Nový Zéland

Abel Tasman NP – najmenší národný park Nového Zélandu a svetoznáma pobrežná turistická cesta

0
Pláž v národnom parku Abela Tasmana

Národný park Abela Tasmana (Abel Tasman National Park) leží na severnom pobreží Južného ostrova Nového Zélandu. Rozprestiera sa neďaleko mestečka Nelson, ktoré je známe napríklad i tým, že tu žije zlatník, ktorý vyrábal prstene pre film Pán prsteňov (a je možné si tu dokonca zakúpiť ich originálne repliky). Nelson slúži ako dobrá vstupná brána k parku, pretože tu je možné nájsť všetko potrebné zázemie – od hotelov a hostelov, cez reštaurácie a obchody, až po požičovne áut. Takisto sa sem dostanete autobusom z iných novozélandskych miest na Južnom ostrove.

Abel Tasman bol holandským moreplavcom, ktorý v 17. storočí prebrázdil väčšiu časť sveta, než precestuje väčšina ľudí dnes. Bol veľmi dobrodružným a odvážnym objaviteľom a jedným z jeho objavov bola napríklad Tasmánia, ktorá je pomenovaná práve podľa neho. Zrejme najvýznamnejším objavom však bol Nový Zéland, ktorý v roku 1642 on a jeho posádka zbadali ako úplne prví Európania. Nový Zéland sa tak po 150 rokoch od objavenia Ameriky stal jedným z posledných “väčších” objavených území.

Abel Tasman NP na Novom Zélande - Vstup - Nezabudli ste zaplatiť nocľah?

Abel Tasman NP na Novom Zélande – Vstup – Nezabudli ste zaplatiť nocľah?

Abel Tasman a jeho loď pri ceste z Tasmánie na Nový Zéland čelili veľmi nepriaznivým poveternostným podmienkam a podľa jeho zápiskov nechýbalo veľa, aby Nový Zéland nielenže neobjavil, ale dokonca sa z tejto cesty takmer nevrátil. Kuriozitou je, že po objavení Nového Zélandu (pomenovaného podľa holandského regiónu Zeeland) si Abel Tasman myslel, že je v Južnej Amerike a že Nový Zéland náleží k pevninskej Argentíne. Šlo teda o podobný omyl, akého sa dopustil Kolumbus pri jeho ceste do Ameriky o 150 rokov skôr.

Holandská loď zakotvila v zálive, ktorý Abel Tasman pomenoval Záliv vrahov, pretože ho tam pri snahe doplniť zásoby prepadli loďky domorodých Maorov. Dnes sa záliv nazýva Golden Bay (zrejme kvôli zlatistým plážam) a zo severu ohraničuje územie, ktoré je dnes národným parkom pomenovaným práve po tomto moreplavcovi a objaviteľovi Nového Zélandu.

Abel Tasman NP - Pláž v zálive Anchorage

Abel Tasman NP – Pláž v zálive Anchorage

Samotný park Abela Tasmana je najmenším národným parkom v krajine, ale zároveň patrí medzi najobľúbenejšie. Nejde tu však len o krásnu prírodu, ktorá je pre Nový Zéland typická a ktorú reprezentujú hlavne endemické druhy, ako napríklad veľké strieborné paprade (symbol Nového Zélandu). NP Abel Tasman je totiž vďaka tomu, že leží na pobreží, lemovaný viacerými krásnymi piesočnými plážami.

Abel Tasman NP - Na ceste po pobreží sa miestami otvárajú krásne výhľady na more

Abel Tasman NP – Na ceste po pobreží sa miestami otvárajú krásne výhľady na more

A nie sú to pláže hocijaké – okrem zlatistého piesku sa návštevníci môžu kochať priezračne čistým morom a ak pridáme bujnú zeleň, ktorá ich lemuje, dostaneme raj patriaci na pohľadnice. Miestne pláže sú tak lákadlom na krásne výhľady i v dobe, keď teplota vody nie je naklonená kúpaniu sa.

Abel Tasman NP - Na ceste po pobreží sa miestami otvárajú krásne výhľady na more

Abel Tasman NP – Na ceste po pobreží sa miestami otvárajú krásne výhľady na more

V parku sa nachádza niekoľko turistických chodníkov, ale zďaleka tým naojbľúbenejším je Coastal Trail, teda pobrežný turistický chodník, ktorý vedie po celej dĺžke parku popri pobreží. Táto trasa patrí medzi tzv. Great Walks, teda skupinu deviatich najlepších turistických chodníkov na celom Novom Zélande. Celková dĺžka tohto chodníka je zhruba 60 kilometrov a uvádzaná doba pre jeho zvládnutie sú 3-5 dní. Keďže chodník vedie väčšinou popri pobreží, nemusíte sa tu obávať nejakého veľkého prevýšenia – občas sa ide do kopca, ale väčšinou budete v tieni novozélandskej džungle kráčať po rovinke. Pokiaľ to je pre vás nedostatočná výzva, môžete zvoliť niektorý z vnútrozemských chodníkov, vedúcich hlbšie do parku a ďalej od pobrežia.

Abel Tasman NP na Novom Zélande - Vstup do parku, zahalený vo vegetácii

Abel Tasman NP na Novom Zélande – Vstup do parku, zahalený vo vegetácii

Pri putovaní pobrežnou turistickou cestou v tomto národnom parku je možné zahliadnuť niekoľko ostrovov a ostrovčekov, ktoré príjemne dotvárajú atmosféru všetkých výhľadov. Niektorý z ostrovov slúžil aj ako karanténa pre príchodzích moreplavcov, ktorí tu museli vyčkať, kým im bol povolený vstup na pevninu. Najväčším z ostrovov je Adele Island, na ktorý sa dostanete i vodným taxi a kde si môžete užiť pláž alebo obnovujúcu sa novozélandskú prírodu.

Abel Tasman NP - Na ceste po pobreží sa miestami otvárajú krásne výhľady na more - napríklad na ostrov Fisherman Island alebo Adele Island (vľavo)

Abel Tasman NP – Na ceste po pobreží sa miestami otvárajú krásne výhľady na more – napríklad na ostrov Fisherman Island alebo Adele Island (vľavo)

V parku sa nachádza niekoľko miest, kde je možné zísť z turistického chodníka k opusteným plážam, ktoré budete mať len pre seba. Zároveň vedie priamo cez niektoré väčšie pláže, z ktorých niektoré slúžia aj ako obslužné centrá – teda miesta, kde sa dá prespať (či už v stane alebo v chatke), najesť alebo nasadnúť na vodné taxi a prepraviť sa do inej časti parku motorizovane. Toto predstavuje dobrú možnosť ako absolvovať cestu cez celý park za kratší čas – jednoducho si zvolíte, ktoré úseky prejdete pešo a ktoré prefrčíte na loďke.

Abel Tasman NP - Jedna z pláží v národnom parku

Abel Tasman NP – Jedna z pláží v národnom parku

Národné parky sú na Novom Zélande veľmi dobre značené, občas až príliš dobre, a to platí i pre ten najmenší. Turistické značky sú tu každých 100 metrov a sú farebne odlíšené podľa chodníka (alebo chodníkov), po ktorom práve kráčate. Na značkách je vždy vzdialenosť od štartu, čo môže byť občas trosku frustrujúce – pozriete na značku a vidíte 12.3 km, chvíľku sa vám zdá, že už idete veľmi dlho, a zrazu sa zjaví značka 12.5 km. Jednoducho takmer neustále viete, aká vzdialenosť je za vami a tým pádom i pred vami.

Abel Tasman NP - Bujná vegetácia v parku zahŕňa i typické novozélandské paparade

Abel Tasman NP – Bujná vegetácia v parku zahŕňa i typické novozélandské paparade

Začiatok i koniec chodníkov sú taktiež veľmi dobre vyznačené a nájdete tu všetky potrebné informácie o vzdialenostiach, možnostiach ubytovania i mapy. V samotnom parku je možné kempovať, ale dokonca i prespať v chatkách priamo na pláži. Tento luxus však nie je zadarmo – ubytovanie je nutné si rezervovať (cez internet) a platí sa zaň nie práve najnižšia čiastka formou vstupného do parku. Cena vstupného závisí práve od formy ubytovania, ktoré si zvolíte. Pokiaľ sa do parku vydáte len na jeden deň a nebudete v ňom prespávať, nemusíte platiť žiadne vstupné.

Abel Tasman NP - Chatka na pláži v Anchorage

Abel Tasman NP – Chatka na pláži v Anchorage

Národný park Abela Tasmana je populárny i vďaka množstvu iných aktivít, ktorým sa tu dá venovať. Okrem trekkingu ide napríklad o horskú cyklistiku, kajakovanie a lov. Obzvlášť aktivity spojené s vodou a morom sú tu veľmi obľúbené a výletníkov na kajakoch či kanoe budete počas sezóny i mimo nej stretávať pravidelne. V lete (december-február) je tu naviac dosť teplo i na kúpanie, takže sem veľa ľudí s obľubou prichádza sa len tak poslniť na pláži alebo okúpať v mori.

Dôležitým aspektom národného parku Abela Tasmana je dôraz na životné prostredie – cieľom je totiž obnoviť v ňom pôvodnú faunu a flóru, takže o niekoľko desiatok rokov by tu mali rásť len rastliny typické pre Nový Zéland. To isté platí pre živočíchy, ktorými by mali byť najmä vtáky a hlavne by tu nemali žiť žiadni predátori, ktorí by ich ohrozovali. Nový Zéland bol kedysi skutočným rajom vtákov a pred pár storočiami tu žili okrem iných vtáky moa, čo boli najväčšie vtáky, aké kedy kráčali po tejto planéte – dosahovali výšku až 3 a pol metra.

Haematopus unicolor - Lovec ustríc, endemický vták Nového Zélandu v národnom parku Abela Tasmana

Haematopus unicolor – Lovec ustríc, endemický vták Nového Zélandu v národnom parku Abela Tasmana

Vtáky moa však bohužiaľ vykynožili už Maorovia (jeden z mála živočíchov, za ktorých záhubu nemôžu Európania), takže tie sa do parku Abela Tasmana určite nevrátia. Existuje však množstvo ďalších vtákov, ktoré žijú len na Novom Zélande. A práve pre tieto endemické tvory má byť tento národný park útočiskom, kde budú môcť žiť bez ohrozenia predátormi, ako to bolo kedysi na celom Novom Zélande. Ako by to malo vyzerať môžete vidieť práve na spomínanom ostrove Adele Island, ktorý už bol predátorov zbavený a žijú tu len vtáky v lesoch, aké kedysi pokrývali celú krajinu.

Pukeko - typický novozélandský vták v národnom parku Abela Tasmana

Pukeko – typický novozélandský vták v národnom parku Abela Tasmana

Niektoré z týchto vtákov však môžete stretnúť aj v samotnom parku na pevnine už dnes. Takmer určite stretnete pukeko – vtáka s veľmi zvláštne tvarovaným zobákom, ktorý sa rád zdržiava blízko ľudských obydlí. Veľa vtákov je potom možné vidieť pri odlive na pobreží, kde lovia malé rybky či ustrice. Okrem poaky a lovca ustríc, ktorý vyzobáva ustrice z bahna svojim ostrým zobákom, tu môžete vidieť i iné vtáky, ktoré síce nie sú pôvodne z Nového Zélandu, ale veľmi ochotne sa tu udomácnili.

Park Abela Tasmana je tak rajom aj pre ornitológov a tých, čo majú radi pozorovanie živej prírody, obzvlášť pokiaľ ide o potomkov dinosaurov. No a pre tých ostatných je rajom turistiky, či už pešej alebo vodnej. To, že ide o jeden z najobľúbenejších parkov na Novom Zélande zasa až tak nevadí – nemusíte sa obávať veľkých davov ľudí ani uprostred hlavnej sezóny (december-január). Aj keď tu vtedy nebudete úplne sami, určite si užijete kľud a ticho (prerušované spevom vtákov) – v úplnej špičke park navštívi 250 ľudí denne, čo nie je nijak závratné číslo.

Abel Tasman NP - Cestička vedúca k zálivu a pláži Anchorage

Abel Tasman NP – Cestička vedúca k zálivu a pláži Anchorage


Mapa lokalít


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Novom Zélande.

Výborným zdrojom informácií o aktuálnych cenách, dĺžkach trás, ubytovacích možnostiach a aktivitáchoficiálne vládne stránky Národného parku Abela Tasmana. Takisto to nájdete aktuálne varovania týkajúce sa poveternostnej situácie.


Ako sa sem dostať?

Autom

Dostať sa autom na počiatok pobrežnej trasy (či už Marahau alebo Awaroa) je veľmi jednoduché a na obe miesta vedie asfaltovaná cesta.

Cesta z Nelsonu do Marahau trvá zhruba hodinu a pol, do Totaranui (Awaroa) musíte pridať ešte hodinku naviac. Na oboch miestach je k dispozícii parkovisko.

Pre jednodňové výlety, kedy sa vrátite späť na rovnaké miesto, z ktorého ste vyrazili, ide o ideálny spôsob dopravy. Pokiaľ sa však chystáte absolvovať celý 60-kilometrový trek, budete musieť zabezpečiť prepravu auta na druhý koniec trasy alebo prepravu seba späť na začiatok, kde ste nechali auto. Druhý prípad sa dá vyriešiť napríklad vodnými taxi, čo však nie je lacná záležitosť. Lacnejšou alternatívou sú autobusy (oboje viď nižšie).

Autobusom

Autobusová doprava je na Novom Zélande rozšíreným spôsobom dopravy a dá sa dobre využiť aj v prípade, že chcete navštíviť Národný park Abela Tasmana.

Autobusovú dopravu z Nelsonu zabezpečuje viacero spoločností, vrátane najrozšírenejšieho dopravcu na Novom Zélande InterCity. Ďalšími sú Nelson Coachlines, Trek Express alebo Abel Tasman Travel.

Autobusy zabezpečujú nielen dopravu z Nelsonu do parku, ale i medzi jednotlivými dôležitými miestami v parku a jeho okolí. Je tak možné sa autobusom presunúť z jedného konca pobrežnej trasy na druhú a vyzdvihnúť si tam svoje zaparkované auto.

Informácie o odjazdoch autobusov i cenách cestovného nájdete na vyššie uvedených stránkach jednotlivých dopravcov. Ceny sú veľmi podobné, z Nelsonu do Marahau sa pohybuje okolo 20 NZD (12/2016).


Koľko to stojí?

Pokiaľ v parku nebudete prespávať, je vstup doň zdarma.

Pokiaľ v parku prespíte, musíte zaplatiť poplatok za ubytovanie, či už v kempe (14 NZD za osobu) alebo v chatke (32 NZD za osobu) (12/2016). Ubytovanie (i v kempe) je nutné rezervovať vopred cez internet.

Informácie o akutálnych cenách nájdete na týchto stránkach, kde si zároveň ubytovanie môžete zarezervovať.


Kedy sem cestovať?

Turisti navštevujú park celoročne, v zime však teploty nebývajú veľmi príjemné. Naopak špička je v lete (december – február), kedy je tu príjemne teplo a je možné využiť i miestne pláže. V lete sem však chodí najviac ľudí, výhodou je ale lepšia infraštruktúra (napr. viac autobusových spojení, prítomnosť obsluhy v jednotlivých strediskách, atď.).


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Po turistických chodníkoch jedine pešo.

Kajakom

Medzi jednotlivými časťami parku je možné sa prepravovať kajakmi i na kanoe. To vám dá možnosť vidieť park a jeho pláže z inej perspektívy a užiť si tak i trochu vody. Požičovne kajakov a kanoí sú k dispozícii v parku.

Vodným taxi

V parku sa nachádza niekoľko stanovísk, ktoré slúžia ako obslužné centrá, kde sa dá nielen vyspať, ale dá sa medzi nimi prepravovať i malými vodnými člnmi, tzv. vodnými taxi.

Vodným taxi sa taktiež môžete dostať na ostrov Adele a iné ostrovčeky parku.

K dispozícii je niekoľko spoločností prevádzkujúcich vodné taxi v Národnom parku Abela Tasmana – Aquataxi, Seashuttle a Wilsons. Informácie o časoch a cenách nájdete na stránkach jednotlivých spoločností.


Kde sa ubytovať?

Priamo v parku je možné ubytovanie v kempoch (stanoch) alebo chatkách. Oba typy ubytovania sú spoplatnené (14 NZD za osobu v kempe, 32 NZD za osobu v chatke) a je nutné ich rezervovať vopred cez internet (12/2016).

Abel Tasman NP - Chatka na pláži v Anchorage

Abel Tasman NP – Chatka na pláži v Anchorage

Ak neplánujete v parku stráviť noc, môžete nájsť ubytovanie v okolitých dedinkách alebo v mestečku Nelson. Ceny nie sú práve nízke, za izbu pre 2 osoby dáte minimálne 70 NZD za noc (12/2016).

Ušetriť môžete ubytovaním sa cez AirBnB, ceny za izbu pre dve osoby začínajú na 50 NZD (12/2016). Pokiaľ sa zaregistrujete cez tento odkaz, získate AirBnB kredit 22 EUR.

Hotelové ubytovanie (resp. penzióny) môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie