Švajčiarsko

Zürich – najväčšie mesto Švajčiarska, ktorému vládli mníšky

0
Pohľad na centrum Zürichu nad riekou Limmat z mosta Quaibrücke

Zürich je vo svete i u nás tak notoricky známy, že väčšinu ľudí pri jeho názve napadne hneď niekoľko superlatívov, zväčšia súvisiace s jeho ekonomickou silou – najväčší, najbohatší, najdrahší, … Tieto sa samozrejme zakladajú na pravde a Zürich je skutočným ekonomickým centrom celej krajiny. Nielen že je najväčším mestom Švajčiarska, ale sídli tu i množstvo dôležitých finančných i kultúrnych inštitúcií. Napriek tomu, že je tak prakticky srdcom tejto alpskej konfederácie, nie je však jej hlavným mestom (aj keď nie vždy tomu tak bolo).

Zürich pravidelne víťazí v rôznych rebríčkoch kvality života, porovnávajúcich mestá na celom svete a hodnotiacich to, ako dobre sa v daných mestách ľuďom žije. Za popredné (ak nie najvyššie) pozície, ktoré Zürich v týchto rebríčkoch obsadzuje, môžu najmä vysoké príjmy, ktorým sa obyvatelia tohto mesta tešia. Druhým aspektom je potom alpská scenéria a veľmi čisté a prírodné prostredie, v ktorom sa mesto nachádza.

Výhľad na Zürich a Limmat z Grossmünsteru

Výhľad na Zürich a Limmat z Grossmünsteru

Zürich tak pôsobí dojmom malého a malebného mestečka v horách, ale zároveň disponuje obrovskou ekonomickou silou ako jedno zo svetových finančných centier. V porovnaní s inými finančníckymi mestami, ako napríklad Londýn, New York, Singapúr alebo Hong Kong, je Zürich v podstate len malou dedinkou. Táto kombinácia tak vytvára unikátne podmienky pokojného, ale extrémne bohatého mestečka. K tomuto obrazu potom prispievajú ďalšie spoločnosti, ktoré tu založili svoje sídla vďaka lákavým nízkym daniam. Medzi tie najznámejšie zo sveta mimo financií patrí napríklad Google.

Výhľad na Zürich a Zürišské jazero z veže na Uetlibergu

Výhľad na Zürich a Zürišské jazero z veže na Uetlibergu

História – od rímskeho mesta, cez ženský kláštor až k malej agresívnej republike

Aj keď najstaršie objavené stopy ľudského osídlenia Zürichu a jeho okolia datujú až 5. tisícročia pred naším letopočtom, oficiálne sa za počiatok mesta považuje založenie mesta Rimanmi pár rokov pred začiatkom nášho letopočtu. Tí založili mestečko s názvom Turicum, ktoré slúžilo najmä ako hraničné mesto pre výber daní a cla. Mesto je samozrejme nadnesené slovo, v skutočnosti tu stálo len pár drevených chatrčí a pevnosť.

V piatom storočí sem v rámci Veľkého sťahovania národov začali prichádzať germánske kmene, najmä Alamani. Významnou postavou raného stredoveku bol prvý východofranský kráľ Ľudovít II. “Nemec”, ktorý tu založil novú pevnosť (na pozostatkoch tej rímskej) a taktiež opátstvo Fraumünster. Tento ženský kláštor bol priamo podriadený východofranskému kráľovi a postupne získaval rôzne práva, vrátane organizovania trhov a razenia mincí. Opátka kláštora sa tak stala de facto vládkyňou mesta, ktorá nepodliehala žiadnej autorite, okrem spomínaného kráľa.

Pohľad na náprotivný breh Limmatu od Grossmünsteru - Protestantskej katedrály v Zürichu - Vľavo kostol Fraumünster

Pohľad na náprotivný breh Limmatu od Grossmünsteru – Protestantskej katedrály v Zürichu – Vľavo kostol Fraumünster

V 13. storočí získal Zürich tzv. Ríšsku bezprostrednosť, čo znamenalo nezávislosť mesta takmer na úrovni samostatného mestského štátu. Podliehalo len Svätej rímskej ríši, čo bol vlastne formálny a umelý štátny zväzok menších kráľovstiev. Jednotlivé súčaste ríše boli však vysoko autonómne a ostatné krajiny nemohli zasahovať do diania v iných krajinách a preto i Zürich bol de facto samostatným mestským štátom.

O pár rokov neskôr povýšil opátku kláštora na vojvodkyňu cisár Frederik II. a jej moc ešte viac vzrástla. Opátka menovala starostu mesta a riadila razenie mincí.

Nábrežná promenáda okolo rieky Limmat v Zürichu - Mestská radnica

Nábrežná promenáda okolo rieky Limmat v Zürichu – Mestská radnica

Už o sto rokov neskôr však význam a politický vplyv kláštora i opátky upadol a v 14. storočí malo mesto už nezávislého starostu, najmä vďaka narastajúcemu vplyvu miestnych remeselníckych cechov. V tomto období tu vznikol aj Veľký heidelberský spevník, čo je najväčšia zbierka nemeckých básní a piesní z tohto obdobia. Dnes sa nachádza v univerzitnej knižnici v Heidelbergu a jej rozsah a spôsob vyhotovenia len ilustrujú narastajúce bohatstvo mesta.

V polovici 14. storočia sa Zürich stal piatym kantónom Švajčiarskej konfederácie, čo bol veľmi voľný zväzok štátov, ktoré boli opäť de facto nezávislé. Neskôr však Zürich kvôli nárokom na územia v jeho okolí vyhlásil vojnu ostatným kantónom a tie ho samozrejme z konfederácie vykopli. Po viac-menej nerozhodnom konflikte bol uzavretý mier a Zürich bol neskôr opäť prijatý späť do konfederácie. Bol však vždy oveľa individualistickejším kantónom oproti ostatným a stal sa centrom náboženskej reformácie. Ostatné kantóny zostali zväčša katolícke, čo spôsobilo ďalšie trenice medzi nimi a dominantným, ale individualistickým Zürichom.

Jesenná idylka na Uetlibergu

Jesenná idylka na Uetlibergu

Tie mali za následok napríklad ďalšie posilňovanie opevnenia a kruté potlačenie akýchkoľvek revolt voči vedeniu mesta. Sila mesta rástla a situácia dospela nakoniec až tak ďaleko, že Zürich sa vyhlásil samostatnou republikou, ktorej vládlo niekoľko oligarchistických rodín.

Po každom vzostupe príde vždy pád a v ten prípade Zürichu prišiel na konci 18. a začiatku 19. storočia a nemohol zaň nikto iný, než Napoleon. Francúzske vojská vtrhli do Švajčiarska a ukončili “starý režim”. Konfederácia sa rozpadla, ale Zürich prišiel o svoje územia a ekonomickú slobodu. Jeho múry boli strhnuté a mesto bolo začlenené do novej Helvétskej republiky. Tá síce nemala dlhé trvanie, ale predstavovala prototyp novej krajiny, ktorá bola prvýkrát v histórii zjednotená a označená ako Švajčiarsko.

Grossmünster - Protestantská katedrála v Zürichu a vpravo tzv. Vodný kostol (Wasserkirche)

Grossmünster – Protestantská katedrála v Zürichu a vpravo tzv. Vodný kostol (Wasserkirche)

Po zániku Helvétskej republiky bola obnovená konfederácia, tentokrát viacmenej v takej forme, pod akou poznáme Švajčiarsko dnes. Zürich hral v počiatkoch tohto štátneho útvaru významnú rolu a bol niekoľko rokov hlavným mestom Švajčiarska. Druhá polovica 19. storočia a následne i 20. storočie sa potom niesli v znamení rapídneho ekonomického rozvoja a vzniklo tu niekoľko bánk alebo Zürišská burza.

Zürich sa postupne transformoval z malej dedinky na jazere na moderné finančnícke mesto, aj keď si pritom stále zachoval ráz alpského mestečka. V tomto období mesto i celá krajina rozprávkovo zbohatli (svoj podiel na tom majú zaiste aj 2. svetová vojna a nacisti) a dnes je Zürich jedným z najbohatších miest sveta a jeho obyvatelia sa tešia jedným z najvyšších príjmov na svete.

Banka Credit Suisse na ulici Bahnhofstrasse v Zürichu

Banka Credit Suisse na ulici Bahnhofstrasse v Zürichu

Prestížna a najdrahšia Bahnhofstrasse

Zrejme najprestížnejšou ulicou v Zürichu je Bahnhofstrasse (Železničná ulica). Vzhľadom k jej názvu nie je prekvapivé, že začína pri hlavnej zürišskej železničnej stanici a vedie smerom na juh centrom celého mesta. Po ulici jazdia len električky, inak je viac ako kilometrové korzo pešou zónou. Dá sa povedať, že ide o hlavnú ulicu mesta, bulvár vedúci celým jeho srdcom.

Bahnhofstrasse (Železničná ulica) v Zürichu - jedna z najprestížnejších adries v meste a sídlo viacerých bánk luxusných obchodov

Bahnhofstrasse (Železničná ulica) v Zürichu – jedna z najprestížnejších adries v meste a sídlo viacerých bánk luxusných obchodov

Ulica Bahnhofstrasse je sídlom dvoch najväčších švajčiarskych bánk, Credit Suisse a UBS. Takisto sa tu nachádza množstvo obchodov s luxusným tovarom, samozrejme vrátane tých najdrahších výrobcov šperkov a renomovaných švajčiarskych hodiniek.

Táto ulica bola z hľadiska maloobchodného predaja v roku 2011 označená jednou zo štúdií ako najdrahšia ulica v celej Európe a tretia najdrahšia na celom svete. V rebríčku z tohto roka síce trochu klesla (9. najdrahšia na svete), ale stále platí, že nakupovať tu si dovolia len tí naozaj vysokopríjmoví.

Národná banka Švajčiarska na ulici Bahnhofstrasse v Zürichu

Národná banka Švajčiarska na ulici Bahnhofstrasse v Zürichu

To však nebráni tomu, aby ste sa ako turisti prešli po tejto promenáde vyžarujúcej luxus a bohatstvo a užili si trochu atmosféry uponáhľaného centra švajčiarskej ekonomickej metropoly.

Voda v centre spoločenského života

Na náprotivnej strane od stanice končí ulica Bahnhofstrasse pri Zürišskom jazere, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou mesta už od jeho vzniku. Zürišské jazero je napájané horskými prameňmi z alpských hôr, ale nevteká doň žiadna väčšia rieka. Napriek tomu ide o pomerne rozsiahlu vodnú plochu, ktorá má na dĺžku 40 kilometrov (aj keď na šírku len zhruba 3 kilometre, keďže má značne podlhovastý tvar). Nie je však ani zďaleka najväčším jazerom vo Švajčiarsku a nezmestí sa dokonca ani medzi päť najväčších jazier.

Nábrežie Zürišského jazera v Zürichu

Nábrežie Zürišského jazera v Zürichu

Okolo jazera leží niekoľko mestečiek a dediniek, pričom Zürich leží na jeho severnom konci. Voda v jazere je veľmi čistá a v lete sa v ňom s obľubou kúpu miestni obyvatelia i turisti. V iných ročných obdobiach je teplota vody vhodná len pre otužilcov a pre tých zimomrivejších môže byť voda príliš studená i v lete.

Nábrežie Zürišského jazera v Zürichu

Nábrežie Zürišského jazera v Zürichu

Tak či onak patrí nábrežie okolo jazera v Zürichu medzi najobľúbenejšie miesta v meste, kde sa radi chodia za pekného počasia prechádzať tí, čo práve nepracujú na navyšovaní miestneho HDP. Nábrežím prechádza príjemná pešia promenáda, ktorá je lemovaná zeleňou a z ktorej sú krásne výhľady na pokojnú hladinu Zürišského jazera.

Voda z jazera odteká práve cez Zürich, pričom tento odtok tvorí rieku Limmat, pretakajúcu centrom celého mesta. Takisto obe nábrežia tejto rieky patria k obľúbeným miestam pre potulky mestom, pretože sú taktiež lemované promenádami.

V mieste, kde vyteká Limmat z Zürišského jazera, leží námestie Sechseläutenplatz, ktoré je obrovskou (pešou) plochou, kde sa často konajú rôzne kultúrne akcie. Toto námestie je najväčším v centre Zürichu a akýmsi hlavným miestom stretávania sa v meste. V čele námestia stojí Zürišská opera, veľmi pekná neobaroková stavba z roku 1891, keď tu bola postavená na mieste bývalého divadla, ktoré zhorelo. V prípade, že sa vám naskytne možnosť, môžete navštíviť predstavenie v tomto prestížnom opernom a baletnom dome.

Katedrála Grossmünster

Najikonickejšou stavbou celého mesta je protestantská katedrála Grossmünster, ležiaca v centre na brehu Limmatu. Jej dve veže sú vždy okamžite rozpoznateľným a charakteristickým znakom Zürichu. Tento chrám bol podľa založený (ešte ako katolícky) samotným Karlom Veľkým, prvým cisárom Svätej rímskej ríše a jedným z najvýznamnejších stredovekých vládcov v Európe, ktorý položil základy budúceho Francúzska a Nemecka.

Grossmünster - Protestantská katedrála v Zürichu

Grossmünster – Protestantská katedrála v Zürichu

Tento kostol bol neskôr zničený, ale jeho jadro je dodnes súčasťou Grossmünsteru, ktorý bol postavený na jeho pozostatkoch. Grossmünster v preklade znamená Veľký kláštorný kostol, takže je jasné, že bol súčasťou miestneho kláštora. Stavba dnešného kostola začala na ruinách toho predchádzajúceho v roku 1100, ale jeho dostavba trvala viac ako storočie a chrám bol otvorený až v roku 1220.

Pohľad na nábrežie rieky Limmat a Grossmünster - Protestantskú katedrálu v Zürichu

Pohľad na nábrežie rieky Limmat a Grossmünster – Protestantskú katedrálu v Zürichu

Grossmünster hrá významnú rolu v histórii mesta najmä vďaka kazateľovi menom Huldrych Zwingli, ktorý bol pastorom práve v Grossmünsteri. Zwingli bol zároveň iniciátorom kritiky katolíckej cirkvi vo Švajčiarsku a on a jeho nasledovníci nositeľmi jej reformácie. Zwingli tak bol švajčiarskou obdobou Jana Husa a vďaka nemu patrila ešte pred pár rokmi väčšina obyvateľstva Zürichu k príslušníkom Švajčiarskej reformovanej (protestantskej) cirkvi.

Výhľad na Zürich z Grossmünsteru

Výhľad na Zürich z Grossmünsteru

Grossmünster je postavený v románskom štýle, takže jeho interiér pôsobí veľmi masívne a skromne, prípadne až stroho. Vnútorná výzdoba je minimalistická, čo je však aj dôsledok cirkevnej reformácie, počas ktorej boli napríklad odstránené všetky sochy z útrob katedrály. Návšteva interiéru Grossmünsteru tak nebude pre turistu veľmi uchvacujúcim zážitkom. Navyše je tu zákaz fotografovania, takže jeho vnútroný vzhľad bohužiaľ nemôžem ilustrovať.

Kde sa však fotografovať môže a aj to za to stojí, je veža, na ktorú je možné za poplatok (4 CHF) vyliezť po úzkom schodisku. Z jej vrcholu sa vám otvorí výhľad na celé mesto a za jasného dňa odtiaľto môžete vidieť i alpské štíty.

Kostol Fraumünster

Oproti Grossmünsteru leží na opačnom brehu Limmatu kostol Fraumünster, ktorý bol súčasťou ženského kláštora. Tento ženský kláštor bol kedysi hlavným centrom mesta a jeho predstavená bola prakticky vládkyňou Zürichu. Ako som už spomínal vyššie, kláštor založil v roku 853 kráľ Ľudovít II. Nemec, ktorý bol vnukom vyššie spomínaného cisára Karla Veľkého. Kláštor postupne získal rôzne práva, vďaka ktorým sa Zürich stal nezávislým mestským štátom.

Kostol Fraumünster v Zürichu

Kostol Fraumünster v Zürichu

Fraumünster tak zohral veľmi dôležitú rolu najmä v začiatkoch histórie mesta, ale jeho vplyv postupne upadal a jeho koniec prišiel so začiatkom cirkevnej reformácie. Postaral sa oň práve spomínaný pastor Zwingli z Grossmünsteru, ktorý s opátkou kláštora Fraumünster dohodol jeho rozpustenie v roku 1524.

Mestský dom (Stadthaus) v Zürichu

Mestský dom (Stadthaus) v Zürichu

Väčšina budov kláštora bola zbúraných na konci 19. storočia, aby uvoľnili miesto pre Stadthaus (Mestský dom), kde sídli niekoľko mestských inštitúcií. Stadthaus stojí hneď vedľa kostola, ktorý je tak jedinou zachovanou budovou pôvodného kláštora. Kostol Fraumünster je dnes obyčajným farným kostolom, ktorý patrí rovnako ako Grossmünster Švajčiarskej reformovanej cirkvi, takže tu takisto nečakajte nijak ohurujúce dekorácie.

Fraümunster je na rozdiel do Grossmünsteru kostolom gotickým, ale rovnako ako v ňom je tu zakázané fotografovanie.

Námestie Münsterhof pred kostolom Fraumünster v Zürichu

Námestie Münsterhof pred kostolom Fraumünster v Zürichu

Najdekoratívnejším elementom kostola je 5 veľkých vitrážových okien, navrhnutých svetoznámym umelcom Marcom Chagallom v 20. storočí. Pred kostolom potom môžete navštíviť námestie Münsterhof, pomenované práve po niekdajšom kláštore, ktorý tu stál a ktorý mal tak výrazný vplyv pri formovaní Zürichu. Toto malé námestie je dnes predovšetkým domovom niekoľkých menších obchodíkov.

Kostol sv. Petra a najväčšie hodiny na veži v Európe

Trojlístok najvýznamnejších chrámov Zürichu uzatvára Kostol sv. Petra, ležiaci len pár krokov od Framünsteru. Kostol bol založený zrejme v 8. alebo 9. storočí a následne niekoľkokrát zničený a znovu postavený. Súčasná stavba pochádza z 18. storočia (presnejšie z roku 1706) a patrí Evanjelickej reformovanej cirkvi. Ide o prvý kostol, ktorý bol postavený po protestantskej reformácii. Kostol sv. Petra a jeho okolie sú pravdepodobne najstaršou farnosťou v Zürichu.

Kostol sv. Petra v Zürichu a veža s najväčšími hodinami v Európe

Kostol sv. Petra v Zürichu a veža s najväčšími hodinami v Európe

Zaujímavosťou je, že veža kostola nepatrí Evanjelickej reformovanej cirkvi ako samotný kostol, ale majiteľom je mesto Zürich. Táto veža je jedinou stavbou v Zürichu, ktorá má drevenú strechu, a v histórii dlhú dobu slúžila ako požiarna pozorovateľna. Zároveň hodiny na tejto veži dlhé storočia reprezentovali oficiálny čas v meste a celé mesto sa tak muselo riadiť týmto časom.

Kostol sv. Petra v Zürichu a veža s najväčšími hodinami v Európe

Kostol sv. Petra v Zürichu a veža s najväčšími hodinami v Európe

Tieto hodiny držia jeden zaujímavý rekord – s priemerom 8.7 metra sú najväčšími hodinami na veži v Európe. Ďalšou zaujímavosťou je tiež fakt, že pôvodne tieto hodiny ukazovali len hodiny a nie minúty.

Vrch Lindenhof

Hneď vedľa Kostola sv. Petra sa týči kopec s názvom Lindenhof, na ktorom kedysi stálo keltské oppidum, teda osada staršia ako Turicum (mesto založené Rimanmi). Z keltského i rímskeho obdobia tu archeológovia našli niekoľko pozostatkov, pričom Rimania tu dokonca postavili hrad, ktorý tu stál až do stredoveku. Hrad bol neskôr použitý ako zdroj kameňa pre stavbu mestského opevnenia a súkromných domov.

Výhľad vrchu Lindenhof v Zürichu na náprotivnú stranu rieky Limmat

Výhľad vrchu Lindenhof v Zürichu na náprotivnú stranu rieky Limmat

Dnes je Lindenhof verejným námestím a parkom, kde sa ľudia radi schádzajú, prípadne hrajú hry. Najväčšou devízou parku je však terasa s výhľadom na Limmat a jeho náprotivnú stranu, kde môžete vidieť napríklad Grossmünster alebo univerzitu ETH.

Vrch Uetliberg

Pokiaľ máte chuť na oveľa spektakulárnejšie výhľady, zamierte na vrch Uetliberg týčiaci sa na juhozápade mesta. Pokiaľ však očakávate nejaký náročný turistický výstup, budete zrejme sklamaní. Uetliberg sa dá považovať skôr za mestský park než horu s turistickým chodníkom, takže vyjsť sem nedá veľmi zabrať asi ani tehotným ženám alebo dôchodcom.

Výhľad na okolité kopce z vrcholu Uetlibergu

Výhľad na okolité kopce z vrcholu Uetlibergu

Dostať sa sem dá aj vlakom z hlavnej stanice v Zürichu, ktorý končí v stanici Uetliberg, od ktorej je to na vrchol kopca už len pár desiatok metrov. Prechádzka vedie krásnym lesom a končí pri vyhliadkovej veži. Pokiaľ však na ňu nechcete platiť vstupné (2 CHF) alebo sa vám nechce šliapať po schodoch nahor, užijete si nádherné výhľady aj spod nej. Na veži sa vám však otvorí 360-stupňový výhľad nielen na Zürich a jeho jazero, ale i okolité hory a v prípade dobrej viditeľnosti i na vzdialené alpské štíty.

Západ Slnka z terasy v reštaurácii na vrchole Uetlibergu

Západ Slnka z terasy v reštaurácii na vrchole Uetlibergu

Najlepšie je sem zamieriť pred západom Slnka, keď si užijete denný výhľad a počkáte na fascinujúci západ Slnka, napríklad v miestnej reštaurácii, ktorá stojí hneď vedľa vyhliadkovej veže. Reštaurácia je súčasťou hotela, takže pokiaľ máte chuť a dostatok financií, môžete tu stráviť i noc. Okrem hotela a vyhliadkovej veže tu stojí i zürišská televízna veža, ktorá však nie je prístupná verejnosti.

Reštaurácia a hotel na vrchole Uetlibergu

Reštaurácia a hotel na vrchole Uetlibergu

V okolí vrchola sa nachádza niekoľko turistických chodníčkov, ktoré môžete využiť, pokiaľ budete mať chuť na väčšiu fyzickú záťaž. Takisto si tu na svoje prídu fanúšikovia horskej cyklistiky, ktorí tu nájdu niekoľko cyklotrás. Nevýhodou môže byť až príliš dobrá a ľahká dostupnosť, takže tu najmä cez víkend a počas pekného dňa stretnete davy ľudí.

Potulky mestom

Aj keď hlavné pamiatky Zürichu sa dajú zvládnuť vidieť aj za pol dňa, neznamená to, že sa v meste nedá stráviť i viac času bez toho, aby ste sa nudili. Okrem spomínaného výletu na Uetliberg je veľmi príjemnou aktivitou i potulovanie sa samotným mestom, ktoré je veľmi malebné a jeho uličky príjemné. Vyzerá skôr ako také alpské mestečko, než finančná metropola, a preto jeho uličky pôsobia veľmi romanticky.

V uličkách Zürichu

V uličkách Zürichu

V nich sa nachádza okrem množstva obchodíkov i veľa reštaurácií a kaviarní, v ktorých si môžete počas náročného dňa oddýchnuť alebo sa zohriať, ak sa vydáte do ulíc počas chladnejšieho obdobia. Navyše okrem malých uličiek v centre mesta sú príjemnými pre prechádzku i promenády popri rieke Limmat alebo nábrežie Zürišského jazera. Dôležité je samozrejme i počasie, pričom najlepšie šance na pekný deň budete mať v lete. V jeseni je však zasa mesto krásne sfarbené vďaka množstvu stromov a v zime láka na malebné vianočné trhy. A keďže na jar je zasa plné kvitnúcich kvetov, je Zürich ideálnym mestom pre krátky výlet v ktoromkoľvek ročnom období.


Mapa lokalít


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Švajčiarsku.


Ako sa sem dostať?

Lietadlom

Zürišské letisko (ZRH) je najväčším a najfrekventovanejším letiskom vo Švajčiarsku. Lietajú sem prakticky všetky európske národné aerolinky, navyše tu má základňu švajčiarsky národný prepravca Swiss. Môžete sa tak sem dostať priamymi letmi z Viedne (Austrian a Air Berlin) i Prahy (Swiss).

Z letiska je najrýchleším spôsobom dopravy do centra vlak. Stanica je priamo pod letiskom a cesta vlakom na hlavnú stanicu v Zürichu trvá 9-12 minút podľa toho, ktorý vlak zvolíte. Najlacnejší lístok z letiska na hlavnú stanicu stojí 6.80 CHF (12/2016). Aktuálne informácie o cenách lístkov, odjazdoch vlakov, prípadne o možnostiach zakúpenia denných a iných predplatných lístkov nájdete na stránkach zürišskej integrovanej dopravy.

Alternatívou je električka č. 10, ktorá zvládne cestu medzi letiskom a hlavnou stanicou za 37 minút. Cena dopravy na stanicu je rovnaká, výhodou však môže byť možnosť vystúpiť i inde, než len na hlavnej stanici, čo sa hodí v prípade, že máte ubytovanie niekde medzi letiskom a hlavnou stanicou.

Na letisko taktiež jazdí mnoho autobusov, ktorými sa dostanete nielen do centra mesta, ale aj do jeho okrajových častí, prípadne do iných častí kantónu. Pre vyhľadávanie spojení a overenie cien je opäť najlepšie využiť stránky zürišskej integrovanej dopravy.

Autobusom

Autobusom sa do Zürichu dostanete z množstva európskych krajín. Od nás to bude väčšinou s prestupom (v Mníchove), ale sú k dispozícii i priame spoje z Viedne, či dokonca z Bratislavy a Košíc, ktoré prevádzkuje spoločnosť Eurolines.

Z Prahy sa do Zürichu dostanete priamo viacerými spoločnosťami, vrátane Flixbus alebo Nobless Line.

Vlakom

Vlakom sa môžete dostať pohodlne až do centra Zürichu na hlavnú stanicu z mnohých európskych miest, vrátane Viedne. Zo Slovenska a Čiech je nutný vždy aspoň jeden prestup, buď vo Viedni alebo v Mníchove.

Spojenia je najlepšie vyhľadávať na štandardných vyhľadávačoch ako CP alebo Idos.

Treba podotknúť, že vlaková doprava patrí medzi tie najdrahšie spôsoby, ako sa do Zürichu od nás dostať.

Hlavná železničná stanica v Zürichu, od ktorej vedie prestížna Bahnhofstrasse (Železničná ulica)

Hlavná železničná stanica v Zürichu, od ktorej vedie prestížna Bahnhofstrasse (Železničná ulica)

Autom

Auto predstavuje dobrý spôsob pre dopravu do Zürichu za predpokladu, že máte v meste nejak vyriešené parkovanie. Cesta do Zürichu od nás vedie celý čas po diaľnici, takže sa dá zvládnuť napríklad z Prahy za 6-7 hodín.

Ďiaľničná známka vo Švajčiarsku stojí 40 CHF (2016) a existuje len v ročnej verzii. Pokiaľ teda pôjdete do Švajčiarska napríklad v novembri a budete chcieť ísť po diaľnici, budete si musieť zaplatiť ročnú známku platnú vždy len do konca roka.

Benzín a hlavne nafta sú vo Švajčiarsku drahšie ako v susednom Nemecku.


Koľko to stojí?

Vstupné na vežu Grossmünsteru je 4 CHF (12/2016).

Vstup do kostolov je zdarma.

Vstup na vyhliadkovú vežu Uetliberg je 2 CHF (12/2016), pričom sa platí v automate, takže je nutné mať mince. Spiatočný lístok z hlavnej stanice na Uetliberg stojí 17.60 CHF (12/2016).

Prehliadka Opery stojí 10-20 CHF (12/2016) podľa toho, ktorý typ prehliadky si zvolíte. Lístky na jednotlivé predstavenia potom začínajú na 35 CHF, drvivá väčšina z nich však stojí 100 CHF a viac (12/2016).


Kedy sem cestovať?

Aj keď vysokohorská poloha dáva Zürichu pomerne chladné podnebie, dá sa toto mesto bez problémov navštíviť celoročne. Leto je samozrejme najpríjemnejšie z hľadiska teplôt i počasia, zima však môže byť veľmi malebná v kombinácii s vianočnými trhmi. Jar i jeseň sú krásne farebné, vďaka kvetom či farebným listom stromov.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Zürich je dosť malé mesto na to, aby sa dalo poľahky preskúmať i pešo. Ide zároveň aj o najlepší spôsob, ako sa tu pohybovať, aj vzhľadom k vyšším cenám verejnej dopravy.

MHD

Zürišská MHD je veľmi efektívna a spoľahlivá a predstavuje najlepší spôsob prepravy medzi vzdialenejšími časťami mesta. Zároveň treba podotknúť, že ceny dopravy sú vyššie, než bývajú v iných mestách v Európe.

MHD v Zürichu je obsluhovaná autobusmi, električkami, prímestskými vlakmi, lanovkami a loďami.

Pre naplánovanie cesty môžete využiť prehľadné a rýchle stránky Zürišskej integrovanej dopravy.

Na tých istých stránkach nájdete informácie o zónach a cenách dopravy. Cena lístka závisí prave od počtu zón, cez ktoré pocestujete.

Pokiaľ plánujete využívať MHD intenzívne, môžete zvážiť niektorý z denných lístkov.

Autom

Doprava autom po Zürichu nie je veľmi dobrou alternatívou – parkovanie je veľmi drahé a ťažko dostupné a počas špičky tu samozrejme sú zápchy. Je lepšie auto odstaviť na okraji mesta a pokračovať MHD.


Kde sa ubytovať?

Ubytovanie vo Švajčiarsku patrí medzi najdrahšie vôbec a Zürich to len potvrdzuje.

Ceny ubytovania v hoteloch v Zürichu začínajú na 80 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (12/2016).

Ubytovaním cez AirBnB môžete dosť ušetriť, izba pre dvoch sa dá zohnať za 45 EUR za noc (12/2016). Pokiaľ sa zaregistrujete cez tento odkaz, získate na AirBnB kredit 22 EUR.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie