Rumunsko

Korvínov hrad v Hunedoare – navštívte jeden zo siedmich divov Rumunska a väzenie kniežaťa Drakulu

0
Korvínov hrad v Hunedoare

Hrad v Hunedoare, niekedy označovaný aj ako Korvínov hrad (Castelul Corvinilor), je jedným z najväčších hradov v Rumunsku i v Európe. Tento goticko-renesančný hrad je v Rumunsku označovaný za jeden z top siedmich divov krajiny.

Hrad dal postaviť v roku 1446 Ján Huňady, jeden z najmocnejších šľachticov v Uhorsku. Pôvodne na tomto mieste stála malá citadela, ktorú tu postavil maďarský kráľ Karol I. Transformáciou a rozšírením sa z tejto malej citadely stal rozsiahly hrad s veľkým nádvorím a viacerými vežami. Niektoré z nich sú naozaj mohutné a celý hrad bol jedným z najrozsiahlejších v krajine.

Výhľad z hradieb Korvínovho hradu na Hunedoaru

Výhľad z hradieb Korvínovho hradu na Hunedoaru

Zároveň mal aj obrannú funkciu, čo potvrdzovali i jeho dvojité hradby. Nezabúdalo sa však ani na estetickú stránku stavby a hrad bol opatrený farebnými strechami vežičiek a množstvom okien a okienok. Ján Huňady mal hrad ako svoje sídlo a tak si dal záležať na tom, aby vyzeral patrične reprezentatívne. I dnes je tak tento hrad jedným z najkrajších v Rumunsku.

Mučiareň v akcii na Korvínovom hrade v Hunedoare

Mučiareň v akcii na Korvínovom hrade v Hunedoare

V hrade samozrejme nechýbala ani väznica a podľa povestí to bolo práve tu, kde Ján Huňady väznil valašské knieža Vlada III., prezývaného aj Drakula. Neskôr sa situácia obrátila a Drakula vstúpil s Jánom Huňadym do vojenskej aliancie. Vďaka tomuto spojeniu existovali teórie o tom, že tajomný karpatský hrad zo svetoznámeho románu od Brama Stokera o upírovi Drakulovi bol inšpirovaný práve hradom v Hunedoare. V skutočnosti však spisovateľ o tomto hrade nevedel a taktiež ani o Huňadym. Pokiaľ vás Drakula zaujíma viac, môžete si prečítať môj článok o Sighișoare alebo o hrade Bran.

Priekopa s vodným kanálom okolo Korvínovho hradu v Hunedoare

Priekopa s vodným kanálom okolo Korvínovho hradu v Hunedoare

Poďme však späť k Jánovi Huňadymu. Tento šľachtic sa v uhorskej hierarchii dostal tak vysoko, že sa stal poručníkom neplnoletého kráľa Ladislava Pohrobka a v skutočnosti tak vládol maďarskému kráľovstvu. Hrad v Hunedoare tak prispôsobil tomu, aby šlo o dôstojné sídlo vládcu európskej mocnosti. Na hrade sa taktiež nachádza maľba havrana, ktorá podľa legendy inšpirovala k pomenovaniu Huňadyho rodu Corvinus (v latinčine havran = corvus). Prvým nositeľom tohto mena bol Huňadyho syn Matej Korvín, ktorý sa po rôznych turbulentných udalostiach stal dokonca uhorským kráľom a je dobre známy aj u nás. Niektorí historici však uvádzajú meno Corvinus i v súvislosti s jeho otcom, Jánom Huňadym.

Korvínov hrad v Hunedoare z prepojovacieho mostu

Korvínov hrad v Hunedoare z prepojovacieho mostu

Dlhé storočia bol hrad hrdým reprezentantom uhorskej elity v tejto časti kráľovstva, ale utrpel minimálne päť požiarov, pričom z toho posledného a najväčšieho v roku 1854 sa už nespamätal a bol opustený. Nasledujúce desaťročia chátral a stala sa z neho ruina, ktorú zrekonštruovali po viac ako 100 rokoch (teda až po 2. svetovej vojne) pod vedením viacerých architektov. Tí však realizovali skôr svoje predstavy o tom, ako by mal gotický hrad vyzerať a dnešný vzhľad nezodpovedá tomu, ako hrad vyzeral pred storočiami. Stále však ide o veľmi peknú a pôsobivú stavbu, ktorú stojí za to navštíviť.

Nádvorie Korvínovho hradu v Hunedoare

Nádvorie Korvínovho hradu v Hunedoare

Hrad je príťažlivý najmä pri pohľade zvonku, ale trochu menej pri návšteve jeho interiérov. Je treba si uvedomiť, že väčšina stavby bola kompletne zrekonštruovaná, ale stále ide o jeden z najnavštevovanejších hradov v Rumunsku a dokonca tu bolo nakrútených niekoľko medzinárodných filmov. Dôvodom zrejme bola práve gotická malebnosť celého hradu, ktorá po inscenácii filmových záberov priam volá.

Po prejdení prepojovacieho mestu ponad priekopu okolo hradu a vstupnej brány v jednej z jeho veží sa ocitnete na rozsiahlom hradnom nádvorí, z ktorého môžete ľubovoľne prechádzať do jednotlivých častí hradu. Okrem nádvoria má hrad ešte niekoľko ďalších otvorených častí, ktoré sa nachádzajú na jeho okrajoch či na vnútorných častiach múrov a veží. Z týchto si môžete obzrieť hrad z bližšej perspektívy a preskúmať niektoré jeho detaily.

Medzi tie naznámejšie veže patria Osamelá veža (Pustiu) a Buzdugan (toto slovo má rovnaký význam ako “budzogáň” v slovenčine, čiže palcát), ktorá je prezývaná aj Pomaľovaná veža. Obe veže boli postavené ešte v prvej fáze stavby hradu, obe však boli zrekonštruované v 19. a 20. storočí.  Druhá menovaná veža je však zachovanejšia, pretože bol zrekonštruovaný len jej vrchol a pridaná bronzová socha rytiera na jej špičku. Treťou najznámejšou vežou je Njeboisia (preklad tohto srbského mena nie je ťažké si domyslieť), ktorá je obrannou vežou pochádzajúcou z druhej fázy stavby hradu.

Strechy Korvínovho hradu v Hunedoare

Strechy Korvínovho hradu v Hunedoare

Z hradieb hradu a niektorých veží (ktoré sú prístupné verejnosti) sa vám otvorí výhľad na celé okolie. Nie, že by miestna dedinka bola nejak úchvatná a stála za pohľad z vtáčej perspektívy. Zelené okolie a príroda však aspoň trošku rehabilitujú okolité škaredé stavby priemyselného a poľnohospodárskeho charakteru a vďaka tomu si je možné vychutnať pohľad z opevnenia aj vtedy, keď ho občas zablokuje nejaká ta škaredá cisterna.

Interiéry hradu nie sú tak pôsobivé a Korvínov hrad je tak jedným z tých, ktoré zaujmú skôr pri pohľade zvonku, než z vnútra. Vnútorné miestnosti hradu prezrádzajú niečo málo o živote jeho niekdajších obyvateľov. Keďže však hrad slúžil aj ako väzenie, nájdeme tu miestnosti, ktoré tento účel pripomínajú – vrátane mučiarne. Okrem toho sa tu nachádza kaplnka, kde sa odohrávali bohuslužby a samozrejme nechýbajú veľké siene, ktoré slúžili pre slávnostné stretnutia a zhromaždenia. Najväčšou a najprestížnejšou miestnoťou hradu je Sieň rytierov, dôležitou bola i Jedálenská sieň, ktorá je o niečo menšia a nižšia.

Sieň rytierov - reprezentačná miestnosť na Korvínovom hrade v Hunedoare

Sieň rytierov – reprezentačná miestnosť na Korvínovom hrade v Hunedoare

Navyše tu môžete vidieť i niekoľko obytných miestností, ale vzhľadom k faktu, že hrad bol zničený požiarom, tu veľa pôvodného zariadenia a nábytku nenájdete. Nachádza sa tu niekoľko kachlí, ktoré sú však relatívne nové a to isté sa týka nábytku, nástrojov či výzbroje, ktoré sú väčšinou dobovými rekonštrukciami. Medzi expozíciami je i pár reálnych artefaktov, ktoré boli nájdené na zámku a v jeho okolí, je ich však len úplné minimum.

Dá sa preto konštatovať, že estetická hodnota Korvínovho hradu výrazne prevyšuje tú historickú, Nemôžu za to však miestne autority ani architekti, ale jednoducho spomínaný katastrofický požiar, ktorý hrad a jeho útroby poničil v 19. storočí.


Mapa lokalít


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Rumunsku.

K dispozícii je i domovská stránka hradu.


Ako sa sem dostať?

Autobusom

Autobusom sa do Hunedoary dostanete z mestečka Deva (kde sa nachádza celkom pekná pevnosť), cesta trvá asi 40 minút. Z iných miest je potrebné prestúpiť napríklad práve v Deve.

Informácie o spojeniach ako i cenách je možné nájsť na týchto stránkach. Poskytujú veľmi prehľadný spôsob vyhľadávania integrovaných informácií z rôzych autobusových spoločností a taktiež je tu možnosť zakúpiť pre niektoré spoje lístky online.

Vlakom

Priame vlakové spojenie je k dispozícii len z mestečka Simeria. Spojení je veľa a cesta trvá menej ako štvrť hodiny a stojí len niekoľko lei. Pokiaľ cestujete z iného mesta, budete musieť prestúpiť práve v Simerii.

Informácie o vlakových spojoch a cenách je možné nájsť na týchto stránkach (v angličtine, ale bohužiaľ tu nie je možný nákup lístkov online).

Alternatívnou možnosťou sú stránky Rumunských železníc. Na týchto stránkach sa dá lístok i zakúpiť, bohužiaľ sú však len v rumunčine. Pokiaľ však na formulári na hlavnej stránke zadáte údaje odkiaľ a kam chcete cestovať, na nasledujúcej stránke s výledkami vyhľadávania sa už dá prepnúť do angličtiny.

Autom

Dostupnosť Hunedoary autom je dobrá, aj keď leží mimo hlavných ciest. Celkovo sú miestne cesty v dobrom stave, ale sú úzke a jednoprúdové pre každý smer, takže počítajte s tým, že cesta vám bude asi trvať dlhšie, než ukazujú Google Maps.

Parkovať je možné kúsok od hradu.


Koľko to stojí?

Vstupné do hradu stojí 20 RON v mesiacoch november – február a 30 RON v mesiacoch máj – august. V ostatných mesiacoch je vstupné 25 RON (11/2016).


Kedy sem cestovať?

Hrad sa dá navštíviť celoročne.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Po hrade sa dá pohybovať len pešo.


Kde sa ubytovať?

V Hunedoare je k dispozícii niekoľko penziónov, ceny sa pohybujú okolo 20 EUR za izbu pre 2 osoby (11/2016). Obdobné ceny sa pohybujú i v okolitých mestách, či už sa rozhodnete zostať v Arade, Deve alebo Sibiu.

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) môžete trochu ušetriť, rozdiel oproti penziónom je však malý a možností je pomenej, keďže AirBnB tu momentálne nie je veľmi rozšírené.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie