Hora Fudži (v angl. transkripcii aj Mt. Fuji) je ikonou Japonska a pravidelnou súčasťou itinerárov väčšiny turistov, ktorí Japonsko navštívia. Fudži je však trochu špecifická v tom, že ju navštívi viac Japoncov ako cudzincov, takže nejde len o nejakú atrakciu pre zahraničných turistov. Obľúbenosť hory Fudži u Japonocov je spôsobená tým, že je už mnoho storočí považovaná za jednu z troch najposvätnejších hôr v krajine (ostatné dve sú Tate a Haku). Do konca 19. storočia sem mali dokonca zakázaný vstup ženy a to isté platilo aj pre cudzincov. Prvým z cudzincov, ktorý sa na horu dostal, bol preto až v druhej polovici 19. storočia Rutherford Alcock, britský veľvyslanec v Japonsku.
Hora Fudži, nazývaná aj ako Fudžisan alebo Fudžijama (oboje znamená “hora Fudži”), bola už oddávna inšpiráciou pre umelcov, či už básnikov alebo maliarov. Medzi tých najznámejších patria Hirošige a najmä Hokusai, ktorí realizovali každý svoju zbierku 36 pohľadov na sopku Fudži. Prvý pohľad na sopku od Hokusaia je “Veľká vlna Kanagawy“, ktorá je svetoznáma a zrejme ju poznáte i vy. Zoznam všetkých pohľadov od Hokusaia nájdete tu, od Hirošigeho zasa tu.
S príchodom priemyselnej revolúcie prišla popularita sopky i vo viacerých oblastiach priemyslu – inšpirovala napríklad logo automobilky Infiniti alebo počítačovej firmy Atari. Obe sú všeobecne veľmi známe a v oboch prípadoch málokto vie, že sa jedná práve o vyobrazenie najposvätnejšej japonskej hory.
Logo počítačovej firmy Atari, inšpirované sopkou Fudži
Veľká vlna z Kanagawy, prvý pohľad na Fudži od Hokusaia
Z geografického hľadiska je Fudži aktívnou sopkou a jej posledný výbuch datuje do roku 1708. Pri zemetrasení (a následnom tsunami) v roku 2011 sa skúmala možnosť výbuchu sopky Fudži a podľa matematických modelov bol tlak v jej magmovej komore vyšší, ako pri poslednom výbuchu v roku 1707-8. K výbuchu však nedošlo a sopka zatiaľ stále spí a je stále klasifikovaná ako aktívna, s nízkou pravdepodobnosťou erupcie.
Fudži sa týči do výšky do výšky 3776 metrov nad morom a je tak okamžite rozoznateľná medzi ostatnými kopcami v tejto oblasti. Sopka vyzerá medzi menšími vrchmi ako spiaci obor a je impozantná nielen svojou výškou, ale i mohutnosťou. Zároveň je jej vrchol väčšinu roka pokrytý snehom, pričom je v širokom okolí jedinou horou, na ktorej môžete sneh vidieť napríklad na jar alebo na jeseň. Ostatné kopce sú príliš nízke na to, aby si snehovú pokrývku udržali tak dlho. Fudži je tak obrovská, že ju vidieť nielen z väčšiny miest v okolí, ale dokonca i z Tokia.
Už pri príchode k Fudži tak budete vidieť tohto majestátneho obra prakticky zovšadiaľ – či už pôjdete vlakom, autobusom alebo autom. Samotná sopka bola zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO, vrátane viacerých ďalších prírodných a kultúrnych miest v jej okolí. Na sopku je možné vyjsť po turistickom chodníčku, toto je však možné len v lete, keď z hory zmizne snehová pokrývka. V tomto období tu zároveň smerujú davy turistov z Japonska i zo sveta a na nejaké rozjímanie v tichej horskej prírode tu môžete zabudnúť. Veľa ľudí sa sem vydáva už v noci, aby mohli z hory sledovať východ Slnka.
Pokiaľ sa rozhodnete, že na sopku liezť nechcete, prípadne sa sem dostanete v období, keď to kvôli počasiu nebude možné, môžete si stále vychutnať pohľad na ňu z jej bezprostredného okolia. Okolo sopky leží päť jazier, pričom najobľúbenejším z nich je zrejme jazero Kavaguči (Kawaguchi-ko), ktoré slúži často ako základňa pre tých, ktorí chcú na Fudži vyliezť, ale aj pre tých, ktorí si chcú “len” užiť pekný výhľad na Fudži z príjemného prostredia.
Z vlakovej stanice Kawaguchiko sa môžete vybrať po vlastných na druhú stranu jazera, prípadne využiť niektorý z turistických autobusov. Z druhej strany jazera sa vám potom otvorí pohľad na samotné jazero i sopku týčiacu sa za ním. V tomto kritickom momente je treba sa modliť za dobré počasie, lebo nezbedná sopka sa občas zvykne skryť v mrakoch. Počasie môže byť premenlivé a tak sa môže stať to, čo nám – ešte pri ceste vlakom k sopke ju je možné vidieť s krásnou modrou oblohou, ale o štvrť hodiny na to pri jazere ju už halia ťazké mraky.
Aj keď pohľad na Fudži od jazera je absolútne úchvatný, môžete ho ešte umocniť tým, že sem dorazíte v polovici apríla, kedy kvitnú miestne čerešne sakura. Sakury tu kvitnú trochu neskôr, než napríklad v Tokiu, pretože podnebie je tu kvôli vyššej nadmorskej výške chladnejšie. Zároveň však určite vašu pozornosť zaujme okolie jazera, ktoré je lemované množstvom stromov a kvetov. Vďaka tomu je prechádzka po brehu jazera Kavaguči krásne farebným zážitkom, pričom najkrajšia je samozrejme jar, kedy je flóra v plnom kvete, prípadne jeseň, kedy sú listy stromov krásne zafarbené (aj keď stromy v Japonsku hrajú rôznymi farbami takmer počas celého roka).
Najznámejším pohľadom na sopku Fudži je pravdepodobne ten od pagody Čureito (Chureito), ktorá bola postavená v roku 1963 ako mierový pamätník. Táto 5-poschodová pagoda sa síce nijak veľmi nelíši od ostatných, ktoré môžete v Japonsku nájsť, ale v kombinácii s otvoreným výhľadom na horu Fudži poskytuje príležitosť pre vytvorenie dokonalo pohľadnicových (takmer gýčových) fotiek Fudži, obzvlášť pokiaľ sa sem dostanete v polovici apríla, keď kvitnú čerešne. Je však treba mať aj trochu šťastie na počasie, čo sa nám bohužiaľ nepodarilo.
K pagode sa najlepšie dostanete zo stanice Šimo-Jošida (Shimo-Yoshida), od ktorej sa dá k pagode dokráčať po schodoch (alebo po ceste, ktorá je však dlhšia) za asi 15-20 minút. Z jednotlivých častí schodiska je takmer po celej dĺžke možné vidieť horu Fudži. Schodov je takmer 400, ale ten výhľad z vrcholu spoza pagody Čureito stojí za to.
Mapa lokalít
Kde nájsť viac informácií?
Napríklad na stránke o Japonsku.
Ako sa sem dostať?
Výlet k sopke Fudži sa dá absolvovať i ako jednodenný výlet z Tokia. V prípade cesty vlakom však počítajte s tým, že nebudete mať veľa času na návštevu napríklad viac ako jedného jazera, pretože miestny vlak je dosť pomalý. Ako jednodenný výlet sa dá stihnúť napríklad návšteva jazera Kavaguči a pagody Čureito. Pokiaľ zvolíte autobus, budete mať zrejme trošku viac času.
Vlakom
V okolí sopky Fudži sa nachádza niekoľko vlakových staníc, pričom pokiaľ sa rozhodnete navštíviť Kavagučiko či iné jazerá, najlepšou voľbou je vlaková linka Fudžikjuko (Fujikyuko), ktorá však nepatrí pod správu Japonských železníc, takže na ňu neplatí JR Pass. S JR Passom sa dostanete na stanicu Ocuki (Otsuki), kde prestúpite na spomínanú linku Fudžikjuko.
Cesta z Ocuki do Kavagučiko (celá dĺžka trate) stojí 1140 JPY (jednosmerný lístok). K dispozícii sú aj rýchlejšie vlaky express, ktoré sú o trochu drahšie. Najjednoduchšie je preto si kúpiť 2-denný lístok umožňujúci ľubovoľné cestovanie na Fudžikjuko linke počas dvoch dní (vrátane express vlakov) a stojí 2600 JPY (11/2016).
Informácie o odjazdoch vlakov i cenách nájdete na týchto stránkach.
Najbližšia stanica k hore Fudži, ktorá patrí pod spoločnosť JR (a platí na ňu JR Pass), je Gotembra. Aj keď je to odtiaľto blízko k samotnej hore a turistickej cestičke na ňu, je to relatívne ďaleko od jazier, takže sa pred cestou musíte rozhodnúť, či chcete na horu vyliezť alebo preferujete navštíviť jazerá a horu si obzrieť z diaľky od nich.
Autobusom
Autobusové spojenie z Tokia je k dispozícii zo staníc Šindžuku (Shinjuku) a Šibuja (Shibuya) a prevádzkuje ho spoločnosť Keio. Na ich domovských stránkach nájdete informácie o časoch odjazdov i cenách autobusov.
Cesta autobusom trvá asi 2 hodiny a dostanete sa ním k jazeru Kavaguči i k tzv. 5. stanici (5th station), od ktorej sa robí výstup na horu.
Fudži je jedným z mála prípadov, kedy je autobusová doprava v Japonsku efektívnejšia, než tá vlaková.
Koľko to stojí?
Okrem dopravy je výstup na horu Fudži, či návšteva jej okolia, zdarma.
Kedy sem cestovať?
Najlepším obdobím pre návštevu jazier a pre výhľady na sopku sú jar a jeseň. Výstup na vrchol sopky je možný len v lete (júl – august).
Ako sa tu pohybovať?
Pešo
V okolí jazier je možné sa pohybovať aj pešo, ale vzdialenosti medzi jazerami sú príliš veľké, preto sa oplatí využiť miestne autobusy. Na horu sa samozrejme dá dostať len po svojich.
Autobusom
V okolí jazier fungujú turistické autobusové linky so zastávkami okolo jazier pri významných turistických bodoch. Turistické autobusy označené ako zelená (Green Line) a červená (Red Line) linka začínajú na vlakovej stanici Kawaguchiko a cena za celodenný lístok je 1200 JPY (11/2016).
Na druhú stranu jazera sa dostanete červenou linkou, ktorá končí zhruba na opačnej strane oproti mestu, odkiaľ sa potom vracia. Zelenou linkou sa potom dostanete k jazeru Saiko.
Informácie o cenách a časoch odjazdov a ďalšie užitočné údaje nájdete na týchto stránkach.
Kde sa ubytovať?
Veľa ľudí prichádza k jazerám len na jednodenný výlet z Tokia, čo je škoda. Pokiaľ máte možnosť sa zdržať dlhšie, určite ju využite.
Ubytovanie je možné všade v okolí sopky, vrátane samotného mestečka Fudžikavagučiko (Fujikawaguchiko) pri jazere Kavaguči.
Ceny ubytovania v hoteloch v Kavaguči začínajú na 65 EUR za noc a izbu pre 2 osoby. V prípade, že vám stačí lôžko v hosteli či tzv. kapsulovom hoteli, postačí vám zhruba 20 EUR za osobu (11/2016).
Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) veľmi neušetríte, izba pre dvoch vyjde minimálne na 50 EUR za noc (11/2016).
Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Related Posts
-
17. december 2018 -
-
16. január 2017 Hirošima – mesto, kde ľudstvo rozpútalo desivé peklo na Zemi
Pridať komentár Zrušiť
Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.
Najnovšie príspevky z fóra
Najnovšie komentáre
-
Nelson Fahey Veliko Tarnovo – nedobytná pevnosť a hlavné mesto cárov Bulharskej ríše Veliko Tarnovo, with its rich history and cultural significance, feels like a hidden gem in Bulgaria. It’s not overrun by … -
Gio Veliko Tarnovo – nedobytná pevnosť a hlavné mesto cárov Bulharskej ríše Bulharsko mohu jedině doporučit. Krásná, trochu nespravedlivě opomíjená země a skvělí lidé. -
thanchita bhatia Rozprávková a romantická Connemara – to najírskejšie Írsko After reading a few of the blogs on the site, I'm really impressed with your blogging method. I've added it …
Archív
- január 2023 (1)
- december 2019 (1)
- november 2019 (1)
- júl 2019 (1)
- apríl 2019 (2)
- marec 2019 (1)
- február 2019 (1)
- január 2019 (2)
- december 2018 (2)
- júl 2018 (1)
- jún 2018 (1)
- máj 2018 (1)
- apríl 2018 (1)
- marec 2018 (4)
- január 2018 (3)
- december 2017 (3)
- november 2017 (1)
- október 2017 (1)
- september 2017 (3)
- august 2017 (4)
- júl 2017 (2)
- jún 2017 (3)
- máj 2017 (4)
- apríl 2017 (3)
- marec 2017 (4)
- február 2017 (4)
- január 2017 (9)
- december 2016 (8)
- november 2016 (8)
- október 2016 (7)
- september 2016 (9)
- august 2016 (9)
- júl 2016 (8)
- jún 2016 (4)
- máj 2016 (6)
- apríl 2016 (8)
- marec 2016 (9)
- február 2016 (9)
- január 2016 (12)
- december 2015 (12)
- november 2015 (16)
- október 2015 (26)
- september 2015 (29)
2 Comments
Ahoj, super rady, budou se nám hodit na naší cestu do Japonska:-) Asi využijeme tu cestu autobusem a bohužel to uděláme jako jednodenní výlet, holt máme v Japonsku jen 10 dní:-)
Ahoj, urcite si to uzijete i tak, lepsie 1 den ako vobec