Keďže Taliansko je krajina prešpikovaná pamiatkami, o čom svedčí aj najvyšší počet (takmer 50) záznamov na zozname UNESCO, môže sa občas stať, že nejakej pamiatke sa nedostane toľko pozornosti turistov, akou disponujú napríklad Rím, Pompeje, Benátky alebo Florencia. Pritom niektoré z týchto pamiatok sú tak výnimočné, že v ktorejkoľvek inej krajine by šlo o hlavnú turistickú atrakciu. V tomto smere turistov Taliansko tak trošku rozmaznáva a podobným prípadom je Reggia di Caserta, zatienená neďalekými destináciami ako Neapol, Capri, Ischia, Vezuv, Herculaneum a najmä Pompeje.
Reggia je kráľovský palác (Palazzo Reale) ležiaci v meste Caserta, asi 25 kilometrov na sever od Neapolu. Takmer každý pozná obrovské kráľovské paláce v Európe, ako Versailles, Louvre, Schönbrunn, Charlottenburg alebo Buckingham, ale Reggia ich v niečom predčí. Je totiž najväčším kráľovským palácom na svete a predčí i spomínaný a oveľa známejší palác vo Versailles, ku ktorému však býva často prirovnávaná vďaka svojmu rozľahlému parku. No a samozrejme je tento pompézny palác takisto zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Navyše je Reggia di Caserta tak trochu hollywoodskou hviezdou – nakrúcali sa tu časti filmov Star Wars, Mission Impossible alebo Anjeli a démoni.
Vstupný portál kráľovského paláca Reggia v Caserte
Zdobený strop vo vstupnej hale kráľovského paláca Reggia v Caserte
Vstupný portál kráľovského paláca Reggia di Caserta zozadu (z parku)
Kráľovský palác Reggia di Caserta zozadu (z parku)
História Reggie – keď kráľ opustí svoje kráľovstvo
História Reggie je relatívne krátka, v porovnaní s históriou krajiny, v ktorej leží. Začala sa písať v roku 1752, keď sa neapolský kráľ Karol VII. rozhodol postaviť svoje nové kráľovské sídlo práve v Caserte. Voľba to nebola náhodná – kráľ chcel, aby toto nové kráľovské sídlo a zároveň administratívne srdce kráľovstva bolo odolné voči prípadnému útoku z mora (leží ďalej od pobrežia) a voči prípadným nepokojom vo veľkom Neapole. V novom kráľovskom sídle sa tak samozrejme počítalo i s kasárňami pre vojakov na kráľovu ochranu.
Architektom projektu bol Luigi Vanvitelli, slávny neapolský architekt, ktorý sa preslávil prácou napríklad pre pápeža alebo portugalského kráľa. Keď Karlovi VII. predstavil projekt Reggie v Caserte, kráľ bol údajne tak nadšený a naplnený emóciami, že okamžite súhlasil s jeho realizáciou. Vanvitelliho projekt bol výrazne inšpirovaný palácom vo Versailles a rozvrhnutie spoločenských i administratívnych časti je podobné, ako v jeho francúzskej predlohe. Kvôli stavbe paláca sem dokonca presťahovali o 10 kilometrov celú populáciu starej dedinky Caserta, aby jej obyvatelia poskytli dostatočnú pracovnú silu pre stavbu paláca.
Celý palác bol postavený v štýle, ktorý je charakterizovaný ako prelom medzi barokom a neoklasicizmom (takže neskorobarokový alebo rano-neoklasicistický), čo je typické práve pre dielo Vanvitelliho. Kráľ Karol VII, ktorý z neho bol tak nadšený, v ňom však nestrávil ani jednu noc. Nie, že by nežil na to dosť dlho, ale v roku 1759 sa situácia vyvinula tak, že sa uvoľnil španielsky trón a neapolský kráľ bol prvým v línii následníkov naň. Keďže titul španielskeho kráľa bol lukratívnejší, než toho neapolského, rozhodol sa Karol VII. abdikovať a z Apeninského poloostrova odísť. Z neapolského kráľa Karla VII. sa tak stal španielsky kráľ Karol III. Takéto udalosti nie sú v histórii výnimočné, v 16. storočí napríklad ušiel Henrich III. a poľského trónu, aby sa stal francúzskym kráľom.
Poďme však späť do Caserty. Novým kráľom sa stal Karlov syn Ferdinand, ktorý vládol ako neapolský kráľ Ferdinand IV. a pokračoval tak v budovaní kráľovského sídla. Práce na Reggii boli na chvíľku prerušené po smrti architekta Luigiho Vanvitelliho v roku 1773, aby sa ich potom ujal jeho syn Carlo Vanvitelli. Niektoré časti pôvodného plánu neboli nikdy realizované, stále sa však podarilo postaviť jednu z najväčších budov 18. storočia.
Palácu sa našťastie vyhla ničivosť vojen a tak nikdy nebol výraznejšie poškodený. Výnimkou bola 2. svetová vojna, keď ho zasiahlo americké bombardovanie a poškodilo napríklad Palatínsku kaplnku. Počas 2. svetovej vojny plnil palác často vojenskú funkciu a Američania si tu počas invázie do Talianska urobili hlavné veliteľské sídlo svojej armády. Neskôr tu bola podpísaná bezpodmienečná kapitulácia nemeckých jednotiek v Taliansku a taktiež tu boli vedené súdy s vojnovými zločincami.
Od roku 1997 je Reggia di Caserta zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Park a záhrada
K obrovskému palácu patrí i obrovský park – a v prípade Reggie v Caserte šli architekti naozaj do extrému. Park paláca má dĺžku neuveriteľné tri kilometre, takže len na to, aby ste ho prešli z jednej strany na druhú, budete potrebovať aspoň hodinu (pokiaľ sa cestou budete zastavovať a fotiť). Park je taktiež príkladom barokovej architektúry a takisto bol inšpirovaný parkom paláca vo Versailles. V parku prakticky po celej jeho dĺžke môžete vidieť samotný palác, pretože vo výhľade nebránia žiadne stromy. Preto pri pohľade od paláca ako aj z jeho konca pôsobí park akoby bol oveľa dlhší.
Celý park je plný sôch a neskutočných fontán a po väčšine jeho dĺžky sa jeho stredom tiahne vodný kanál, ktorý napája spomínané fontány. Sochy sú barokové a neoklasicistické a obzvlášť tie vo fontánach patria medzi špičkové diela. Vyobrazujú svoje postavy vo veľmi expresívnych polohách a niektoré z nich sú naozaj monumentálne. S neoklasicizmom zasa tieto sochárske diela spája ich námet – väčšina z nich vyobrazuje postavy z antickej mytológie.
Pohľad na vzdialený koniec parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
Sochy v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
Park kráľovského paláca Reggia di Caserta - pohľad palác z prvej tretiny parku
Vodný kanál v strede parku kráľovského paláca Reggia di Caserta - pohľad na ďaleký koniec parku
Fontána troch delfínov v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
Vodný kanál v strede parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
Fontána boha vetru Aeola v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
Fontána boha vetru Aeola v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
Fontána boha vetru Aeola v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
Fontána bohyne Ceres v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
Fontána Venuše a Adonisa v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
Vodný kanál v strede parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
Park kráľovského paláca Reggia di Caserta - Kráľovský palác v diaľke
Sochy v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
Fontána Diany a Aktaióna v parku kráľovského paláca Reggia di Caserta
K parku na jeho vzdialenejšej strane od paláca prilieha botanická záhrada, ktorá je prezývaná i “Anglická záhrada”. Táto záhrada bola navrhnutá Carlom Vanvitellim (synom pôvodného architekta paláca) a realizovaná v spolupráci nemeckým botanikom Johannom Graefferom. V záhrade nájdeme malé jazierko a ďalšie sochy inšpirované antikou, vrátane Bagno di Venere (Venušin kúpeľ), umiestnej na spomínanom jazierku.
Zaujímavosťou je polozrúcaná stavba akéhosi antického panteónu – skrytá chodba so sochami antických bohov a hrdinov, ktorá zrejme slúžila ako úkryt pred sparným dňom. Na jednom mieste je jeho strecha prepadnutá a vytvára tak naozaj idylku strateného sveta. V kombinácii s minimom turistov (resp. v podstate žiadnymi, ako môžete na fotkách vidieť) tak získava toto miesto veľmi malebný a romantický charakter.
Botanická záhrada kráľovského paláca Reggia di Caserta
Socha kúpajúcej sa Venuše v botanickej záhrade kráľovského paláca Reggia di Caserta
Jazierko v botanickej záhrade kráľovského paláca Reggia di Caserta
Vchod do antického panteónu v botanickej záhrade kráľovského paláca Reggia di Caserta
Herkules v botanickej záhrade kráľovského paláca Reggia di Caserta
Antický panteón v botanickej záhrade kráľovského paláca Reggia di Caserta
Botanická záhrada kráľovského paláca Reggia di Caserta
Kráľovský palác
Samotný kráľovský palác je monumentálnou budovou, v ktorej sa na piatich poschodiach nachádza 1200 miestností. V jeho útrobách sa skrýva viac ako 20 bytov pre štátnikov, obrovská knižnica, či dokonca aj divadlo. Palác ma obdĺžnikový pôdorys s dĺžkami strán 247 a 184 metrov, čo znamená, že zaberá povrch zhruba rovnaký ako 10 futbalových ihrísk. Dve priečne ramená v jeho vnútri formujú kríž a vytvárajú štyri vnútorné nádvoria. Objemom je Reggia v Caserte najväčším kráľovským palácom na svete a to veľmi suverénne.
Reggia di Caserta je podobná palácu vo Versailles nielen zvonku, ale i zvnútra. Všetky miestnosti sú nádherne zdobené, väčšinou v štýle neskorého baroka a najväčšiu pozornosť väčšinou pútajú stropy, pokryté obrovskými freskami. Schodiská a chodby sú zasa dekorované farebným mramorom, ktoré dávajú týmto obrovským priestorom ešte väčší punc monumentálnosti. Reggia prekonáva svoj francúzsky vzor po všetkých stránkach, aspoň čo sa týka veľkosti a množstva.
Obrovské množstvo miestností a minimum turistov vám dá pocit, že sa v paláci nachádzate sami, snád okrem dozorkýň, ktoré sa však väčšinou zhluknú v jednej miestnosti, aby si mohli trochu pokecať. Ako návštevník samozrejme nemáte šancu vidieť celý palác, ale tá časť, ktorú uvidíte, bude viac než dostatočná na to, aby ste si urobili predstavu o kráľovskej márnivosti. Reggia mala byť jednoducho výstavnou skriňou moci a bohatstva sicílsko-neapolského kráľovstva. Keby sa stavala dnes, zrejme by nevykopali ani základy.
Vzhľadom k tomu, že palác bol stavaný pomerne dlho (niekoľko desaťročí), je tu vidieť jasné prechody medzi jednotlivými štýlmi. Zatiaľ čo niektoré miestnosti sú veľmi zdobené a typicky barokové, iné už je možné zaradiť k neskorému baroku (rokoku) vďaka striedmejšej výzdobe. Navyše je tu možné vidieť i jasný vplyv neoklasicizmu, kde mnoho miestností a najmä stropov je vyzdobených práve v tomto štýle. Odklon k tomuto smeru je očividný i vďaka sochám a motívom na freskách, ktoré nevyobrazujú kresťanské motívy, ale zameriavajú sa na antiku a antických hrdinov a bohov. Keďže neoklasicizmus bol dominantným smerom počas dokončovania paláca, je pochopiteľné, že tento štýl dominuje jeho vnútornej dekorácii.
Práve v množstve architektonických štýlov a prechodoch medzi nimi tkvie asi najväčšie bohatstvo tohto kráľovského paláca. Umožňuje historikom lepšie skúmať a pochopiť jeho históriu a je zároveň excelentnou ukážkou baroka, rokoka, neoklasicizmu či empíru v dekoratívnej architektúre. Takisto je tu možné vidieť niekoľko krásnych ukážok prechodu a mixu medzi jednotlivými štýlmi.
Pokiaľ vás však architektúra tak do detailu nezaujíma, stále si návštevu paláca určite užijete. Jeho vnútorné priestory sú naozaj nádherné a pôsobivé a kto má rád krásu (predsa každý), tak si návštevu určite vychutná. Veľkým plusom je potom absencia davov turistov (obzvlášť ak prídete poobede mimo letnej sezóny), takže si spolu s krásou môžete vychutnať i ticho – jednoducho balzam na dušu!
Socha Herkula pred vstupom do kráľovského paláca Reggia v Caserte
Monumentálne mramorové schodisko je hlavným vstupom do paláca a má za úlohu ohúriť návštevníka hneď v prvom momente - Kráľovský palác Reggia v Caserte
Strop nad monumentálnym vstupným schodiskom - Kráľovský palác Reggia v Caserte
Horná časť nad monumentálnym vstupným schodiskom - Kráľovský palác Reggia v Caserte
Za schodiskom sa dostanete do nemenej pôsobivej vstupnej haly - Kráľovský palác Reggia v Caserte
Palatínska kaplnka - miesto pre modlitby v kráľovskom paláci Reggia v Caserte
Palatínska kaplnka - miesto pre modlitby v kráľovskom paláci Reggia v Caserte
Jedna z monumentálnych sál kráľovského paláca Reggia v Caserte
Na prvý pohľad baroková freska na strope je v skutočnosti neoklasicistická - stačí sa pozrieť na jednotlivé postavy, ktoré sú jasne antické - Kráľovský palác Reggia v Caserte
Jedna z monumentálnych sál kráľovského paláca Reggia v Caserte
Na tomto strope vidieť prechod medzi neoklasicistickou a empírovou výzdobou - Kráľovský palác Reggia di Caserta
Empír, označovaný aj ako neskorý neoklasicizmus, dominuje tejto veľkej miestnosti v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Model trónnej miestnosti v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Veľmi striedma neoklasicistická dekorácia stropu v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Empír, označovaný aj ako neskorý neoklasicizmus, dominuje tejto veľkej miestnosti v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Empír, označovaný aj ako neskorý neoklasicizmus, dominuje tejto veľkej miestnosti v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Veľmi striedma neoklasicistická dekorácia stropu v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Spoločenská miestnosť v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Ďalší z neoklasicistických stropov v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Jedna zo spální v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Krásna ukážka neoklasicistického stropu v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Jedna z miestností v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Jedna z miestností v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Krásna ukážka neoklasicistického stropu v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Kráľovská spálňa v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Strop v tejto miestnosti je typickou ukážkou empíru, štýlu inšpirovaného obdobím Napoleona - Kráľovský palác Reggia di Caserta
Jeden z ďalších stropov predstavujúcich mix štýlov - nechýba dramatickosť baroka, ale motívy sú jasne antické (príklon k neoklasicizmu) - Kráľovský palác Reggia di Caserta
Jedna z ďalších miestností v barokovom štýle v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Jeden zo stropov v rokokovom štýle v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Výzdoba jednej z miestností v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Neoklasicistický strop v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Baroková výzdoba jednej zo spální v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Jeden z bohato zdobených stropov v kráľovskom paláci Reggia di Caserta - vidieť tu prechod medzi barokom a neoklasicizmom
Jeden z bohato zdobených stropov v kráľovskom paláci Reggia di Caserta - je tu už vidieť vplyv neoklasicizmu
Jeden z bohato zdobených stropov v kráľovskom paláci Reggia di Caserta - je tu už vidieť vplyv neoklasicizmu
"Vedecká" miestnosť v kráľovskom paláci Reggia di Caserta
Mapa lokalít
Kde nájsť viac informácií?
Napríklad na stránke o Taliansku.
Ako sa sem dostať?
Autobusom
Autobusové spojenie z Neapolu (prechádza i neapolským letiskom) prevádzkuje spoločnosť ATC. Cez víkendy sú spoje obmedzené, informácie o odjazdoch autobusov nájdete na tejto stránke. Lístky sa kupujú priamo v autobuse.
Vlakom
Vlakom sa z Neapolu dostanete do Caserty za asi 40 minút za 3.10 EUR (11/2016). Informácie o odchodoch vlakov a cenách nájdete na stránkach spoločnosti Trenitalia.
Stanica sa nachádza len pár krokov od paláca.
Koľko to stojí?
Vstupné do paláca a jeho záhrad je 12 EUR (11/2016). Aktuálne informácie o otváracej dobe a vstupnom nájdete na týchto stránkach.
Kedy sem cestovať?
Reggia di Caserta sa dá navštíviť celoročne, treba však počítať s tým, že v lete sú teploty však veľmi vysoké (problém pri dlhej návšteve parku) a v auguste je v Taliansku dovolenková špička. Ideálnym obdobím je tak jar alebo jeseň.
Ako sa tu pohybovať?
Pešo
Palác i park je najlepšie preskúmať pešo. Park je síce dlhý, ale aspoň budete môcť odfotografovať palác i park samotný z rôznych miest a obdivovať miestne fontány. Zároveň ide o veľmi príjemnú prechádzku.
Minibusom alebo v kočiari
V parku sú k dispozícii i minibus a kočiare ťahané koňmi. Tieto vás za poplatok v prípade záujmu odvezú na opačnú stranu parku.
Kde sa ubytovať?
Väčšina ľudí bude asi voliť ubytovanie v Neapoli a do Caserty si vyrazí na poldňový výlet. Ubytovanie v Neapoli mimo hlavnú sezónu (leto) je dostupné za pomerne dobré ceny, obzvlášť v okolí hlavnej stanice, čo je ideálne pre výlety mimo Neapol (aj keď občas považované za nebezpečné, ale to je trošku zbytočný strach).
Ceny ubytovania v hoteloch v Neapoli mimo hlavnej sezóny začínajú na 35 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (11/2016). Cena môže kolísať podľa sezóny (v lete sú ceny najvyššie).
Ubytovaním cez AirBnB môžete niečo ušetriť, izba pre dvoch sa dá zohnať za 25 EUR za noc (11/2016). Pokiaľ sa zaregistrujete cez tento odkaz, získate AirBnB kredit 22 EUR.
Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Related Posts
-
19. marec 2018 -
-
16. máj 2016 Trani – mesto bájneho Dioméda
Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.
Najnovšie príspevky z fóra
Najnovšie komentáre
-
amalada Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom The daily ceremony at the Attari border between India and Pakistan is a captivating spectacle, merging national pride with theatrical … -
crypto7Orath Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom Urgent TON Crypto Inside information! The Open Network (TON) has experienced a remarkable surge in popularity throughout 2024, with … -
Nelson Fahey Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom The spectacle at the Attari border between India and Pakistan is truly a unique experience, blending national pride with theatrical …
Archív
- január 2023 (1)
- december 2019 (1)
- november 2019 (1)
- júl 2019 (1)
- apríl 2019 (2)
- marec 2019 (1)
- február 2019 (1)
- január 2019 (2)
- december 2018 (2)
- júl 2018 (1)
- jún 2018 (1)
- máj 2018 (1)
- apríl 2018 (1)
- marec 2018 (4)
- január 2018 (3)
- december 2017 (3)
- november 2017 (1)
- október 2017 (1)
- september 2017 (3)
- august 2017 (4)
- júl 2017 (2)
- jún 2017 (3)
- máj 2017 (4)
- apríl 2017 (3)
- marec 2017 (4)
- február 2017 (4)
- január 2017 (9)
- december 2016 (8)
- november 2016 (8)
- október 2016 (7)
- september 2016 (9)
- august 2016 (9)
- júl 2016 (8)
- jún 2016 (4)
- máj 2016 (6)
- apríl 2016 (8)
- marec 2016 (9)
- február 2016 (9)
- január 2016 (12)
- december 2015 (12)
- november 2015 (16)
- október 2015 (26)
- september 2015 (29)
Pridať komentár