Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Rumunsko / Zámok Peleš – najkrajšie sídlo rumunských kráľov, ktoré očarilo aj cisára
Rumunsko

Zámok Peleš – najkrajšie sídlo rumunských kráľov, ktoré očarilo aj cisára

6. október 2016 autor 0
Zámok Peleš

Zámok Peleš (rum. Peleș alebo aj Castelul Peleș) je jednou z najnavštevovanejších stavieb možno v celom Rumunsku. Vďačí za to nielen svojej dobrej polohe medzi Bukurešťou a Brašovom, z ktorých sa dá ľahko navštíviť v rámci jednodenného výletu, ale i impozantnej architektúre, vnútorným dekoráciam a množstvu umeleckých diel, ktoré sa v ňom nachádzajú. Zámok bol stavaný s tým, že mal byť dôstojným sídlom kráľovského rodu a tak sa nešetrilo na opulentnosti, aby každému návštevníkovi vyrazil dych už od úplného začiatku. Správne by sa preto mal vzhľadom k jeho funkcii označovať ako palác, ale z nejakého dôvodu je nazývaný zámkom, čoho sa teda budem držať.

Kráľovský trón v miestnosti pre audiencie na zámku Peleš

Kráľovský trón v miestnosti pre audiencie na zámku Peleš

A dá sa povedať, že staviteľom a architektom sa spomínaný cieľ podaril. Celý areál zámku zahŕňa niekoľko stavieb, ktoré svojím architektonickým dizajnom pripomínajú typické alpské domy a vily. Tomuto dizajnu je prispôsobený aj samotný zámok Peleš, čo je viditeľné hneď na prvý pohľad – vyzerá trochu ako taká prerastená zdobená alpská vila s vežičkami. Vôbec to však celkovému dojmu nevadí, možno aj preto, že zámok je zasadený v krásnom horskom prostredí.

V zámku sa nachádza viac ako 170 miestností a 30 kúpeľní a všetky sú zariadené a zdobené v rôznych štýloch, od renesačného talianskeho až po blízkovýchodný arabský či turecký.

Zámok Peleš

Zámok Peleš

Zrod zámku a česká výpomoc

Zámok Peleš dal vybudovať prvý rumunský kráľ Karol I., za vlády ktorého sa Rumunsko vymanilo spod tureckej okupácie. Karol I. navštívil horskú oblasť neďaleko mestečka Sinaia v roku 1866, keď ešte nebol kráľom, ale “vládnucim princom” (Domnitor). Miestna scenéria ho natoľko očarila, že sa rozhodol tu vybudovať svoje oficiálne sídlo. Vykúpil teda pozemky v tejto oblasti a vypísal architektonickú súťaž na palác.

Honosný nábytok na hornom poschodí zámku Peleš - Salónik

Honosný nábytok na hornom poschodí zámku Peleš – Salónik

Prvé tri návrhy sa mu nepáčili kvôli nedostatku originality a nákladnému rozpočtu. Nakoniec vyhral návrh nemeckého architekta Johannesa Schultza, ktorý vystihol kráľov vkus  – navrhol palác v štýle alpskej vily s vplyvmi talianskej a nemeckej renesancie. Možno to bolo sčasti spôsobené aj tým, že Karol I. bol v skutočnosti Nemec.

Stavať sa začalo už v roku 1873, ale stavba bola zbrzdená rumunskou vojnou za nezávislosť proti Turkom. Celá stavba tak bola dokončená až na začiatku 1. svetovej vojny, teda v roku 1914. Náklady na ňu dosiahli 16 miliónov lei, čo je v prepočte na dnešné ceny zhruba 110 miliónov Eur.

Zbierka zbraní a brnení na zámku Peleš

Zbierka zbraní a brnení na zámku Peleš

Prvé otvorenie prebehlo už v roku 1883, teda 10 rokov po spustení stavby. Následne sa však vedenia ujal český architekt Karel Liman, ktorý budovu významne rozšíril a pridal k nej veže. Tento architekt viedol stavbu paláca viac ako 20 rokov až do jej úplného dokončenia v roku 1914. Počas tejto doby na stavbe pracovalo vraj viac ako 300 robotníkov rôznych národností, celkovo rozprávajúcimi až 14 jazykmi. Z Česka sem prichádzali napríklad skúsení otesávači kameňa.

Keď sa Karol I. stal prvým rumunským kráľom, stal sa Peleš oficiálnou kráľovskou rezidenciou. V rámci diplomatických stykov ju navštívilo niekoľko významných zahraničných navštev, vrátane rakúskeho cisára Františka Jozefa I., ktorému zámok i jeho okolie veľmi zaimponovali. Cisárovi bola údajne prispôsobená i jedna z komnát, ale nie je isté, že tu naozaj prespal. Z neskoršej doby patrili medzi návštevníkov napríklad Richard Nixon alebo Muammar Kaddáfí.

Zámok Peleš

Zámok Peleš

To už však bolo v časoch, keď bol zámok v štátnych rukách. V roku 1947 bol donútený posledný rumunský kráľ Michael I. (narodil sa práve na zámku Peleš) abdikovať a kráľovský majetok, vrátane kráľovského sídla, prepadol v prospech štátu. Zámok potom slúžil chvíľu ako múzeum a tiež ako rekreačná rezidencia pre prominentov komunistického režimu. Diktátor Ceauşescu však zámok veľmi v láske nemal a v roku 1975 ho dal úplne uzavrieť.

Po revolúcii v roku 1989 bol zámok opäť otvorený verejnosti, stále je však predmetom vyjednávania o vyrovnaní sa Rumunska a bývalej kráľovskej rodiny. Spomínaný kráľ Michael I., ktorý bol nútený po 2. svetovej vojne odísť do exilu, ešte stále žije (má 94 rokov) a domáha sa samozrejme získania svojho majetku späť. Momentálne je tak jeho budúcnosť nejasná.

Malé súkromné divadlo na zámku Peleš

Malé súkromné divadlo na zámku Peleš

Príchod na zámok

Zatiaľ však platí, že je zámok otvorený verejnosti a jeho návšteva patrí k takmer povinným položkám v itinerári pri ceste po Rumunsku. Aj keď sem väčšina turistov prichádza v rámci jednodenného výletu z Bukurešte alebo Brašova, stojí za to tu i prenocovať a využiť krásne horské prostredie napríklad na nejakú horskú túru. V dedinke okolo zámku je k dispozícii množstvo penziónov a hotelov a takisto tu nájdete veľa reštaurácií a obchodíkov, jednoducho kompletné zázemie, ktoré turista potrebuje.

Bohatosť tohto zázemia je spôsobená faktom, že celá oblasť patrí k obľúbeným dovolenkovým destináciam i samotných Rumunov. Neďaleké mestečko Sinaia a celá okolitá oblasť je považovaná za hlavné mesto letných dovoleniek v Rumunsku, takže tu turisti nájdu všetko, čo potrebujú. Hotely a reštaurácie (s príjemným posedením vonku) sa nachádzajú aj v bezprostrednej blízkosti zámku. Miestne podniky sú obľúbené najmä ako romantický únik z mesta a pokiaľ chce Rumun zapôsobiť, vezme priateľku práve sem.

Celý zámok je potom utopený v zeleni, nielen vďaka okolitým horám, ale aj vďaka parku, ktorý ho obkolesuje. Týmto parkom musíte prejsť, aby sa pred vami zámok ukázal v celej svojej kráse. Ešte predtým, ako vstúpite do vnútorných priestorov zámku, stojí za návštevu jeho vnútorné nádvorie, ktoré je bohato zdobené drevom a maľbami.

Prízemie zámku Peleš

Vnútro zámku je honosné, ako sa na kráľovské sídlo patrí. Mohutne zdobené steny sú doplnené starožitným nábytkom a priestory aj dnes vyzerajú tak, akoby v nich stále žila kráľovská rodina. Už vstup do zámku nenecháva návštevníka na pochybách, že prichádza do kráľovskej rezidencie. Vstupná chodba aj centrálne schodisko vedúce do Veľkej haly sú prikryté hrubými kobercami a steny vzácnym drevom a talianskym mramorom. Zo slávneho bieleho talianskeho mramoru sú vyrobené i sochy, ktoré lemujú chodby a zvýrazňujú inšpiráciu renesanciou pri dekorovaní vnútra zámku. Nad centrálnym schodiskom potom uzatvára strechu veľké okno z farebného skla.

I ďalšie miestnosti sú dôkazom toho, že na stavbe zámku sa zas tak veľmi nešetrilo. Príkladom nech je fakt, že sa tu dokonca nachádza malé súkromné divadlo pre 60 divákov, ktorí si tak mohli vychutnávať divadelné hry v prostredí dekorovanom na štýle francúzskeho kráľa “Slnko” Ľudovíta XIV. Nástenné maľby potom pochádzajú od slávneho rakúskeho maliara Gustava Klimta.

Okrem toho sa na prízemí zámku nachádzajú veľké haly so zbierkami rôznych zbraní, studených i strelných. Zbrane zväčša pochádzajú zo zbierok kráľa Karola I., ktorý bol ich veľkým milovníkom. Okrem rôznych stredovekých mečov, sekier, halapartní alebo orientálnych šablí, sa tu dajú nájsť aj rôzne zdobené pušky a pištole. Taktiež je tu pomerne veľká zbierka štítov a brnení, jedno dokonca na koňa. Karol I. sa taktiež postaral, aby sem boli zaradené zbrane z vojny proti Turkom za rumunskú nezávislosť, ktorá prebehla v rokoch 1877-78. Celkovo je tu vystavených viac ako 4000 kusov zbraní a brnení.

Prízemie zámku slúžilo v prvom rade ako spoločenský priestor. Nachádza sa tu niekoľko miestností určených pre zasadanie a stretávanie sa kráľa s dôležitými či menej dôležitými návštevami. Iné miestnosti zasa slúžili napríklad ako knižnice a čitárne. Nájdu sa tu taktiež spoločenské miestnosti, kde sa hostia a domáci mohli odrelaxovať hraním na hudobné nástroje alebo stolnými hrami. Nech však už bol účel danej miestnosti akýkoľvek, ich spoločným menovateľom je vždy honosná, priam až veľkolepá výzdoba, na ktorej sa nešetrilo zlatom či mramorom.

Niekoľko miestností prízemia je vyzdobených v orientálnom štýle, dokonca i v tureckom, aj keď práve z tureckej nadvlády sa Rumunsko muselo vyslobodiť. A práve orientálne dekorované miestnosti patria medzi tie najkrajšie na celom zámku. Maurský salón (Salonul Maur) má nábytok vykladaný perleťou, perzské koberce a veľmi drahé a vzácne orientálne zbrane. Taktiež sa tu nachádza malá mramorová fontánka, ktorá len podčiarkuje okázalosť vnútornej dekorácie tejto miestnosti a celého zámku.

Zámok Peleš - Turecký salón, ktorý slúžil ako fajčiarsky salón. Steny sú pokryté brokátom z Viedne, nábytok a koberce pochádzajú z Turecka a Perzie

Zámok Peleš – Turecký salón, ktorý slúžil ako fajčiarsky salón. Steny sú pokryté brokátom z Viedne, nábytok a koberce pochádzajú z Turecka a Perzie

Na dlážke Tureckého salónu (Salonul Turcesc) sú zasa turecké koberce a miestnosť je vybavená medenými predmetmi z Turecka a Perzie. Steny sú pokryté brokátom z Viedne a celá miestnosť slúžila ako fajčiarsky salónik pre mužov.

Horné poschodie

Zámok Peleš ponúka návštevníkom dva druhy vstupného – buď len na prízemie, kde sa môžu pohybovať voľne, alebo si môžete priplatiť aj za vstup na horné poschodie zámku, kam je však povolené vojsť len v rámci organizovanej prehliadky. Tá trvá zhruba polhodinu a je k dispozícii okrem rumunčiny vo viacerých ďalších jazykoch, vrátane ruštiny, angličtiny, taliančiny alebo francúzštiny. Príplatok za horné poschodie je dosť vysoký (30 lei), ale stojí za to.

Jedna zo spální na zámku Peleš

Jedna zo spální na zámku Peleš

Zatiaľ čo prízemie zámku plnilo predovšetkým spoločenskú funkciu, jeho horné poschodie bolo naopak v prvom rade súkromným priestorom, kde sa nachádzajú salóniky, spálne a kúpeľne. Keďže ide o súkromné priestory kráľa a jeho hostí, je výzdoba rovnako honosná ako v prízemí, ale je viac zameraná na pohodlie než na to, aby vyrazila dych návštevníkovi. Jednotlivé apartmány sú vyzdobené vždy v inom štýle, pričom sa snažia pôsobiť ako jednoliate celky. Kúpeľne tak väčšinou ladia s príslušnými spálňami a salónikmi.

Kúpeľne na zámku Peleš ladia k príslušným spálňam

Kúpeľne na zámku Peleš ladia k príslušným spálňam

Najhonosnejším komplexom je tzv. Imperiálny apartmán (Apartamentul Imperial), ktorý bol pravdepodobne navrhnutý pre pobyt rakúskeho cisára Františka Jozefa I., osobného priateľa rumunskej kráľovskej rodiny. Je doložené, že cisár zámok Peleš naozaj navštívil, nevie sa však, či v tomto apartmáne naozaj aj prespal. V každom prípade je však Imperiálny apartmán hodný svojho mena nielen výzdobou, ale i veľkosťou.

Imperiálny apartmánt - Najhonosnejšia spálňa na zámku Peleš

Imperiálny apartmánt – Najhonosnejšia spálňa na zámku Peleš

Zaujímavosťou je, že na rozdiel od iných európskych kráľovských rodín, rumunský kráľ a kráľovná mali spoločnú spálňu, ktorá sa taktiež nachádza na prvom poschodí kráľovského paláca Peleš. Ako som však už spomínal, dlho si tento palác neužili, ale i vďaka tomu ho dnes môžu navštíviť bežní turisti.

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Rumunsku.

Užitočné informácie sa nachádzajú i na domovskej stránke zámku Peleš, bohužial však len v rumunčine.

Ako sa sem dostať?

Vlakom

Mestečko Sinaia leží na hlavnej vlakovej trase medzi Brašovom a Bukurešťou, takže sa sem z oboch miest dá dostať veľmi ľahko priamym spojením.

Vhodné spojenie môžete vyhľadať na stránkach Rumunských železníc. Na týchto stránkach sa dá lístok i zakúpiť, bohužiaľ sú však len v rumunčine. Pokiaľ však na formulári na hlavnej stránke zadáte údaje odkiaľ a kam chcete cestovať, na nasledujúcej stránke s výledkami vyhľadávania sa už dá prepnúť do angličtiny.

Z Brašova trvá cesta zhruba hodinu a stojí 13.75 RON (9/2016).

Z Bukurešte trvá cesta hodinu a pol a stojí 30.75 RON (9/2016).

Zo stanice v Sinaii sú to ešte asi 2 kilometre pešo k zámku Peleš.

Autom

Autom sa dostanete do Sinaie po hlavnej ceste č. 1 prepájajúcej Brašov a Ploiešti (a Bukurešť). Zaparkovať sa dá neďaleko zámku a parkovné je 10 RON na celý deň (5/2016).

Koľko to stojí?

Vstupné do prízemnej časti zámku je 20 lei (RON). Pokiaľ chcete i prehliadku horného poschodia zámku, zaplatíte 50 RON (obsahuje i prehliadku prízemia) (5/2016). Horná časť poschodia je prístupná len v rámci organizovanej prehliadky, na prízemí sa môžete pohybovať ľubovoľne.

Za povolenie fotografovania sa pripláca 32 RON, za filmovanie 53 RON (5/2016).

Celkovo tak návšteva oboch poschodí s fotografovaním vyjde na 82 RON, čo je na rumunské pomery vcelku vysoká cena. V prepočte ide o necelých 20 EUR (5/2016).

Parkovanie v blízkosti zámku stojí 10 RON (na celý deň) (5/2016).

Kedy sem cestovať?

Zámok je počas sezóny (15. máj – 15. september) otvorený každý deň okrem pondelkov. Mimo sezóny je otvorený každý deň okrem pondelkov a utorkov.

Podľa niektorých zdrojov je zámok zatvorený vždy v novembri na celý mesiac z dôvodu údržby.

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Po zámku sa dá pohybovať len pešo.

Kde sa ubytovať?

Keďže okolie zámku patrí k obľúbeným destináciam, nachádza sa tu množstvo hotelov a penziónov a ubytovanie nie je problém zohnať i na poslednú chvíľu (najmä pokiaľ je to mimo letných prázdnin). Množstvo možností ubytovania ponúka taktiež mestečko Sinaia ležiace v bezprostrednej blízkosti zámku.

Veľa návštevníkov sem prichádza v rámci jednodenného výletu z Brašova (45 km) alebo Bukurešte (130 km), takže si hľadá ubytovanie v týchto mestách.

Vzhľadom k príjemnému prostrediu však odporúčam zostať tu aspoň na jednu noc. Optimálnym plánom by mohla byť návšteva zámku cestou z Brašova do Bukurešte (prípadne opačne) s prenocovaním.

Ubytovanie je lacné a pohybuje sa v rámci rumunských štandardov. Najlacnejší penzión sa dá zohnať už od 16 EUR za izbu pre 2 osoby (9/2016).

Môžete využiť i ubytovanie cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie), vzhľadom k nízkym cenám hotelov a penziónov však veľmi neušetríte (ak vôbec).

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie