Rumunsko

Bran – tajomný hrad v Karpatoch

0
Hrad Bran

Hrad Bran patrí medzi najobľúbenejšie turistické destinácie v Transylvánii a celom Rumunsku. Aj keď si určite takúto pozornosť zaslúži, často je mu venovaná z nesprávnych pohnútok. Hrad je v prvom rade populárny medzi fanúšikmi knihy o Drakulovi od spisovateľa Brama Stokera, pretože prevláda všeobecný názor, že práve sem írsky spisovateľ zasadil dej svojho príbehu.

Aj keď treba uznať, že samotní správcovia hradu Bran túto fámu nijak nepriživujú, inak to vidia predajcovia na miestnom trhu pod hradom – ten sa len hemží všetkým možným, čo súvisí s Drakulom alebo s čertmi (“dracul” v rumunčine znamená aj čert). Ako to však väčšinou býva, realita je trochu inde

Nemeckí rytieri

Prvý hrad, ktorý na mieste toho dnešného stál, bol drevený a postavili ho tu rytieri Nemeckého rádu rytierov v roku 1212. O pár rokov bol však zlikvidovaný nájazdom Mongolov a maďarský kráľ Ľudovít I. dal preto v 14. storočí povolenie postaviť kamenný hrad saským Nemcom, ktorí medzitým osídlili Transylvániu. Osídľovanie tejto časti monarchie Nemcami bolo účelové a pozývali ich sem uhorskí králi, aby tu budovali mestá schopné čeliť nájazdom kočovníkov a Turkov.

Hrad Bran

Hrad Bran

Vznikla tu tak oblasť Sedmohradsko (Siebenbürgen) – sedem miest vybudovaných saskými Nemcami, ktoré mali brániť kráľovstvo pred útokmi zvonku, výmenou za značnú mieru samostatnosti. Viac som o tejto dohode písal v blogu o jednom z týchto siedmich miest, Sighișoare.

Jedným z týchto siedmych nemeckých miesto bol i Kronstadt (dnes Brașov) a práve Nemci z tohto mesta boli tými, ktorí na vlastné náklady neďaleko tohto mesta postavili kamenný hrad Bran. Táto pevnosť sa osvedčila hneď v 15. storočí pri obrane proti Osmanskej ríši. Hrad Bran potom slúžil vojenským a obranným účelom až do 18. storočia.

Nádvorie hradu Bran

Nádvorie hradu Bran

Rumunské kráľovstvo

V 19. storočí vzniklo Rumunské kráľovstvo osamostatnením sa krajiny spod tureckej okupácie. Hrad Bran sa stal spolu s celou Transylvániou súčasťou tohto kráľovstva a v roku 1920 sa stal dokonca kráľovskou rezidenciou a obľúbeným sídlom kráľovnej Márie. Rumunská kráľovská rodina mala úzke príbuzenské vzťahy s kráľovskymi rodinami v Anglicku a Rusku.

Hrad Bran neskôr zdedila Máriina dcéra princezná Ileana, ktorá bola obľúbenou najmä vďaka svojej angažovanosti pri pomoci raneným počas druhej svetovej vojny. Hrad Bran vtedy premenila na nemocnicu.

Kráľovská komnata na hrade Bran

Kráľovská komnata na hrade Bran

Nástup komunizmu

Komunistický režim sa v Rumunsku chopil moci po 2. svetovej vojne a neskôr donútil kráľa Michaela I. abdikovať a celú kráľovskú rodinu odísť do exilu. Tým sa skončila pomerne krátka éra rumunského kráľovstva a takisto Branu ako kráľovskej rezidencie. Hrad znárodnili komunisti a ten zostal štátnym majetkom nielen do pádu komunizmu, ale až do začiatku nového tisícročia.

Nádvorie hradu Bran

Nádvorie hradu Bran

Reštitúcie

Podobne ako u nás, i v Rumunsku prebiehali po prevrate reštitúcie majetkov a v roku 2006 bol reštituovaný i hrad Bran, ktorý tak pripadol do vlastníctva Dominika Habsburského, ktorý je synom a dedičom princeznej Ileany. Aj keď prebehlo niekoľko pokusov zneplatniť toto rozhodnutie, v roku 2009 pripadol hrad definitívne potomkom rumunskej kráľovskej rodiny a títo ho následne otvorili ako múzeum pre verejnosť. Hrad Bran sa tak stal prvým súkromným múzeom v Rumunsku.

Hrad Bran

Hrad Bran

Bran dnes

Hrad Bran je tak dnes verejne prístupný návštevníkom, ktorých sem smerujú davy. Hrad je obľúbenou destináciou nielen turistov zo zahraničia, ale i samotných Rumunov. Je treba uznať, že prehliadka hradu je veľmi dobre zorganizovaná – je tu značený smer prehliadky, takže aj keď tu sú veľké davy, všetci sa pohybujú rovnakým smerom, takže nedochádza k žiadnym problémom s prebíjaním sa oprotiidúcim davom.

Taktiež sú dobre spracované informačné tabule, ktoré sú k dispozícii vo viacerých jazykoch, vrátane angličtiny a nemčiny. Je vidieť, že súkromné vlastníctvo hradu prospieva a aj napriek vyššiemu vstupnému je jeho prehliadka profesionálne zvládnutá. To platí aj pre drobnosti ako sú napríklad WC – čistejšie a modernejšie toalety nenájdete zrejme v celom Rumunsku.

Pri prehliadke hradu nečakajte honosné a veľké sály – predsalen bol pôvodne postavený ako obranná pevnosť a tomu zodpovedá i rozloženie a veľkosť miestností. Kráľovské komnaty sú tak neobyčajne malé a spálňa kráľa (kde je možné vidieť aj kópiu rumunských kráľovských klenotov) nie je oveľa väčšia, ako bežná izba v dnešných domoch.

Skromná a malá komnata princa Nicolasa

Skromná a malá komnata princa Nicolasa

Ostatné komnaty sú dokonca oveľa menšie, takže princovia, princezné a ďalší príslušníci kráľovskej rodiny sa pri pobyte na Brane museli uskromniť. Zaujímavosťou je tajná chodba spájajúca dve úrovne hradu schodiskom, ktoré ústí do knižnice. Jedna časť skrine s knihami slúži ako tajné dvere k tomuto schodisku do dolnej časti hradu.

Tajná chodba ústi za týmito dverami knižnice

Tajná chodba ústi za týmito dverami knižnice

Prehliadka hradu často vedie cez balkóny, z ktorých je možné vidieť vnútorné nádvorie hradu. Aj keď je toto nádvorie celkom malé, z tejto perspektívy je hrad možno najkrajší. Kamenné steny hradu doplnené o drevom lemované balkóny mu dávajú typický stredoveký ráz a vďaka relatívne nedávnej rekonštrukcii sa hrad ukazuje turistom v plnej paráde, ako vyzeral pred stáročiami, keď ho postavili.

Na nádvorí sa okrem studne a ukážkovej mučiarne nachádza aj malý obchodík so suvenírmi.

Bran a legendy

Ako som uviedol na začiatku tohto príspevku, Bran je spojený najmä s legendou o Drakulovi, krvilačnom upírovi z románu od Brama Stokera. Faktom však je, že tento spisovateľ o tomto hrade pravdepodobne nikdy v živote nepočul a sídlom jeho knižného hrdinu je zrejme fiktívny hrad z Karpát. Fanúšikovia Drakulu tak bývajú po návšteve Branu sklamaní, pretože zrejme očakávajú expozície týkajúce sa najmä tohto upíra, prípadne nejakú tu naaranžovanú rakvu alebo niečo podobné. Kurátori hradu im však aspoň trošku vyšli v ústrety a pripravili v jednej z miestností niekoľko informačných panelov o tomto románe.

Čo sa týka skutočného Drakulu, teda valašského princa Vlada III., i jeho spojitosť s hradom je pochybná. Princ (alebo knieža) Vlad III., prezývaný aj Napichovač, pretože napichával svoje obete na kôl, bol skutočným nositeľom prezývky Drakula. Viac sa o ňom môžete dočítať v predchádzajúcom článku o Sighișoare, ktorá bola jeho rodným mestom. Aj keď je možné, že Vlad III. niekoľkokrát miestnym priesmykom prešiel, nie je známe, či niekedy hrad navštívil. Aj o ňom sa však na Brane môžete dočítať pár informácií z informačných panelov o Drakulovi.

Informačné tabule o Drakulovi

Informačné tabule o Drakulovi

Pokiaľ by vás lákalo aspoň čiastočne ísť po stopách Drakulu (samozrejme toho skutočného, nie knižného), môžete sa vydať do neďalekého Râșnova, kde stojí ďalšia pevnosť. Táto pevnosť bola Drakulom skutočne vlastnená.

Hrad Râșnov, majetok princa Drakulu, aj s pôsobivou strašidelnou atmosférou

Hrad Râșnov, majetok princa Drakulu, aj s pôsobivou strašidelnou atmosférou

A čo sa týka dnešného nadpisu – Bran je naozaj tajomným hradom v Karpatoch, avšak len jedným z mnohých. Pokiaľ ste fanúšikmi knihy, ktorú napísal Jules Verne (Tajomný hrad v Karpatoch), čaká vás opäť ďalšie sklamanie – príbeh sa neodohráva na Brane, ale v karpatskej dedinke Verst. Zaujímavosťou je, že Verneov román je starší, ako Stokerova svetoznáma kniha o Drakulovi, ale pritom mu je v mnohých aspektoch veľmi podobný.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Rumunsku.

K dispozícii je taktiež oficiálna stránka hradu Bran.


Ako sa sem dostať?

Autobusom

Autobusom sa dá do dedinky Bran dostať z Brașova z autobusového terminálu č. 2 (Autogara 2), autobusy odchádzajú zhruba každú polhodinu. Cesta autobusom trvá 45 minút a stojí 5 RON.

Autom

Autom sa dá k hradu dostať z Brașova asi za pol hodiny, z Bukurešte trvá ceste okolo 3 hodín. Vzdialenosti nie sú tak veľké, ale cesty v Rumunsku sú obyčajné okresky a z dôvodu nedostatku diaľnic sú presuny pomalšie, než by človek pri danej vzdialenosti očakával.

Pri hrade je dostatok miesta na parkovanie, ale platí sa zaň väčšinou viac ako inde v Rumunsku (3 RON za hodinu).


Koľko to stojí?

Vstupné do hradu stojí 35 RON (5/2016).

Platba kartou je možná.

Parkovanie stojí 3 RON za hodinu (5/2016).


Kedy sem cestovať?

Hrad sa dá navštíviť celoročne, v zime je treba počítať s komplikáciami kvôli snehu a ľadu, cesty môžu byť ťažšie zjazdné.

Je dobré sa vyhnúť víkendom a štátnym sviatkom, kedy sem cestuje množstvo miestnych turistov.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

V areáli hradu je možné sa pohybovať len pešo.


Kde sa ubytovať?

Väčšina turistov a návštevníkov sem prichádza v rámci jednodňového výletu napríklad z Brașova alebo aj z Bukurešte a preto sa ubytováva tam.

V samotnej dedinke Bran je však tiež možné nájsť ubytovanie, pretože oblasť je obľúbená turistami, keďže v okolí sú k dispozícii turistické cestičky.

Ceny za slušný penzión začínajú od 20 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (5/2016), s trochou šťastia sa dajú nájsť dokonca aj za menej.

Hotelové ubytovanie (a penzióny) môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie