Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Rumunsko / Sibiu – hlavné mesto starého Sedmohradska a tak trochu iné Rumunsko
Rumunsko

Sibiu – hlavné mesto starého Sedmohradska a tak trochu iné Rumunsko

29. január 2018 autor 0
Pohľad na Sibiu z veže Luteránskej Katedrály sv. Márie

Rumunské mesto Sibiu nie je v našich končinách veľmi známe a už vôbec nie vyhľadávané ako turistická destinácia. V rámci Rumunska je to však úplne iný príbeh, pretože v Rumunsku je Sibiu vnímané ako najlepšie mesto na život vôbec. Tento postoj domáceho obyvateľstva potvrdil v roku 2008 časopis Forbes, ktorý ho zaradil na 8. miesto medzi najidylickejšie miesta pre život v Európe.

"Schodisková pasáž" v Sibiu

“Schodisková pasáž” v Sibiu

Mestečko s bohatou históriou uprostred Transylvánie je považované za kultúrne centrum krajiny. S asi 150-tisíc obyvateľmi je oveľa pokojnejšie, než uponáhľaná Bukurešť, a rozhodne aj oveľa čistejšie a napríklad s ohľaduplnejšími šoférmi. Sibiu je v porovnaní s “divokým” juhom krajiny jednoducho akousi zelenou oázou pokoja s tisícročným kultúrnym dedičstvom, na ktorom je aj dnes veľmi citeľná jeho hlboká nemecká stopa.

Sedmohradsko (nem. Siebenbürgen) zohralo v stredoveku úlohu nárazníkovej zóny proti nájazdom kočovných kmeňov, no hlavne Turkov. Túto úlohu sa podujali splniť saskí Nemci, ktorých sem pozval uhorský kráľ Ondrej II. práve pre tento účel, výmenou za určitú mieru autonómie. Nemci tu postupne založili niekoľko dedín, z ktorých vzniklo sedem opevnených miest (preto Sedmohradsko), z ktorých tým hlavným sa stal Hermannstadt (založené Hermannom z Norimbergu), dnešné Sibiu.

Malé námestie v Sibiu

Malé námestie v Sibiu

História – prominentné mesto kráľovstva a priekopníci raketového pohonu a elektriny

Prvá zmienka o Sibiu pochádza z konca 12. storočia, kedy sem prišlí práve saskí Nemci a pápež vydal oficiálny dekrét potvrdzujúci autonómiu mesta Cibinium, pomenovanom podľa miestnej riečky. Neskôr však bolo mesto známe viac pod názvom Hermannstadt, podľa jeho vodcu nemeckých osadníkov, ktorí sa tu usídlili.

Význam mesta postupne rástol a Nemci sem priniesli nielen remeselné umenie, ale okrem množstva cechov tu prišla nemecká vzdelanosť a kultúra, spolu s veľkým množstvom nemeckých pedagógov a učiteľov. V 14. storočí už šlo o najvýznamnejšie mesto Sedmohradska a miestni obchodníci a remeselníci prosperovali. Darilo sa taktiež umelcom a vedcom a Sibiu sa stalo prvým mestom v Maďarskom kráľovstve, ktoré malo nemocnicu (1292), školu (1380) a lekáreň (1494).  V tejto dobe ešte zvládali obyvatelia odrážať nájazdy Turkov, ktorí si po zničení Byzantskej ríše a dobytí Konštantínopolu otvorili bránu do Európy a postupovali hlbšie do jej vnútra. V bitke pri Hermannstadte dokázali spojené kresťanské sily poraziť turecké jednotky, šlo však už o predzvesť pádu.

Kamenné uličky a malebné domčeky Dolného mesta v Sibiu

Kamenné uličky a malebné domčeky Dolného mesta v Sibiu

Situácia sa zmenila v 16. storočí. Prosperita mesta síce napredovala ďalej míľovými krokmi a bola tu postavená prvá celulózka na výrobu papiera v Maďarsku (1534) a následne vytlačená prvá kniha v rumunčine (1544). V roku 1551 tu Conrad Haas, považovaný za priekopníka raketového pohonu, urobil niekoľko svojich experimentov. V roku 1570 však vzniklo Transylvánske kniežatstvo, ktoré bolo vazalským štátom Turkov po tom, čo tí dobyli Maďarské kráľovstvo, z ktorého zostalo mimo tureckej sféry vplyvu už prakticky len územie dnešného Slovenska.

Hermannstadt sa neskôr stal oficiálnym hlavným mestom celej Transylvánie a rozkvet mesta pokračoval ďalej i počas tureckej nadvlády a dokoca i po vyhnaní Turkov z Balkánu. Vznikol napríklad prvý pivovar na území Rumunska alebo prvé divadlo v Transylvánii. V roku 1896 tu bolo postavené prvé elektrické vedenie v celom Rakúsku-Uhorsku a neskôr druhá električková linka v celej Európe.

Dnes už tu Nemci dávno majoritu nemajú, pretože väčšina z nich odišla (alebo musela odísť) po 2. svetovej vojne. Aj tak ich tu však dnes žije stále dosť a nemčinu v meste bežne počuť, najmä v kostoloch. Nemcom pochádzajúcim zo Sibiu je i bývalý starosta mesta Klaus Johannis, dnes prezident Rumunska.

Veľké námestie (Piața Mare) v Sibiu - hlavné námestie v meste, úplne vpravo radničná veža

Veľké námestie (Piața Mare) v Sibiu – hlavné námestie v meste, úplne vpravo radničná veža

Horné mesto

Horné mesto je časť Sibiu, ktoré tvorilo opevnenú citadelu a kam sa v prípade útoku mohli stiahnuť obyvatelia mesta a jeho obrancovia v prípade, že by sa nepriateľovi podarilo dostať cez prvé opevnenie do Dolného mesta. Hermannstadt bol jedným z najlepšie opevnených miest v juhovýchodnej Európe a jeho obyvatelia mali na to veľmi dobrý dôvod. Aj keď sa Turkom nakoniec mesto podarilo získať, jeho hradby v hornej časti zostali zachované dodnes.

Okrem hradieb tu môžeme vidieť i niekoľko obranných veží, väčšinou venovaných jednotlivých remeselníckym cechom v meste. V okolí hradieb sa potom nachádzajú kamenné uličky s mestskými domčekmi, niektorými pekne farebnými, inými dosť zanedbanými. Navyše tu stoja taktiež niektoré kultúrne inštitúcie, vrátane filharmónie a niekoľkých múzeí.

Ortodoxná Katedrála sv. Trojice

V Hornom meste sa nachádza i ortodoxná Katedrála sv. Trojice, ktorá je hlavným chrámom Rumunskej ortodoxnej cirkvi v Transylvánii a sídlom miestneho arcibiskupa. Katedrála pochádza z roku 1904 a ako prvý na jej stavbu prispel sumou 1000 zlatých sám cisár František Jozef I. Architektúra katedrály bola inšpirovaná Hagiou Sophiou a zvnútra je bohato zdobená ikonami a zlatom, ako to býva v ortodoxných chrámoch zvykom. A ani zlatý ikonostas nerobí hanbu povesti ortodoxných chrámov. Chrám býva často využívaný aj pre koncerty vážnej hudby, ako je možné vidieť i na fotografiách.

Veľké námestie

Centrálnym a najväčším námestím v Sibiu je Veľké námestie (Piața Mare), ktoré je jedným z najväčších v Transylvánii vôbec. Táto galéria barokového a renesačného umenia pod holým nebom skrýva niekoľko skvostov a predstavuje srdce celého mesta, kde sa vo voľnom čase schádzajú jeho obyvatelia. V barokovom Brukenthalovom paláci z 18. storočia sídlil guvernér Transylvánie Samuel von Brukenthal, po ktorom je palác pomenovaný. Dnes sa tu nachádza Národné Brukenthalovo múzem, ktoré hosťuje množstvo umeleckých diel. Toto múzeum (resp. skôr galéria) bolo otvorené v roku 1817 a je tak jedným z najstarších múzeí na svete.

Okrem Brukenthalovho paláca stojí na námesti jezuitský kostol (viď nižšie) alebo Radničná veža (Turnul Sfatului) z 12. storočia, ktorá kedysi slúžila pre zasadnutia mestskej rady. Dnes však radnica už sídli v budove priamo oproti Brukenthalovmu palácu, vedľa jezuitského kostola. Väčšina ostatných domov na námestí sú potom rezidenčné stavby z obdobia baroka a renesancie. Veľké námestie je veľmi pekné miesto, kde si môžete vyjsť napríklad na dobrý obed a za pekných dní sa najesť i vonku.

Malé námestie

Malé námestie (Piața Mică) sa rozprestiera hneď vedľa toho Veľkého, od ktorého ho oddeľuje Radničná veža a jezuitský Kostol sv. Trojice. Na malom námestí stojí i budova bývalého bitúnku (Casa Artelor). Táto trochu atypická budova, ktorá nezapadá úplne do štýlu budov na námestí, pochádza zo 14. storočia a po zabíjačkách slúžila i ako sklad obilia, ale dokonca aj divadlo. Dnes v tejto budove sídli Múzeum saskej etnografie Emila Sigerusa a spolu s obytnými domami tvorí hranicu námestia.

Jezuitský Kostol sv. Trojice

Pôvodne jezuitský Kostol sv. Trojice oddeľuje Veľké a Malé námestia a pochádza z roku 1733. Táto doba spadá zhruba do obdobia baroka a kostol tento fakt reflektuje i po architektonickej stránke. Jeho interiér i exteriér disponujú typickými barokovými prvkami, aj keď vo vnútri nie je tak bohato dekorovaný, ako barokové chrámy v západnej Európe. V kostole však i tak nájdeme masívne mramorové stĺpy, zlaté predmety a veľké fresky.

Huetovo námestie a luteránska katedrála so slovenskou stopou

Dvojicu Veľké a Malé námestie dopĺňa Huetovo námestie (Piața Albert Huet) a všetky tri tak tvoria v hornej časti mesta centrálny priestor, kde sa schádzajú jeho obyvatelia. Huetovo námestie je najmenšie a je obkolesené niekoľkými významnými budovami, vrátane strednej školy pomenovanej po Samuelovi von Brukenthalovi, o ktorom som už písal vyššie. Jednoznačnou dominantou námestia je luteránska Katedrála sv. Márie.

Táto katedrála je dnes náboženským centrom nemeckej menšiny v meste a jej výstavba trvala 150 rokov. Dokončená bola až v roku 1520, ale začiatok stavby datuje ešte do 14. storočia, takže architektonický štýl je podľa očakávania gotický. To je zjavné na štíhlej a vysokej hlavnej lodi, ľahko lomených oblúkoch a krížovej klenbe na strope. Ide tak o krásnu a majestátnu stavbu, ktorej veža sa čnie do výšky cez 73 metrov a je tak s prehľadom najvyššou stavbou v celom meste.

Výhľad na Sibiu z veže Evanjelickej katedrály sv. Márie - vľavo Radničná veža, uprostred jezuitský Kostol sv. Trojice, vpravo ortodoxná Katedrála sv. Trojice

Výhľad na Sibiu z veže Evanjelickej katedrály sv. Márie – vľavo Radničná veža, uprostred jezuitský Kostol sv. Trojice, vpravo ortodoxná Katedrála sv. Trojice

Na vežu katedrály je možné (za vstupné) vystúpať po schodoch až úplne hore a užiť si nádherný výhľad na celé mesto Sibiu do všetkých strán. Môžete tak vidieť Veľké i Malé námestia zhora, Radničnú vežu alebo ďalšie okolité stavby. Červené šindľové strechy vyzerajú veľmi malebne a veľké hory Cindrelu a Făgărașu na pozadí len dotvárajú príjemnú atmosféru stredovekého mestečka na úpätí hôr.

V katedrále sú pochované významné osobnosti mesta, vrátane starostov alebo grófov. Pochovaný tu je i samotný Samuel von Brukenthal, zrejme najväčšia osobnosť v histórii mesta. Zaujímavosťou je, že v roku 1671 bol v katedrále umiestnený organ vyrobený slovenským remeselníkom. Dnes ho tu však už nenájdete, pretože súčasný organ má nemecký pôvod a pochádza z roku 1915.

Schodisková pasáž

Sibiu je mesto rozdelené na hornú časť (citadela) a dolnú časť. Všetky doteraz spomínané miesta sa nachádzajú v hornej časti a od luteránskej katedrály potom vedie pasáž so schodiskom do dolnej časti mesta. Táto “Schodisková pasáž” (Pasajul Scărilor) je považovaná za najkrajšie a najromantickejšie miesto v meste a preto by ste si ju nemali nechať ujsť. Zároveň tu nájdete i Zlatý sud (Butoiul de Aur), jednu z najznámejších reštaurácií v meste, aj keď patrí skôr do kategórie tých luxusnejších.

Dolné mesto a mestská tržnica

Schodisková pasáž vás privedie von z citadely (Horného mesta) do tzv. Dolného mesta, teda do časti Sibiu, ktorá sa rozprestiera pod centrálnou opevnenou časťou. I dolná časť mesta bola opevnená, takže mesto bolo chránené dvakrát – hradby obkolesujúce dolnú časť mesta dnes však už nenájdete, pretože boli strhnuté kvôli priemyselnej výstavbe. Kedysi však chránili obyvateľov Dolného mesta a v prípade ich prekonania sa obrancovia mohli stiahnuť do hornej časti (citadely), ktorá tvorila jadro pevnosti a posledné útočisko.

Kamenné uličky a trochu ošarpané domy Dolného mesta v Sibiu

Kamenné uličky a trochu ošarpané domy Dolného mesta v Sibiu

Spodná časť mesta je menej rušná než tá horná (ktorá je prakticky centrom), zároveň však pôsobí oveľa malebnejšie, vďaka svojim farebným domčekom so šindľovými strechami a kameňmi dláždenými uličkami. Veľa budov v tejto časti je zanedbaných a v jej uliciach je oveľa menej ľudí, takže celá pôsobí trochu opusteným dojmom, ale aj to jej však pridáva akési čaro. Pôsobí veľmi romanticky a trochu rustikálne a určite stojí za návštevu. Môžete tak nadobudnúť pocit, že sa nachádzate v stredovekej Transylvánii, keď obyvatelia síce žili v prosperite, ale stále nad nimi visiel tieň tureckej hrozby.

V dolnej časti mesta sa pri riečke Cibin rozprestiera taktiež námestie Piaţa Cibin, na ktorom funguje miestna mestská tržnica. Pokiaľ sa tu zastavíte, môžete si nakúpiť rôzne miestne poľnohospodárske výrobky, vrátane ovocia, zeleniny, ale napríklad i medu alebo kvetín.

Skanzen ASTRA

Múzeum tradičnej ľudovej civilizácie ASTRA je múzeom pod otvoreným nebom, kde sú vystavené príklady ľudovej architektúry – drevené domčeky, kostolíky a ďalšie stavby. Jednoducho povedané ide o skanzen, ktorý prevádzkuje inštitúcia ASTRA a spolu so ZOO, ktoré leží hneď vedľa neho, ide o najzaujímavejšie atrakcie Sibiu ležiace mimo historické centrum. Skanzen v Sibiu sa nachádza niekoľko kilometrov od centra mesta, v krásne zelenom parku s obrovským jazerom. V skanzene nájdu návštevníci okolo 340 domov a ide o jeden z najväčších skanzenov v Európe.

Drevené domčeky v skanzene v Sibiu

Drevené domčeky v skanzene v Sibiu

Domčeky v skanzene pochádzajú z rôznych častí Rumunska a patrili rodinám s rôznym sociálnym postavením. Okrem drevených domov poľnohospodárov tu je možné vidieť i domy remeselníkov, vrátane sčasti murovaného domu zámožného zlatníka. Do mnohých domov je možné nahliadnuť, či dokonca vstúpiť. Tieto domy sú kompletne zariadené a je v nich možné vidieť bežný nábytok, ale i rôzne dekorácie či nástroje a náradie. V jednom z domov tak môžete vidieť napríklad tkáčsky stav.

Interiéry dreveného domčeka v skanzene v Sibiu - tkáčsky stav

Interiéry dreveného domčeka v skanzene v Sibiu – tkáčsky stav

Okrem domov nájdete v skanzene i dva kostoly, pričom každý z nich je stále funkčným svätostánkom, kde sa i dnes konajú omše. Kostoly sú vnútri krásne maľované a patria medzi to najkrajšie, čo môžete v skanzene vidieť.

Krásne maľovaný interiér dreveného kostolíka v skanzene v Sibiu - ukrižovanie a apoštoli

Krásne maľovaný interiér dreveného kostolíka v skanzene v Sibiu – ukrižovanie a apoštoli

Ďalšou zaujímavou budovou je základná škola, v ktorej nájdete plne vybavené triedy (stoly, stoličky, tabule, katedra, …) alebo kanceláriu učiteľa. Takisto si môžete prezrieť rôzne školské záznamy staré viac ako sto rokov, vrátane starých vysvedčení.

Takmer sto rokov staré vysvedčenie v drevenej škole v skanzene v Sibiu

Takmer sto rokov staré vysvedčenie v drevenej škole v skanzene v Sibiu

Akýmsi spoločným motívom skanzenu sú paradoxne technológie, najmä mlynské. Pri škole nájdeme niekoľko rôznych modelov vodných mlynov a zariadení nimi poháňaných, vrátane obrovského kováčskeho kladiva (takže ide o také drevené hydraulické kladivo). Okrem modelov tu je však možné vidieť i vodné mlyny a zariadenia v skutočnej veľkosti. Na opačnej strane skanzenu potom stoja za veľkým jazerom veterné mlyny, ktoré takisto zaujmú svojou rôznorodosťou. Nájdeme tu napríklad veterný mlyn, ktorý sa dá podľa potreby a smeru vetra celý otáčať.

Otočný veterný mlyn v skanzene v Sibiu

Otočný veterný mlyn v skanzene v Sibiu

V skanzene je i funkčná krčma a reštaurácia, kde sa môžete občerstviť po náročnom skúmaní ľudovej histórie Rumunska. Tak či onak, skanzen v Sibiu je jednoznačne miestom, ktoré si pri návšteve Rumunska nemôžete nechať ujsť.

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Rumunsku.

Ako sa sem dostať?

Letecky

Sibiu disponuje malým medzinárodným letiskom, na ktoré lietajú pravidelné linky prevažne z Nemecka. Informácie o aktuálnych spojeniach, ktoré sú k dispozícii, nájdete na stránkach letiska.

Autom

Sibiu je dostupné od nás i autom, cesta z Bratislavy je dlhá asi 750 km a dá sa zvládnuť za 7-8 hodín. Cez Maďarsko je celá cesta po diaľnici, v Rumunsku je to o niečo horšie, budete však i tak musieť zaplatiť poplatok za jazdu na miestnych cestách (viac informácií na stránke o cestovaní v Rumunsku).

Autobusom

Z Bukurešte sa dá dostať do Sibiu autobusom za asi 5 hodín a 60 lei (1/2018). Autobusové spojenia (i z iných miest) môžete vyhľadávať na týchto stránkach.

Vlakom

V Sibiu sa nachádza železničná stanica, blízko historického centra. Vlakové spojenia smerujúce sem môžete vyhľadávať na stránkach rumunských železníc.

Koľko to stojí?

Vstupné do veže luteránskej Katedrály sv. Márie sú 3 lei.

Vstupné do Národného Brukenthalovho múzea je 20 lei, len do paláca 6 lei (1/2018).

Vstupné do skanzenu ASTRA je 10 lei (1/2018).

Kedy sem cestovať?

Sibiu sa dá navštíviť  ľahko celoročne, ale transylvánske zimy bývajú dosť tuhé, takže je lepšie sem vyraziť na jar alebo v lete.

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Historické centrum Sibiu je veľmi kompaktné a nie je problém ho preskúmať pešo. Jediné vzdialenejšie atrakcie sú ZOO a skanzen Astra, kam sa budete musieť dostať MHD, autom alebo na bicykli.

MHD

Mestská hromadná doprava v Sibiu je obsluhovaná autobusmi. Prevádzkuje je ich spoločnosť Tursib a informácie o spojeniach a cenách nájdete na ich stránkach. Z centra (alebo zo stanice) sa do ZOO alebo do skanzenu dostanete autobusom č. 13 a cena za jednosmerný lístok sú 2 lei (1/2018).

Autom

Pohybovať sa po historickom centre autom nie je veľmi dobrý nápad, preto pokiaľ pocestujete autom, odporúčam zaparkovať na niektorom z parkovísk, napríklad pri hradbách mesta (zadarmo). Pri skanzene a ZOO sa dá bez problémov zaparkovať na vybudovaných parkoviskách.

Kde sa ubytovať?

V Sibiu a jeho okolí nájdete dosť ubytovacích kapacít, pričom mesto je dobrá základňa pre prieskum okolia mesta veľkej časti Transylvánie. Veľa možností sa ubytovať nájdete i v okolitých malých dedinkách, väčšinou v rodinných penziónoch. Pokiaľ máte auto, ide o najlepšiu možnosť ubytovania, pretože tu zároveň varia pre návštevníkov i domáce jedlo, ktoré je výborné.

Ceny ubytovania v penziónoch v okolí Sibiu začínajú na 22 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (1/2018). Ceny sú tak trošku vyššie, než inde v Rumunsku, ale i tak sú priaznivé. Nájdením ubytovania priamo na mieste môžete ušetriť oproti cenám na rezervačných portáloch.

Ubytovanie cez AirBnB tu síce funguje, ale vzhľadom k cenám ubytovania v penziónoch veľmi neušetríte. Pokiaľ sa zaregistrujete cez tento odkaz, získate AirBnB kredit 22 EUR.

Hotelové ubytovanie (resp. penzióny) môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie