Irán

Širáz – mesto perzských básnikov a záhrad

0
Hrobka básnika Saadiho

Širáz je považovaný za jedno z najstarších perzských miest vôbec. Z lokálneho (iránskeho) pohľadu ide o jedno z konzervatívnejších miest, ale zároveň ho vnímajú ako mesto kvetín, záhrad, ale hlavne literatúry a básnikov. Širáz je preto vnímaný ako iránske hlavné mesto umenia a kultúry. Leží v juhozápadnej časti Iránu, asi 200 kilometrov od pobrežia Perzského zálivu. Aj keď Irán nie je v predstavách ľudí zafixovaný ako multikultúrna krajina, opak je pravdou. Širáz je jedným z príkladov, pretože tu žije početná židovská a taktiež kresťanská menšina. Širáz bol v 18. storočí dokonca hlavným mestom celého Iránu.

Do Širázu sme prileteli lokálnym letom z Teheránu. Na letisku si dávame raňajky a keď sa obsluha dozvedela, že sme z “Československa”, pristane nám na stole stojan s československou vlajkou. Následný let hodinový let do Širázu iránskymi aerolinkami stojí asi 25 dolárov.

Je treba priznať, že pri príjazde do Širázu človek nemá pocit, že by vchádzal do nejakej krásne zelenej metropoly, akoby to očakával od mesta prezývaného mestom záhrad a kvetín. Krajina pripomína skôr vyprahnutú hornatú pustinu, ktorej pusté hnedé sfarbenie oslepuje odrazom neustále pražiaceho Slnka. Celú dobu som premýšľal, ako v tejto skalnatej púšti kedysi ľudia prežili a kde vlastne berú vodu. Širázom preteká jediná rieka, ktorá je tzv. sezónna, teda pravidelne vysychá a je v nej voda len časť roku. Širáz však disponuje množstvom podzemnej vody a vďaka tomu tu dokázali prežiť ľudia a dokonca tu môže rozkvitať poľnohospodárstvo. Naviac sa asi 15 km od mesta nachádza veľké (ružové) jazero.

Moje pochybnosti sa tak rozplynú hneď pri návšteve prvej zo záhrad, ktorými je Širáz známy. Konkrétne ide o záhradu obkolesujúcu hrobku básnika Saadiho. Saadi zo Širázu žil v 13. storočí a je považovaný za jedného z najväčších perzských básnikov, ktorého dielo má medzinárodný presah i do európskej literatúry. Medzi jeho obdivovateľov patrili Puškin alebo Goethe. Jeho verše nájdete dokonca i na jednej zo stien sídla OSN v New Yorku. Záhrada, kde sa nachádza jeho hrobka, je oázou pokoja v meste, plnou stromov, kvetov a vodnými kanálikmi. Zároveň pôsobí exoticky vďaka vysokým palmám a orientálnemu mauzóleu s tyrkysovou strechou. Steny mauzólea okolo hrobky sú vyzdobené veršami Saadiho.

O sto rokov neskôr, teda v 14. storočí, pôsobil v Širáze ďalší z veľkých perzských básnikov, Hafez. Tento je zrejme najpopulárnejším básnikom v Iráne a iránskych domovoch je bežné nájsť jeho verše (koľko rodín u nás vlastní nejaké dielo od slovenských klasikov?). Hafez má v Iráne dokonca svoj den, ktorý sa oslavuje 12. októbra. Je pochovaný v záhradách Musalla v Širáze, v hrobke pripomínajúcej trošku grécke chrámy – v podstate ide o baldachýn podporený stĺpmi usporiadanými do kruhu. Na rozdiel od Saadiho si teda Hafez užíva otvorený vzduch. Záhrady Musalla sú obľúbeným miestom miestnych obyvateľov pre pikniky, či romantické prechádzky.

Okrem záhrad sa v meste nachádzajú aj veľmi zaujímave náboženské stavby. Z mešít za zmienku stoja farebná Nasir al-Mulk a kúskami zrkadiel vyzdobená Šach Čeragh (Kráľ svetla), ktorá je zároveň posvätnou hrobkou dvoch bratov prenasledovaných pri perzekúciach proti šiítskym moslimom. Bohužiaľ sme mali smolu a táto mešita bola v dobe našej návštevy zatvorená. Pokiaľ by sa podobná situácia stala i vám, je možné situáciu zachrániť (podobne ako sme to spravili my) návštevou svätyne Ali ibn Hamza, ktorá je vyzdobená rovnako – jej vnútorné steny sú kompletne pokryté malými zrkadielkami, čo celkovo tvorí veľmi zaujímavý a estetický efekt.

Povinnou zastávkou pri každej ceste z/do Širázu je tzv. Koránska brána. Ide o historickú stavbu (dnes z veľkej časti zrekonštruovanú), do ktorej boli vložené dve posvätné knihy islamu. Každý pútnik tak mal prejdením popod túto bránu získať požehnanie koránu pre svoju cestu. Knihy boli medzi svetovými vojnami z brány odstránené a uložené v miestnom múzeu, takže dnes už bohužiaľ prejdením popod bránu nič nezískate. Stále však stojí za krátku zastávku, spolu s priľahlým parkom. V parku sa nachádza hrob ďalšieho básnika, Khwaju Kermaniho.

Ďalšou časťou mesta, ktorú by ste určite mali navštíviť, je Vakil. Nachádza sa tu mešita a verejné kúpele, ktoré dnes slúžia ako múzeum. Je tu tak možné si prehliadnuť fungovanie verejných kúpeľov na blízkom východe pred niekoľkými storočiami. Najväčšou atrakciou však je zrejme miestny bazár, ktorého autenticita je umocnená faktom, že sem chodia nakupovať i miestni obyvatelia, nejedná sa teda úplne typickú turistickú pascu. O menšiu pascu sa môže však jednať v tom zmysle, že uličky bazáru sú spletité a mnohopočetné a tak sa môže stať, že sa tu môže niekto stratiť (ako sa aj stalo nežnejšej časti našej výpravy, ktorá v nákupnom ošiali už nedokázala nájsť cestu na dohodnuté stanovisko).

Len pár krokov od bazáru sa nachádza hrad Arg Karim Chan. Hrad bol postavený v 18. storočí a ako sídlo kráľa Karima Chana z dynastie Zand. Dynastia Zand bola najvýznamnejšou panovníckou dynastiou spojenou so Širázom, ktorá v dobe svojho rozmachu (spomínané 18. storočie) vládla celému Iránu. Zo Širázu kráľ Karim Chan vtedy urobil hlavné mesto a tak mesto prežívalo obnovený rozkvet. Jedným zo znakov tohto rozkvetu je aj spomínaný hrad, ktorý neskôr slúžil ako väzenie. Dnes je tu múzeum, vodná nádrž s fontánkami a niekoľko obchodov so suvenírmi.

Čo sa týka suvenírov, tak tie je najlepšie nakúpiť práve na spomínanom Vakil bazáre. V Iráne sa dá kúpiť mnoho krásnych výrobkov a medzi typické patria vykladané skrinky a obrazy (väčšinou sú vykladané ťavími kosťami alebo slonovinou) nazývané “chatamkari”. Ďalším krásnym suvenírom sú minakari, medené taniere a iné nádoby s veľmi odolným glazúrovaným povrchom, väčšinou modrej farby. Populárne sú tiež mozaiky a polodrahokamy, predovšetkým tyrkys. No a samozrejme najtypickejším a najdrahším darčekom je kvalitný perzský koberec. Ten však odporúčam kupovať len v prípade, že sa v nich naozaj vyznáte, pretože sú veľmi drahé a nikdy neviete, či si neodnášate lacnú napodobeninu. Pre tých, čo preferujú darčeky s obmedzenou trvanlivosťou (ako ja), ponúka Irán nekonečné množstvo rôznych sladkostí. Za všetky spomeniem svoj obľubený “gaz” s pistáciami. Mimochodom pistácie sú jednou z najviac exportovaných plodín z Iránu a Iránci sú na ne veľmi hrdí – takže tie tu môžete nakúpiť taktiež do zásoby a lacno.


Ako sa sem dostať?

Do Širázu lieta niekoľko aeroliniek z oblasti Zálivu, z Dubaja napríklad nízkonákladovky Fly Dubai a Air Arabia. Z Teheránu a iných iránskych miest je možné letieť lokálnymi aerolinkami.


Kedy sem cestovať?

Irán je krajinou, ktorá sa dá navštíviť po celý rok. V Širáze je však v lete výrazne teplo, zatiaľ čo v zime tu môže mrznúť. Preto je najlepším obdobím pre návštevu tohto mesta jar a jeseň.


Kde sa ubytovať?

Rezervovať ubytovanie ešte pred príchodom do Iránu môže byť výzva. V podstate máte tri možnosti – rezervovať si ho sami cez niektorý z portálov (je ich pomerne málo), ktoré ubytovanie v Iráne ponúkajú, využiť služieb lokálnej agentúry alebo si nájsť ubytovanie až po prílete. Posledná možnosť zahŕňa určité riziká, na druhú stranu je určite najlacnejšia.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach HotelsCombined.com.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Iráne.

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie