Región Kacheti na východe Gruzínska sa prezentuje najmä ako región najlepšieho vína. Miestni tvrdia, že ide o najstarší región na svete, kde sa víno pestovalo, takže je to vlastne rodný kraj tohto celosvetovo obľúbeného nápoja. O Kacheti a jeho víne som ostatne už písal v tomto článku. Na juhozápadnom okraji tohto regiónu, relatívne blízko hlavného mesta Tbilisi, leží v horách rozdeľujúcich Gruzínsko a Azerbajdžan malý kláštor. Tento kláštor tu založil v 6. storočí svätec David Garedželi (David z Garedže, resp. dnes už len jednoducho David Garedža, či v anglickej transkripcii David Gareja).
Súhrnné praktické informácie o cestovaní v Gruzínsku nájdete na tejto stránke.
Kláštor Davida Garedžu je jedným z najmystickejších miest v krajine a je len s podivom, že sem nechodí viac ľudí. Na rozdiel iných miest v Gruzínsku, ktoré sú navštevované desiatkami až stovkami tisíc turistov každý rok, ku kláštoru Davida Garedžu cestuje len zlomok z tohto počtu. Navyše keď vezmeme v úvahu, že fresky v miestnych skalách boli uznané za tak významné, že je dnes celý komplex pamiatkou UNESCO. Netreba sa však na to sťažovať, ale to využiť – čo viac môže pokaziť dojem z nejakého miesta, než davy ľudí? Obzvlášť pokiaľ ide o pokojný malý kláštor v horách…
História a príchod 13 asýrskych otcov
Podľa legiend Gruzínskej ortodoxnej cirkvi prišli do krajiny na Kaukaze mnísi zo starobylej Mezopotámie, aby pomohli s upevňovaním kresťanstva v tejto krajine. Činili tak zakladaním nových kláštorov a často žili pustovníckym životom, čo sa dá pokladať za začiatok asketického duchovného hnutia v Gruzínsku. Títo mnísi sú dnes označovaní ako 13 asýrskych otcov, aj keď v skutočnosti ich bolo pravdepodobne o dosť viac. Číslo 13 bolo vybrané zrejme symbolicky, keďže vieme, ako to s náboženstvami a upravovaním pravdy občas chodí.
Jedným z týchto mníchov bol David z Garedže (David Garedželi), ktorý založil kláštor v horách, ktoré dnes tvoria hranicu medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom. Kláštor nebol nijak honosný, v podstate šlo len o dieru vyhĺbenú v skalách, kde tento mních žil, spal, jedol a meditoval. Žil teda pustovníckym životom a za svoj život si získal niekoľko nasledovníkov, ktorí kláštor neskôr rozšírili. Väčší rozvoj kláštora potom prišiel v 9. storočí pod vedením sv. Ilariona.
Kláštor sa stal dôležitým duchovným miestom a bolo vecou prestíže byť jeho podporovateľom alebo mecenášom. Medzi jeho patrónov patrili najbohatšie šľachtické rody Gruzínska i samotná kráľovská rodina. Kláštoru sa preto darilo a postupne bohatol a získaval pod svoju kontrolu územia a dedinky v celom okolí. Najväčší rozkvet prebiehal v 11. až 13. storočí, čo súviselo s rozmachom gruzínskeho kráľovstva.
V okolí vyrástli ďalšie podriadené kláštory a v okolitých skalách boli vyhĺbené nové a nové ubytovacie cely pre mníchov, kaplnky a svätyne. Navyše s príchodom financií a umelcov boli tieto dutiny v skalách pokryté náboženskými maľbami (freskami), ktoré z kláštora dnes robia tak výnimočné a kultúrne i historicky cenené miesto. Je to najmäe ich zásluha, že celý kláštorný komplex David Garedža bol zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Úpadok kláštora i samotného Gruzínska prišiel rýchlo – v druhej polovici 13. storočia, keď do krajiny vtrhli Mongoli. Tento kočovný národ rozhodne kláštor nešetril a vystavil ho mnohým rokom plienenia. Neskôr ho gruzínski králi obnovili, aby ho v 17. storočí ešte viac vyplienili Peržania. Tí zmasakrovali mníchov a zničili vzácne rukopisy a umelecké artefakty. Kláštor bol opäť obnovený na konci 17. storočia.
Ďalšie ťažké časy pre kláštor nastali s príchodom Sovietskeho zväzu a násilným začlenením Gruzínska doň. Boľševici kláštor zavreli a Sovieti si tu urobili vojenský výcvikový tábor počas vojny s Afganistanom. Kláštor bol poničený cvičnou streľbou, čo vyvolalo veľkú vlnu hnevu medzi obyvateľstvom a po mohutných protestoch (v sovietskych časoch nevídaná vec) bol vojenský tábor stiahnutý z dostrelu kláštora.
Po obnovení nezávislého Gruzínska bol obnovený i kláštor Davida Garedžu, ale i Gruzínci tu na jeden rok obnovili vojenskú základňu. Po nátlaku verejnosti však armáda odišla a odvtedy kláštor navštevujú len pútnici a turisti.
Spor Gruzínska a Azerbajdžanu
Kláštor David Garedža leží priamo na gruzínsko-azerbajdžanských hraniciach a časť komplexu už leží v Azerbajdžane. Aj preto ide o sporné územie, na ktoré si nárokujú Gruzínci z historických dôvodov, ale Azerbajdžanci sa ho nechcú vzdať kvôli jeho výhodnej strategickej polohe. Gruzínci síce ponúkli Azerbajdžanu iné územie na výmenu, ale Azerbajdžan sa kláštora nechce vzdať a o žiadnej výmene nechce počuť. Dokonca si vymýšľajú rôzne historky o tom, ako je toto miesto dôležité i pre ich históriu a kultúru, čo však väčšina historikov popiera.
Azerbajdžan ponúkol Gruzíncom vytvorenie špeciálnej zdieľanej turistickej zóny, čo sa však Gruzíncom nepáči. Vidia totiž kláštor ako dôležitú súčasť svojej histórie a kultúrnej identity, čo je pochopiteľné. Aj keď by očividne mal kláštor naozaj patriť Gruzíncom, uvidíme, či sa im podarí svoje nároky presadiť. Momentálne stále prebiehajú medzinárodné rozhovory o tejto téme a faktom zatiaľ zostáva, že sa ku kláštoru dá dostať len z gruzínskej strany.
Návšteva nového kláštora
Kláštor sa dá navštíviť v rámci ľahkého jednodenného (resp. poldenného) výletu z Tbilisi, cesta autobusom trvá vyše dvoch hodín a pro príchode dostanete zhruba 3 hodiny na prieskum kláštora a jeho okolia. Tento čas je dostatočný pre návštevu tohto miesta, ktorá začne v priestoroch súčasného kláštora, kde je možné vidieť relatívne nové tehlové budovy. V nich žijú mnísi dnes a návštevníci kláštora ich môžu vidieť pri bežných denných činnostiach a modlitbách.
Do kláštora sa neplatí žiadne vstupné a návštevníci sa môžu pohybovať v jeho verejných častiach. Tie zahŕňajú napríklad i miestny kostol a svätyňu, v ktorej sa nachádza hrob samotného zakladateľa kláštora, Davida Garedžu. Je však otázkou, nakoľko je tento hrob autentický, pokiaľ zvážime, koľkokrát bol kláštor za dobu svojej 1500-ročnej existencie vyplienený.
Pred vchodom do kláštora nájdete i malý obchodík, kde je možné si kúpiť nejaký ten nábožensky orientovaný suvenír, čím prispejete na chod tohto kláštora.
Vstupná brána do kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku
Jeden z balkónov kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku
Kláštor Davida Garedžu v Gruzínsku - Nové budovy sú umne zakomponované medzi tie staré
Staré cely v skalách kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku
Kláštor Davida Garedžu v Gruzínsku - Nové budovy sú umne zakomponované medzi tie staré
Nádvorie a nová časť kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku
Nádvorie a nová časť kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku
Vstup do svätyne v kláštore Davida Garedžu v Gruzínsku
Kríž v svätyni v kláštore Davida Garedžu v Gruzínsku
Nádvorie a staré cely v skalách kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku
Nádvorie a nová časť kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku
Staré cely v skalách kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku
Kláštor Davida Garedžu v Gruzínsku je stále aktívny a stále tu žijú mnísi
Kláštor Davida Garedžu v Gruzínsku je stále aktívny a stále tu žijú mnísi
Kláštor Davida Garedžu v Gruzínsku leží uprostred nehostinnej krajiny
Výstup na hrebeň
Aj keď vidieť “nový” kláštor a jeho budovy zakomponované medzi staré cely vyhĺbené v skalách je veľmi zaujímavé, kvôli nim sem turisti primárne nechodia. Skutočný cieľ ich cesty leží na druhej strane kopca, ktorá leží de facto v Azerbajdžane. Najprv je však potrebné sa vyškriabať na vrchol kopca, čo síce nie je veľmi dlhý, ale dosť strmý výstup. Jeho absolvovanie však stojí za to – na vrchole hrebeňa budete stáť na hranici medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom.
Z hrebeňa je excelentný výhľad na celé okolie a územia oboch zmienených krajín. Zároveň je tu možné vidieť zvyšky pár starých stavieb, vrátane veľmi malebne pôsobiacej strážnej vežičky, stojacej priamo na hrebeni. Pri pohľade z tohto kopca pochopíte, prečo sa Azerbajdžan nechce tohto územia vzdať – ide naozaj o strategické miesto, z ktorého vyvýšenej polohy je možné kontrolovať široké okolie do veľkej vzdialenosti.
Vyschnutá gruzínska krajina v okolí kláštora David Garedža
Vyschnutá gruzínska krajina v okolí kláštora David Garedža
Vyschnutá gruzínska krajina v okolí kláštora David Garedža
Vyschnutá gruzínska krajina v okolí kláštora David Garedža
Vyschnutá gruzínska krajina v okolí kláštora David Garedža
Vyschnutá gruzínska krajina v okolí kláštora David Garedža
Vyschnutá gruzínska krajina v okolí kláštora David Garedža
Pohľad na druhú stranu za kopcom nad kláštorom Davida Garedžu - táto vyprahnutá zem tiahnuca sa do diaľky už patrí Azerbajdžanu
Pohľad na druhú stranu za kopcom nad kláštorom Davida Garedžu - táto vyprahnutá zem tiahnuca sa do diaľky už patrí Azerbajdžanu
Hrebeň kopca vpravo je hranicou medzi Azerbajdžanom (naľavo od hrebeňa) a Gruzínskom
Hrebeň rozďelujúci Azerbajdžan (vľavo) a Gruzínsko (vpravo)
Hrebeň rozďelujúci Azerbajdžan (vľavo) a Gruzínsko (vpravo)
Hrebeň rozďelujúci Azerbajdžan (vľavo) a Gruzínsko (vpravo) a na ňom stará strážna vežička
Hrebeň rozďelujúci Azerbajdžan (vľavo) a Gruzínsko (vpravo) a na ňom stará strážna vežička
Kopec nad kláštorom Davida Garedžu - Miestna zem nie je tak bez života, ako sa môže zdať na prvý pohľad
Chodník po hrebeni rozdeľujúcom Azerbajdžan a Gruzínsko
Kopec nad kláštorom Davida Garedžu - napravo už leží Azerbajdžan
Azerbajdžan pri pohľade z kopca nad kláštorom Davida Garedžu
Svätyne v skalách
Keď prekročíte hrebeň, na druhej strane kopca sú v skale vyhĺbené desiatky (podľa niektorých informácií aj stovky) dutín v skalách, ktoré tu v priebehu stáročí vytesali mnísi. Väčšina dutín je malých a beztvarých, na niektorých je však možné poznať pozornejšiu prácu a komplexnejšiu architektúru. Niektoré diery zrejme fungovali len ako nocľahárne pre mníchov, iné majú niekoľko vytesaných a prepojených miestností a slúžili ako malé kostoly.
Mnoho z týchto dier bolo kedysi pomaľovaných freskami, ale z nich sa zachoval dnes už len malý zlomok. Výhodou je, že sa k svätyniam dostanete veľmi blízko, resp. do niektorých i priamo dovnútra, takže si tie fresky čo zostali, môžete obzrieť detailne. Pamiatkou na moslimskú okupáciu sú zmazané tváre svätcov na všetkých freskách. Nevýhodou ich prístupnosti je potom to, že sa nevyhli ani modernému vandalizmu a mnoho z nich je “obohatených” o nápisy, ktoré tu načmárali návštevníci v posledných rokoch.
Aj keď svätyne v skalách nedosahujú ani trochu odlesku niekdajšej slávy a krásy, stále sú zaujímavým miestom, ktoré stojí za návštevu. Pre niekoho môže byť zároveň zaujímavým pocitom fakt, že v skutočnosti sa nachádzajú na druhej strane hory, teda už v Azerbajdžane. Čo ich činí výnimočnými je ich autentickosť a fakt, že sú oveľa staršie, než obdobné kláštory v skalách v Európe.
Jedna z ciel vyhĺbených v skale v kláštornom komplexe Davida Garedžu
Jedna z ciel vyhĺbených v skale v kláštornom komplexe Davida Garedžu
Svätyňa vyhĺbená v kláštornom komplexe Davida Garedžu na hraniciach Gruzínska a Azerbajdžanu
Svätyňa vyhĺbená v kláštornom komplexe Davida Garedžu na hraniciach Gruzínska a Azerbajdžanu
Svätyňa s pozostatkami fresiek v kláštore Davida Garedžu
Svätyňa s pozostatkami fresiek v kláštore Davida Garedžu
Svätyňa s pozostatkami fresiek v kláštore Davida Garedžu - Všetci svätí majú zmazané tváre
Svätyne a cely vyhĺbené v skalách kláštorného komplexu Davida Garedžu na hraniciach Gruzínska a Azerbajdžanu
Svätyňa s pozostatkami fresiek v kláštore Davida Garedžu - Všetci svätí majú zmazané tváre
Svätyňa s pozostatkami fresiek v kláštore Davida Garedžu
Cela vyhĺbená v skalách kláštorného komplexu Davida Garedžu na hraniciach Gruzínska a Azerbajdžanu
Cela vyhĺbená v skalách kláštorného komplexu Davida Garedžu na hraniciach Gruzínska a Azerbajdžanu
Svätyňa vyhĺbená v skalách kláštorného komplexu Davida Garedžu na hraniciach Gruzínska a Azerbajdžanu
Cely vyhĺbené v skalách kláštorného komplexu Davida Garedžu na hraniciach Gruzínska a Azerbajdžanu
Chodníček po ktorom chodia návštevníci kláštora Davida Garedžu - skala vpravo je posiata celami a svätyňami, ktoré sú do nej vyhĺbené
Na vrchole hrebeňa stojí malá "moderná" svätyňa, pri ktorej väčšinou hliadkujú vojaci
Poľské pohostenie
Po niekoľkohodinovom behaní po kopcoch v gruzínskej horúčave dostanete určite nielen smäd, ale i hlad. Najbližšia dedinka sa nachádza asi 15 kilometrov od kláštora a volá sa Udabno. Bola založená práve mníchmi z kláštora Davida Garedžu a dnes tu môžete nájsť malé zázemie pre turistov. Obľúbenou zastávkou býva reštaurácia Oasis Club, ktorú tu založili poľskí imigranti. Jedlo je tu vynikajúce a ako zakončenie výletu padne veľmi dobre.
Navyše sa v dedinke nachádza i malý penzión, takže pokiaľ tu z nejakého dôvodu chcete prespať, je to možné. Túto možnosť však asi využije málokto, keďže okrem kláštora tu toho k videniu veľa nie je.
Ak kláštor navštívite v rámci poldňového výletu z Tbilisi a využijete autobus (viď nižšie informácie o doprave), tento vám okrem troch hodín v kláštore nechá i jednu hodinu práve v Oasis Clube, takže sa tu môžete bez problémov občerstviť.
Mapa lokalít
Kde nájsť viac informácií?
Napríklad na stránke o Gruzínsku.
Ako sa sem dostať?
Autobusom
Ideálnym spôsobom pre návštevu kláštora je využiť autobus Gareji Line, ktorý každé ráno o 11:00 odchádza z Puškinovho námestia v Tbilisi (za turistickým informačným centrom). Cesta trvá niečo cez 2 hodiny, následne vás autobus počká pri kláštore, kde budete mať 3 hodiny na rozchod. Potom nasleduje ešte asi hodinová zastávka na občerstvenie v Oasis Clube a návrat do Tbilisi medzi 19. a 20. hodinou večer.
Cena celého výletu je 25 GEL a výhodou je, že pred odchodom o 11:00 môžete stihnúť ešte vidieť niečo zaujímavé priamo v Tbilisi.
Toto autobusové spojenie je v prevádzke od polovice apríla do polovice októbra.
Informácie sú z (9/2015), aktuálne údaje je dobré si overiť na stránke Gareji Line a ideálne i v turistickom informačnom centre v Tbilisi.
Taxíkom
Ku kláštoru sa dá dostať i taxíkom z Tbilisi, cena by sa mala pohybovať okolo 100 GEL (9/2015), vrátane 2- až 3-hodinového čakania pri kláštore a spiatočnej cesty. Ak vás je viacero, môže ísť o dobrú alternatívu k vyššie uvedenému autobusovému spojeniu.
Autom
Autom sa ku kláštoru Davida Garedžu dá dostať z Tbilisi asi za hodinu a pol, podľa premávky. Posledný úsek (asi 10 km) cesty je nespevnená prašná cesta.
Koľko to stojí?
Kláštor i svätyne sú prístupné verejne, bez platenia.
Kedy sem cestovať?
Pre návštevu Gruzínska a teda i kláštora Davida Garedžu je optimálnym obdobím jar a jeseň. Miestne podnebie je takmer subtropické, takže letá sú tu veľmi teplé. Zimy bývajú pomerne studené, aj keď nie tak, ako u nás.
Ako sa tu pohybovať?
Pešo
V okolí kláštora je možné sa pohybovať len pešo. Návšteva svätýň na druhej strane skaly vyžaduje trochu úsilia, ale nejde o žiadnu vysokohorskú turistiku. Celý komplex sa dá bez problémov navštíviť za 2 hodiny vrátane fotenia.
Kde sa ubytovať?
Ubytovanie je síce možné v dedinke Udabno, odporúčam však sem vyraziť len v rámci jednodenného výletu z Tbilisi. V Tbilisi nájdete dostatok ubytovacích kapacít všetkých kategórií.
Ceny ubytovania v hoteloch v Tbilisi sú priaznivé, začínajú na 12 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (11/2016). Lôžko v ubytovni vyjde na 5 EUR za osobu a noc (11/2016). Cena môže kolísať podľa sezóny.
Ubytovaním cez AirBnB príliš neušetríte, keďže hotely sú veľmi lacné. Pokiaľ sa zaregistrujete cez tento odkaz, získate AirBnB kredit 22 EUR.
Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Related Posts
-
-
28. apríl 2016 Gori – domov najmasovejšieho vraha v histórii ľudstva
-
1. február 2016 Kutaisi – kde hľadali Argonauti zlaté rúno
Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.
Najnovšie príspevky z fóra
Najnovšie komentáre
-
Nelson Fahey Veliko Tarnovo – nedobytná pevnosť a hlavné mesto cárov Bulharskej ríše Veliko Tarnovo, with its rich history and cultural significance, feels like a hidden gem in Bulgaria. It’s not overrun by … -
Gio Veliko Tarnovo – nedobytná pevnosť a hlavné mesto cárov Bulharskej ríše Bulharsko mohu jedině doporučit. Krásná, trochu nespravedlivě opomíjená země a skvělí lidé. -
thanchita bhatia Rozprávková a romantická Connemara – to najírskejšie Írsko After reading a few of the blogs on the site, I'm really impressed with your blogging method. I've added it …
Archív
- január 2023 (1)
- december 2019 (1)
- november 2019 (1)
- júl 2019 (1)
- apríl 2019 (2)
- marec 2019 (1)
- február 2019 (1)
- január 2019 (2)
- december 2018 (2)
- júl 2018 (1)
- jún 2018 (1)
- máj 2018 (1)
- apríl 2018 (1)
- marec 2018 (4)
- január 2018 (3)
- december 2017 (3)
- november 2017 (1)
- október 2017 (1)
- september 2017 (3)
- august 2017 (4)
- júl 2017 (2)
- jún 2017 (3)
- máj 2017 (4)
- apríl 2017 (3)
- marec 2017 (4)
- február 2017 (4)
- január 2017 (9)
- december 2016 (8)
- november 2016 (8)
- október 2016 (7)
- september 2016 (9)
- august 2016 (9)
- júl 2016 (8)
- jún 2016 (4)
- máj 2016 (6)
- apríl 2016 (8)
- marec 2016 (9)
- február 2016 (9)
- január 2016 (12)
- december 2015 (12)
- november 2015 (16)
- október 2015 (26)
- september 2015 (29)
Pridať komentár