Kišiňov (rum. Chișinău) je hlavné mesto Moldavska a leží zhruba v strede tejto krajiny na rieke Bîc. Mesto, založené kedysi ako kláštorná dedinka, malo ešte pred 200 rokmi len okolo 7 tisíc obyvateľov, čiže bolo takou väčšou dedinou. Dnes je odhadovaný počet obyvateľov 100-krát vyšší a tak je Kišiňov nielen hlavným, ale i najväčším a zároveň najvýznamnejším mestom Moldavska. Je jeho hlavným dopravným uzlom a ekonomickým i priemyselným centrom.
Viac praktických informácií o cestovaní v Moldavsku nájdete na tejto stránke.
Moldavsko je jednou z najchudobnejších krajín celej Európy, ale ako to už obvykle býva, hlavné mesto je výrazne bohatšie, než zvyšok krajiny. Kišiňov tak síce nie je tak chudobný, ako moldavský vidiek, ale stále je tu poznať obrovský rozdiel oproti zvyšku Európy. To však ale neuberá na fakte, že je to mesto s celkom príjemnou atmosférou postsovietskeho provinčného mesta. Aj keď je mnoho stavieb z betónu a niektoré nie sú veľmi dobre udržiavané, ulice sú čisté a bezpečné.
Kišiňov sa taktiež rád chváli tým, že je jedným z najzelenších miest v Európe, ak nie najzelenším vôbec. Vďačí tomu nielen množstvu parkov, ktoré sa tu nachádzajú, ale i zeleni, ktorú je možné nájsť takmer na každej ulici. Na druhú stranu však treba úprimne priznať, že turistických atrakcií a zaujímavostí je tu pomenej a množstvo parkov nie je práve to, čo by sem mohlo turistov prilákať. Preto skôr ako samotná cieľová destinácia je Kišiňov lepší ako základňa pre návštevu iných destinácií v Moldavsku, ktoré je naopak veľmi zaujímavou krajinou. Poďme sa však pozrieť na tých pár vecí, ktoré v Kišiňove stojí za to navštíviť.
Opera v Kišiňove - dávajú okrem iného Veselú vdovu, operu Franza Lehára, pôvodom zo Slovenska
V uliciach Kišiňova nájdete sovietsku i klasickú architektúru
V uliciach Kišiňova nájdete sovietsku i klasickú architektúru
História Kišiňova
Ako som už spomínal, Kišiňov bol založený v 15. storočí ako malá dedinka pridružená k miestnemu kláštoru. Pôvod názvu mesta nie je presne známy, ale predpokladá sa, že je odvodený od slov “chișla nouă” (rum. nový prameň). Po strate samostatnosti bolo Moldavsko niekoľko storočí striedavo súčasťou Ruského a Tureckého impéria a spolu s ním Kišiňov. Mesto však doplatilo na tieto neustále výmeny tým, že bolo niekoľkokrát zničené.
Najprudší rozmach zažilo mesto v 19. storočí, na ktorého začiatku malo len 7-tisíc obyvateľov a bolo väčšou dedinou, zatiaľ čo na jeho konci šlo o 110-tisícovú metropolu a piate najväčšie mesto Ruského impéria. Vďačilo tomu najmä priemyselnému rozvoju a dôležitému železničnému ťahu, ktorý tadiaľto viedol. Na konci 19. storočia vznikla väčšina dôležitých budov, ktoré dnes v meste nájdete.
Začiatok 20. storočia bol poznamenaný rapídnym rastom židovskej populácie, ktorá patrila k bohatším vrstvám mesta. V čase kulminácie tvorila takmer polovicu celkového počtu obyvateľov mesta, čo malo za následok niekoľko protižidovských demonštrácií a pogromov.
Po 1. svetovej vojne sa Kišiňov stal prvýkrát v histórii hlavným mestom samostatného Moldavska, čo znamenalo ďalší rozvoj mesta, ktorý však bol zabrzdený príchodom 2. svetovej vojny. Najprv mesto obsadila Červená armáda a následne ruku k dielu pridalo aj ničivé zemetrasenie. Dôledkom bola takmer úplná devastácia mesta. Rumunské jednotky s podporou nemeckých náletov následne Rusov vyhnali a obsadili mesto i celú krajinu, čo malo za následok okrem iného i vyvraždenie veľkého množstva Židov, ktorí tu žili.
Sovietske vojsko dobylo mesto na konci vojny späť a po vojne bolo Moldavsko zaintegrované do Sovietskeho zväzu. Sovieti začali Kišiňov budovať odznovu, tentokrát samozrejme v odpornom socialistickom architektonickom slohu, ktorý poznal najmä betón a oceľ. Z toho dôvodu väčšina dnešných budov v meste je typickými reprezentantmi sovietskej architektúry, ktorá nepôsobí oku veľmi lahodne.
Po rozpade Sovietskeho zväzu získalo Moldavsko opäť svoju nezávislosť a Kišiňov tak znovu získal štatút hlavného mesta.
Národné múzeum histórie Moldavska
Zrejme tým najzaujímavejším, čo môžete v Kišiňove vidieť, je Národné múzeum histórie Moldavska, ktoré leží v centre mesta. Múzeum bolo založené relatívne nedávno, v roku 1983, a sídli v historickej budove bývalého krajského lýcea. Pred múzeom je možné vidieť odkaz na rímsku históriu – Kapitolskú vlčicu (kojacu Romula a Rema), ktorá je kópiou svojej predlohy v Ríme. V okolí múzea je taktiež možné vidieť nejakú techniku, vrátane helikoptéry. Tieto stroje však pôsobia skôr ako odkladisko, než ako expozícia.
Vnútorné priestory múzea sú veľké a exponáty v nich vyzerajú trochu stratene, najmä tie na hornom poschodí. V jednej z veľkých expozícií môžete vidieť napríklad exponáty, ktoré tu boli nájdené ešte z dôb praveku, ale taktiež staroveké artefakty, ako napríklad grécke vázy či dokonca zbrane a brnenie armády Alexandra Macedónskeho, čo je pre múzeum unikátny poklad.
Ďalšie expozície zahŕňajú obdobie Dákov, ktorí žili prevažne na území Rumunska, ale i Moldavska a ktorých kráľa (Decebala) porazil rímsky cisár Traján. Z neskoršieho obdobia tu je možné vidieť náboženské predmety, najmä ikony. Takisto je tu veľká zbierka stredovekých zbraní, ako aj novších ozdobných mečov alebo už modernejších strelných zbraní.
Múzeum zahŕňa prakticky celú históriu Moldavska a je zrejme najkomplexnejším múzeom v celej krajine. Aj keď ide viacmenej o múzeum “štandardného typu”, vedenie sa predsalen snaží o aké-také modernejšie pojatie niektorých expozícií. Síce nejde o veľký krok vpred a napríklad interaktívne pasáže tu budete hľadať zbytočne, ale je tu možné vidieť napríklad diorámu operácie Iași-Chișinău, pri ktorej Červená armáda dobyla mesto. Táto bitka je známa aj vďaka tomu, že tu Rumuni najprv bojovali na strane Nemecka a po pár dňoch, keď si uvedomili, kto je na tom lepšie, svojich spojencov zradili a pridali sa k Rusom.
Okrem toho sa v múzeu konajú aj rôzne akcie a predstavenia, ktoré majú za úlohu zatraktívniť návštevu tejto kultúrnej inštitúcie pre mladších návštevníkov. V dobe mojej návštevy tu napríklad prebiehali “japonské dni”, kde boli predvádzané rôzne prvky japonskej kultúry, vrátane obrazov alebo tanca.
Navyše je tu možné vidieť veľkú zbierku porcelánu s veľmi vzácnymi kusmi. Netradičnými výstavami je potom zakončená prehliadka múzea v podzemí budovy. Hlavnou atrakciou je tu tzv. “poklad“, čo je zbierka zlatých a iných vzácnych artefaktov nevyčísliteľnej hodnoty – ide o jediné miesto v múzeu, kde je zakázané fotografovanie. Celý poklad je v miestnosti, ktorý pripomína skôr trezor.
Hneď vedľa neho sa nakoniec nachádza expozícia venovaná komunistickej minulosti krajiny. A tá nie je vykreselná nijak pozitívne, aj napriek tomu, že vo vedení krajiny stále komunisti sú. Expozícia sa do značnej miery venuje gulagom a ľudom z Moldavska, ktorí do nich boli odvlečení.
Národné múzeum histórie Moldavska - zvon z 19. storočia
Národné múzeum histórie Moldavska - praveká expozícia - priestory expozícií sú obrovské a reprezentatívne
Národné múzeum histórie Moldavska - nálezy z prehistorického obdobia
Národné múzeum histórie Moldavska - praveká expozícia - priestory expozícií sú obrovské a reprezentatívne
Národné múzeum histórie Moldavska - predmety z gréckych čias
Národné múzeum histórie Moldavska - amfory z gréckych čias
Národné múzeum histórie Moldavska - vľavo busta dáckeho kráľa Decebala, ktorý bojoval proti rímskemu cisárovi Trajánovi (uprostred Trajánov stĺp z Ríma)
Národné múzeum histórie Moldavska - staroveké predmety dennej potreby
Národné múzeum histórie Moldavska - model starovekého dáckeho mesta
Národné múzeum histórie Moldavska - náboženská expozícia - priestory expozícií sú obrovské
Národné múzeum histórie Moldavska - expozícia venovaná remeslám
Národné múzeum histórie Moldavska - expozícia venovaná stredovekým knihám
Národné múzeum histórie Moldavska - priestory expozícií sú obrovské a reprezentatívne
Národné múzeum histórie Moldavska - starožitný nábytok
Národné múzeum histórie Moldavska - priestory expozícií sú obrovské
Národné múzeum histórie Moldavska - starožitný nábytok
Národné múzeum histórie Moldavska - propagandistický plagát z obdobia 2. svetovej vojny
Národné múzeum histórie Moldavska - propagandistický plagát pre podporu znárodňovania
Národné múzeum histórie Moldavska - priestory expozícií sú obrovské a reprezentatívne
Národné múzeum histórie Moldavska - ikony a náboženské predmety
Národné múzeum histórie Moldavska - vystúpenie v rámci týždňa japonskej kultúry
Národné múzeum histórie Moldavska - porcelánová expozícia
Národné múzeum histórie Moldavska - porcelánová expozícia
Národné múzeum histórie Moldavska - porcelánová expozícia
Národné múzeum histórie Moldavska - expozícia s historickými zbraňami
Národné múzeum histórie Moldavska - expozícia s historickými zbraňami
Národné múzeum histórie Moldavska - expozícia s historickými zbraňami
Národné múzeum histórie Moldavska - expozícia s historickými uniformami
Národné múzeum histórie Moldavska - historický plagát vyobrazujúci čin Rolanda Garrosa
Národné múzeum histórie Moldavska - expozícia s historickými zbraňami
Národné múzeum histórie Moldavska - expozícia s historickými zbraňami
Národné múzeum histórie Moldavska - dioráma bitky z operácie Iași-Chișinău
Kišiňovská katedrála
Hlavný chrám Moldavskej ortodoxnej cirkvi stojí v samom centre mesta, uprostred Katedrálneho parku (Parcul Catedralei). Oficiálne Metropolitná katedrála Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului), bola postavená v roku 1836 v čisto neoklasicistickom štýle, s masívnymi dórskymi stĺpmi. Bola značne poničená počas 2. svetovej vojny a následne bola tŕňom v oku autorít za čias Sovietskeho zväzu.
Zvonica stojí oddelene od samotného chrámu, čo nie je tak neobvyklé pre tento architektonický štýl a túto časť sveta. Zvonica však bola zničená komunistami a tak tá dnešná je oveľa novšia – bola postavená v roku 1997. Vnútro katedrály takisto nebolo ušetrené komunistického boja proti náboženstvu – katedrála bola zvnútra kompletne natretá na bielo. Dnes ju však už zdobia ortodoxné fresky s typicky modrým podkladom.
Kišiňovská katedrála - steny sú bohato pokryté freskami, nešetrilo sa ani na ikonostase
Kišiňovská katedrála - hlavná kupola vyobrazuje ako vždy obraz Krista Pantocratora (všemohúceho, vševládnuceho)
Kišiňovská katedrála - steny sú bohato pokryté freskami, nešetrilo sa ani na ikonostase
Kišiňovská katedrála - ako sa na ortodoxný chrám patrí, zlatom sa nešetrilo
Víťazný oblúk a námestie
Hneď oproti katedrále stojí Víťazný oblúk (Arcul de Triumf) z roku 1840. Oblúk bol postavený na počesť víťazstva Ruska nad Turkami v rusko-tureckej vojne a zaujímavým aspektom sú hodiny, ktoré sú zakomponované do jeho horného poschodia. Donedávna sa tu dokonca nachádzal i obrovský medený zvon, ktorý bol odliaty z tureckých kanónov ukoristených počas spomínanej vojny.
Víťazný oblúk označuje prakticky úplne presne centrum mesta a okolo neho sa rozprestiera Námestie veľkého národného zhromaždenia (Piața Marii Adunări Naționale), ktoré je hlavným námestím v meste. Z jednej strany ho ohraničuje spomínaný Katedrálny park, z druhej zasa Vládny dom (Casa Guvernului). Sídlo moldavskej vlády pochádza z roku 1964, takže neprekvapí, že ide o typicky sovietsky betónový kolos, ktorý oku veľmi neulahodí.
V okolí tohto námestia sa nachádza niekoľko ďalších dôležitých budov, vrátane mestskej radnice. Kišiňovská radnica pochádza z roku 1901, teda ešte z predsovietskej éry. Vďaka tomu ide o oveľa vkusnejšiu stavbu, než budova vlády, a je typickým reprezentantom talianskej gotickej architektúry.
Čo je lepšie, než zvíťaziť v šachu pri Víťaznom oblúku? Navyše s figúrkami v položivotnej veľkosti....
Víťazný oblúk v Kišiňove a za ním sídlo vlády Moldavska
Víťazný oblúk v Kišiňove a za ním sídlo vlády Moldavska
Víťazný oblúk v Kišiňove a za ním sídlo vlády Moldavska
Víťazný oblúk v Kišiňove - pamätná tabuľa pripomínajúca architekta a rekonštrukcie
Sídlo vlády Moldavska - Typické sovietske betónové monštrum pri pohľade spod Víťazného oblúka
Vo vnútri Víťazného oblúka - pohľad na zvonicu katedrály
Hlavné kišiňovské námestie - vpravo budova banky, vľavo kišiňovská radnica
Ulice a parky Kišiňova
Na záver sa ešte pozrieme na to, či je Kišiňov naozaj tak zeleným mestom, ako to hrdo tvrdia jeho obyvatelia. V samotnom centre mesta sa nachádzajú hneď dva veľké parky – Katedrálny park a Park Štefana Veľkého (Grădina Publică Ștefan cel Mare). Zatiaľ čo v tom prvom stojí spomínaná Kišiňovská katedrála, druhý je zasa akousi verejnou záhradou, pomenovanou podľa najdôležitejšieho kráľa moldavskej histórie Štefana III. (Veľkého). Práve jeho veľká socha s krížom v ruke stojí na okraji tohto parku. Tieto parky nie sú nejak extrémne veľké, ale vzhľadom k ich polohe v úplnom centre mesta ide i tak o pomerne dôležité priestranstvo, ktoré by v iných európskych metropolách určite zastavali. V Kišiňove si tak i v sparnom lete môžu obyvatelia oddýchnuť v zeleni a dať si zmrzlinu alebo kvas na osvieženie. Oveľa väčšie parky sa potom nachádzajú ďalej od centra – napríklad park Valea Morilor, Râşcani-Ciocana alebo Valea Trandafirilor.
Okrem toho je v meste roztrúsených nikoľko menších parkov, resp. skôr parčíkov. Tieto často slúžia ako tržnice, či už stále alebo tie, kde predajcovia rozbalia ráno svoje stolíky a večer ich zasa zbalia. Jedným z nich je napríklad malé priestranstvo na Bulvári Štefana Veľkého (Bulevardul Ștefan cel Mare), ktorý je hlavnou tepnou križujúcou centrum mesta. Okrem spomínanej tržnice tu nájdete i obchody, reštaurácie alebo napríklad divadlá.
Kišiňov - výmenné kurzy za moldavský lei - zistíte, či sú výhodné alebo nie?
Tržnica v parčíku na Bulvári Štefana Veľkého v Kišiňove
Tržnica v parčíku na Bulvári Štefana Veľkého v Kišiňove - kúpite si tričko s Putinom?
Tržnica v parčíku na Bulvári Štefana Veľkého v Kišiňove - kúpite si tričko s matriošku?
Tržnica v parčíku na Bulvári Štefana Veľkého v Kišiňove
Zatiaľ čo Bulvár Štefana Veľkého je hlavnou dopravnou tepnou vedúcou cez mesto, hlavným peším korzom je pešia ulica Eugena Dogu (Strada Eugen Doga), kde sídli opäť niekoľko inštitúcií, ale i reštaurácií a barov. Ulica plynulo prechádza do zeleňou lemovaného Bulváru Grigoreho Vieru (Bulevardul Grigore Vieru), kde sú ďalšie obchody alebo napríklad hotely.
Ako je možné vidieť aj zo samotných fotiek, Kišiňovu sa nedá uprieť snaha o to vniesť trochu prírody do betónovej džungle. Nejde len o parky, ale i samotné ulice sú plné zelene, ktorá tak trochu zjemňuje prísnosť a ohavnosť sovietskej architektúry prevládajúcej vo väčšine mesta.
Kde nájsť viac informácií?
Napríklad na stránke o Moldavsku.
Ako sa sem dostať?
Lietadlom
V Kišiňove sa nachádza hlavné medzinárodné letisko krajiny. Letenky sem bývajú pomerne drahé a najbližšie priame letecké spojenie je k dispozícii z Viedne (Austrian).
Do Kišiňova lieta i nízkonákladová spoločnosť Wizzair, avšak len z Talianska a Londýna.
Z letiska sa dá dostať taxíkom, treba si však dojednať cenu vopred a trvať na nej, aj keď si bude taxikár vymýšľať dôvody, prečo by ste mu mali zaplatiť viac. Cena z letiska do centra by sa mala pohybovať okolo 100-120 MDL, podľa vzdialenosti (6/2016).
Oveľa lacnejšou alternatívou pre dopravu z letiska je maršrutka (minibus) č. 165, cena je 3 MDL a za batožinu je treba si priplatiť ako za ďalšiu osobu (6/2016).
Vlakom
Medzinárodné spojenia do Kišiňova sú k dispozícii z Bukurešte, resp. iných rumunských miest. Vlak vychádza z Bukurešte večer a do Kišiňova prichádza ráno.
Informácie o spojeniach a cenách (miestnych vlakov) je možné nájsť na stránkach Moldavských železníc.
Autobusom
Medzinárodné autobusové spojenia do Kišiňova sú k dispozícii z viacerých rumunských miest (vrátane Bukurešte, Brašova a Iaši), Ukrajiny (Kyjeva), Podnesterska (Tiraspoľ) či dokonca i Istanbulu.
Informácie o cestovných poriadkoch i cenách je možné vyhľadávať na týchto stránkach, zakúpenie lístkov je však možné len na stanici alebo na stránkach konkrétnych prepravcov.
Autom
Autom sa do Kišiňova dá dostať bez problémov i od nás. Cesty sú však v horšom stave a to nielen v Moldavsku, ale i v Rumunsku (cez Maďarsko sa dostanete po diaľnici). Vďaka tomu je cesta cez Rumunsko dosť zdĺhavá. V Moldavsku sú cesty relatívne v poriadku, ale taktiež tu nie sú diaľnice a často chýbajú pruhy. Krajina je však malá, takže cesta od hraníc do Kišiňova je krátka.
Koľko to stojí?
Vstupné do Národného múzea histórie Moldavska je 10 MDL (9/2016).
Kedy sem cestovať?
Mesto sa dá navštíviť bez problémov celoročne. Pre príjemnejší zážitok je však lepšie sa vyhnúť zime – teploty sú tu porovnateľné s tými našimi.
Ako sa tu pohybovať?
MHD
Kišiňov má celkom dobrú MHD, ktorá vám umožní sa dostať rýchlo aj do okolia centra mesta (v samotnom centre je lepšie sa pohybovať pešo). MHD je obsluhovaná autobusmi a trolejbusmi.
Pre plánovanie cesty môžete využiť tieto stránky. Fungujú celkom dobre a zobrazia vám dokonca i cenu lístkov.
Cestovné je nízke, jedna jazda autobusom vyjde na 3 MDL (9/2016).
Taxíkom
Taxík by mal byť skôr záložným variantom pre prepravu v Kišiňove, keďže na veľa miest sa dostanete pešo a na tie ostatné sa ľahko dostanete MHD.
Pokiaľ sa však musíte k tomuto druhu dopravy uchýliť, uistite sa o (aspoň približnej) cene vopred a majte dostatočnú sumu tak, aby vám taxikár nemusel vydávať (často hrajú hru “nemám vydať”). Kartou sa platiť nedá.
Pešo
Kišiňov je veľmi malé mesto a tých pár vecí, ktoré sú tu k videniu, sa dajú bez problémov navštíviť po vlastných.
Autom
Autom sa po meste cestuje dobre, cesty sú veľké a v dobrom stave, bohužiaľ im však často chýbajú namaľované pruhy.
Parkovanie môže byť občas problémom v centre, ale s trochou snahy miesto zrejme nájdete.
Hustota premávky je vcelku dobrá, pokiaľ zvážime, že ide o hlavné mesto krajiny. Počet áut však stále stúpa, takže časom sa táto situácia asi zmení.
Kde sa ubytovať?
V Kišiňove je ubytovacích kapacít k dispozícii viac než dosť. Ceny ubytovania sú pomerne priaznivé, keďže Moldavsko celkovo nepatrí medzi drahé krajiny.
Ceny ubytovania v základných hoteloch začínajú od 20-25 EUR za izbu pre 2 osoby (9/2016). Ešte lacnejšie (od 15 EUR) bývajú apartmány (väčšinou bez hotelových služieb), čo je v Kišiňove veľmi rozšírený spôsob ubytovania (9/2016).
Môžete využiť i ubytovanie cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie), vzhľadom k nízkym cenám hotelov a penziónov však veľmi neušetríte (ak vôbec).
Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Related Posts
-
25. august 2016 -
30. jún 2016 Cricova – vínne pivnice, v ktorých sa jazdí vlakom
Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.
Najnovšie príspevky z fóra
Najnovšie komentáre
-
crypto7Orath Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom Urgent TON Crypto Inside information! The Open Network (TON) has experienced a remarkable surge in popularity throughout 2024, with … -
Nelson Fahey Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom The spectacle at the Attari border between India and Pakistan is truly a unique experience, blending national pride with theatrical … -
Snow rider Best in Travel 2020 – desať krajín pre cestovanie v nadchádzajúcom roku This selection from Lonely Planet showcases Bhutan as a top travel destination, and it's hard to argue against that choice! …
Archív
- január 2023 (1)
- december 2019 (1)
- november 2019 (1)
- júl 2019 (1)
- apríl 2019 (2)
- marec 2019 (1)
- február 2019 (1)
- január 2019 (2)
- december 2018 (2)
- júl 2018 (1)
- jún 2018 (1)
- máj 2018 (1)
- apríl 2018 (1)
- marec 2018 (4)
- január 2018 (3)
- december 2017 (3)
- november 2017 (1)
- október 2017 (1)
- september 2017 (3)
- august 2017 (4)
- júl 2017 (2)
- jún 2017 (3)
- máj 2017 (4)
- apríl 2017 (3)
- marec 2017 (4)
- február 2017 (4)
- január 2017 (9)
- december 2016 (8)
- november 2016 (8)
- október 2016 (7)
- september 2016 (9)
- august 2016 (9)
- júl 2016 (8)
- jún 2016 (4)
- máj 2016 (6)
- apríl 2016 (8)
- marec 2016 (9)
- február 2016 (9)
- január 2016 (12)
- december 2015 (12)
- november 2015 (16)
- október 2015 (26)
- september 2015 (29)
Pridať komentár