Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Kanada / Québec – kolíska a “európske” srdce Kanady
Kanada

Québec – kolíska a “európske” srdce Kanady

18. september 2017 autor 0
Hlavná dominanta Québecu - hotel Le Château Frontenac

Hlavné (aj keď nie najväčšie) mesto kanadskej frankofónnej provincie Québec leží na Rieke sv. Vavrinca a patrí medzi najstaršie mestá v Severnej Amerike vôbec. Zrejme aj tomuto faktu vďačí za to, že má viac európsku než americkú atmosféru. Hornatý profil a kľukaté a úzke uličky kontrastujú s typickým mriežkovým plánom ulíc amerických miest. Zároveň je Québec jedným z posledných dvoch miest v Severnej Amerike, ktoré si zachovalo pôvodné mestské opevnenie (tým druhým je mexické Campeche). Aj preto je historické centrum tohto mesta zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Quebéc je občas v angličtine nazývaný i Québec City, aby sa rozlíšilo, či sa jedná o mesto alebo provinciu s týmto názvom. Francúzsky názov by bol potom Ville de Québec, frankofónne obyvateľstvo mu však hovorí jednoducho len Québec, čo je i jeho oficiálny názov. Ten pochádza zo slova “kébec“, ktoré v algonquínskom jazyku miestnych domorodcov znamená “kde sa rieka zužuje”. Takisto názov Kanada nepriamo súvisí s Québecom – “kanata” znamená v miestnom jazyku “dedina” alebo “usadlosť” a týmto názvom bola zrejme označovaná prvá kolónia Francúzov v Severnej Amerike na mieste, kde dnes leží Québec.

Rieka sv. Vavrinca pri pohľade z promenády Dufferin Terrace pred hotelom Château Frontenac v Québecu

Rieka sv. Vavrinca pri pohľade z promenády Dufferin Terrace pred hotelom Château Frontenac v Québecu

Québec je vďaka svojmu historickému centru, ktorého panoráme dominuje hotel Le Château Frontenac (údajne najfotografovanejší hotel sveta), obľúbenou turistickou destináciou nielen zahraničných, ale i kanadských turistov. A obľúbenosť je to zaslúžená – mesto je oveľa pokojnejšie než Montréal, najväčšie mesto provincie a zároveň má príjemnú európsku atmosféru, čo je zrejme zásluha nielen historického centra, ale i oficiálneho jazyka. Väčšina obyvateľov rozpráva francúzsky a je kľudne možné, že aj napriek tomu, že ste v Kanade, na viacerých miestach tu s angličtinou vôbec nepochodíte.

Kamenné uličky dolnej časti (Basse-Ville) Québecu

Kamenné uličky dolnej časti (Basse-Ville) Québecu

História – od irokézskej osady, cez britskú protirevolučnú baštu, až k hlavnému mestu Kanady

Prvú malú pevnosť tu postavili Francúzi v roku 1535, permanentné osídlenie tu však vydržalo len pár rokov, najmä kvôli bojovným domorodcom a tuhým zimám. Natrvalo sa tu Francúzom podarilo usadiť v roku 1608, keď tu francúzsky prieskumník Samuel de Champlain založil na pozostatkoch irokézskej osady Stadacona mesto Québec, ktorému zároveň slúžil ako starosta až do konca života. Samuel de Champlain je považovaný za otca Nového Francúzska, teda francúzskej kolonizácie v Severnej Amerike.

Námestie Place Royale v Québecu, malebné srdce mesta - tu sa údajne vylodil Samuel de Champlain v roku 1608 a mesto založil

Námestie Place Royale v Québecu, malebné srdce mesta – tu sa údajne vylodil Samuel de Champlain v roku 1608 a mesto založil

Tak sa Québec stal kolískou celej frankofónnej časti Kanady a zároveň jedným z najstarších miest v celej Severnej Amerike. Nasledujúce dve storočia kolónia postupne rástla z niekoľkých stoviek na niekoľko tisíc obyvateľov. Zároveň však bola spolu s okolitým územím predmetom neustálych konfliktov s britskými kolonizátormi, ktorí sa Québecu niekoľkokrát zmocnili, aby ho následne Francúzom vrátili v rámci mierových dohôd.

Námestie Place Royale v Québecu - busta francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a miestne mestské múzeum

Námestie Place Royale v Québecu – busta francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a miestne mestské múzeum

Zlom nastal v roku 1763, kedy ho Francúzi stratili už natrvalo, spolu s celým Novým Francúzskom. Tým začala britská nadvláda nad územím dnešnej Kanady, pričom Briti už ovládali veľkú časť dnešných Spojených štátov. Počas Americkej revolúcie a boja za nezávislosť na Británii bolo pôvodným plánom revolucionárov pripojiť k novovytvorenému štátu USA i kanadské provincie. V roku 1775 preto zaútočili na Québec, bránený britskou posádkou. Američania odišli z tejto bitky porazení a práve táto udalosť je označovaná za dôvod, prečo dnes USA a Kanada existujú ako dve samostatné krajiny a nie ako jedna federácia.

Američania sa potom pokúsili získať Kanadu ešte raz (a opäť neúspešne) v roku 1812. Briti sa preto poponáhľali so stavbou citadely v Québecu, ktorá mala posilniť obranyschopnosť mesta. Tá však už viac nemala byť preverená. Québec neskôr v 19. storočí niekoľko rokov fungoval ako hlavné mesto Kanady, naposledy v roku 1866. Od nasledujúceho roku bola už táto úloha pridelená permanentne Ottawe.

Ministerstvo financií provincie Québec sa nachádza v hornej časti mesta (Haute-Ville), priamo oproti hotelu Le Château Frontenac

Ministerstvo financií provincie Québec sa nachádza v hornej časti mesta (Haute-Ville), priamo oproti hotelu Le Château Frontenac

Horné a Dolné mesto

Historické centrum mesta sa v zásade delí na dve časti – Haute-Ville (Horné mesto) a Basse-Ville (Dolné mesto), z čoho sa dá logicky dovtípiť, akú má centrum topografiu. Väčšinu zaujímavostí nájdeme v hornej časti mesta, ale i to dolné rozhodne stojí za návštevu. Malebné uličky a námestíčka sú plné obchodíkov, kaviarní a reštaurácií. Hlavnou “turistickou” uličkou Dolného mesta je Rue du Petit Champlain, plná práve obchodov so suvenírmi a s občerstvením.

Kamenné uličky dolnej časti (Basse-Ville) Québecu - najznámejšou je ulička Rue du Petit Champlain, plná obchodíkov, kaviarní a občerstvení

Kamenné uličky dolnej časti (Basse-Ville) Québecu – najznámejšou je ulička Rue du Petit Champlain, plná obchodíkov, kaviarní a občerstvení

Námestie Place Royale je miestom, kde údajne v roku 1608 zakotvil Samuel de Champlain a založil Québec, prvú francúzsku kolóniu v Amerike a základ Nového Francúzska. Námestíčko je veľmi malebné, s kamennou dlažbou a kamennými domčekmi, a v jeho čele stojí Église Notre-Dame-des-Victoires (Kostol Matky Božej Víťaznej).

Hlavný oltár a opulentná výzdoba sú hlavnými znakmi Katedrálnej baziliky Matky Božej v Québecu

Hlavný oltár a opulentná výzdoba sú hlavnými znakmi Katedrálnej baziliky Matky Božej v Québecu

Najvýznamnejšie budovy mesta však stoja v hornej časti mesta (Haute-Ville), ktorej veľkú časť tvorí citadela a ďalšie stavby skryté v jeho opevnení (jedno z posledných dvoch zachovaných v celej Severnej Amerike). Stojí tu ikona celého mesta – hotel Le Château Frontenac, radnica, citadela, ale napríklad i Katedrálna bazilika Matky Božej, ktorá je hlavným chrámom katolíkov v tejto arcidiecéze. Zároveň ide o najstarší kostol na sever od Mexika a disponuje nádherne zdobeným interiérom.

Le Château Frontenac – najfotografovanejší hotel na svete

Le Château Frontenac (doslova Zámok Frontenac) je zrejme hlavnou ikonou Québecu. Tento hotel s viac ako 600 izbami a 18 poschodiami je prevádzkovaný v rámci reťazca Fairmont (preto je jeho oficiálny názov Fairmont Le Château Frontenac) a aj vďaka svojej veži je charakteristickou stavbou celého mesta. Podľa niektorých údajov je najfotografovanejším hotelom v Severnej Amerike, či dokonca na celom svete.

Hotel bol postavený pre spoločnosť Canadian Pacific Railway (CPR – Kanadská pacifická železnica), ktorá na prelome 19. a 20. storočia stavala hotely priamo pri svojich železničných staniciach na trati vedúcej cez celú Kanadu. Cieľom bolo spopularizovať turizmus a cestovanie po železnici v Kanade, najmä medzi zámožnými klientmi. Preto na hotely postavené spoločnosťou CPR narazíte na viacerých miestach, pokiaľ sa vydáte na cestu skrz Kanadou.

Hotel Le Château Frontenac v Québecu - ikonická stavba mesta z prelomu 19. a 20. storočia

Hotel Le Château Frontenac v Québecu – ikonická stavba mesta z prelomu 19. a 20. storočia

Vráťme sa však k tomu québeckému. Bol postavený a otvorený v roku 1893 podľa návrhu amerického architekta Brucea Pricea. Neskôr bol rozšírený podľa návrhu kanadského architekta Williama Sutherlanda Maxwella o ďalšie časti, vrátane známej veže pochádzajúcej z roku 1924. Meno  hotela odkazuje na Louisa de Buadeho, grófa z Frontenacu, ktorý bol v 17. storočí guvernérom Nového Francúzska.

Vnútorné priestory hotela Le Château Frontenac v Québecu

Vnútorné priestory hotela Le Château Frontenac v Québecu

Hotel je považovaný za najprominentnejšie miesto v meste a slúžil ako miesto konania niekoľkých významných konferencií (vrátane stretnutia Churchilla a Roosevelta počas 2. svetovej vojny pri plánovaní vylodenia v Normandii) a nakrúcania filmov či seriálov. Z jeho veže je naviac výborný výhľad na celé mesto a jeho okolie, keďže hotel sa nachádza v Haute-Ville, teda vyvýšenej časti mesta.

Vnútorné priestory hotela sú sčasti prístupné pre verejnosť, takže pokiaľ nepatríte medzi tých šťastných, čo si v ňom môžu dopriať ubytovanie (od 400 EUR za noc), môžete nahliadnuť aspoň sčasti do jeho luxusu a prejsť sa vstupnými halami a chodbami. Pred hotelom potom začína promenáda Dufferin Terrace z roku 1859, vyzdobená niekoľkými historickými delami, z ktorej je krásny výhľad na spodnú časť mesta a Rieku sv. Vavrinca.

Citadela a Abrahamove pláne

Promenáda Dufferin Terrace vedie od hotela Château Frontenac smerom na juh a končí pri québeckej citadele. Táto pevnosť, miestnymi nazývaná jednoducho “La Citadelle” (Citadela), bola postavená Britmi v rokoch 1820-1850 a mala slúžiť pri obrane mesta proti prípadnému útoku vtedajšieho nepriateľa – Spojených štátov amerických. Američania Québec napadli v roku 1775, ale odišli porazení, navyše v boji stratili svojho významného generála Richarda Montgomeryho.

Aj keď v ďalšej vojne USA proti Kanade (resp. Británii) sa v roku 1812 Američania Québecu vyhli, rozhodli sa Briti posilniť obranu mesta postavením novej citadely. Na mieste, kde citadela stojí, bola postavená pevnosť už v časoch francúzskej kolonizácie. Táto pevnosť bola však slabá, pretože Francúzi považovali vybudovanie plnohodnotnej pevnosti za príliš nákladný a zbytočný projekt. Obdobne uvažovali i Briti, ktorí však po amerických pokusoch o anexiu Kanady zmenili názor a zainvestovali do stavby pevnosti s kasárňami, zbrojnicou, muničným skladom a ďalšími budovami.

Citadela v Québecu funguje aj ako malé vojenské múzeum

Citadela v Québecu funguje aj ako malé vojenské múzeum

Citadela je dnes stále oficiálne vojenským objektom so stálou vojenskou posádkou a zároveň slúži ako oficiálna rezidencia kanadskej kráľovnej (Alžbeta II.) a generálneho guvernéra Kanady, ktorý kráľovnú v krajine zastupuje. Taktiež sa tu pravidelne koná niekoľko vojenských akcií pre verejnosť, vrátane pravidelnej výmeny stráží.

Citadela však v prvom rade funguje ako múzeum a turistická atrakcia a návštevníci si ju môžu obzrieť v rámci organizovanej prehliadky. Počas nej sa dostanete nielen dovnútra citadely, ale i do jej jednotlivých budov. Prehliadky sú vo francúzštine a angličtine a môžete sa vďaka nim tak pozrieť, v akých priestoroch žije generálny guvernér Kanady, prípadne kde sa zdržiaval kráľovský pár počas návštevy v meste.

Výmena stráží pred citadelou v Québecu

Výmena stráží pred citadelou v Québecu

Za citadelou sa rozprestierajú Abrahamove pláne (Plaines d’Abraham), kde sa odohrala rozhodujúca bitka medzi Britmi a Francúzmi, po ktorej sa Briti zmocnili Québecu a následne postupne i celej Kanady. Na pláni a v jej okolí je rozmiestnených množstvo informačných tabulí a nachádza sa tu niekoľko múzeí, vrátane Múzea výtvarných umení, ktoré vlastní diela miestnych umelcov. Úprimne však ani Abrahamove pláne ani miestne múzeá nestoja veľmi za návštevu, pokiaľ na to nemáte nejaký konkrétny špeciálny dôvod.

Vstupné do citadely (s organizovanou prehliadkou) činí 16 CAD (9/2017) a otváracia doba je od 9:00 do 17:00 v období od mája do októbra, prípadne od 10:00 do 16:00 počas ostatných mesiacov.

Parlament – Kanada po britskom vzore

Budova parlamentu v Québecu stojí v hornej časti mesta, hneď za opevnením mesta. Bola postavená v neoklasicistickom štýle (označovanom aj ako francúzsky empír) v roku 1886, aby hostila národný (rozumej provinčný) parlament provincie Québec. Parlament bol po britskom vzore dvojkomorový, zložený z národného zhromaždenia a senátu. Dnes má však Québec už len jednokomorový systém, takže funguje len dolná komora (Národné zhromaždenie – Salle Assembleé Nationale).

Fasádu budovy zdobia sochy významných osobností Québecu, takže plní úlohu pantheónu. Parlament je možné navštíviť v rámci organizovanej a bezplatnej prehliadky, na ktorú je treba sa vopred objednať. Prehliadky sú v angličtine a francúzštine a vyžadujú identifikačný doklad. Prehliadka trvá 45 minút a tá prvá začína každý deň ráno o 9:00, zatiaľ čo posledná zhruba o 16:00.

Morrin Centre – od väznice ku knižnici

Menej známou a veľmi nenápadnou atrakciou je Kultúrne centrum Morrin. Táto budova bola postavená zhruba pred 200 rokmi a pôvodne slúžila ako väznica. Bývalé väzenské cely sú hlavnou atrakciou v budove, ale za návštevu stojí i knižnica. Centrum Morrin totiž dnes hostí jedinú anglofónnu knižnicu v meste, ktorú je možné navštíviť (na rozdiel od bývalého väzenia) zdarma. Informácie o otváracej dobe a cenách vstupného a organizovaných prehliadok nájdete na stránkach Kultúrneho centra Morrin.

Vodopády Montmorency

Pokiaľ v Québecu zatúžite po troche prírody, ale zároveň nemáte dostatok času na to si skočiť do niektorého z okolitých prírodných parkov, môžete zvážiť výlet k vodopádom Montmorency, ktoré sa nachádzajú len pár kilometrov od centra mesta. Hotel Le Château Frontenac je v podstate vidieť od tohto vodopádu veľmi dobre, pokiaľ sa vám pošťastí sem vydať v deň s dobrým počasím a viditeľnosťou.

Vodopád Montmorency neďaleko Québecu

Vodopád Montmorency neďaleko Québecu

Vodopády boli v histórii Québecu svedkami konfliktu medzi Britmi a Francúzmi práve v roku 1759, keď sa odtiaľto Briti neúspešne pokúsili dobyť mesto. Po tom, čo utrpeli pri vodopádoch veľké straty, zaútočili na mesto z vyššie spomínaných Abrahamových plání, z ktorých sa už Britom mesto podarilo získať natrvalo.

Vodopády sú vysoké 84 metrov, čo z nich robí najvyššie vodopády v provincii. K vrcholu vodopádu vedie drevené schodisko a ponad neho vedie pešia lávka, takže si ho návštevníci môžu obzrieť z takmer každého uhla. Pokiaľ sa vám nechce šliapať k vrcholu pešo, môžete využiť i lanovku, ktorá k vrcholu premáva z miestneho (plateného) parkoviska.

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Kanade.

Ako sa sem dostať?

Letecky

Medzinárodné letisko Jeana Lesagea (YQB) sa nachádza na západ od mesta, zhruba 20 minút cesty autom. Pre let sem budete potrebovať minimálne jeden prestup, väčšinou vo Francúzsku. K dispozícii je však i priamy let z Prahy – jedenkrát týždenne túto trasu prevádzkuje spoločnost Transat.

Počet spojení z Európy sem je obmedzený, najmä v porovnaní s Torontom alebo Montréalom. Ceny leteniek z nášho okolia sa pohybujú od 450 EUR vyššie (vrátane priamych letov z Prahy), v závislosti od sezóny.

K dispozícii sú taktiež domáce lety, v podstate z väčšiny významných kanadských miest. Taktiež je sem lieta niekoľko liniek z USA. Väčšinu spojení prevádzkujú spoločnosti Air Canada, WestJet a Air Transat.

Z letiska sa dostanete taxíkom alebo MHD. Ceny taxidopravy sú regulované, cena do historického centra je 34,25 CAD (9/2017). Druhá možnosť stojí len 3,50 CAD (resp. štandardný lístok pre quebeckú MHD), číslo autobusu je 78. Cestovný poriadok týchto autobusov je však veľmi sporadický, preto si ho radšej vopred skonzultujte na stránkach québeckej MHD.

Autobusom

Autobusom sa do Québecu dostanete z viacerých kanadských miest, vyhľadávať spojenia i zakúpiť lístky môžete na stránkach prepravcov, ako napríklad Orléans Express alebo Intercar. Hlavná autobusová stanica sa nachádza neďaleko centra, v rovnakej budove ako hlavná vlaková stanica.

Vlakom

Vlaky nie sú v Kanade obvyklým dopravným prostriedkom, ale Québec je jedno z mála kanadských miest, ktoré má regulárne vlakové spojenie s inými mestami. Po železnici sa sem dostanete z Windsoru, Toronta, Montréalu, ale i Halifaxu. Spojenia na týchto tratiach sú pomerne frekventované a dajú sa vyhľadávať a rezervovať na týchto stránkach.

Hlavná vlaková stanica sa nachádza neďaleko historického centra mesta.

Koľko to stojí?

Québec nevybočuje z kanadského štandardu, čo sa týka cien. To v praxi znamená, že ubytovanie či jedlo tu nepatria medzi najlacnejšie. Na druhú stranu to tu nie je tak zlé, ako napríklad v Skalistých horách (Canadian Rockies) a národných parkoch Banff či Jasper. Ubytovanie sa dá zohnať od 40 EUR za noc (viď nižšie), jedlo od 10 CAD (pokiaľ sa bavíme o rýchlom občerstvení, reštaurácie sú oveľa drahšie).

Tradičná pochúťka poutine (vyslovuje sa rovnako ako priezvisko ruského prezidenta) pozostáva z hranoliek poliatych omáčkou a rozpusteným syrom a dá sa zohnať za 5-6 CAD. Pre rozmaznaného Európana ide však o príšerný pokrm.

Kedy sem cestovať?

Najlepšie počasie a teploty sú samozrejme v lete, aj keď ani vtedy sa nemusíte vyhnúť daždivému počasiu, ako je možné vidieť na fotkách. Naopak zima je v Québecu dlhá a tuhá (taká, akú si väčšinou v súvislosti s Kanadou vybavíme) a preto je lepšie sa jej vyhnúť.

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Centrum Québecu je veľmi kompaktné a nie je problém ho preskúmať pešo.

Autom

Pokiaľ budete ubytovaní ďalej od centra, môže sa zísť vlastná doprava. V samotnom historickom centre sa pohybovať autom veľmi nedá, prípadne dá s veľkými obmedzeniami. Je lepšie zaparkovať na jeho okraji, napríklad v starom prístave. Parkovanie je tu platené.

Auto budete taktiež potrebovať, ak budete chcieť navštíviť vodopády Montmorency, pretože tie sa nachádzajú vyše 10 kilometrov od centra.

MHD

Mestská hromadná doprava v Kanade je na tom podobne, ako v USA – vo väčšine miest nie je veľmi obľúbeným spôsobom dopravy. V Québecu je MHD obsluhovaná autobusmi, jedna cesta stojí 3,50 CAD, celodenný lístok 8,50 CAD (9/2017).

Informácie o aktuálnych cenách a dopravných spojeniach nájdete na týchto stránkach. Vyhľadávanie spojení však funguje cez Google Maps, takže môžete spojenia vyhľadávať priamo tam.

Trajektom

Trajekt premáva cez Rieku sv. Vavrinca z Québecu do Lévisu, ktorý leží na opačnej (pravej) strane tejto rieky. Trajekt prepravuje peších pasažierov i autá a premáva každých 20-30 minút. Je však nepravdepodobné, že ako turisti budete mať dôvod cestovať na náprotivnú stranu rieky do tohto mestečka.

Kde sa ubytovať?

Ubytovanie v Kanade patrí medzi nákladné položky a Québec nie je výnimkou – z rozpočtu vám môže odhryznúť značnú časť. Hotel s dobrým hodnotením sa dá zohnať za zhruba 40 EUR za izbu pre 2 osoby a noc (9/2017). Ceny však môžu kolísať i podľa sezóny a v lete sú spravidla vyššie, preto je lepšie rezervovať s predstihom. Dosť veľké rozdiely v cenách spôsobuje i lokalita, takže je dobré mať auto a môcť si tak dovoliť ubytovanie i ďalej od centra mesta.

Služba AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) je v Kanade veľmi populárna a v Québecu nájdete množstvo príležitostí na ubytovanie cez ňu. Oproti hotelom však veľmi neušetríte, keďže ceny sú podobné. Výhodou však môže byť, že cez AirBnB zoženiete ubytovanie bližšie k centru a získate kontakt s miestnymi obyvateľmi.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie