Taliansko

Reggia di Caserta – najväčší kráľovský palác na svete, ktorý pozná len málokto

0
Kráľovský palác v Caserte

Keďže Taliansko je krajina prešpikovaná pamiatkami, o čom svedčí aj najvyšší počet (takmer 50) záznamov na zozname UNESCO, môže sa občas stať, že nejakej pamiatke sa nedostane toľko pozornosti turistov, akou disponujú napríklad Rím, Pompeje, Benátky alebo Florencia. Pritom niektoré z týchto pamiatok sú tak výnimočné, že v ktorejkoľvek inej krajine by šlo o hlavnú turistickú atrakciu. V tomto smere turistov Taliansko tak trošku rozmaznáva a podobným prípadom je Reggia di Caserta, zatienená neďalekými destináciami ako Neapol, Capri, Ischia, Vezuv, Herculaneum a najmä Pompeje.

Monumentálne mramorové schodisko je hlavným vstupom do paláca a má za úlohu ohúriť návštevníka hneď v prvom momente - Kráľovský palác Reggia v Caserte

Monumentálne mramorové schodisko je hlavným vstupom do paláca a má za úlohu ohúriť návštevníka hneď v prvom momente – Kráľovský palác Reggia v Caserte

Reggia je kráľovský palác (Palazzo Reale) ležiaci v meste Caserta, asi 25 kilometrov na sever od Neapolu. Takmer každý pozná obrovské kráľovské paláce v Európe, ako Versailles, Louvre, Schönbrunn, Charlottenburg alebo Buckingham, ale Reggia ich v niečom predčí. Je totiž najväčším kráľovským palácom na svete a predčí i spomínaný a oveľa známejší palác vo Versailles, ku ktorému však býva často prirovnávaná vďaka svojmu rozľahlému parku. No a samozrejme je tento pompézny palác takisto zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Navyše je Reggia di Caserta tak trochu hollywoodskou hviezdou – nakrúcali sa tu časti filmov Star Wars, Mission Impossible alebo Anjeli a démoni.

História Reggie – keď kráľ opustí svoje kráľovstvo

História Reggie je relatívne krátka, v porovnaní s históriou krajiny, v ktorej leží. Začala sa písať v roku 1752, keď sa neapolský kráľ Karol VII. rozhodol postaviť svoje nové kráľovské sídlo práve v Caserte. Voľba to nebola náhodná – kráľ chcel, aby toto nové kráľovské sídlo a zároveň administratívne srdce kráľovstva bolo odolné voči prípadnému útoku z mora (leží ďalej od pobrežia) a voči prípadným nepokojom vo veľkom Neapole. V novom kráľovskom sídle sa tak samozrejme počítalo i s kasárňami pre vojakov na kráľovu ochranu.

Krásna ukážka neoklasicistického stropu v kráľovskom paláci Reggia di Caserta

Krásna ukážka neoklasicistického stropu v kráľovskom paláci Reggia di Caserta

Architektom projektu bol Luigi Vanvitelli, slávny neapolský architekt, ktorý sa preslávil prácou napríklad pre pápeža alebo portugalského kráľa. Keď Karlovi VII. predstavil projekt Reggie v Caserte, kráľ bol údajne tak nadšený a naplnený emóciami, že okamžite súhlasil s jeho realizáciou. Vanvitelliho projekt bol výrazne inšpirovaný palácom vo Versailles a rozvrhnutie spoločenských i administratívnych časti je podobné, ako v jeho francúzskej predlohe. Kvôli stavbe paláca sem dokonca presťahovali o 10 kilometrov celú populáciu starej dedinky Caserta, aby jej obyvatelia poskytli dostatočnú pracovnú silu pre stavbu paláca.

Park kráľovského paláca Reggia di Caserta - Kráľovský palác v diaľke

Park kráľovského paláca Reggia di Caserta – Kráľovský palác v diaľke

Celý palác bol postavený v štýle, ktorý je charakterizovaný ako prelom medzi barokom a neoklasicizmom (takže neskorobarokový alebo rano-neoklasicistický), čo je typické práve pre dielo Vanvitelliho. Kráľ Karol VII, ktorý z neho bol tak nadšený, v ňom však nestrávil ani jednu noc. Nie, že by nežil na to dosť dlho, ale v roku 1759 sa situácia vyvinula tak, že sa uvoľnil španielsky trón a neapolský kráľ bol prvým v línii následníkov naň. Keďže titul španielskeho kráľa bol lukratívnejší, než toho neapolského, rozhodol sa Karol VII. abdikovať a z Apeninského poloostrova odísť. Z neapolského kráľa Karla VII. sa tak stal španielsky kráľ Karol III. Takéto udalosti nie sú v histórii výnimočné, v 16. storočí napríklad ušiel Henrich III. a poľského trónu, aby sa stal francúzskym kráľom.

Park kráľovského paláca Reggia di Caserta - pohľad palác z prvej tretiny parku

Park kráľovského paláca Reggia di Caserta – pohľad palác z prvej tretiny parku

Poďme však späť do Caserty. Novým kráľom sa stal Karlov syn Ferdinand, ktorý vládol ako neapolský kráľ Ferdinand IV. a pokračoval tak v budovaní kráľovského sídla. Práce na Reggii boli na chvíľku prerušené po smrti architekta Luigiho Vanvitelliho v roku 1773, aby sa ich potom ujal jeho syn Carlo Vanvitelli. Niektoré časti pôvodného plánu neboli nikdy realizované, stále sa však podarilo postaviť jednu z najväčších budov 18. storočia.

Fontána boha vetru Aeola v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta

Fontána boha vetru Aeola v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta

Palácu sa našťastie vyhla ničivosť vojen a tak nikdy nebol výraznejšie poškodený. Výnimkou bola 2. svetová vojna, keď ho zasiahlo americké bombardovanie a poškodilo napríklad Palatínsku kaplnku. Počas 2. svetovej vojny plnil palác často vojenskú funkciu a Američania si tu počas invázie do Talianska urobili hlavné veliteľské sídlo svojej armády. Neskôr tu bola podpísaná bezpodmienečná kapitulácia nemeckých jednotiek v Taliansku a taktiež tu boli vedené súdy s vojnovými zločincami.

Od roku 1997 je Reggia di Caserta zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Kráľovský palác Reggia v Caserte

Kráľovský palác Reggia v Caserte

Park a záhrada

K obrovskému palácu patrí i obrovský park – a v prípade Reggie v Caserte šli architekti naozaj do extrému. Park paláca má dĺžku neuveriteľné tri kilometre, takže len na to, aby ste ho prešli z jednej strany na druhú, budete potrebovať aspoň hodinu (pokiaľ sa cestou budete zastavovať a fotiť). Park je taktiež príkladom barokovej architektúry a takisto bol inšpirovaný parkom paláca vo Versailles. V parku prakticky po celej jeho dĺžke môžete vidieť samotný palác, pretože vo výhľade nebránia žiadne stromy. Preto pri pohľade od paláca ako aj z jeho konca pôsobí park akoby bol oveľa dlhší.

Fontána Venuše a Adonisa v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta

Fontána Venuše a Adonisa v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta

Celý park je plný sôch a neskutočných fontán a po väčšine jeho dĺžky sa jeho stredom tiahne vodný kanál, ktorý napája spomínané fontány. Sochy sú barokové a neoklasicistické a obzvlášť tie vo fontánach patria medzi špičkové diela. Vyobrazujú svoje postavy vo veľmi expresívnych polohách a niektoré z nich sú naozaj monumentálne. S neoklasicizmom zasa tieto sochárske diela spája ich námet – väčšina z nich vyobrazuje postavy z antickej mytológie.

K parku na jeho vzdialenejšej strane od paláca prilieha botanická záhrada, ktorá je prezývaná i “Anglická záhrada”. Táto záhrada bola navrhnutá Carlom Vanvitellim (synom pôvodného architekta paláca) a realizovaná v spolupráci nemeckým botanikom Johannom Graefferom. V záhrade nájdeme malé jazierko a ďalšie sochy inšpirované antikou, vrátane Bagno di Venere (Venušin kúpeľ), umiestnej na spomínanom jazierku.

Socha kúpajúcej sa Venuše v botanickej záhrade kráľovského paláca Reggia di Caserta

Socha kúpajúcej sa Venuše v botanickej záhrade kráľovského paláca Reggia di Caserta

Zaujímavosťou je polozrúcaná stavba akéhosi antického panteónu – skrytá chodba so sochami antických bohov a hrdinov, ktorá zrejme slúžila ako úkryt pred sparným dňom. Na jednom mieste je jeho strecha prepadnutá a vytvára tak naozaj idylku strateného sveta. V kombinácii s minimom turistov (resp. v podstate žiadnymi, ako môžete na fotkách vidieť) tak získava toto miesto veľmi malebný a romantický charakter.

Kráľovský palác

Samotný kráľovský palác je monumentálnou budovou, v ktorej sa na piatich poschodiach nachádza 1200 miestností. V jeho útrobách sa skrýva viac ako 20 bytov pre štátnikov, obrovská knižnica, či dokonca aj divadlo. Palác ma obdĺžnikový pôdorys s dĺžkami strán 247 a 184 metrov, čo znamená, že zaberá povrch zhruba rovnaký ako 10 futbalových ihrísk. Dve priečne ramená v jeho vnútri formujú kríž a vytvárajú štyri vnútorné nádvoria. Objemom je Reggia v Caserte najväčším kráľovským palácom na svete a to veľmi suverénne.

Jedno z nádvorí kráľovského paláca Reggia v Caserte

Jedno z nádvorí kráľovského paláca Reggia v Caserte

Reggia di Caserta je podobná palácu vo Versailles nielen zvonku, ale i zvnútra. Všetky miestnosti sú nádherne zdobené, väčšinou v štýle neskorého baroka a najväčšiu pozornosť väčšinou pútajú stropy, pokryté obrovskými freskami. Schodiská a chodby sú zasa dekorované farebným mramorom, ktoré dávajú týmto obrovským priestorom ešte väčší punc monumentálnosti. Reggia prekonáva svoj francúzsky vzor po všetkých stránkach, aspoň čo sa týka veľkosti a množstva.

Empír, označovaný aj ako neskorý neoklasicizmus, dominuje tejto veľkej miestnosti v kráľovskom paláci Reggia di Caserta

Empír, označovaný aj ako neskorý neoklasicizmus, dominuje tejto veľkej miestnosti v kráľovskom paláci Reggia di Caserta

Obrovské množstvo miestností a minimum turistov vám dá pocit, že sa v paláci nachádzate sami, snád okrem dozorkýň, ktoré sa však väčšinou zhluknú v jednej miestnosti, aby si mohli trochu pokecať. Ako návštevník samozrejme nemáte šancu vidieť celý palác, ale tá časť, ktorú uvidíte, bude viac než dostatočná na to, aby ste si urobili predstavu o kráľovskej márnivosti. Reggia mala byť jednoducho výstavnou skriňou moci a bohatstva sicílsko-neapolského kráľovstva. Keby sa stavala dnes, zrejme by nevykopali ani základy.

Jedna z miestností v kráľovskom paláci Reggia di Caserta

Jedna z miestností v kráľovskom paláci Reggia di Caserta

Vzhľadom k tomu, že palác bol stavaný pomerne dlho (niekoľko desaťročí), je tu vidieť jasné prechody medzi jednotlivými štýlmi. Zatiaľ čo niektoré miestnosti sú veľmi zdobené a typicky barokové, iné už je možné zaradiť k neskorému baroku (rokoku) vďaka striedmejšej výzdobe. Navyše je tu možné vidieť i jasný vplyv neoklasicizmu, kde mnoho miestností a najmä stropov je vyzdobených práve v tomto štýle. Odklon k tomuto smeru je očividný i vďaka sochám a motívom na freskách, ktoré nevyobrazujú kresťanské motívy, ale zameriavajú sa na antiku a antických hrdinov a bohov. Keďže neoklasicizmus bol dominantným smerom počas dokončovania paláca, je pochopiteľné, že tento štýl dominuje jeho vnútornej dekorácii.

Neoklasicistický strop v kráľovskom paláci Reggia di Caserta

Neoklasicistický strop v kráľovskom paláci Reggia di Caserta

Práve v množstve architektonických štýlov a prechodoch medzi nimi tkvie asi najväčšie bohatstvo tohto kráľovského paláca. Umožňuje historikom lepšie skúmať a pochopiť jeho históriu a je zároveň excelentnou ukážkou baroka, rokoka, neoklasicizmu či empíru v dekoratívnej architektúre. Takisto je tu možné vidieť niekoľko krásnych ukážok prechodu a mixu medzi jednotlivými štýlmi.

Jeden z ďalších stropov predstavujúcich mix štýlov - nechýba dramatickosť baroka, ale motívy sú jasne antické (príklon k neoklasicizmu) - Kráľovský palác Reggia di Caserta

Jeden z ďalších stropov predstavujúcich mix štýlov – nechýba dramatickosť baroka, ale motívy sú jasne antické (príklon k neoklasicizmu) – Kráľovský palác Reggia di Caserta

Pokiaľ vás však architektúra tak do detailu nezaujíma, stále si návštevu paláca určite užijete. Jeho vnútorné priestory sú naozaj nádherné a pôsobivé a kto má rád krásu (predsa každý), tak si návštevu určite vychutná. Veľkým plusom je potom absencia davov turistov (obzvlášť ak prídete poobede mimo letnej sezóny), takže si spolu s krásou môžete vychutnať i ticho – jednoducho balzam na dušu!


Mapa lokalít


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Taliansku.


Ako sa sem dostať?

Autobusom

Autobusové spojenie z Neapolu (prechádza i neapolským letiskom) prevádzkuje spoločnosť ATC. Cez víkendy sú spoje obmedzené, informácie o odjazdoch autobusov nájdete na tejto stránke. Lístky sa kupujú priamo v autobuse.

Vlakom

Vlakom sa z Neapolu dostanete do Caserty za asi 40 minút za 3.10 EUR (11/2016). Informácie o odchodoch vlakov a cenách nájdete na stránkach spoločnosti Trenitalia.

Stanica sa nachádza len pár krokov od paláca.


Koľko to stojí?

Vstupné do paláca a jeho záhrad je 12 EUR (11/2016). Aktuálne informácie o otváracej dobe a vstupnom nájdete na týchto stránkach.


Kedy sem cestovať?

Reggia di Caserta sa dá navštíviť celoročne, treba však počítať s tým, že v lete sú teploty však veľmi vysoké (problém pri dlhej návšteve parku) a v auguste je v Taliansku dovolenková špička. Ideálnym obdobím je tak jar alebo jeseň.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Palác i park je najlepšie preskúmať pešo. Park je síce dlhý, ale aspoň budete môcť odfotografovať palác i park samotný z rôznych miest a obdivovať miestne fontány. Zároveň ide o veľmi príjemnú prechádzku.

Minibusom alebo v kočiari

V parku sú k dispozícii i minibus a kočiare ťahané koňmi. Tieto vás za poplatok v prípade záujmu odvezú na opačnú stranu parku.


Kde sa ubytovať?

Väčšina ľudí bude asi voliť ubytovanie v Neapoli a do Caserty si vyrazí na poldňový výlet. Ubytovanie v Neapoli mimo hlavnú sezónu (leto) je dostupné za pomerne dobré ceny, obzvlášť v okolí hlavnej stanice, čo je ideálne pre výlety mimo Neapol (aj keď občas považované za nebezpečné, ale to je trošku zbytočný strach).

Ceny ubytovania v hoteloch v Neapoli mimo hlavnej sezóny začínajú na 35 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (11/2016). Cena môže kolísať podľa sezóny (v lete sú ceny najvyššie).

Ubytovaním cez AirBnB môžete niečo ušetriť, izba pre dvoch sa dá zohnať za 25 EUR za noc (11/2016). Pokiaľ sa zaregistrujete cez tento odkaz, získate AirBnB kredit 22 EUR.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie