Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Severné Írsko / Londonderry – mesto Krvavej nedeľe
Severné Írsko

Londonderry – mesto Krvavej nedeľe

11. február 2019 autor 0
Nástenné maľby v štvrti Bogside pripomínajúce Krvavú nedeľu v Londonderry

Severoírske mesto Londonderry a jeho história sú jednými z najevidentnejších príkladov toho, ako je (alebo aspoň bola) rozdelená spoločnosť tohto ostrova. Londonderry leží na hraniciach medzi Severným Írskom (ktoré je súčasťou Veľkej Británie) a samostatnou Írskou republikou. Z tohto dôvodu zrejme miestni obyvatelia oveľa intenzívnejšie sledujú prebiehajúce vyjednávania o Brexite, keďže sa hranica medzi týmito štátmi priam dotýka mesta.

V Írsku (mienené na ostrove) sa môžete stretnúť s dvomi názvami tohto mesta – okrem Londonderry, ktorý je preferovaný unionistami (zástancami zotrvania vo Veľkej Británii a prevažne protestantmi), sa môžeme stretnúť i s názvom Derry, ktorý naopak používajú hlavne nacionalisti (ktorí zhruba korešpondujú s katolíckou populáciou v meste). Derry je poangličtený írsky názov Doire. I z tohto dôvodu sa v Severnom Írsku stretnete s dopravným značením používajúcim dlhší názov, zatiaľ čo pri šoférovaní v samostatnej Írskej republike vás smerové tabule budú navádzať na mesto Derry. Oficiálnym názvom je však Londonderry.

Výhľad z tzv. Kráľovskej bašty v opevnení severoírskeho Londonderry na sever mesta a na katolícku časť Bogside - v pozadí Katedrála sv. Eugena

Výhľad z tzv. Kráľovskej bašty v opevnení severoírskeho Londonderry na sever mesta a na katolícku časť Bogside – v pozadí Katedrála sv. Eugena

História – od kláštora k Problémom

Derry je jedno z najstarších miest v Írsku, podľa niektorých zdrojov dokonca najstarším kontinuálne obývaným mestom celého ostrova. Za jeho počiatok sa považuje 6. storočie, keď tu sv. Kolumba založil kláštor. Nasledujúcich 500 rokov bolo toto miesto hlavne kláštornou osadou, aby sa od 11. storočia začalo pomaly rozvíjať ako mesto.

16. a 17. storočie mali na Írsko i samotné Derry neblahý dopad, pretože boli poznamenané snahou Angličanov o ovládnutie tohto ostrova. Derry bolo dokonca raz vypálené a i to bolo jedným z dôvodov, prečo bola v roku 1613 zahájená výstavba mestského opevnenia, ktoré je možné vidieť v neporušenom stave i dnes. Zhruba v tejto dobe sa anglická vláda snažila o osídlenie mesta podporovateľmi anglickej koruny a zároveň zmenila jeho názov na dnešné Londonderry.

Zároveň boli ulice mesta vovnútri hradieb rozvrhnuté do pravoúhlej mriežky, čo potom následne kopírovali architekti v novozakladaných kolóniách v Amerike.

Ulička v historickom centre mesta Londonderry vo vnútri jeho opevnenia

Ulička v historickom centre mesta Londonderry vo vnútri jeho opevnenia

Turbulentné časy mesto zažívalo i v ďalších storočiach, pričom jeho osud bol často spätý s udalosťami súvisiacimi s dianím na celom ostrove. Po 1. svetovej vojne zbrane v Írsku neutíchli – začala sa Írska vojna za nezávislosť, ktorej výsledkom bolo rozdelenie Írska v roku 1921 na Írsku republiku a Severné Írsko. Londonderry sa tak ocitlo v úlohe pohraničného mesta, ktoré bolo zrazu oddelené medzištátnou hranicou od veľkej časti regiónu, ktorý k nemu historicky priliehal.

Počas 2. svetovej vojny zohralo mesto dôležitú rolu ako vstupný prístav amerických jednotiek prichádzajúcich do Európy. Zaujímavosťou tiež je, že v miestnom prístave skončilo 60 nemeckých ponoriek, ktorých posádky sa po skončení vojny boli nútené vzdať Spojencom.

Radnica (Guildhall) v meste Londonderry - pohľad z brány Shipquay Gate

Radnica (Guildhall) v meste Londonderry – pohľad z brány Shipquay Gate

Desaťročia po skončení vojny neboli pre Derry veľmi pozitívnym obdobím. Mesto sa zmietalo v ekonomickej neistote a vysokej nezamestnanosti. Naviac koncom 60-tych rokov vyeskalovalo napätie, ktorého zdrojom bola nespokojnosť katolíkov (resp. republikánov), ktorí by sa radšej videli ako súčasť nezávislej Írskej republiky, rozprestierajúcej sa len na dohľad z mesta. Najproblémovejšou bola časť mesta zvaná Bogside, obývaná práve katolíckou časťou mesta.

V Bogside sa pravidelne konali demonštrácie, pričom miestna vláda ich občas zakázala, čo viedlo k ešte väčšiemu vyhroteniu situácie. V auguste 1969 vypukla bitka medzi demonštrantmi a políciou a táto udalosť sa neoficiálne považuje za začiatok takzvaných Problémov (The Troubles), čo bolo obdobie nepokojov a bojov medzi unionistami a nacionalistami, presadzujúcimi pričlenenie k Írskej republike.

Magazine Gate (doslova Brána muničného skladu) - najmladšia zo všetkých brán v opevnení Londonderry

Magazine Gate (doslova Brána muničného skladu) – najmladšia zo všetkých brán v opevnení Londonderry

Ďalšou významným dňom bol potom 30. január 1972, keď došlo (opäť v Bogside) k streľbe britských výsadkárov do neozbrojeného davu, následkom čoho zomrelo 14 ľudí. Táto udalosť vošla do histórie ako Krvavá nedeľa (Bloody Sunday), čo inšpirovalo írsku skupinu U2 k zloženiu svetoznámej skladby Sunday Bloody Sunday.

Ďalšie dve desaťročia sa niesli v znamení intenzívnej vojenskej aktivity, ktorá ustala až v 90-tych rokoch. Dnes už ale v meste vládne mier a kľud, i keď rozdelenie mesta na protestantskú Fountain a katolícku Bogside stále existuje. Tento rozdiel však bežný turista zrejme nemá šancu pocítiť a niekdajšie nepokoje pripomína len pár pamätníkov a hlavne nástenné maľby v Bogside.

Nástenné maľby v štvrti Bogside v severoírskom Londonderry (Derry)

Nástenné maľby v štvrti Bogside v severoírskom Londonderry (Derry)

Staré mesto a jeho hradby

Jednou z hlavných atrakcií Londonderry sú jeho hradby, vybudované na začiatku 17. storočia. Dôvodom je fakt, že ide o jediné kompletne zachované mestské hradby v celom Írsku. Ide zároveň o jedny z posledných mestských hradieb postavených v Európe. Ich vybudovanie trvalo 5 rokov a ich obvod je len 1,5 kilometra, takže nie je problém ich celé prejsť behom 20 minút. Vstup na hradby je možný viacerými schodiskami umiestnenými po ich obvode.

Vstup do mesta cez hradby umožňujú štyri pôvodné brány – Bishop’s Gate, Ferryquay Gate, Butcher Gate a Shipquay Gate. Ich pomenovania sú očividne odvodené od toho, aký biznis či aktivita bola prevádzkovaná pri danej bráne (Biskupská brána, Prívozná brána, Mäsiarska brána a Prístavná brána). Neskôr boli pridané ešte tri brány – Magazine Gate, Castle Gate a New Gate.

Prístavná brána (Shipquay Gate) - jedna zo štyroch pôvodných brán v opevnení mesta Londonderry

Prístavná brána (Shipquay Gate) – jedna zo štyroch pôvodných brán v opevnení mesta Londonderry

Vo vnútri hradieb je historické centrum mesta s malými uličkami a historickými budovami. V samotnom centre sa rozprestiera malé námestie The Diamond (Diamant), z ktorého vychádzajú štyri navzájom kolmé ulice, každá smerujúca k jednej z pôvodných brán v opevnení. Námestie vzniklo po tom, čo na tomto mieste zhorela pôvodná radnica, ktorej ruiny boli potom odpratané preč.

Pri prechádzaní sa po hradbách môžete naraziť i na rôzne delá a kanóny a vcelku informatívne panely, ktoré vysvetľujú históriu jednotlivých častí opevnenia a samotného mesta. Zároveň si môžete zo zvýšenej perspektívy prezrieť nielen samotné historické centrum, ale i jeho okolie, vrátane známej štvrte Bogside.

Radnica

Radnica mesta pôvodne stála priamo uprostred historického centra. V 19. storočí však zhorela a vedenie mesta sa rozhodlo postaviť novú radnicu mimo mestských hradieb. Z pôvodnej radnice zostali len ruiny, ktoré boli odpratané a vzniknuté miesto tak vytvorilo priestor, ktoré je dnes reprezentované námestím The Diamond.

Novú radnicu postavili v roku 1890 hneď za bránou Shipquay Gate za 19 tisíc libier. Pôvodný názov stavby bol Victoria Hall, čo malo za cieľ posilniť vnímanie britskej koruny ako dominantnej sily nad ostrovom (alebo aspoň mestom). Tento názov bol objavený na základnom kameni, ktorý bol odkrytý pri rekonštrukcii stavby dokončenej v roku 1912. Táto rekonštrukcia bola nutná tak skoro preto, že v roku 1908 opäť vypukol požiar, ktorý do veľkej miery radnicu zničil (zostala len veža s hodinami).

Prečo sa dnes nazýva radnica Guildhall (Cechový dom), nie je úplne známe. Známe však je, že okrem požiarov bola táto budova i cieľom viacerých bombových (teroristických) útokov počas obdobia Prolémov (The Troubles – viď vyššie časť o histórii mesta).

Kostol sv. Augustína

Na rozdiel od radnice, Kostol sv. Augustína leží vo vnútri hradieb, teda v historickom centre mesta. Presnejšie by sa dalo povedať, že stojí priamo na hradbách tohto mesta. A naozaj, z hradieb je to do záhrad a k priliehajúcemu cintorínu naozaj len pár krokov, pri ktorých nie je ani potrebné prekonávať nejaké prevýšenie. Preto kostol miestni volajú i “Wee Church on the Walls” (Maličký kostol na hradbách).

Kostol má však pre mesto značný historický význam, pretože zrejme stojí na mieste pôvodného kláštora, ktorý bol kedysi srdcom mesta (alebo osady) a ktorého založenie v 6. storočí je považované za založenie celého mesta. Aj keď táto teória nie je stopercentne potvrdená, faktom je, že kostolík stojí na mieste niekdajšieho kláštora, pôvodne nazývaného Dubh Regles (Čierny kostol).

Dnešná podoba kostola pochádza z roku 1872 a je inšpirovaná jeho pôvodným gotickým vzhľadom z 13. storočia.

Katedrála sv. Kolumbu

Druhým kostolom, ktorý si nárokuje tú česť, že o sebe tvrdí, že stojí na mieste pôvodného kláštora mesta Derry, je Katedrála sv. Kolumbu. Táto katedrála je zasvätená sv. Kolumbovi (St. Columba), ktorý bol práve mníchom-zakladateľom mesta Derry. Podľa historikov je však pravdepodobnejšie, že miestom pôvodného kláštora je práve Kostol sv. Augustína, a nie Katedrála sv. Kolumbu.

Nech je to tak či onak, i katedrála má svoj historický význam. Ide o najstaršiu budovu v celom historickom centre, postavenú v rokoch 1628-33. Zároveň šlo o prvú katedrálu v Británii postavenú po protestantskej reformácii v tejto krajine. Taktiež ide o prvú protestantskú katedrálu v západnej Európe.

Súčasťou katedrály je i cintorín s hrobmi viacerých významných osobností mesta a malé múzeum obsahujúce dôležité listiny mesta, pozbierané za posledné štyri storočia.

Katedrála sv. Eugena

Až do roku 1829 bola po protestantskej reforme vo Veľkej Británii (a tým pádom i v Írsku) zakázaná stavba katolíckych katedrál. Práve v tomto roku však parlament prijal uznesenie, ktoré zrovnoprávnilo postavenie katolíkov v Britskom kráľovstve. Vďaka tomu mohla byť v roku 1849 započatá stavba katolíckeho hlavného chrámu diecézy v Derry, zasväteného sv. Eugenovi.

Na stavbu Katedrály sv. Eugena sa zložili nielen občania mesta, ale prispeli ľudia z celého Írska či dokonca z Ameriky. Katedrála bola oficiálne otvorená v roku 1873, ale ešte jej stále chýbali niektoré časti, na ktoré sa vyzbierali financie až neskôr – napríklad farebné vitrážové okná alebo zvonica, takže celá stavba bola dokončená až v roku 1903.

Katedrála je postavená v neogotickom štýle, čo bolo v tomto období pomerne bežné. Nie je samozrejme prekvapením, že stojí v štvrti Bogside, obývanej prevažne katolíkmi.

Štvrť Bogside – Krvavá nedeľa a nástenné maľby

A práve štvrť Bogside bola počas Problémov (viď história mesta vyššie) dejiskom množstva nepokojov. Bývali (a bývajú) tu prevažne katolíci, ktorí patria hlavne k tej časti obyvateľstva, ktorej vadí zotrvávanie vo Veľkej Británii a rada by videla Derry (a celé Severné Írsko) ako súčasť samostatnej Írskej republiky.

A preto to bolo práve tu, kde sa odohral jeden z najčiernejších dní v modernej histórii krajiny. V nedeľu 30. januára 1972 tu prebiehal protest proti Operácii Demetrius, čo bola akcia britskej armády, ktorá sa odohrala pár mesiacov predtým a pri ktorej bolo zatknutých a uväznených bez procesu niekoľko stoviek Írov. Pri tomto proteste spustila britská armáda paľbu do neozbrojeného davu, pri ktorej zomrelo 14 ľudí. Táto udalosť potom vošla do dejín pod názvom Krvavá nedeľa (Bloody Sunday) alebo tiež Masaker v Bogside.

Nástenné maľby v štvrti Bogside v severoírskom Londonderry (Derry)

Nástenné maľby v štvrti Bogside v severoírskom Londonderry (Derry)

Túto udalosť pripomína v Derry pomník, nachádzajúci sa (ako inak) v Bogside. Okrem toho tu nájdeme minimálne desiatky rôznych nástenných malieb, ktoré pripomínajú obdobie Problémov (The Troubles) a politického i násilného boja za samostatnosť Írska. Nástenné maľby sú akousi ilustráciou aktuálneho politického diania. V Bogside narazíme samozrejme i na množstvo malieb a nápisov, sympatizujúcich s Írskou republikánskou armádou (IRA).

Nástenné maľby v štvrti Bogside v severoírskom Londonderry (Derry) - Táto je najznámejšia a pripomína niekdajšiu niekoľkodňovú autonómiu

Nástenné maľby v štvrti Bogside v severoírskom Londonderry (Derry) – Táto je najznámejšia a pripomína niekdajšiu niekoľkodňovú autonómiu

Množstvo malieb pokrýva celé steny domov a zobrazuje rôzne výjavy z tohto turbulentného obdobia – väčšinou ide o osoby zúčastňujúce sa protestov proti britským autoritám. Najznámejšou však zrejme je maľba, ktorá sa možno za maľbu tak úplne nedá považovať – ide v podstate len o nápis “You are now entering free Derry” (Teraz vstupujete do slobodného Derry). Tento nápis pripomína obdobie niekoľko rokov trvajúcej republikánskej autonómie Derry.

Väčšina nástenných malieb je ladených ponuro a pripomína pouličné nepokoje a boje s ozbrojenými jednotkami britskej armády. Atmosférou trošku pripomínajú niektoré maľby z Berlínskeho múru, aj keď sú oveľa väčšie a trochu temnejšie a smutnejšie.

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Severnom Írsku.

Ako sa sem dostať?

Autom

Najjednoduchší spôsob pre cestu sem (a pre pohybovanie sa po Írsku celkovo) predstavuje vlastné auto. Autom sa dostanete až k hradbám historického centra, pod ktorými môžete zaparkovať v miestnom garážovom dome.

Autobusom

Autobusom sa sem z Belfastu dostanete spojom číslo 212 (Goldline Express) a cesta trvá 2 hodiny. Pre naplánovanie cesty verejnou dopravou môžete využiť stránky integrovanej dopravy Translink.

Z Írska (myslené Írskej republiky) sa sem dostanete vďaka dopravcovi Bus Éireann a jeho linke 64, ktorá premáva z Galway.

Vlakom

Z Belfastu sa do Londonderry dá dostať vlakom a cesta trvá rovnako ako autobusom, 2 hodiny. Výhodou vlaku sú krásne výhľady, ktoré sa vám cestou ponúknu.

Pre naplánovanie cesty vlakom môžete taktiež využiť stránky integrovanej dopravy Translink.

Koľko to stojí?

Všetky miesta uvedené v tomto článku je možné navštíviť zadarmo.

Kedy sem cestovať?

Najlepším obdobím pre návštevu Írska je leto, ale za mestskou turistikou sa sem môžete vydať prakticky kedykoľvek.

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Londonderry je malé mesto a bez problémov ho môžete celé preskúmať pešo.

Kde sa ubytovať?

Ceny ubytovania v hoteloch začínajú na 45-50 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (2/2019), väčšinou však pôjde o vyššiu čiastku, najmä počas letnej sezóny.

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) môžete niečo ušetriť, izba pre dvoch vyjde na 40 EUR za noc (2/2019).

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie