov) stojí 20.25 GBP (1/2017). Keďže samotný lístok do rezervácie stojí 10 GBP, oplatí sa kúpiť kombinovaný lístok i s lanovkou. V cene lístka je i doprava shuttle busom zo španielsko-gibraltárskej hranice a späť. Aktuálne informácie o cenách lístkov i prevádzkových časoch lanovky nájdete na týchto stránkach. Je možné platiť kartami.

Lístky na lanovku sa dajú kúpiť i v infokiosku na španielskej strane hranice.

Lanovka na Gibraltári vedúca z mesta na Skalu

Lanovka na Gibraltári vedúca z mesta na Skalu

Organizovaným taxi výletom

Výlet taxíkom môže byť dobrou alternatívou pre tých, ktorí by chceli navštíviť Skalu, ale nechce sa im po nej presúvať pešo, pretože na Skale nie sú k dispozícii žiadne autobusy a nie je sem povolený vjazd autám so zahraničnými ŠPZ. Takisto môže ísť o dobrú alternatívu v prípade, že kvôli zlému počasiu alebo silnému vetru nefunguje lanovka na Skalu.

Taxikári ponúkajúci výlety väčšinou postávajú pri dolnej stanici lanovky a ponúkajú výlety okoloidúcim. Výlety sú väčšinou minivanmi a je nutné čakať na ich naplnenie, takže treba počítať s tým, že budete auto zrejme zdieľať s ďalšími turistami. Cena výletu po Skale je 22 libier za osobu (1/2017) a väčšinou taxikári nemajú problém akceptovať i Eurá, ale v nevýhodnom kurze (30 EUR), preto je lepšie si vybrať libry v neďalekom bankomate.

Výlety väčšinou zahŕňajú návštevu Herkulovho piliera s vyhliadkou, Jaskyne sv. Michala, vyhliadky s makakmi a kasematov. Celý výlet trvá zhruba hodinu a pol a cena zahŕňa vstupné do prírodnej rezervácie, ktoré by ste museli zaplatiť i pri individuálnej návšteve.

Osobne by som tento druh dopravy volil len na úplne poslednom mieste alebo v prípade nedostatku času, je lepšie sa nechať vyviezť na Skalu lanovkou a preskúmať si ju svojím tempom. Navyše taxikári majú sklony výlet urýchliť, pretože sa chcú turistov čo najrýchlejšie zbaviť, inkasovať svoje peniaze a vyraziť na lov ďalších turistov.


Kde sa ubytovať?

Ceny ubytovania na Gibraltári sú veľmi vysoké, vzhľadom k obmedzenému počtu hotelov (a priestoru pre ich stavbu). Z tohto dôvodu sú napríklad ponúkané na ubytovanie i kajuty v lodiach, ktoré tu kotvia.

Za ubytovanie na lodi zaplatíte viac ako 100 EUR za noc a kajutu pre 2 osoby. V prípade hotelového ubytovania si budete musieť pripraviť minimálne 130-140 EUR za noc (1/2017).

Alternatívou je možnosť ubytovania sa hneď za hranicou v mestečku La Línea, kde sa dá zohnať hotelová izba pre dvoch už za 30-40 EUR za noc (1/2017), čo je výrazný rozdiel.

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) môžete výrazne ušetriť, izba pre dvoch vyjde na 55 EUR za noc (1/2017), aj počet ponúkaných izieb cez AirBnB nie je na Gibraltári veľmi vysoký. Ešte lacnejšie je potom ubytovanie v La Línea.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie