Gruzínsko

David Garedža – kláštor v púšti so stovkami ciel, kaplniek a kostolov vytesaných v skalách

0
Kláštor Davida Garedžu v Gruzínsku

Región Kacheti na východe Gruzínska sa prezentuje najmä ako región najlepšieho vína. Miestni tvrdia, že ide o najstarší región na svete, kde sa víno pestovalo, takže je to vlastne rodný kraj tohto celosvetovo obľúbeného nápoja. O Kacheti a jeho víne som ostatne už písal v tomto článku. Na juhozápadnom okraji tohto regiónu, relatívne blízko hlavného mesta Tbilisi, leží v horách rozdeľujúcich Gruzínsko a Azerbajdžan malý kláštor. Tento kláštor tu založil v 6. storočí svätec David Garedželi (David z Garedže, resp. dnes už len jednoducho David Garedža, či v anglickej transkripcii David Gareja).

Súhrnné praktické informácie o cestovaní v Gruzínsku nájdete na tejto stránke.

Nádvorie a nová časť kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku

Nádvorie a nová časť kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku

Kláštor Davida Garedžu je jedným z najmystickejších miest v krajine a je len s podivom, že sem nechodí viac ľudí. Na rozdiel iných miest v Gruzínsku, ktoré sú navštevované desiatkami až stovkami tisíc turistov každý rok, ku kláštoru Davida Garedžu cestuje len zlomok z tohto počtu. Navyše keď vezmeme v úvahu, že fresky v miestnych skalách boli uznané za tak významné, že je dnes celý komplex pamiatkou UNESCO. Netreba sa však na to sťažovať, ale to využiť – čo viac môže pokaziť dojem z nejakého miesta, než davy ľudí? Obzvlášť pokiaľ ide o pokojný malý kláštor v horách…

Svätyňa s pozostatkami fresiek v kláštore Davida Garedžu

Svätyňa s pozostatkami fresiek v kláštore Davida Garedžu

História a príchod 13 asýrskych otcov

Podľa legiend Gruzínskej ortodoxnej cirkvi prišli do krajiny na Kaukaze mnísi zo starobylej Mezopotámie, aby pomohli s upevňovaním kresťanstva v tejto krajine. Činili tak zakladaním nových kláštorov a často žili pustovníckym životom, čo sa dá pokladať za začiatok asketického duchovného hnutia v Gruzínsku. Títo mnísi sú dnes označovaní ako 13 asýrskych otcov, aj keď v skutočnosti ich bolo pravdepodobne o dosť viac. Číslo 13 bolo vybrané zrejme symbolicky, keďže vieme, ako to s náboženstvami a upravovaním pravdy občas chodí.

Opevnenie kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku

Opevnenie kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku

Jedným z týchto mníchov bol David z Garedže (David Garedželi), ktorý založil kláštor v horách, ktoré dnes tvoria hranicu medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom. Kláštor nebol nijak honosný, v podstate šlo len o dieru vyhĺbenú v skalách, kde tento mních žil, spal, jedol a meditoval. Žil teda pustovníckym životom a za svoj život si získal niekoľko nasledovníkov, ktorí kláštor neskôr rozšírili. Väčší rozvoj kláštora potom prišiel v 9. storočí pod vedením sv. Ilariona.

Hrob Davida Garedžu v jeho kláštore v Gruzínsku

Hrob Davida Garedžu v jeho kláštore v Gruzínsku

Kláštor sa stal dôležitým duchovným miestom a bolo vecou prestíže byť jeho podporovateľom alebo mecenášom. Medzi jeho patrónov patrili najbohatšie šľachtické rody Gruzínska i samotná kráľovská rodina. Kláštoru sa preto darilo a postupne bohatol a získaval pod svoju kontrolu územia a dedinky v celom okolí. Najväčší rozkvet prebiehal v 11. až 13. storočí, čo súviselo s rozmachom gruzínskeho kráľovstva.

V okolí vyrástli ďalšie podriadené kláštory a v okolitých skalách boli vyhĺbené nové a nové ubytovacie cely pre mníchov, kaplnky a svätyne. Navyše s príchodom financií a umelcov boli tieto dutiny v skalách pokryté náboženskými maľbami (freskami), ktoré z kláštora dnes robia tak výnimočné a kultúrne i historicky cenené miesto. Je to najmäe ich zásluha, že celý kláštorný komplex David Garedža bol zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Svätyňa s pozostatkami fresiek v kláštore Davida Garedžu

Svätyňa s pozostatkami fresiek v kláštore Davida Garedžu

Úpadok kláštora i samotného Gruzínska prišiel rýchlo – v druhej polovici 13. storočia, keď do krajiny vtrhli Mongoli. Tento kočovný národ rozhodne kláštor nešetril a vystavil ho mnohým rokom plienenia. Neskôr ho gruzínski králi obnovili, aby ho v 17. storočí ešte viac vyplienili Peržania. Tí zmasakrovali mníchov a zničili vzácne rukopisy a umelecké artefakty. Kláštor bol opäť obnovený na konci 17. storočia.

Ďalšie ťažké časy pre kláštor nastali s príchodom Sovietskeho zväzu a násilným začlenením Gruzínska doň. Boľševici kláštor zavreli a Sovieti si tu urobili vojenský výcvikový tábor počas vojny s Afganistanom. Kláštor bol poničený cvičnou streľbou, čo vyvolalo veľkú vlnu hnevu medzi obyvateľstvom a po mohutných protestoch (v sovietskych časoch nevídaná vec) bol vojenský tábor stiahnutý z dostrelu kláštora.

Po obnovení nezávislého Gruzínska bol obnovený i kláštor Davida Garedžu, ale i Gruzínci tu na jeden rok obnovili vojenskú základňu. Po nátlaku verejnosti však armáda odišla a odvtedy kláštor navštevujú len pútnici a turisti.

Svätyňa vyhĺbená v kláštornom komplexe Davida Garedžu na hraniciach Gruzínska a Azerbajdžanu

Svätyňa vyhĺbená v kláštornom komplexe Davida Garedžu na hraniciach Gruzínska a Azerbajdžanu

Spor Gruzínska a Azerbajdžanu

Kláštor David Garedža leží priamo na gruzínsko-azerbajdžanských hraniciach a časť komplexu už leží v Azerbajdžane. Aj preto ide o sporné územie, na ktoré si nárokujú Gruzínci z historických dôvodov, ale Azerbajdžanci sa ho nechcú vzdať kvôli jeho výhodnej strategickej polohe. Gruzínci síce ponúkli Azerbajdžanu iné územie na výmenu, ale Azerbajdžan sa kláštora nechce vzdať a o žiadnej výmene nechce počuť. Dokonca si vymýšľajú rôzne historky o tom, ako je toto miesto dôležité i pre ich históriu a kultúru, čo však väčšina historikov popiera.

Opevnenie kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku

Opevnenie kláštora Davida Garedžu v Gruzínsku

Azerbajdžan ponúkol Gruzíncom vytvorenie špeciálnej zdieľanej turistickej zóny, čo sa však Gruzíncom nepáči. Vidia totiž kláštor ako dôležitú súčasť svojej histórie a kultúrnej identity, čo je pochopiteľné. Aj keď by očividne mal kláštor naozaj patriť Gruzíncom, uvidíme, či sa im podarí svoje nároky presadiť. Momentálne stále prebiehajú medzinárodné rozhovory o tejto téme a faktom zatiaľ zostáva, že sa ku kláštoru dá dostať len z gruzínskej strany.

Hrebeň rozďelujúci Azerbajdžan (vľavo) a Gruzínsko (vpravo)

Hrebeň rozďelujúci Azerbajdžan (vľavo) a Gruzínsko (vpravo)

Návšteva nového kláštora

Kláštor sa dá navštíviť v rámci ľahkého jednodenného (resp. poldenného) výletu z Tbilisi, cesta autobusom trvá vyše dvoch hodín a pro príchode dostanete zhruba 3 hodiny na prieskum kláštora a jeho okolia. Tento čas je dostatočný pre návštevu tohto miesta, ktorá začne v priestoroch súčasného kláštora, kde je možné vidieť relatívne nové tehlové budovy. V nich žijú mnísi dnes a návštevníci kláštora ich môžu vidieť pri bežných denných činnostiach a modlitbách.

Kostol v kláštore Davida Garedžu v Gruzínsku

Kostol v kláštore Davida Garedžu v Gruzínsku

Do kláštora sa neplatí žiadne vstupné a návštevníci sa môžu pohybovať v jeho verejných častiach. Tie zahŕňajú napríklad i miestny kostol a svätyňu, v ktorej sa nachádza hrob samotného zakladateľa kláštora, Davida Garedžu. Je však otázkou, nakoľko je tento hrob autentický, pokiaľ zvážime, koľkokrát bol kláštor za dobu svojej 1500-ročnej existencie vyplienený.

Pred vchodom do kláštora nájdete i malý obchodík, kde je možné si kúpiť nejaký ten nábožensky orientovaný suvenír, čím prispejete na chod tohto kláštora.

Výstup na hrebeň

Aj keď vidieť “nový” kláštor a jeho budovy zakomponované medzi staré cely vyhĺbené v skalách je veľmi zaujímavé, kvôli nim sem turisti primárne nechodia. Skutočný cieľ ich cesty leží na druhej strane kopca, ktorá leží de facto v Azerbajdžane. Najprv je však potrebné sa vyškriabať na vrchol kopca, čo síce nie je veľmi dlhý, ale dosť strmý výstup. Jeho absolvovanie však stojí za to – na vrchole hrebeňa budete stáť na hranici medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom.

Hrebeň rozďelujúci Azerbajdžan (vľavo) a Gruzínsko (vpravo)

Hrebeň rozďelujúci Azerbajdžan (vľavo) a Gruzínsko (vpravo)

Z hrebeňa je excelentný výhľad na celé okolie a územia oboch zmienených krajín. Zároveň je tu možné vidieť zvyšky pár starých stavieb, vrátane veľmi malebne pôsobiacej strážnej vežičky, stojacej priamo na hrebeni. Pri pohľade z tohto kopca pochopíte, prečo sa Azerbajdžan nechce tohto územia vzdať – ide naozaj o strategické miesto, z ktorého vyvýšenej polohy je možné kontrolovať široké okolie do veľkej vzdialenosti.

Svätyne v skalách

Keď prekročíte hrebeň, na druhej strane kopca sú v skale vyhĺbené desiatky (podľa niektorých informácií aj stovky) dutín v skalách, ktoré tu v priebehu stáročí vytesali mnísi. Väčšina dutín je malých a beztvarých, na niektorých je však možné poznať pozornejšiu prácu a komplexnejšiu architektúru. Niektoré diery zrejme fungovali len ako nocľahárne pre mníchov, iné majú niekoľko vytesaných a prepojených miestností a slúžili ako malé kostoly.

Svätyňa vyhĺbená v skalách kláštorného komplexu Davida Garedžu na hraniciach Gruzínska a Azerbajdžanu

Svätyňa vyhĺbená v skalách kláštorného komplexu Davida Garedžu na hraniciach Gruzínska a Azerbajdžanu

Mnoho z týchto dier bolo kedysi pomaľovaných freskami, ale z nich sa zachoval dnes už len malý zlomok. Výhodou je, že sa k svätyniam dostanete veľmi blízko, resp. do niektorých i priamo dovnútra, takže si tie fresky čo zostali, môžete obzrieť detailne. Pamiatkou na moslimskú okupáciu sú zmazané tváre svätcov na všetkých freskách. Nevýhodou ich prístupnosti je potom to, že sa nevyhli ani modernému vandalizmu a mnoho z nich je “obohatených” o nápisy, ktoré tu načmárali návštevníci v posledných rokoch.

Svätyňa s pozostatkami fresiek v kláštore Davida Garedžu - Všetci svätí majú zmazané tváre

Svätyňa s pozostatkami fresiek v kláštore Davida Garedžu – Všetci svätí majú zmazané tváre

Aj keď svätyne v skalách nedosahujú ani trochu odlesku niekdajšej slávy a krásy, stále sú zaujímavým miestom, ktoré stojí za návštevu. Pre niekoho môže byť zároveň zaujímavým pocitom fakt, že v skutočnosti sa nachádzajú na druhej strane hory, teda už v Azerbajdžane. Čo ich činí výnimočnými je ich autentickosť a fakt, že sú oveľa staršie, než obdobné kláštory v skalách v Európe.

Poľské pohostenie

Po niekoľkohodinovom behaní po kopcoch v gruzínskej horúčave dostanete určite nielen smäd, ale i hlad. Najbližšia dedinka sa nachádza asi 15 kilometrov od kláštora a volá sa Udabno. Bola založená práve mníchmi z kláštora Davida Garedžu a dnes tu môžete nájsť malé zázemie pre turistov. Obľúbenou zastávkou býva reštaurácia Oasis Club, ktorú tu založili poľskí imigranti. Jedlo je tu vynikajúce a ako zakončenie výletu padne veľmi dobre.

Reštaurácia Oasis Club v Udabne, neďaleko kláštora Davida Garedžu

Reštaurácia Oasis Club v Udabne, neďaleko kláštora Davida Garedžu

Navyše sa v dedinke nachádza i malý penzión, takže pokiaľ tu z nejakého dôvodu chcete prespať, je to možné. Túto možnosť však asi využije málokto, keďže okrem kláštora tu toho k videniu veľa nie je.

Ak kláštor navštívite v rámci poldňového výletu z Tbilisi a využijete autobus (viď nižšie informácie o doprave), tento vám okrem troch hodín v kláštore nechá i jednu hodinu práve v Oasis Clube, takže sa tu môžete bez problémov občerstviť.


Mapa lokalít


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Gruzínsku.


Ako sa sem dostať?

Autobusom

Ideálnym spôsobom pre návštevu kláštora je využiť autobus Gareji Line, ktorý každé ráno o 11:00 odchádza z Puškinovho námestia v Tbilisi (za turistickým informačným centrom). Cesta trvá niečo cez 2 hodiny, následne vás autobus počká pri kláštore, kde budete mať 3 hodiny na rozchod. Potom nasleduje ešte asi hodinová zastávka na občerstvenie v Oasis Clube a návrat do Tbilisi medzi 19. a 20. hodinou večer.

Cena celého výletu je 25 GEL a výhodou je, že pred odchodom o 11:00 môžete stihnúť ešte vidieť niečo zaujímavé priamo v Tbilisi.

Toto autobusové spojenie je v prevádzke od polovice apríla do polovice októbra.

Informácie sú z (9/2015), aktuálne údaje je dobré si overiť na stránke Gareji Line a ideálne i v turistickom informačnom centre v Tbilisi.

Taxíkom

Ku kláštoru sa dá dostať i taxíkom z Tbilisi, cena by sa mala pohybovať okolo 100 GEL (9/2015), vrátane 2- až 3-hodinového čakania pri kláštore a spiatočnej cesty. Ak vás je viacero, môže ísť o dobrú alternatívu k vyššie uvedenému autobusovému spojeniu.

Autom

Autom sa ku kláštoru Davida Garedžu dá dostať z Tbilisi asi za hodinu a pol, podľa premávky. Posledný úsek (asi 10 km) cesty je nespevnená prašná cesta.


Koľko to stojí?

Kláštor i svätyne sú prístupné verejne, bez platenia.


Kedy sem cestovať?

Pre návštevu Gruzínska a teda i kláštora Davida Garedžu je optimálnym obdobím jar a jeseň. Miestne podnebie je takmer subtropické, takže letá sú tu veľmi teplé. Zimy bývajú pomerne studené, aj keď nie tak, ako u nás.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

V okolí kláštora je možné sa pohybovať len pešo. Návšteva svätýň na druhej strane skaly vyžaduje trochu úsilia, ale nejde o žiadnu vysokohorskú turistiku. Celý komplex sa dá bez problémov navštíviť za 2 hodiny vrátane fotenia.


Kde sa ubytovať?

Ubytovanie je síce možné v dedinke Udabno, odporúčam však sem vyraziť len v rámci jednodenného výletu z Tbilisi. V Tbilisi nájdete dostatok ubytovacích kapacít všetkých kategórií.

Ceny ubytovania v hoteloch v Tbilisi sú priaznivé, začínajú na 12 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (11/2016). Lôžko v ubytovni vyjde na 5 EUR za osobu a noc (11/2016). Cena môže kolísať podľa sezóny.

Ubytovaním cez AirBnB príliš neušetríte, keďže hotely sú veľmi lacné. Pokiaľ sa zaregistrujete cez tento odkaz, získate AirBnB kredit 22 EUR.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie