Otago - jedno z najlepších safari na Zélande

Nový Zéland

Otago – jedno z najlepších safari na Zélande

25. november 2015 autor Andrej 0

Poloostrov Otago, podľa ktorého je pomenovaná celá provincia na južnom ostrove Nového Zélandu, vyčnieva do Tichého oceánu neďaleko mesta Dunedin, hlavného mesta tejto provincie. Nový Zéland je známy svojou prírodnou rozmanitosťou a množstvom endemických živočíšnych druhov. V dobe pred príchodom ľudí tu žili najväčšie vtáky na svete (moa), ktroré sa tu mohli vyvinúť vďaka faktu, že tu nemali žiadneho prirodzeného nepriateľa. Kedysi na Novom Zélande totiž nežili žiadne suchozemské cicavce, takže ostrov bol rajom vtákov. Dnes tu žije viac oviec ako ľudí, ale ovce sú tu v podstate invazívnym živočíchom, rovnako ako každé zviera, ktoré má štyri nohy či labky.

Vďaka invázii králikov, mačiek, vačíc a ďalších zvierat, ktoré sem zavliekol človek, množstvo pôvodných druhov vyhynulo. Na Novom Zélande však existuje ešte niekoľko miest, kde pôvodná fauna stále prežíva a jedným z takýchto miest je poloostrov Otago.

Zámok Larnach

Vydávame sa teda na cestu po malom poloostrove a keďže cesta väčšinou vedie po vrchole uprostred, otvára sa nám výborný výhľad na zálov Otago Harbour (Prístav Otago). Prvou zastávkou na našej ceste je zámok Larnach, ktorý je jediným zámkom na Novom Zélande vôbec. Pre nás, ktorí sme zvyknutí na zámky trošku iných rozmerov, je nazývať túto stavbu zámkom trošku prehnané, pretože v porovnaní s tým, čo si pod pojmom zámok predstavujeme my, je Larnach v podstate len trochu väčší dom. Pochádza z 19. storočia a je zasadený vo veľmi peknej scenérii na kopci uprostred parku. Dnes slúži ako hotel, takže doň majú prístup len jeho hostia.

Uličky starého mesta

Trochu tej špiny a neupravenosti k Bari patrí, rovnako ako obchodíky a bielizeň na balkónoch

Uličky starého mesta

Uličky starého mesta s mníškami

Uličky starého mesta

Bežné endemity

Na ceste po poloostrove stretávame rôzne jazierka, kde sa s obľubou zdržiavajú miestne vtáky, z ktorých mnohé sú endemity, teda druhy žijúce len tu. Najrozšírenejším endemiton na Novom Zélande je zrejme kačica rajská (tadorna variegata), ktorá je dokonca tak rozšírená, že je legálne ju loviť. Kačičky sú monogamné, takže sa väčšinou vyskytujú v pároch alebo v skupinách, ak sú ešte mladé a bez partnera. Samce a samice sa líšia sfarbením, samice majú biele hlavy.

Návštevnícke centrum kláštora Kylemore Abbey v Connemare v Írsku ponúka na predaj rôzne výrobky tohto kláštora - okrem čokolády napríklad aj írsky krém (likér na báze whiskey)

Návštevnícke centrum kláštora Kylemore Abbey v Connemare v Írsku

Jazero Pollacapall Lough a kláštor Kylemore Abbey v Connemare v Írsku

Návštevnícke centrum národného parku Connemara National Park v Írsku

Pohľad z juhu na Diamantovú horu (Diamond Hill) v národnom parku Connemara National Park v Írsku

Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na jazero Pollacapall Lough a kláštor Kylemore Abbey v národnom parku Connemara National Park v Írsku

Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na jazero Kylemore Lough v národnom parku Connemara National Park v Írsku - v diaľke zhruba pod malým kúskom dúhy je vidieť kláštor Kylemore Abbey

Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na okolité kopce v národnom parku Connemara National Park v Írsku

Pohľad z vrcholu Diamantovej hory (Diamond Hill) na okolité kopce v národnom parku Connemara National Park v Írsku

Na vrchole Diamantovej hory (Diamond Hill) v národnom parku Connemara National Park v Írsku

Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na jazero Kylemore Lough v národnom parku Connemara National Park v Írsku - v diaľke je vidieť kláštor Kylemore Abbey

Tesne pod vrcholom Diamantovej hory (Diamond Hill) v národnom parku Connemara National Park v Írsku

Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na jazero Kylemore Lough v národnom parku Connemara National Park v Írsku - v diaľke zhruba uprostred je vidieť kláštor Kylemore Abbey

$Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na západné pobrežie Írska a mestečko Lettefrack (v strede) v národnom parku Connemara National Park$

Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na západné pobrežie Írska a mestečko Lettefrack (v strede) v národnom parku Connemara National Park

Tesne pod vrcholom Diamantovej hory (Diamond Hill) v Connemare v Írsku

$Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na západné pobrežie Írska a Atlantik a taktiež mestečko Lettefrack v národnom parku Connemara National Park$

Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na západné pobrežie Írska a Atlantik a taktiež mestečko Lettefrack v národnom parku Connemara National Park

Diamantová hora (Diamond Hill) v národnom parku Connemara National Park v Írsku

$Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na západné pobrežie Írska a mestečko Lettefrack (v strede) v národnom parku Connemara National Park$

Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na západné pobrežie Írska a mestečko Lettefrack (v strede) v národnom parku Connemara National Park

Diamantová hora (Diamond Hill) v národnom parku Connemara National Park v Írsku

Pohľad z Diamantovej hory (Diamond Hill) na západné pobrežie Írska a Atlantik v národnom parku Connemara National Park

Diamantová hora (Diamond Hill) v národnom parku Connemara National Park v Írsku

Jazero Lough Inagh v írskom regióne Connemara

Autobus 108 premávajúci okolo národného parku Yangmingshan

Areál Xiaoyoukeng tesne pred zostupom z hory Qixing v Národnom parku Yangmingshan

Para stúpajúca zo sírnych prieduchov na úpätí hory (a spiacej sopky) Qixing v Národnom parku Yangmingshan

Výhľad z hory Qixing pri zostupe smerom na Xiaoyoukeng v Národnom parku Yangmingshan

Výhľad z vrcholu hory Qixing (spiacej sopky) v Národnom parku Yangmingshan

Stĺp označujúci vrchol hory Qixing, najvyšší bod Národného parku Yangmingshan

Výhľad z vrcholu hory Qixing (spiacej sopky) v Národnom parku Yangmingshan

Výhľad z vrcholu hory Qixing v Národnom parku Yangmingshan

Turistický chodníček v Národnom parku Yangmingshan vedúci na vrchol hory Qixing, viditeľný v pozadí

Výhľad na Tchaj-pej, ktorý sa vám postupne otvorí cestou na vrchol hory Qixing Národnom parku Yangmingshan - dolu sa rozprestiera hlavné mesto Taiwanu a vľavo v diaľke je možné rozoznať i tvary veže Taipei 101

Turistický chodníček v Národnom parku Yangmingshan vedúci na vrchol hory Qixing

Veverička v Národnom parku Yangmingshan

Turistický chodníček v Národnom parku Yangmingshan vedúci na vrchol hory Qixing

Turistický chodníček v Národnom parku Yangmingshan vedúci na vrchol hory Qixing - na začiatku vedie subtropickým lesom

Turistický chodníček v Národnom parku Yangmingshan vedúci na vrchol hory Qixing

Turistické chodníčky v Yangmingshane sú až príliš dobre a detailne značené

Zámok Glenveagh v rovnomennom národnom parku v Írsku pri pohľade z kopca za zámkom z trasy Viewpoint Trail

Zámok Glenveagh v rovnomennom národnom parku v Írsku

Záhrada v areáli zámku Glenveagh v rovnomennom národnom parku v Írsku

Zámok Glenveagh v Írsku poskytuje návštevníkom možnosť posedieť si v miestnej kaviarni

Vstup do areálu zámku Glenveagh v Írsku

Národný park Glenveagh v Írsku - parku dominuje rozsiahle jazero Lough Veagh, ktoré je možné obdivovať z okolitých kopcov

Národný park Glenveagh v Írsku - vegetácia je tak bujná, ako by to človek na ostrove prezývanom "smaragdový" očakával

Národný park Glenveagh v Írsku - parku dominuje rozsiahle jazero Lough Veagh, ktoré je možné obdivovať z okolitých kopcov

Národný park Glenveagh v Írsku - parku dominuje rozsiahle jazero Lough Veagh, ktoré je možné (spolu so zámkom) obdivovať z okolitých kopcov

Národný park Glenveagh v Írsku - vegetácia je tak bujná, ako by to človek na ostrove prezývanom "smaragdový" očakával

Národný park Glenveagh v Írsku - môžete sem vyraziť na túru okolo miestnych kopcov alebo i na kopce samotné

Národný park Glenveagh v Írsku - parku dominuje rozsiahle jazero Lough Veagh, na ktorom nájdeme niekoľko zalestnených ostrovčekov

Národný park Glenveagh v Írsku - parku dominuje rozsiahle jazero Lough Veagh, okolo ktorého vedie pešia cestička i asfaltka pre miestny minibus

Národný park Glenveagh v Írsku - vstup do parku lemujú močiare a mokrade

Národný park Glenveagh v Írsku - parku dominuje rozsiahle jazero Lough Veagh

Vtáky v národnom parku Abela Tasmana

Poaka v národnom parku Abela Tasmana - jeden z vtákov typických pre pobrežie Nového Zélandu

Vtáky obľubujú bahno v národnom parku Abela Tasmana

Haematopus unicolor - Lovec ustríc, endemický vták Nového Zélandu v národnom parku Abela Tasmana

Kalifornská prepelica v národnom parku Abela Tasmana - jeden z importovaných druhov, ktorý sa udomácnil na Novom Zélande

Pukeko - typický novozélandský vták v národnom parku Abela Tasmana

Abel Tasman NP - Na ceste po pobreží sa miestami otvárajú krásne výhľady na more

Abel Tasman NP - Pláž v zálive Anchorage

Abel Tasman NP - Chatka na pláži v Anchorage

Abel Tasman NP - Pláž v zálive Anchorage

Abel Tasman NP - Cestička vedúca k zálivu a pláži Anchorage

Abel Tasman NP - Na ceste po pobreží sa miestami otvárajú krásne výhľady na more - napríklad na ostrov Fisherman Island

Abel Tasman NP - Na ceste po pobreží sa miestami otvárajú krásne výhľady na more

Abel Tasman NP - Na ceste po pobreží sa miestami otvárajú krásne výhľady na more - napríklad na ostrov Fisherman Island alebo Adele Island (vľavo)

Abel Tasman NP - Miestami vedie cestička na úrovni mora

Abel Tasman NP - Na ceste po pobreží sa miestami otvárajú krásne výhľady na more

•••2

Okrem nich ja zaujímavým novozélandským endemitom vták pukeko (porphyrio melanotus). Pukeko bol podľa maorskej legendy potrestaný tým, že musí celý život žiť v bažine, pretože pôvodnú ponuku zachrániť les vyzobávaním červíkov z pôdy odmietol. Chudák.

Posledným vtákom, ktorého tu je možné stretnúť, je čierna labuť. Čierne labute nie sú pôvodnými obyvateľmi Nového Zélandu, ale priniesli ich sem ľudia z Austrálie a celkom sa im tu zapáčilo, takže ich tu dnes žije pomerne veľa.

Albatros – letecký ultramaratónec

Po pár desiatkach kilometrov sa dostávame k najsevernejšiemu cípu poloostrova, kde sídli Kráľovské centrum pre albatrosy (Royal Albatross Centre). Toto výskumné centrum má za úlohu monitorovať a chrániť tu hniezdiace albatrosy, ktoré patria k najväčším vytrvalcom vo vtáčej ríši. Albatros, ktorého rozpätie krídel môže dosahovať aj 3 metre, dokáže letieť bez prestávky i stovky kilometrov. Navyše telo albatrosa a jeho krídla sú optimalizované pre dlhé lety, pričom na let albatros spotrebuje trikrát menej energie, ako na pokojné sedenie na vode. Za deň dokáže albatros preletieť aj tisíc kilometrov takmer bez mávnutia krídel.

Kráľovské centrum pre albatrosy

Záliv na poloostrove Otago

Albatros prilieta z lovu

Modré nebo nad útesom

Albatrosy preto žiju takmer výlučne na južnej pologuli – majú radi more a dlhý let, takže na severnej pologuli je na ich vkus príliš veľa pevniny. Albatrosy hniezdia na poloostrove Otago na skalistom útese a my sme ich mohli pozorovať ako prilietali zo svojho celodňového výletu. Po hniezdení sa väčšinou albatrosy rozpŕchnu na všetky strany, krátiac si čas napríklad tým, že zopárkrát obletia zemeguľu (samozrejme nie okolo rovníka, ale i tak dobrý výkon).

Keďže sa centrum pre albatrosy nachádza na kopci, je od neho dobrý výhľad na záliv na jednej strane i na Tichý oceán na strane druhej.

Tučniaky

Počasie na Novom Zélande je skoro rovnako premenlivé ako na horách a my sme sa o tom presvedčili na vlastnej koži. Od albatrosov sme sa presunuli na druhú stranu poloostrova k oceánu a z ničoho nič sa za 5 minút počasie zmenilo z modrého neba na zamračené mrholenie a do toho sa priplietla ešte hmla.

Dážď nad zálivom

Kopce a hmla

Pláž a hmla

Ovce a hmla

Po tom, čo sme zliezli z kopca dolu k pláži, stretávame prvé tučniaky. Na Novom Zélande žije niekoľko druhov tučniakov, ale my máme šťastie na tučniaky žltooké (megadyptes antipodes), ktoré žijú len na Novom Zélande. Tučniaky sú pomerne plaché, ale z diaľky si nás zvedavo obzerajú. Niektoré z nich sa práve vrátili z lovu v oceáne a prekvapene pozerajú na dvojnohých votrelcov na svojej pláži.

Tučniaky sa vracajú z lovu

Tučniak sa vracia z lovu

Tučniaky sa vracajú z lovu

Tučniak sa vracia z lovu

Tučniaky sa vracajú z lovu

Uškatce

Ďalšími obyvateľmi miestnej pláže sú uškatce, pričom ide opäť o endemitný druh uškatca novozélandského (phocarctos hookeri). Tieto uškatce sú jedným z najvzácnejších druhov uškatcov. Väčšinu dňa vyspávajú na pláži, aby sa večer vybrali do mora loviť potravu. Dnes večer sa k vstávaniu príliš nemajú, takže zrejme nočný lov bol obzvlášť úspešný. Uškatce nie sú plaché zvieratá, takže vás nechajú priblížiť sa úplne na dotyk. To je zároveň však dôvod, prečo ich je tak málo – pôvodní obyvatelia nemali problém k nim prísť a pobiť ich. Je to samozrejme škoda, uškatce sú naozaj krásne zvieratá a skutoční páni pláže.