Taliansko

Herculaneum – pozrite si dvetisíc rokov staré bytovky

0
Záhrada vily v Herculaneu

Herculaneum bolo rímske mesto neďaleko Neapolu a Vezuvu a práve blízkosť tohto aktívneho vulkánu sa mu v roku 79 stala osudnou. Osud Herculanea bol podobný tomu pompejskému, ale aj keď je Herculaneum k Neapolu bližšie, do Pompejí smeruje omnoho viac turistov, ktorí Herculaneum nechávajú bez povšimnutia. A robia chybu. Herculaneum bolo rozkvetajúcim antickým prístavom (dokonca tu bola i pláž, dnes je však more už o pol kilometra ďalej) v tieni zlovestného Vezuvu, ktorý sa mu stal osudným – a vďaka ktorému dnes podáva neoceniteľné svedectvo o tom, ako kedysi žili starí Rimania.

Zlovestný Vezuv

Medzi Herculaneom a Pompejami sú dva základné rozdiely – vo veľkosti a v spôsobe konzervácie. Zatiaľ čo Pompeje sú obrovským náleziskom, kde môžete bez problémov stráviť celý deň, Herculaneum je niekoľkonásobne menšie. Zámerne hovorím o nálezisku, pretože z Herculanea je odkrytá len malá časť – väčšina mesta totiž leží pod dnešným mestom Ercolano, ktoré by sa muselo zdemolovať, aby archeológovia chceli odkryť zvyšok starovekého mesta. Druhým spomínaným rozdielom je fakt, že Herculaneum bolo zasiahnuté popolom z Vezuvu inak – mal nižšiu teplotu a preto nezničil predmety organického pôvodu, najmä drevo. Preto je možné v Herculaneu, na rozdiel od Pompejí, vidieť i pôvodné drevené časti domov – trámy, strechy, schody, ale nábytok alebo dokonca drevo pripravené na kúrenie.

Herculaneum bolo v antických časoch zároveň oveľa bohatšie mesto, ako Pompeje. Preto sa tu zachovala často veľmi pekná vnútorná výzdoba, vrátane mozaík alebo malieb. Je tu taktiež veľa veľkých domov a víl, čo je ale unikátom sú viacposchodové rezidenčné budovy (v podstate akési antické bytovky), ktoré v Pompejách nenájdete – tam sa zachovali väčšinou len prízemia budov.

Kúpele – Biznis a relax

Každé poriadne rímske mesto sa nemohlo zaobísť bez kúpeľov (termes), ktoré mali najmä spoločenský význam, pretože často slúžili ako miesto, kde sa dohadovali rôzne obchody. A ako som povedal, Herculaneum bolo poriadne a bohaté rímske mesto, takže kúpeľov malo niekoľko. Bohužiaľ, odkryté sú len jedny, ale sú veľmi dobre zachované a môžete si tu obzrieť mietnosti typické pre rímske kúpele – miestnosť pre zahriatie (tepidarium), miestnosť s horúcou parou (caldarium) a miestnosť pre schladenie (frigidarium). Kúpele majú i čiastočne zachovaný vonkajšie nádvorie so stĺporadím (peristyle).

Jedlo – Fast food v Ríme

Riman bol človek ako každý iný a tiež potreboval jesť. Bohatí Rimania, ktorí mali vily, často využívali prednú časť svojich obydlí ako predajne rýchleho občerstvenia. Takýto fast food sa nazýval thermopilium a pár ich je vidieť i v Herculaneu (aj keď v Pompejách ich uvidíte oveľa viac).

Maľby – rozvket 3. a 4. štýlu

Herculaneum je výborným zdrojom informácií o tom, ako mali starí Rimania dekorované svoje domy. Interiérové maľby boli samozrejmosťou a tie rímske sa delia na základné 4 typy, z ktorých všetky je možné nájsť v Herculaneu. V dobe, keď bolo pochované pod nánosmi popola z Vezuvu, najviac letel tretí a štvrtý štýl, takže ten je tu možné nájsť najčastejšie. Koho by zaujímalo, aké sú rozdiely medzi jednotlivými štýlmi, môže sa dozvedieť viac na Wiki stránke venovanej tejto téme.

Aj keď sme zyvknutí na to, že v antickej architektúre vonkajšie prvky budov (stĺpy, fasády, atď.) sú jednofarebné, opak bol v antike pravdou – v období Rímskej ríše boli všetky budovy pokryté nátermi a to veľmi farebnými. Obľúbenými farbami bola červená alebo žltá, ale i biela, ktorá imitovala mramor. Rimania často používali betón k imitácii všetkých možných materiálov, takže farbou sa dosahoval efekt požadovaného materiálu.

Vily – Ako žili starovekí milionári

Rovnako ako dnes, i v antike bohatí občania žili vo vilách. Vily mali väčšinou typický pôdorys charakterizovaný ako domus italica (prípadne niekedy modifikovaný gréckym štýlom hellenistica). Najdôležitejšou časťou každej vily bolo tzv. átrium – centrálna miestnosť, ktorá slúžila ako sčasti verejné priestranstvo, kde sa pán domu stretával so svojimi obchodnými partnermi. V strede átria bola vždy nejaká fontánka alebo bazénik (impluvium), nad ktorým sa nachádzal otvor v streche (compluvium), takže dažďová voda mohla stekať do tohto bazénika. Dôležitou súčasťou každej vily bola taktiež záhrada (hortus), často obkolesená stĺporadím (tzv. peristyle/perištýl, prvok prebratý z gréckej architektúry).

Mozaiky – Dekorácie bohatých

Mozaiky patrili, podobne ako maľby, k dôležitým dekoračným prvkom rímskych domov a budov. V kúpeľoch a iných verejných budovách sa používali väčšinou mozaiky čiernobiele, vo vilách sa naopak dajú nájsť krásne farebné mozaiky. Mozaiky boli oveľa nákladnejšie než maľby a preto si ich samozrejme mohli dovoliť len tí bohatší. Z tohto dôvodu je mozaík menej ako malieb a nájdu sa najmä vo vilách. V Herculaneu je pár naozaj nádherných kúskov.

Drevo – Neoddeliteľná súčasť domu

Ako som spomínal na začiatku článku, v Herculaneu sa zachovalo veľa objektov vyrobených z dreva, čo pridáva na jeho vzácnosti a historickej hodnote. Z drevených elementov tu nájdeme napríklad časti striech víl (vyššie spomínané compluvium), schodov, poličiek, ale i drevo, ktoré mala nejaká rímska gazdiná pripravené na podpal. Najväčším kúskom je zrejme drevená zástena v Dome drevenej zásteny (Casa del Tramezzo di Legno).

Ulice a bytové domy

Herculaneum malo typický územný plán rímskeho mesta – hlavné dve tepny prechádzajúce mestom boli Cardo Maximus (sever-juh) a Decumanus Maximus (východ-západ). Len druhú menovanú je dnes možné vidieť v Herculaneu, resp. len jej časť. Cardo Maximus je zatiaľ stále pod zemou a dnešným mestom Ercolano, rovnako ako fórum, ktoré sa obyčajne nachádzalo na križovatke medzi týmito dvomi hlavnými ulicami.

V Herculaneu sa taktiež nachádzali ďalšie dôležité budovy, ako napríklad divadlo, ktoré sú dodnes pochované pod súčasným mestom. Ktovie, či sa jedného dňa opäť zjavia na svetle božom… Dnes môžeme aspoň obdivovať staré domy a poschodové bytovky, v ktorých bývali plebejci, teda neurodzení chudobnejší obyvatelia mesta.

Sochy – Keď letel biely marmor

V odkrytej časti Herculanea je možné vidieť len minimum sôch, či iných sochárskych diel (reliéfy). Nie, že by sa tu predtým nenachádzali, ale väčšina z nich bola odvezená do Archeologického múzea v Neapoli. Priamo v Herculaneu je možné vidieť len mramorový Oltár Marca Nonia Balba, venovaný tomuto rímskemu štátnikovi po jeho smrti (aj s jeho sochou). Marcus Nonius Balbus bol jeden z najvýznamnejších obyvateľov Herculanea a pričinil sa o mnoho jeho projektov.

Papyrová vila – Najdôležitejšia budova Herculanea

Papyrová vila (Villa dei Papiri) je zrejme zatiaľ navzácnejším objavom v Herculaneu. Nemá totiž len hodnotu archeologickú, architektonickú a historickú, ale i literárnu a filozofickú. Majiteľ tejto vily bol totiž veľkým obdivovateľom najmä gréckej filozofie a vo vile si zhromaždil menšiu knižnicu. Knižnice v starovekom Ríme samozrejme vyzerali inak ako dnes alebo ako v minulom storočí – zatiaľ čo dnes knižnica pozostáva z jednej e-čítačky kníh, pred pár rokmi mali knižnice podobu poličiek s knihami. V starovekom Ríme nemali ani e-čítačky kníh ani knihy a dokonca ani papier. Všetky vedomosti sa preto zapisovali na papyrus, ktorý sa uchovával vo forme zvitkov.

Papyrová vila bola plná takýchto zvitkov (a ďalších vzácnych artefaktov), ale nevýhodou bolo, že tieto zvitky boli vďaka popolu stvrdnuté na kameň a keď sa ich pokúsili rozbaliť, tak sa rozpadli. Preto archeológovia rozvinitie týchto zvitkov nechali na dobu, až to nové technológie dovolia, čo sa stalo až koncom minulého storočia. Zvitky sa podarilo bez poškodenia robaliť a prečítať a tak sa zistilo, že obsahujú texty nevyčísliteľnej hodnoty – šlo väčšinou o diela gréckych filozofov, ktoré boli veľmi vzácne alebo vôbec v iných verziách neexistovali, takže šlo o úplne nové a neznáme texty, ktoré neexistujú nikde inde na svete!

Bohužiaľ, vila dnes nie je prístupná návštevníkom (dočasne), ale nemusíte ľutovať – dnes v nej už aj tak nie je veľa k videniu. Jej obsah bol prenesený do Archeologického múzea v Neapoli, kde je tejto vile venovaná celá veľká časť múzea a taktiež sa tam môžete dozvedieť, ako sa podarilo papyrové zvitky rozvinúť. Už len kvôli tomuto sa oplatí do tohto múzea ísť.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Taliansku.


Ako sa sem dostať?

Do Neapolu sa dá dostať nízkonákladovou spoločnosťou Wizzair z Prahy alebo Budapešte.

Z Neapolu jazdí do Herculanea vlak Circumvesuviana z neapolskej hlavnej vlakovej stanice (rovnaká linka ako jazdí do Pompejí). Vlaky jazdia pomerne často, prakticky každých 15-20 minút. Je treba vystúpiť na zastávke Ercolano – Scavi, cesta trvá asi štvrť hodiny.


Kedy sem cestovať?

Herculaneum sa dá navštíviť celoročne, treba však počítať s tým, že v lete sú teploty však veľmi vysoké a v auguste je v Taliansku dovolenková špička.


Ako sa tu pohybovať?

Jedine pešo.


Kde sa ubytovať?

Väčšina ľudí bude asi voliť ubytovanie v Neapoli a do Herculanea si vyrazí na poldňový výlet. Ubytovanie v Neapoli mimo hlavnú sezónu (leto) je dostupné za pomerne dobré ceny, obzvlášť v okolí hlavnej stanice, čo je ideálne pre výlety mimo Neapol (aj keď občas považované za nebezpečné, ale to je trošku zbytočný strach).

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie