Francúzsky región (resp. department) Zlaté pobrežie (Côte-d’Or) je domovom nielen dijonskej horčice a burgundských kniežat, ale aj jednej z najkrajších pamiatok UNESCO v celom Francúzsku. Cisterciánsky chrám Fontenay neďaleko mestečka Montbard je jedným z najstarších cisterciánskych kláštorov a zrejme najlepšie zachovaným z nich. Unikol potenciálnej deštrukcii vojen za takmer 900 rokov jeho existencie a tak je ho možné dnes obdivovať v plnej kráse a podobe, v akej ju poznali mnísi, ktorí tu kedysi žili.
História cisterciánov
História rádu cisterciánov (prezývaných aj podľa farby tuník aj “bieli mnísi“) začína v roku 1098, kedy sa sv. Robert z Molesme rozhodol opustiť prekvitajúci a bohatý benediktínsky kláštor v Cluny, pretože sa podľa neho príliš odklonil od pôvodnej filozofie sv. Benedikta o živote v skromnosti a jednoduchosti. S niekoľkými nasledovníkmi tak založil nový kláštor v meste Cîteaux, neďaleko Dijonu, kde chceli napĺňať pôvodné pravidlo sv. Benedikta “Ora et Labora” (Modli sa a pracuj) – teda venovať sa manuálnej práci a modliť sa, resp. venovať sa rozjímaniu.
Robert bol neskôr pápežom povolaný späť do Molesme, aby pomohol vrátiť kláštoru zašlú slávu, zatiaľ čo vedenia nového kláštora v Cîteaux sa ujali jeho nasledovníci Alberic a Stephen Harding, ktorí boli rovnako ako ich predchodca neskôr kanonizovaní. Kláštor sa začal rozrastať a mesto Cîteaux, v latinčine Cistercium, dalo meno novému mníšskemu rádu.
Rozkvet rádu nastal hneď v 12. storočí, keď sa začal rozširovať a boli zakladané nové a nové kláštory. Jedným z mníchov, ktorý na tom mal zásluhu, bol sv. Bernard z Clairvaux, ktorý patril k najtalentovanejším a najobdivovanejším rečníkom svojej doby a inšpiroval mnoho ďalších, aby nasledovali jeho príklad. Bernard sa neskôr stal najaktívnejším rozširovateľom cisterciánskeho rádu a založil mnoho kláštorov, vrátane toho vo Fontenay.
Cisterciánsky rád sa začal šíriť takmer exponenciálne po celej Európe a za necelých 40 rokov bolo založených neuveriteľných 333 kláštorov, čo bol na tú dobu priam neskutočný počin. Ich množstvo bolo tak vysoké, že bolo rozhodnuté na nejakú dobu zakladanie nových pozastaviť, aby bolo možné tento nárast organizačne zvládnuť.
Cisterciánske kláštory je tak možné nájsť nielen vo Francúzsku, ale napríklad i Anglicku, Nórsku, Maďarsku, ale dokonca aj v Rumunsku. V Česku je najznámejším cisterciánskym kláštorom zrejme Sedlec, neďaleko Prahy. Niekoľko sa ich nájde dokonca aj u nás – Bzovík, Spišský Štiavnik alebo Bardejov.
Najväčší rozmach dosiahli cisterciáni v 15. storočí, keď ich kláštorov bolo možné napočítať takmer 750.
Kláštor vo Fontenay
Kláštor vo Fontenay vďačí za svoj vznik spomínanému sv. Bernardovi z Clairvaux a pochádza z roku 1118, čo je len 20 rokov po založení prvého kláštora v Cîteaux. To znamená, že ide o jeden z najstarších cisterciánskych kláštorov vôbec, založený v úplne prvej vlne rozširovania cisterciánskeho rádu.
Najväčší rozmach zažil kláštor v 13. storočí, kedy tu žilo až 300 mníchov. V priebehu stáročí bol kláštor len výnimočne obeťou vojen a aj keď niekoľko jeho budov bolo poničených, väčšina kláštora sa zachovala nepoškodená a ide tak o najlepšie zachovaný cisterciánsky kláštor na svete. Aj preto bol zapísaný už pomerne dávno na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Už pri príjazde k nemu je návštevníkovi na prvý pohľad jasné, že šlo o rozsiahlu a bohatú stavbu.
Exteriéry kláštora
Hneď po vstupe do kláštora zaujme návštevníkov okrem krásnych kamenných budov aj úzkostlivo upravená záhrada, v ktorej sa okrem presne pokoseného trávnika a zastrihnutých stromčekov nachádza aj niekoľko fontán a iných vodných elementov. Kláštor Fontenay stojí na mieste, kde boli kedysi močiare, takže vody je všade v okolí viac než dosť.
Najväčšou záhradou je tá, ktorá sa nachádza za kláštorným komplexom. Uprostred celého komplexu stoja budovy, ktoré patria k najmladším v kláštore – ide o budovu bývalého väzenia (16. storočie) a Seguinovu galériu (19. storočie). Seguinova galéria stojí na mieste bývalého refektória (jedáleň pre mníchov). Táto budova ako jediná z komplexu bola úplne zničená a tak tu Marc Seguin (koštruktér prvých železníc vo Francúzsku) postavil dnešnú budovu.
Seguinova galéria slúži ako obytná časť kláštora, ktorú využívajú jej dnešní majitelia stále ako svoj domov. Ide tak o jednu z mála rodín na svete, ktorá si môže povedať, že obýva pamiatku UNESCO.
Cisterciánsky rád totiž začal upadať a francúzska revolúcia na konci 18. storočia mu dala ranu, z ktorej sa už nespamätal. Postupný pokles vplyvu kresťanstva mal vplyv aj na cisterciánsky rád a tak aj kláštor vo Fontenay postupne upadal, až z neho nakoniec odišli všetci mnísi.
Kláštor neskôr odkúpili bratia Montgolfierovci, ktorí sa preslávili najmä vďaka objavu balóna. Ich potomkovia neskôr kláštor prispôsobili svojim potrebám a vytvorili tu továreň na papier. Neskôr kláštor odkúpil mecenáš Edouard Aynard z Lyonu, ktorý ho postupne a starostlivo zrekonštruoval. Jeho potomkovia tak túto pamiatku obývajú dodnes.
Záhrada pred kláštorom, budovy na fotografii dnes slúžia ako obytné pre majiteľov kláštora
Záhrada pred kláštorom, budovy na fotografii dnes slúžia ako obytné pre majiteľov kláštora
Záhrada pred kláštorom, budovy na fotografii dnes slúžia ako obytné pre majiteľov kláštora
Holubník a psí penzión - Lovecké psy burgundských kniežat tu trávili svoj dôchodok
Záhrada za kláštorom a jazierko - Kláštor stojí na bývalom močiari, takže voda je všadeprítomným elementom
Záhrada za kláštorom, v pozadí ubytovňa pre mníchov a kostol
Záhrada za kláštorom, dlhá budova slúžila ako ubytovňa pre mníchov, napravo od nej kostol
Medzi ďalšie verejnosti neprístupné priestory patria budovy lekárne, kde trávili dni mnísi v prípade choroby a väzenie, ktoré slúžilo pre výkon trestu udeleného opátom.
Hneď vedľa vchodu sa nachádza obchodík so suvenírmi, kde sa však kedysi piekol chlieb. Táto budova z 13. storočia totiž slúžila ako pekáreň a neskôr aj ako kaplnka pre ľudí, ktorí nemali právo vstúpiť na územie kláštora.
Budova z 13. storočia, ktorá slúžila ako pekáreň a kaplnka pre cudzincov neoprávnených k vstupu do kláštora
Hraničné kamene, ktoré kedysi vymedzovali územie kláštora
Kuchynská pec - Iba kuchyňa, lekáreň a pisáreň mali krb a teda právo udržiavať oheň
Kostol a dormitórium
Najväčšou budovou v kláštornom komplexe je kostol pochádzajúci z 12. storočia. Kostol bol postavený v prísnom románskom štýle – s jednoduchými malými oknami, strohými stĺpmi a minimom dekorácií. Dôvodom bolo, aby príliš prezdobené priestory neroptyľovali mníchov od modlitby.
V čele kostola sa nachádza niekoľko hrobov významných osobností spojených s kláštorom a kúsok odtiaľ v transepte stojí vzácna socha z 13. storočia vyobrazujúca Matku Božiu. Socha je známa pod názvom Matka Božia z Fontenay a je zaujímavá atypickým vyobrazením usmievajúcej sa Márie.
V bezprostrednom susedstve s kostolom stojí dormitórium, teda ubytovňa pre mníchov. Cisterciáni museli podľa pravidla sv. Benedikta spávať všetci v jednej miestnosti a táto bola prepojená s kostolom schodmi, takže hneď po rannom zvonení sa mnísi pobrali na modlitbu. Pokiaľ bol niektorý z nich chorý či nemohúci, mohol sa účastniť modlitby priamo v dormitóriu, z ktorého zamrežovaný výklenok zasahoval priamo do kostola. Strop dormitória pochádza z 15. storočia a má pripomínať prevrátené vnútro lode.
Kostol vo Fontenay je veľmi strohý - účelom bolo nerozptyľovať mníchov pri modlení
Socha Matky Božej vo Fontenay je atypická vyobrazením usmievajúcej sa Márie
Jeden z mála luxusov, ktorý si cisterciáni dovolili, boli zdobené okná
Ubytovňa mníchov (dormitórium) - všetci spali v jednej miestnosti, strop pochádza z 15. storočia a pripomína prevrátenú loď
Vľavo schodisko z ubytovne do kostola, v strede výklenok pre mníchov, ktorí pre nejakú chorobu alebo starobu nemohli zísť dolu
Jednoduchý zvon medzi ubytovňou a kostolom zvolával mníchov k modlitbe
Vľavo dlhá budova ubytovne, vpravo čelo kostola, medzi nimi zvonica
Vľavo dlhá budova ubytovne, vpravo čelo kostola, medzi nimi zvonica
Ambit a pisáreň
Ambit (nádvorie pri kostole s arkádami a klenbou) je srdcom celého kláštora a okolo neho sa sústredil každodenný život mníchov. Z jednej strany je ambit lemovaný dormitóriom, kde mnísi spali, z ďalšej kostolom kde sa modlili a oproti tomu stálo refektórium, kde jedli. Refektórium dnes už neexistuje (bolo zničené v 18. storočí) a miesto neho tu stojí Seguinova galéria, ktorá slúži ako rezidenčná (a verejnosti neprístupná) časť, kde bývajú majitelia komplexu.
Pod dormitóriom je z ambitu vchod do ďalších troch miestností – kapitulárnej sály, sály mníchov a vykurovacej miestnosti. Kapitulárna sála slúžila na stretávanie sa mníchov s opátom, kde čítali z pravidiel sv. Benedikta a diskutovali o každodenných problémoch chodu kláštora.
Vedľajšia sála slúžila najmä ako pisáreň – mnísi tu prepisovali knihy, čím vytvárali kópie, ktoré potom mohli vymieňať za kópie iných kníh. Šlo o jednu z pracovných aktivít mníchov a pred vynálezom kníhtlače bola táto aktivita jedným z najdôležitejších spôsobov uchovávania a rozširovania vedomostí a vzdelanosti v Európe.
Na písanie je však potrebné teplo, pretože so skrehnutými prstami predsalen nie je jemná motorika optimálna. Keďže táto časť Francúzska nie je najteplejšia, nachádza sa hneď vedľa pisárne malá miestnosť, kde stojí veľký krb, ktorý slúžil na vykurovanie veľkej sály. Okrem nej bolo takto vykurované trochu i dormitórium, kde spali mnísi.
Kováčska dielňa
Trochu bokom od ostatných budov stojí podlhovastá budova, ktorá slúžila ako dielňa a kováčska vyhňa. Mnísi patrili v stredoveku medzi nositeľov vzdelania a cisterciáni neboli výnimkou. Aktívne podporovali výskum nových technológií a ich presadzovanie v bežnom živote, aby zlepšili a zvýšili efektivitu manuálnej práce.
Vo Fontenay je toho príkladom veľké kováčske kladivo, ktoré je poháňané silou vody (takže hydraulické). Dvíha ho totiž ozubený hriadeľ, ktorý točí veľké mlynské kolo, upevnené z vonkajšej strany budovy. Toto mlynské kolo bolo kedysi poháňané silou tadiaľto tečúceho vodného kanála. Pokrokovosť mníchov dokladuje i fakt, že kováčska dielňa pochádza už z 12. storočia a bola v nej spracovávaná ruda, ktorá sa taktiež ťažila v bezprostrednom okolí kláštora.
Kde nájsť viac informácií?
Napríklad na stránke o Francúzsku.
K dispozícii je taktiež domovská stránka cisterciánskeho kláštora Fontenay.
Ako sa sem dostať?
Vlakom
Vlakom je možné sa dopraviť do mestečka Montbard. Zo stanice je to ku kláštoru ešte asi 5 kilometrov, na prekonanie ktorých budete potrebovať taxík alebo si požičať bicykel.
Autom
Auto je najjednoduchší prostriedok, akým sa dostať ku kláštoru Fontenay. Pri kláštore je dostatok parkovacích miest (zdarma). Vzdialenosť z Dijonu je 80 km.
Koľko to stojí?
Vstupné do kláštora je 10 EUR pokiaľ, si ho chcete prehliadnuť sami. V prípade záujmu o prehliadku so sprievodcom je vstupné 12.50 EUR (6/2016).
Platba kartou je možná, prehliadky so sprievodcom sú len vo francúzštine.
Kedy sem cestovať?
Celá oblasť Burgundska sa dá bez problémov navštíviť celoročne. V kláštore Fontenay sú v zime návštevy skrátené, je dobré pred ich naplánovaním skontrolovať aktuálne návštevné hodiny na internete (viď vyššie domovská stránka kláštora).
Ako sa tu pohybovať?
Pešo
V areáli kláštora je možné sa pohybovať len pešo. Priestory sú prispôsobené pre prístup pre hendikepované osoby.
Kde sa ubytovať?
Priamo v kláštore a jeho okolí ubytovanie možné nie je, najbližšie mesto je Montbard. Toto však disponuje malým počtom ubytovacích kapacít, pretože väčšina turistov sa tu nezvykne zdržať na noc a podnikne cestu do kláštora Fontenay len ako jednodňový výlet z niektorého z blízkych miest – najmä z Dijonu alebo Troyes.
Cena za slušný hotel sa pohybuje od 50 EUR za noc pre 2 osoby (6/2016).
Ušetriť sa niečo dá využitím ubytovania cez AirBnB, tam ceny vychádzajú okolo 30 EUR za noc za izbu pre 2 osoby (6/2016).
Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Related Posts
Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.
Najnovšie príspevky z fóra
Najnovšie komentáre
-
Nelson Fahey Veliko Tarnovo – nedobytná pevnosť a hlavné mesto cárov Bulharskej ríše Veliko Tarnovo, with its rich history and cultural significance, feels like a hidden gem in Bulgaria. It’s not overrun by … -
Gio Veliko Tarnovo – nedobytná pevnosť a hlavné mesto cárov Bulharskej ríše Bulharsko mohu jedině doporučit. Krásná, trochu nespravedlivě opomíjená země a skvělí lidé. -
thanchita bhatia Rozprávková a romantická Connemara – to najírskejšie Írsko After reading a few of the blogs on the site, I'm really impressed with your blogging method. I've added it …
Archív
- január 2023 (1)
- december 2019 (1)
- november 2019 (1)
- júl 2019 (1)
- apríl 2019 (2)
- marec 2019 (1)
- február 2019 (1)
- január 2019 (2)
- december 2018 (2)
- júl 2018 (1)
- jún 2018 (1)
- máj 2018 (1)
- apríl 2018 (1)
- marec 2018 (4)
- január 2018 (3)
- december 2017 (3)
- november 2017 (1)
- október 2017 (1)
- september 2017 (3)
- august 2017 (4)
- júl 2017 (2)
- jún 2017 (3)
- máj 2017 (4)
- apríl 2017 (3)
- marec 2017 (4)
- február 2017 (4)
- január 2017 (9)
- december 2016 (8)
- november 2016 (8)
- október 2016 (7)
- september 2016 (9)
- august 2016 (9)
- júl 2016 (8)
- jún 2016 (4)
- máj 2016 (6)
- apríl 2016 (8)
- marec 2016 (9)
- február 2016 (9)
- január 2016 (12)
- december 2015 (12)
- november 2015 (16)
- október 2015 (26)
- september 2015 (29)
Pridať komentár