Irán

Yazd – srdce Iránu a bašta pradávneho zoroastrizmu v tieni Veží mlčania

0
Veža mlčania neďaleko Yazdu

Yazd nie je neznámou destináciou pre nikoho, kto aspoň niekedy plánoval cestu do Iránu. Toto mesto býva totiž pravidelnou súčasťou itinerárov pri poznávacích cestách po Iráne. A nevďačí za to len svojej polohe v úplnom centre krajiny (na námestí Markar je vežička označujúca geografický stred Iránu), vďaka čomu je ľahko dostupné z iných obľúbených destinácií, vrátane Isfahánu alebo Širázu. Yazd má množstvo vlastných pamiatok a zaujímavostí, ktoré stoja za cestu sem a nie nadarmo je toto mesto zapísané i na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Posvätný Chrám ohňa najvyššej kategórie v Yazde

Posvätný Chrám ohňa najvyššej kategórie v Yazde

Yazd je známy predovšetkým ako centrum zoroastrizmu, starobylého a tajomného náboženstva, ktoré je považované za najstaršie monoteistické náboženstvo sveta. Predpokladá sa, že toto náboženstvo je staršie ako tritisíc rokov, čo z neho robí jedno z najstarších náboženstiev vôbec a zrejme najstaršie dodnes praktizované. Zoroastrizmus bol hlavným štátnym (ale nie jediným) náboženstvom Perzskej ríše a pred arabskou inváziou bol Yazd jeho duchovným centrom. Po dobytí Arabmi bol zoroastrizmus postupne potláčaný na úkor islamu, ale veľa vyznávačov pôvodného náboženstva utieklo práve do Yazdu a tu im bolo (za špeciálnu daň) povolené náboženstvo ďalej praktikovať. Zrejme práve preto sa tu toto náboženstvo uchovalo dodnes ako stále živé.

Prítomnosť zoroastrizmu je v Yazde zrejmá i vďaka niekoľkým stavbám, o ktorých sa dnes dočítate trochu nižšie v tomto článku. Tými najtypickejšími a najznámejšími sú však samozrejme Veže mlčania. Tieto miesta na vrcholkoch kopcov sú spojené so smrťou, ale dnes sa už nepoužívajú (taktiež sa dozviete prečo).

V pozadí Veža mlčania neďaleko Yazdu, v popredí stará podzemná cisterna (vodná nádrž) s chladiacimi veternými vežami

V pozadí Veža mlčania neďaleko Yazdu, v popredí stará podzemná cisterna (vodná nádrž) s chladiacimi veternými vežami

Yazd je však známy aj vďaka iným vežiam. Veterné veže fungujú ako dômyselná staroveká klimatizácia a dodnes ich môžete vidieť v mnohých iránskych (ale i arabských) mestách. V Yazde sú však veterné veže ako doma a my si dnes povieme, kde môžete vidieť tú najvyššiu v celom Iráne a ako vlastne takáto “klimatizácia” funguje.

Cesta do Yazdu v púšti pomedzi hory

Cesta do Yazdu v púšti pomedzi hory

Veľmi sugestívnym zážitkom však môže byť i príjazd do tohto mesta. Yazd totiž leží uprostred veľmi suchej (v podstate púštnej) oblasti, ktorá miestami pripomína púšte v americkej Nevade či Arizone. Túto podobu zvýrazňujú i miestne hory a jediným rozdielom je snáď fakt, že iránske cesty sú oveľa menšie a prázdnejšie, než tie americké. V tejto púšti sa nachádzajú i takzvané karavanseraje, teda niečo ako hotely pre pocestných, bez ktorých by kedysi ďaleké obchodné cesty cez odľahlé územia boli oveľa ťažšie, ak nie nemožné. Dnes ide skôr o turistickú atrakciu, ktorú môžete navštíviť.

Keďže z tejto cesty mám vo vlastnom archíve len obmedzené fotografické materiály, musel som si vypomôcť archívmi mojich spolucestovateľov Márie H. a Borisa F. a preto by som sa im chcel týmto poďakovať.

História

Yazd bol centrom zoroastrizmu už v staroveku, počas vlády Sasánovcov, ktorí Perzii vládli zhruba štyri storočia. Mesto je pomenované podľa Yazdegerda I., jedného z panovníkov práve z tohto rodu. Dynastiu a vládu rodu Sasánovcov ukončilo dobytie Iránu Arabmi, čo je udalosť, na ktorú Iránci dodnes hľadia s ťažkým srdcom. Arabi do Iránu priniesli islam a mnoho vyznávačov zoroastrizmu utieklo do Yazdu, kde im bolo povolené toto náboženstvo naďalej praktikovať po zaplatení špeciálnej dane.

Yazd sa útočiskom utečencov stával v histórii často, keďže vďaka jeho centrálnej polohe bol dobre dostupný z iných iránskych miest a vďaka svojej izolácii v púšti sa mu vyhli väčšie vojnové konflikty.

Karavanseraj v púšti neďaleko Yazdu

Karavanseraj v púšti neďaleko Yazdu

Mesto navštívil v roku 1272 dokonca i Marco Polo a vo svojej knihe mu venoval krátku zmienku, v ktorej ho vyzdvihuje najmä ako centrum obchodu s hodvábom.

I dnes, keď je Yazd pokojným malým mestečkom, veľká časť jeho príjmov plynie stále z obchodu s hodvábom a hodvábnymi kobercami. Ďalšími artiklami, s ktorými sa tu obchoduje vo veľkom, je keramika, stavebný materiál, šperky a taktiež cukrovinky. Sladkosti z Yazdu sú známe v celom Iráne a kúpou nejakého toho sladkého suveníru určite doma nesklamete nikoho.

Záhrada Dolat Abad v Yazde - kaviareň

Záhrada Dolat Abad v Yazde – kaviareň

Komplex Amira Chakhmaqa

Jednou z najznámejších stavieb Yazdu je komplex Amira Chakhmaqa (Čachmaka) ležiaci na námestí Salman-e-Farsi. Tento komplex pochádza zrejme z 15. storočia a bol postavený na príkaz vtedajšieho guvernéra mesta Amira Chakhmaqa. Táto stavba vznikla pôvodne ako hussainia, čo je duchovné a kultúrne spoločenské centrum, typické pre mestá so šíitskou moslimskou komunitou. Postupne boli pridané i karavanseraj (ubytovňa pre pocestných) a kúpele, ako i ďalšie budovy pre verejnosť, čím vznikol celý komplex.

Komplex Amira Chakhmaqa na námestí Salman-e-Farsi v Yazde býva večer a v noci osvetlený

Komplex Amira Chakhmaqa na námestí Salman-e-Farsi v Yazde býva večer a v noci osvetlený

Táto hussainia je jedna z najväčších v Iráne a jej fasáda zdobí veľkú časť pohľadníc z Yazdu. Tri poschodia sú zaplnené výklenkami s arkádovou klenbou, pričom nad centrálnymi výklenkami sa týčia dva vysoké minarety, na ktoré sa občas dá i vyliezť a pozorovať mesto z vtáčej perspektívy. Pred komplexom je potom možné vidieť tzv. nachl (nakhl), čo je železno-drevená konštrukcia používaná pri slávnostnej procesii počas festivalu Ašúra (Ashura).

Piatková mešita staré centrum mesta

Aj napriek pretrvávajúcemu zoroastrizmu a malej židovskej komunite je samozrejme šíitsky islam zďaleka dominantým náboženstvom v meste a hlavnou (tzv. veľkou) mešitou je Masjid-e-Jameh (Masdžid-e-Džame), v preklade Piatková mešita. Piatok je posvätným dňom moslimov a preto mu je táto mešita z 12. storočia zasvätená. Stavba bola potom zrekonštruovaná a rozšírená v 14. storočí. Minarety tejto mešity sú najvyššími v celej krajine a siahajú do výšky 52 metrov. Minarety, fasáda, kupola i interiéry mešity sú zdobené klasickou modrou a tyrkysovou farbou, typickou pre iránsku architektúru a z hľadiska dekorácie patria medzi to najkrajšie, čo môžete v Yazde vidieť.

Komplex Piatkovej mešity (Masjid-e Jame) v Yazde v noci

Komplex Piatkovej mešity (Masjid-e Jame) v Yazde v noci

V okolí mešity sa rozprestierajú staré uličky mesta, miestami veľmi úzke a malé, tvoriace akýsi labyrint, v ktorom nie je problém sa stratiť. Ak sa však nestratíte, môžete tu naraziť na miestnu tržnicu (souq, resp. bazár) alebo dokonca synagógu. Môžete tu naraziť na ďalšie rôzne pamiatky, vrátane Alexandrovho väzenia (ktoré však v skutočnosti s Alexandrom Macedónskym nemá nic spoločné), väčšina týchto miest je však nezaujímavých a nafúknuté vstupné pôsobí trochu dojmom turistickej pasce.

Uličky starého Yazdu neďaleko Piatkovej mešity (Masjid-e Jame)

Uličky starého Yazdu neďaleko Piatkovej mešity (Masjid-e Jame)

Uličky starého mesta sú väčšinou prázdne, obzvlášť v popoludňajších horúčavách. Netreba sa však báť v nich trochu poblúdiť, pretože Yazd (ako i celý Irán) je veľmi bezpečné mesto a miestni obyvatelia sú veľmi priateľskí a ochotní. Turisti sú pre nich stále raritou a radi sa s nim dávajú do reči (pokiaľ poznajú aspoň pár anglických slovíčok) a takisto veľmi ochotne pózujú pre fotografie.

Veže mlčania

Veže mlčania (Towers of Silence) sú najväčšími svedkami niekdajšej nadvlády zoroastriánskeho náboženstva v tejto krajine. Veže mlčania (alebo Veže ticha) sú nazývané v miestnom jazyku i “dakhme” (dachme) a obvykle stoja (a stáli) na vrcholkoch kopcov. Veža je trochu zavádzajúci názov, keďže ide o kruhovú stavbu, ktorá je oveľa širšia, než je vysoká. Tieto stavby tak na vrcholkoch kopcov tak tvoria akési prstence, vďaka ktorým tieto kopce vyzerajú trochu ako sopky.

Veža mlčania neďaleko Yazdu

Veža mlčania neďaleko Yazdu

Vo vnútri Veží sa nenachádza nič – v ich strede je len vyhĺbený kruhový otvor, ktorý slúžil ich pôvodnému účelu. Zoroastriánske Veže mlčania sú totiž spojené so smrťou. Toto prastaré náboženstvo zaobchádzalo s telesnými schránkami svojich zosnulých podobne, ako napríklad i budhisti v Tibete. Telá jednoducho nechávali vo Vežiach mlčania, v spomínaných otvoroch uprostred, kde ich postupne skonzumovali supy, havrany a iné zvieratá, prípadne kým sa úplne nerozložili. Motivácia však u zoroastriánov bola iná, ako u budhistov – účelom bolo neznesvätiť posvätné živly (oheň, zem, voda) mŕtvymi telami, ktoré boli považované za nečisté.

Vnútro Veže mlčania v Yazde - diera uprostred slúžila na uloženie tela, kde ho potom zožrali supy

Vnútro Veže mlčania v Yazde – diera uprostred slúžila na uloženie tela, kde ho potom zožrali supy

Dnes už tieto praktiky nie je povolené vykonávať, z hygienických ako i praktických dôvodov. Keď zavial správny vietor, zápach rozkladajúcich sa tiel zamoril Yazd, čo nebolo veľmi žiaducim javom. Zoroastriáni tak dnes už musia pochovávať svojich mŕtvych “moderným” spôsobom – do zeme.

Pred Vežami mlčania v Yazde môžete potom vidieť niekoľko ďalších malých stavieb, vrátane starej podzemnej nádrže (cisterny), ktorá je chladená veternými vežami. Tieto veže patria takisto medzi typickú črtu v Yazdu.

Zoroastriánsky Chrám ohňa

Ďalšou budovou, pripomínajúcou prítomnosť starobylého náboženstva v meste, je Chrám ohňa, v miestnom jazyku Ataškadeh (Atashkadeh). Oheň je v zoroastrizme posvätný a najdôležitejší živel a svojím spôsobom predstavuje samotného boha. Preto býva v zoroastriánskych chrámoch oheň pravidelne udržiavaný a konkrétne ten v Yazde údajne horí nepretržite od roku 470 a pochádza šestnástich rôznych zdrojov, vrátane blesku. Oheň bol za dlhé storočia niekoľkokrát premiestnený a v Yazde ho dnes udržiava kňaz, pričom návštevníci iných vyznaní ho môžu vidieť len cez sklo.

Najposvätnejší oheň v Chráme ohňa najvyššej kategórie v Yazde

Najposvätnejší oheň v Chráme ohňa najvyššej kategórie v Yazde

Vo vnútri chrámu sa nachádza malé múzeum a v jeho okolí záhrada s jazierkom. Chrám patrí medzi deväť chrámov najvyššej kategórie v zoroastriánskom náboženstve a je jediným s touto hodnosťou v Iráne. Samotná stavba nie je veľmi stará, pochádza z roku 1934 a (nezoroastriánskej) verejnosti bola sprístupnená zhruba pred 50 rokmi. Na vrchole jej fasády je uprostred umiestnený reliéf typického zoroastriánskeho symbolu farvahár, ktorý predstavuje dobré myšlienky, dobré slová a dobré skutky, základné princípy zoroastrizmu.

Iránska záhrada Dolat Abad a veterné veže

Na záver som si nechal menšiu lahôdku, ktorá zaiste padne dobre počas rozpáleného dňa, ktorých je v Yazde počas roka viac než kopec. Záhrada Dolat Abad (niekedy aj Dowlat Abad) poskytuje výborné útočisko a oddych tým, ktorých už zoroastriánske pamiatky nebavia  a chcú si trošku oddýchnuť v zeleni a chládku. Iránci záhrady milujú a v každom meste ich nájdete hneď niekoľko. Tá v Yazde je jedným z dôvodov, prečo bolo mesto zaradené na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Spolu s hlavnou budovou ju dal vybudovať perzský šach Krim Chan Zand v roku 1750. Záhrade dominuje centrálna nádrž s vodou, v čele ktorej stojí hlavná budova, nad ktorou sa týči chladiaca veterná veža.

V záhrade Dolat Abad v Yazde nájdeme niekoľko chladiacich veterných veží

V záhrade Dolat Abad v Yazde nájdeme niekoľko chladiacich veterných veží

Veterné veže (v perzštine badghir) sú spolu s vežami mlčania jedným z ďalších znakov, ktoré sú pre Yazd charakteristickým zjavom. Uvidíte ich na mnohých miestach, ale práve tá v záhrade Dolat Abad nad hlavnou budovou drží svojimi 33 metrami absolútny primát čo do výšky – v celom Iráne žiadnu vyššiu veternú vežu nenájdete.

Veterné veže (nazývané i lapače vetra) boli známe už v starovekej Perzii a ich účelom je chladenie miestností, prípadne vody. Ide tak o akúsi formu starovekej klimatizácie, ktorá nepotrebuje žiadnu elektrickú energiu. Systém je dômyselný a zároveň veľmi jednoduchý – prúdenie vzduchu ochladzuje vnútro miestnosti, ako i vodnú plochu, ktorá sa často v tejto miestnosti nachádza. V niektorých verziách je voda nevyhnutná, pretože ochladzovanie je zabezpečované jej odparovaním. Preto je efektivita tohto riešenia účinná najmä v suchých oblastiach s nízkou vlhkosťou vzduchu, čo je presne prípad centrálneho Iránu. Iné architektonické riešenia sa zasa spoliehajú na napojenie veží na podzemné tunely, z ktorých je do miestnosti nasávaný studenší vzduch spod zeme a teplejší vychádza von práve veternou vežou. Tak či onak dokáže táto technika udržať vodu v chladenej miestnosti (i samotnú miestnosť) takmer ľadovo studenú i počas najhorúcejšieho leta.


Mapa lokalít


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Iráne.


Ako sa sem dostať?

Letecky

V Yazde sa nachádza malé letisko, obsluhované v podstate len vnútroštátnymi linkami, na ktoré sa letenky dajú kúpiť len priamo v Iráne. Najviac letov je k dispozícii z Teheránu.

Autobusom

Autobusom sa dá do Yazdu dostať z viacerých iránskych miest, vrátane Širázu alebo Teheránu. Zo Širázu trvá cesta asi 6 hodín a stojí okolo 5-7 USD, z Teheránu je doba jazdy asi 10 hodín a cena 15 USD (8/2017).

Z autobusovej stanice sa do mesta dostanete taxíkom. Dávajte si pozor na priekupníkov, ktorí sa snažia turistov nalákať na cestu do mesta zdarma, pričom sa vám snažia nanútiť ubytovanie v niektorom z hotelov, kde majú dohodnutú províziu.

Vlakom

Yazd sa nachádza na vlakovej linke, takže sa sem dá dostať i po železnici z viacerých miest, aj keď železničná sieť v Iráne nie je hustá. Nejaké informácie môžete nájsť na neoficiálnej stránke Iránskych železníc.

Zo stanice sa dostanete taxíkom, prípadne MHD. Dávajte si pozor na priekupníkov, spomínaných vyššie v odstavci o autobusoch.


Koľko to stojí?

Irán nie je pre cestovateľa drahou krajinou a Yazd z tohto štandardu nevybočuje. Slušné ubytovanie sa dá zohnať aj za 20 USD pre 2 osoby za noc, jedlo v reštaurácii bez problémov za 3 USD. Čo v poslednej dobe výrazne zdraželo je vstupné do rôznych atrakcií, ktoré býva často aj 5 USD.

Vzrastajúci turizmus prináša typické negatívne črty i do Iránu a rôzni “podnikavci” sa snažia na úkor turistov často obohatiť premrštenými cenami, ktoré účtujú za všetko. Preto je dobré si ceny zistiť vopred a trvať si na svojom.


Kedy sem cestovať?

Vzhľadom k tomu, že Yazd má suché púštne podnebie, je ideálnym obdobím pre jeho návštevu jar a jeseň, kedy sú teploty najprijateľnejšie. V zime sa pohybujú okolo 15 stupňov, čo je tiež znesiteľné. Najhorším obdobím je leto, kedy teploty bez problémov prekračujú 40-ky.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Yazd je malé mesto a väčšina zaujímavostí sa dá navštíviť aj pešo. Pamätajte na to, že miestne horúčavy sú počas dňa vysoké a väčšina obyvateľov sa v popoludňajšom úpeku venuje sieste.

Výnimkou sú zoroastriánske Veže mlčania, ktoré sa nachádzajú na okraji mesta a pešia návšteva by bola dosť komplikovaná (resp. zdĺhavá).

Taxíkom

Taxíky v Iráne sú lacné vďaka benzínu, ktorý je prakticky zadarmo. Yazd nie je výnimkou a miestni taxikári sú oveľa poctivejší, než v iných častiach sveta. Nepočítajte však s tým, že budú vedieť anglicky, takže pokiaľ nevládnete perzštine, je dobré mať napísaný (arabským písmom) názov destinácie. Pre dopravu na hotel je zasa dobré si v hoteli vyzdvihnúť vizitku, ktorú môžete taxikárovi ukázať.

Pre ceny jázd do jednotlivých destinácií je najlepšie sa opýtať v hoteli, na naše pomery však ide o veľmi nízke sumy.

Autobusom

Yazd disponuje MHD obsluhovanou viacerými autobusovými linkami. Orientovať sa však v ich cestovných poriadkoch môže byť dosť veľký oriešok, pretože aj keď vám napríklad v hoteli poradia, ktorými autobusmi sa dostanete do požadovaných destinácií, čísla autobusov sú uvedené arabskými číslicami (súčasnými arabskými číslicami, nie tými ktoré používame my). Pokiaľ sa v miestnom systéme nejak zorientujete, odmenou bude samozrejme takmer bezplatná doprava – cena cestovného v MHD je veľmi smiešna.


Kde sa ubytovať?

Rezervovať ubytovanie ešte pred príchodom do Iránu môže byť výzva. V podstate máte tri možnosti – rezervovať si ho sami cez niektorý z portálov (je ich pomerne málo), ktoré ubytovanie v Iráne ponúkajú, využiť služby lokálnej agentúry alebo si nájsť ubytovanie až po prílete. Posledná možnosť je určite najlacnejšia a jediné riziko, ktoré teoreticky hrozí, je možnosť vypredania všetkých ubytovacích kapacít v meste. Táto možnosť je však z kategórie veľkej utópie.

Yazd je turistické mesto a hotelov tu nájdete dostatok a vôbec sa nemusíte báť, že by ste ubytovanie nenašli. Ceny sú veľmi nízke (ako v celom Iráne), takže ubytovanie nebude veľkou záťažou pre rozpočet.

Obyčajne odporúčania na konkrétne hotely nedávam, ale nedá mi nepochváliť hotel Silk Road, ktorý je síce skôr pre nenáročných cestovateľov (je vedený ako 2-hviezdičkový), poskytne však svojím ubytovaním výborný zážitok autentického karavanserája. Izby sú situované okolo veľkého nádvoria, kde hostia môžu spoločne tráviť čas s kávou či čajom, alebo produktami výbornej iránskej kuchyne za slušné ceny (súčasťou hotela je i reštaurácia).

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie