Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Taiwan / Tchaj-pej – dva dni v hlavnom meste ostrova, kde sa miesi čínska a japonská kultúra
Taiwan

Tchaj-pej – dva dni v hlavnom meste ostrova, kde sa miesi čínska a japonská kultúra

19. január 2017 autor 0
Hlavná brána pred Čankajškovým memoriálom

Tchaj-pej je hlavné mesto Taiwanu, známeho aj ako jeden z ázijských ekonomických tigrov. Na rozdiel od Hong Kongu a Singapúru je však oveľa menej častým cieľom turistov, než prvé dva zmienené mestské štáty. A treba dodať jedným dychom, že neprávom – Tchaj-pej je pre turistu minimálne tak zaujímavým mestom ako Hong Kong a možno zaujímavejším ako Singapúr.

Tchaj-pej je v prvom rade moderná ázijská metropola s množstvom výškových budov (stojí tu 8. najvyššia budova sveta) a modernou infraštruktúrou, čím sa podobá ostatným dvom spomínaným ázijským tigrom. A takisto ako Hong Kong a Singapúr disponuje neskutočným množstvom obrovských nákupných centier a láka tak všetkých nakupovania chtivých turistov i domácich obyvateľov nielen na luxusné zahraničné módne značky, ale napríklad i dostupnú elektroniku. Mnoho značiek elektroniky pochádza práve z Taiwanu (Asus, Acer, HTC a ďalšie) a preto sa tu často dajú zohnať ich výrobky lacnejšie, než u nás.

Národná koncertná sieň Tchaj-wanu v Parku Čankajškovho memoriálu v Tchaj-peji

Národná koncertná sieň Taiwanu v Parku Čankajškovho memoriálu v Tchaj-peji

Okrem nákupného raja je však Taiwan i mestom, kde sa nezabúda na kultúru – nachádza sa tu obrovské množstvo múzeí a divadiel, ale i chrámov alebo univerzít. Je to jednoducho mesto, kde si príde na svoje každý, dokonca i milovníci prírody. Je neodškriepiteľné, že Tchaj-pej je do veľkej miery betónová džungľa, ale aj tak ide o dosť zelené mesto – ulice sú lemované stromami a nájde sa tu i dosť parkov. Navyše okolie mesta je veľmi hornaté a zelené a na zaujímavé miesta s peknými turistickými cestičkami sa dá dostať veľmi ľahko verejnou dopravou aj za menej ako hodinu.

Národné divadlo Tchaj-wanu v Parku Čankajškovho memoriálu v Tchaj-peji

Národné divadlo Taiwanu v Parku Čankajškovho memoriálu v Tchaj-peji

Keď k tomu pridáme výborné ázijské jedlo, tak jediným záverom môže byť len to, že Tchaj-pej je jednoducho výrazne podceňovanou destináciou. A neskazenosť turizmom je o dôvod viac, prečo sa oplatí ho (a celú krajinu) navštíviť.

I v slovenských textoch sa často používa názov Taipei, ide však o anglickú transkripciu. Oficiálny a správny slovenský názov je však Tchaj-pej. Neviem posúdiť, ktorá z verzií má k jeho skutočnej výslovnosti bližšie, budem sa teda držať oficiálneho slovenského názvu, aj keď ten anglický je asi známejší dokonca i na Slovensku. Naopak názov krajiny je dnes Taiwan, zatiaľ čo Tchaj-wan je považovaný za zastaralý názov.

Výhľad na Tchaj-pej z mrakodrapu Taipei 101

Výhľad na Tchaj-pej z mrakodrapu Taipei 101

História mesta severu – Čínsko-japonská kultúra i architektúra i nejasné hlavné mesto

Ešte pred 500 rokmi bol Taiwan osídlený pomerne riedko, čo je v ostrom kontraste s dnešnými preplnenými mestami a ulicami tohto ostrova. Navyše tu nežili Číňania, ale rôzne domorodé kmene, ktoré sú etnicky príbuzné s obyvateľmi Indonézie, Filipín, Oceánie, Havaja alebo Madagaskaru (spoločne nazývanými Austronézania).

To bol i prípad Tchaj-peja, ktorého dnešné územie bolo obývané príslušníkmi kmeňa Ketagalan. O tom, ako dlho tu žili, ani o ich zvykoch či jazyku, ktorý medzitým úplne zanikol, nie je veľa známe. Samotný kmeň sa dá označiť za prakticky vyhynutý a nie je dokonca ani uznaný taiwanskou vládou.

Sunjatsenov pamätník v Tchaj-peji

Sunjatsenov pamätník v Tchaj-peji

Príčinu masívneho úpadku kmeňa Ketagalan (ako aj ostatných kmeňov na ostrove) treba hľadať v kolonizácii, ktorú v 16. storočí začali Európania. Tí však so svojou snahou neboli veľmi úspešní a doplatili väčšinou na exotické choroby a veľmi agresívne domorodé kmene, ktoré im nič nedarovali. O niekoľko storočí neskôr si tu vylámali zuby aj Američania.

Zlomovým momentom však boli boje medzi Európanmi a Číňanmi, keď sa ostrov dostal pod čínsku kontrolu počas vlády dynastie Qing. Cisár postupne povolil imigráciu na Taiwan Číňanom v 17. storočí, ale do regiónu dnešného Tchaj-peja začali prúdiť Číňania až v 18. storočí. Za krátku dobu sa sem presťahovali dva milióny Číňanov, čo je na tú dobu ohromné číslo, najmä keď zvážime, že pred ich príchodom žila na ostrove asi desatina tohto počtu. Za krátku dobu sa tak populácia ostrova viac ako zdesaťnásobila a Číňania postupne vykynožili alebo asimilovali takmer všetko pôvodné obyvateľstvo.

Vstupná brána do chrámu Bao-An v Tchaj-peji

Vstupná brána do chrámu Bao-An v Tchaj-peji

Na konci 19. storočia plánovali Číňania ustanoviť hlavné mesto v strede ostrova, ale dočasne bol ako hlavné mesto určený Tchaj-pej. Ako je známe, nie je nič trvalejšie, ako dočasné riešenia, a tak je Tchaj-pej hlavným mestom dodnes. Môžu za to sčasti i Japonci, ktorí v roku 1895 získali celý Taiwan ako výsledok Prvej čínsko-japonskej vojny, ktorú vyhrali. Sever krajiny bol k Japonsku najbližšie a tak bolo rozhodnuté, že Tchaj-pej zostane hlavným mestom. Mimochodom Tchaj-pej znamená “Severné mesto Taiwanu“.

Pod japonskou kontrolou nastal prudký rozvoj mesta, ktoré bolo premenované v japončine na Taihoku. Japonská koloniálna vláda začala s likvidáciou starých budov a výstavbou nových, vďaka čomu malo mesto veľmi rýchlo po architektonickej stránke japonský vzhľad, zatiaľ čo čínsky vplyv prakticky zmizol. Preto dnes veľká časť starých budov v Tchaj-peji pochádza práve z japonskej éry.

Obchody s elektronikou v okolí Guanghua Electronic Plaza v Tchajpeji

Obchody s elektronikou v okolí Guanghua Electronic Plaza v Tchajpeji

Japonsko stratilo Taiwan po porážke v 2. svetovej vojne a po čínskej občianskej vojne, v ktorej zvíťazili komunisti na čele s Mao Ce-Tungom, sa na Taiwan uchýlil porazený vodca Čankajšek. Ten si za svoje hlavné mesto zvolil Tchaj-pej a od tej doby začal príbeh de facto nezávislého Taiwanu, ktorý je tŕňom v oku “veľkej” Číne.

Hlavné mesto krajiny bolo neskôr presunuté do Čung-singu, mestečka naplánovaného na zelenej lúke. Tento krok však neuznala Čína a tak je oficálne na Taiwane hlavným mestom Čung-sing, ale pre všetkých mimo Taiwanu je hlavným mestom Tchaj-pej.

Aj keď v prvých rokoch šlo jednoznačne o vojenskú diktatúru, Taiwan postupne smeroval k demokracii a to umožnilo jeho raketový ekonomický rozvoj (a takisto tomu asi dopomohla americká finančná podpora). S ním zaznamenal prudký rast i Tchaj-pej ako jeho ekonomické centrum, najmä v 90-tych rokoch minulého storočia. Prinieslo to však i negatívne javy, ako napríklad značné znečistenie a smog.

Staré koloniálne domy na nákupnej ulici Dihua v Tchaj-peji

Staré koloniálne domy na nákupnej ulici Dihua v Tchaj-peji

Taipei 101 – najvyššia budova sveta, zelená a predsa vo farbách dúhy

V posledných rokoch sa však situácia značne zlepšila a mesto netrpí podobnými smogovými oparmi, ako iné veľké čínske mestá. V meste sa veľa investuje do výskumu a rozvoja a symbolom pokroku a dôrazu na životné prostredie sa stal v roku 2004 aj mrakodrap Taipei 101 – v tej dobe najvyššia budova sveta. Tento titul mu vydržal 6 rokov, dnes je však “až” na 8. mieste. V roku 2010 ho predčila dubajská Burj Khalifa.

Postaviť vežu Taipei 101, ktorá sa stala symbolom mesta Tchaj-pej, trvalo 5 rokov. Svojím tvarom má pripomínať kmeň stromu bambusu (symbol rýchleho rastu) a jeho názov je jednoducho odvodený od počtu poschodí, ktoré veža má. Celková výška mrakodrapu potom dosahuje 509 metrov.

Mrakodrap Taipei 101 v Tchaj-peji pripomína kmeň bambusu

Mrakodrap Taipei 101 v Tchaj-peji pripomína kmeň bambusu

Mrakodrap Taipei 101 získal v roku 2011 certifikáciu LEED (Leadership in Energy and Environmental Design), ktorá sa udeľuje významným budovám využívajúcim moderné technológie pre zníženie zaťaženia životného prostredia. Ide o takzvanú “zelenú” certifikáciu a Taipei 101 je najvyššou a najväčšou budovou sveta, ktorá túto certifikáciu získala. Mrakodap dokáže napríklad zachytávaním a recykláciou vody pokryť 20-30 percent svojej spotreby.

Základňa mrakodrapu je oveľa širšia, než mrakodrap samotný a nachádza sa tu obrovské nákupné centrum, ktoré na viacerých poschodiach ponúka hlavne luxusný značkový tovar. Okrem toho sa tu však môžete i najesť, pretože tu funguje niekoľko reštaurácií a taktiež malé občerstvenia, zoskupené okolo neskutočne rozsiahleho food courtu.

Na piatom poschodí tohto mrakodrapu sa nachádza pokladňa a vstup k výťahu na vyhliadku, ktorá vám umožní sa odviezť najrýchlejším výťahom na svete. Tento výťah sa dokáže pohybovať rýchlosťou takmer 61 kilometrov za hodinu pri ceste nahor a vďaka tomu vás z 5. poschodia až na vyhliadku na 89. poschodí dopraví za neuveriteľných 37 sekúnd. Asi netreba dodávať, že tieto výťahy sú momentálne špičkou vo svojej kategórii a sú prešpikované najmodernejšími bezpečnostnými technológiami.

Výhľad na Tchaj-pej z mrakodrapu Taipei 101

Výhľad na Tchaj-pej z mrakodrapu Taipei 101

Hlavná vyhliadka sa nachádza na 89. poschodí a má 360 stupňov, inými slovami výhľad na všetky strany. Mesto Tchaj-pej tu tak budete mať ako na dlani a vychutnáte si pohľad i na vzdialenejšie okolie a najmä vrcholky hôr. Odoporúčam návštevu neskôr poobede, aby ste si mohli vychutnať výhľad na mesto počas dňa, pri západe Slnka, ako aj v noci.

Pokiaľ by vám pri fotení vadilo sklo a odrazy v ňom, môžete zamieriť na 91. poschodie (vo výške 391,8 metrov druhá najvyššia mrakodrapová vyhliadka sveta), kde sa nachádza otvorená terasa s vyhliadkou. Priestor, ktorý je otvorený smerom von je limitovaný a budete musieť trošku natiahnuť ruky, aby ste fotoaparát vystrčili cez medzeru von, ale fotky budú určite oveľa lepšie, ako spoza skla na 89. poschodí.

Pohľad na Tchaj-pej z mrakodrapu Taipei 101 v noci

Pohľad na Tchaj-pej z mrakodrapu Taipei 101 v noci

Pokiaľ vám bude pripadať čakanie na západ Slnka príliš dlhé, môžete sa zájsť pozrieť do vnútra veže, kde visí na oceľových lanách ohromná guľa, podporená hydraulickými nohami a vážiaca až 660 ton. Toto zariadenie sa nazýva Wind Damper (tlmič vetra) a má za úlohu redukovať kmitanie veže nielen počas silného vetra, ale i zemetrasenia. Tento systém používa viacero mrakodrapov, ale Taipei 101 ako jediný na svete poskytuje verejný prístup k nemu všetkým návštevníkom observatória. Pokiaľ chcete vidieť tento systém v akcii, ponúkam možnosť si pozrieť video (reportáž) z roku 2014, keď sa mestom prehnal tajfún Phoenix a poriadne tlmič rozkýval. Stojí za povšimnutie, že i napriek tajfúnu bola vyhliadka stále otvorená pre verejnosť. Reportáž je síce v čínštine, ale video i animácie sú zrejme dostatočne výrečné i bez slov.

Druhou možnosťou, ako zabiť čas pri čakaní na západ Slnka, je nakupovanie. Priamo na 89. poschodí (kde je hlavná vyhliadka) sa nachádza niekoľko obchodov, zväčša so suvenírmi a taiwanskými výrobkami. O poschodie nižšie potom nájdete obchod so šperkami vyrobenými z koralov. Aj keď sa obchod honosí titulom umeleckého butiku, väčšina výrobkov, ktoré tu nájdete, patrí skôr do kategórie “gýč” alebo “neskutočný gýč”. Z pohľadu cien sa potom bavíme o kategóriach “drahé” a “neskutočne drahé”, ale pokiaľ chcete originálny darček z originálneho materiálu a nemáte hlboko do vrecka, môžete obchod navštíviť. No a tí ostatní ho musia povinne navštíviť tiež, pretože práve cez tento obchod vedie cesta k východu. Tak pozor, aby ste nezhodili a nerozbili nádhernú sochu kapra na jednorožcovi alebo niečo podobné.

Mrakodrap je v noci rozsvietený, avšak veľmi decentne a prakticky len po obrysoch. Tieto obrysové svetlá menia farbu podľa dňa v týždni a podľa viditeľného farebného spektra (takže podľa farieb dúhy). Začína sa vždy v pondelok červenou a končí v nedeľu fialovou.

Mrakodrap Taipei 101 v Tchaj-peji v noci - podľa farby sa dá určiť deň v týždni

Mrakodrap Taipei 101 v Tchaj-peji v noci – podľa farby sa dá určiť deň v týždni

Veža Taipei 101 je jednoducho symbolom Tchaj-peja a bez jej návštevy by návšteva mesta nebola úplná. Vstupné nie je práve najnižšie (600 NTD, teda asi 20 EUR), ale určite stojí za to, obzvlášť počas slnečného dňa. Pokiaľ platiť vstupné nechcete, určite stojí za to vežu aspoň navštíviť a obzrieť si ju z blízkeho okolia.

Sunjatsenov pamätník

Len pár blokov od mrakodrapu Taipei 101 leží park Žongšan (Zhongshan), ktorému dominuje veľká budova Sunjatsenovho pamätníka (Sun Yat-sen Memorial Hall). Tento betónový moloch bol postavený v roku 1972 a skrýva sediacu sochu Sunjatsena (v angl. transkripcii Sun Yat-sen), “otca zakladateľa” republiky Číňanov.

Sunjatsen bol lekár, spisovateľ, filozof a najmä revolucionár v jednej osobe. Bol kľúčovou postavou tzv. Sinchajskej revolúcie v roku 1911, počas ktorej bol zvrhnutý posledný čínsky cisár dynastie Qing a v roku 1912 vznikla Čínska republika. Sunjatsen je tak akousi čínskou verziou Lenina, aj keď na rozdiel od Rusov Číňania svojho cisára nezabili a dokonca ho ani nevyhnali – nechali ho dožiť svoj život v Číne (vrátane 10-ročného pobytu za mrežami, aj keď objektívne treba priznať, že to bol za kolaboráciu s Japoncami ešte vcelku mierny trest).

Sunjatsenov pamätník v Tchaj-peji je obkolesený parkom

Sunjatsenov pamätník v Tchaj-peji je obkolesený parkom

Takisto treba jedným dychom dodať, že Sunjatsen nebol žiadny boľševik ani komunista, na rozdiel od Lenina. Jeho ideálmi boli nacionalizmus (v zmysle jednoty národa bez ohľadu na etnickú príslušnosť), moderná vláda (demokracia) a blaho ľudu. Sunjatsen sa tak stal zakladateľom moderného čínskeho národa a prvým prezidentom novovzniknutej Čínskej republiky.

Ako otec národa je zrejme jediným politikom, ktorý je vnímaný extrémne pozitívne v Číne i na Taiwane (a takisto napríklad v Macau a Hong Kongu). Pri jeho pamätníku v Tchaj-peji sa pravidelne striedajú stráže armády, námorníctva a letectva. Čestná stráž tu stojí od 9:00 do 17:00 a výmenu stráží je možné sledovať každú hodinu.

Nákupný raj – supermoderné nákupné centrá a aj lacná elektronika

Ako som už spomínal, Tchaj-pej je rajom pre všetkých fanúšikov nakupovania. Prakticky všade, kam sa pohnete, budú obchody a obchodné domy, ktorých rozmery väčšinou hravo presahujú veľkosť akéhokoľvek obchodného domu u nás. Pokiaľ vás lákajú najmä superluxusné značkové obchody so zahraničnými módnymi výrobkami, môžete zamieriť práve medzi posledné dva spomínané monumenty – vežu Taipei 101 a Sunjatsenov pamätník, hneď za budovu radnice v Tchaj-peji (stanica metra Taipei City Hall).

Nákupné centrum pod mrakodrapom Taipei 101 v Tchaj-peji je obrovské a rozprestiera sa cez niekoľko poschodí

Nákupné centrum pod mrakodrapom Taipei 101 v Tchaj-peji je obrovské a rozprestiera sa cez niekoľko poschodí

Samotný mrakodrap Taipei 101 disponuje obrovským nákupným centrom so všetkými luxusnými značkami sveta a najdrahším oblečením, kabelkami, hodinkami a ďalšími doplnkami. Množstvo obchodov a ďalšie obchodné domy sa však nachádzajú za mrakodrapom, v okolí parku Songshou Square. Uličky sú tu priam lemované obchodmi luxusných značiek. Ak budete mať chuť na trochu intelektuálnejšie nákupy, môžete zamieriť do obchodného domu Eslite Xinyi Store, kde nájdete niekoľko poschodí s knihami v rôznych jazykoch. Dominuje samozrejme čínština, ale napríklad anglických kníh tu tiež nájdete dosť.

Čínsko-anglická verzia knihy českého autora píšuceho po francúzsky - Kníhkupectvo Eslite neďaleko radnice (a veže Taipei 101) v Tchaj-peji

Čínsko-anglická verzia knihy českého autora píšuceho po francúzsky – Kníhkupectvo Eslite neďaleko radnice (a veže Taipei 101) v Tchaj-peji

O tri stanice metra ďalej, v okolí stanice Zhongxiao Fuxing Station, sa potom nachádza ďalšia zóna s množstvom obchodných domov. Najväčším je zrejme SOGO, ktoré stojí priamo na stanici metra. V uličkách za obchodnými domami potom nájdete neskutočné množstvo reštaurácií a bistier, takže sa tu bez problémov môžete po zaiste vyčerpávajúcich nákupoch najesť.

Zatiaľ čo vyššie menované obchodné centrá sú väčšinou v stredobode záujmu nežného pohlavia, ich polovičky zrejme zaujme viac štvrť Guanghua nachádzajúca sa ešte o jednu stanicu metra ďalej. Na sever od stanice Zhongxiao Xinsheng sa totiž nachádzajú uličky plné obchodov s elektronikou, najmä lokálnych taiwanských značiek, ale nechýbajú ani čínske či japonské výrobky. Takisto nechýbajú výrobcovia ako Samsung alebo Apple. Väčšinu elektroniky tu kúpite lacnejšie ako u nás, stojí však za zváženie, či sa oplatí kúpa takého výrobku, ktorý nemá medzinárodnú záruku.

Guanghua Digital Plaza v Tchajpeji - obchodný dom, kde sa predáva len elektronika a príslušenstvo - raj pre milovníkov gadgetov, fotoaparátov, počítačov, mobilov, atď.

Guanghua Digital Plaza v Tchajpeji – obchodný dom, kde sa predáva len elektronika a príslušenstvo – raj pre milovníkov gadgetov, fotoaparátov, počítačov, mobilov, atď.

Návšteva uličiek okolo Guanghua Electronic Plaza je však určite zaujímavým zážitkom aj v prípade, že sa nič kúpiť nechystáte (aj keď hrozí nebezpečenstvo, že pri návšteve tu sa tento úmysel môže zmeniť). Úplne pri hlavnej ceste potom stojí obchodný dom Guanghua Digital Plaza, ktorý na niekoľkých poschodiach ponúka len elektroniku. Nejde však o veľké departmentové obchody, ale poschodia sú plné malých obchodíkov, ktoré väčšinou ponúkajú rovnaký tovar a navzájom si konkurujú.

Guanghua Digital Plaza v Tchajpeji - obchodíky majú vylepené aktuálne cenníky elektroniky, ktorá sa tu predáva pomaly ako pečivo

Guanghua Digital Plaza v Tchajpeji – obchodíky majú vylepené aktuálne cenníky elektroniky, ktorá sa tu predáva pomaly ako pečivo

Každopádne ide o veľmi zaujímavý spôsob predaja, ktorý zrejme u nás neuvidíte, teda aspoň nie s elektronikou. Väčšina obchodov má vytlačené cenníky s aktuálnymi cenami najžiadanejších položiek veľkými písmenami a nalepené nad obchodom, takže nakupujúci môžu porovnávať ceny jednoduchým prechádzaním uličkami medzi nimi, bez nutnosti vojsť do obchodíku. Platí nepriama úmera medzi výškou poschodia a cenou, takže na rozdiel od vysokohorskej prirážky, na tomto mieste čím vyššie vyjdete, tým menej zaplatíte. Zaujímavosťou je, že aj keď elektronika patrí medzi drahšie produkty, nezaplatíte tu kreditnou kartou, ale len v hotovosti. Sú tu však k dispozíci bankomaty.

Trhovisko na ulici Dihua a rodisko čaju Oolong

Ak vás neláka elektronika ani luxusné oblečenie a pre nákupy preferujete tradičnejšie ázijské spôsoby, môžete zamieriť na západ mesta k rieke Tamsui, kde sa nachádza ulica Dihua. Táto ulica je kompletne obsypaná obchodmi a obchodíkmi, stánkami a stolíkmi, kde predajcovia ponúkajú všetko možné. Najčastejšie však ide o jedlo a ingrediencie pre prípravu jedla. Okrem čerstvého a výborného ovocia tu nájdete pochúťky ako taiwanské koláčiky, typické pre Taiwan.

Pouličné stánky na ulici Dihua v Tchaj-peji predávajú napríklad i typický bublinkový čaj

Pouličné stánky na ulici Dihua v Tchaj-peji predávajú napríklad i typický bublinkový čaj

Okrem toho si tu môžete dať napríklad bublinkový čaj, čo je taiwanský a veľmi populárny vynález. Miestne obchodíky sú plné sušených plodov, orieškov, byliniek a korenia. Pokiaľ naviac fandíte čínskej medicíne, nájdete tu množstvo “lekární“, ktoré predávajú nepreberné množstvo sušených neidentifikovateľných objektov, kvapiek a ďalších prípravkov.

Ulica Dihua je obľúbeným miestom pre nákupy medzi miestnymi obyvateľmi a nakupujú tu najmä sladkosti na oslavu čínskeho nového roku.

Návštevu ulice Dihua by ste si však nemali nechať ujsť ani v prípade, že sa nakupovať nechystáte. A nie je to len kvôli jej autentickej atmosfére, ale aj preto, že tu stojí veľké množstvo budov z koloniálnej éry. Ulica Dihua je totiž najstarším trhom so sušeným ovocím na Taiwane a miestne domy pochádzajú ešte z 19. storočia, konkrétne väčšinou z jeho 80-tych rokov.

Staré koloniálne domy na nákupnej ulici Dihua v Tchaj-peji

Staré koloniálne domy na nákupnej ulici Dihua v Tchaj-peji

Ešte starší je potom Chrám boha mesta Xiahai (Xiahai City God Temple), ktorý tu postavili  už v roku 1859. Chrám je zasvätený mestskému bohovi, ktorý rozhoduje o osude človeka po smrti. Dnes ide o jedno z najdôležitejších náboženských centier v meste, aj keď samotný chrám je v porovnaní s inými (viď nižšie) oveľa menší.

Neobarokový dom tchaj-wanského obchodníka Čchen Tian-laia na ulici Gui-de neďaleko ulice Dihua v Tchaj-peji

Neobarokový dom taiwanského obchodníka Čchen Tian-laia na ulici Gui-de neďaleko ulice Dihua v Tchaj-peji

Pokiaľ vás architektúra uličky Dihua zaujala, môžete zamieriť o dva bloky bližšie k rieke na ulicu Gui-de. Táto ulica bola kedysi nábrežím a tovar prichádzajúci do miestneho prístavu sa potom predával na neďalekej ulici Dihua. Práve tu sa zrodil svetoznámy taiwanský čaj Oolong a tu investovali bohatí obchodníci do luxusných sídiel. Jedno z nich tu stojí dodnes. Patrilo rozprávkovo bohatému obchodníkovi menom Čchen Tian-lai a táto neobaroková stavba slúžila v tej dobe ako predloha mnohým ďalším budovám v Tchaj-peji.

Chrámy a náboženstvo v Tchaj-peji

Náboženstvo je neoddeliteľnou súčasťou života Číňanov a platí to i na Taiwane a v jeho hlavnom meste. V Tchaj-peji sa nachádzajú desiatky veľkých chrámov a stovky až tisíce tých menších. Keďže Taiwan patrí (podobne ako Čína) k “severnej” vetve budhizmu, ktorá nie je tak ortodoxná ako tá “južná”, nie je to tu tak “prebudhované”, ako napríklad na Srí Lanke, v Kambodži, Thajsku alebo Mjanmarsku a takisto tu nenájdete toľko zlata, ako v chrámoch v menovaných krajinách.

Konfuciov chrám v Tchaj-peji

Konfuciov chrám v Tchaj-peji

V miestnych chrámoch sa nemusíte vyzúvať, ani vás nikto neupozorní na to, aby ste sa nefotili chrbtom k Budhovi – jeho sôch je tu aj tak málo a hlavné sochy väčšinou zobrazujú nejakého boha, ktorému je chrám zasvätený. Zároveň sú tieto chrámy veľmi pestrofarebne zdobené a vnútorné priestory majú väčšinou detailne vyrezávané dekorácie. Ako vo väčšine ázijských chrámov, i tu ich často vylepšujú farebnými svetielkami.

Chrám Bao-An v Tchaj-peji

Chrám Bao-An v Tchaj-peji

Ono to na Taiwane s tým budhizmom nie je veľmi horúce. Najrozšírenejšou vierou je tradičné čínske ľudové náboženstvo. Toto náboženstvo je vlastne akýsi súbor povier, rituálov, zvykov a tradícií, ktorý však asimiloval určité aspekty budhizmu, a tak je občas ťažké medzi nimi rozlíšiť. Dá sa teda povedať, že miestne chrámy nie sú venované Budhovi, ale rôznym miestnym duchom, bohom, ale aj významným osobnostiam z histórie. To vystihuje i fakt, že na Taiwane je veľmi rozšírený kult duchov predkov.

Chrám Longšan v Tchaj-peji

Chrám Longšan v Tchaj-peji

Konfuciov chrám

Jedným z najnavštevovanejších chrámov na Taiwane je Konfuciov chrám v Tchaj-peji, ktorý pochádza z roku 1875. Neskôr bol zbúraný a opäť postavený v roku 1930. Ide o najposvätnejší Konfuciov chrám na celom Taiwane a predlohou mu bol hlavný (pôvodný) Konfuciov chrám v čínskom Čchü-fu (Qufu).

Škola Konfuciovho chrámu v Tchaj-peji - dôraz na vzdelanie sa nestráca v Konfuciovom odkaze ani dnes

Škola Konfuciovho chrámu v Tchaj-peji – dôraz na vzdelanie sa nestráca v Konfuciovom odkaze ani dnes

Konfucius bol čínsky filozof, štátnik a učenec, jednoducho človek renesačného typu, ktorý žil v 6. a 5. storočí pred naším letopočtom. Žil teda zhruba v dobe, keď v Európe bolo vzdelanie prakticky neexistujúcim pojmom, ešte pred zlatým vekom Grécka a jeho najväčších filozofov. Konfucius je považovaný za vôbec prvého čínskeho filozofa a určite je právom dnes tým najváženejším. Jeho úsilie bolo zamerané predovšetkým na zjednotenie Číny, s čím však vo svojej dobe veľmi nepochodil. Veľkú časť svojho úsilia potom venoval vzdelávaniu druhých a šíreniu vzdelanosti, takže je akousi čínskou verziou Komenského.

A práve dôraz na vzdelanie a na humanizmus je hlavným odkazom jeho učenia, ktoré sa stalo majoritným myšlienkovým smerom v Číne a získalo si nepreberné množstvo nasledovníkov. Aj vďaka tomu mohla Čína v staroveku a stredoveku prekvitať ako pokroková krajina, ktorá dala svetu mnoho dodnes využívaných vynálezov.

Interaktívne múzeum Konfuciovho chrámu v Tchaj-peji - deti si tu môžu overiť napríklad Pytagorovu vetu

Interaktívne múzeum Konfuciovho chrámu v Tchaj-peji – deti si tu môžu overiť napríklad Pytagorovu vetu

Aj keď bol Konfucius “len” človekom a nie bohom, nájdete chrámy zasvätené tomuto filozofovi  v celej Číne i na Taiwane. Chrám v Tchaj-peji funguje aj ako škola, takže tu zahliadnete deti počas vyučovania, ale aj ako interaktívne múzeum, kde sa môžete dozvedieť viac o Konfuciovej filozofii a o vzdelanosti v Číne. Deti si tu môžu overiť platnosť niektorých matematických viet, ktoré boli časti objavené v Číne i v Európe nezávisle na sebe.

Chrám Bao-An

Hneď vedľa Konfuciovho chrámu stojí ďalšia pestrofarebná stavba – chrám Bao-An, ktorý taktiež nie je budhistický, ale je venovaný čínskemu ľudovému náboženstvu. Chrám Bao-An (alebo aj Baoan) pochádza už z roku 1742, kedy tu stála drevená svätyňa. Táto bola neskôr nahradená trvácnejšou stavbou v roku 1804 a v priebehu nasledujúcich dvoch storočí niekoľkokrát rozšírená a zrenovovaná.

Chrám Bao-An v Tchaj-peji

Chrám Bao-An v Tchaj-peji

Z architektonického hľadiska sa veľmi nelíši od iných chrámov, na ktoré v meste narazíte – pokiaľ ich navštívite viac, asi sa časom prejaví choroba z prejedenia a všetky chrámy vám postupne budú pripadať rovnaké. Bao-An je na tom podobne – ide o tradičnú čínsku stavbu s centrálnou chrámovou budovou, ktorá má zväčša otvorené steny a hlavný oltár s rôznymi sochami pánov s dlhými bradami. Chrám je potom obkolesený dlhou budovou, ktorá tvorí dojem akéhosi múru a v ktorej sa nachádzajú ďalšie oltáriky a sochy.

Chrám Bao-An je zasvätený rôznym osobnostiam čínskej histórie – cisárom alebo bojovníkom.

Chrám Longšan

Posledným chrámom vo výbere je Longšan, ktorý je z uvedenej trojice najstarší a zároveň jediný budhistický. Jeho prvá verzia bola postavená už v roku 1738 čínskymi imigrantmi, ktorí ho postavili ako kópiu jedného z chrámov v ich domovskom meste. Chrám bol zničený prírodnými živlami, najmä zemetraseniami a nanovo zrekonštruovaný po 1. svetovej vojne.

Aj keď je Longšan budhistickým chrámom, je z veľkej časti venovaný bohom a bôžikom spomínaného čínskeho ľudového náboženstva a jednotlivé elementy v chráme je občas ťažké od seba odlíšiť. Z pohľadu priemerného Európana ide však opäť o “ďalší chrám” plný sošiek budhov, fúzatých pánov, drakov, levov a ďalších postavičiek.

Nádvorie v chráme Longšan v Tchaj-peji

Nádvorie v chráme Longšan v Tchaj-peji

Z dizajnového hľadiska ide o reprezentanta typickej taiwanskej chrámovej architektúry a zároveň o jeden z najobľúbenejších chrámov v Tchaj-peji – preto sa pripravte na davy ľudí (obzvlášť cez víkend), ktorí sa sem chodia modliť za lepšie zdravie, viac peňazí a ďalšie dôležité veci, prípadne si nechávajú poradiť alebo predpovedať budúcnosť pomocou hádzania rôznych kameňov. Dôležitosť chrámu podčiarkuje aj to, že sa podľa neho nazýva i miestna stanica metra.

Historický blok Bopiliao

Len jeden blok od chrámu Longšan sa nachádza ulica Kangding, ktorá je obkolesená starými budovami z 19. a 20. storočia, teda z obdobia nadvlád čínskeho i japonského cisárstva. Celý tento blok budov sa nazýva Bopiliao a je voľne prístupný návštevníkom, ktorí si tu tak môžu pozrieť budovy z dôb, keď bol Tchaj-pej ešte len malým mestečkom. Niektoré domy sú polorozpadnuté, iné dobre zachované a hosťujúce obchodíky alebo rôzne exhibície.

Historické domy bloku Bopiliao v Tchaj-peji

Historické domy bloku Bopiliao v Tchaj-peji

Ulička bola relatívne nedávno dôkladne zreštaurovaná a zakonzervovaná a bolo tu vybudované miestne edukačné centrum, kde sa môžete dozvedieť viac o živote v Tchaj-peji v minulosti. Na miestnom nádvorí sa potom zhromažďuje miestna omladina a deti a tiež si tu môžete vyskúšať nejaké tradičné hry.

Čankajškov memoriál

Najvýznamnejšou osobnosťou povojnovej histórie Taiwanu je jednoznačne generál Čankajšek, ktorý bol pred a počas 2. svetovej vojny prezidentom Čínskej republiky. Po nútenom úteku jeho a jeho armády na Taiwan bol naďalej považovaný za prezidenta tejto krajiny a Taiwan je stále oficiálne jej súčasťou. Z tohto pohľadu je taiwanská vláda exilová a kontinentálna Čína pod okupáciou komunistického režimu.

Čankajškov pamätník v Tchaj-peji

Čankajškov pamätník v Tchaj-peji

Tam, kde dnes visí veľký portrét predsedu Mao Ce-tunga na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, visel pred víťazným komunistickým prevratom práve portrét Čankajška. Bolo by zaujímavé vidieť, kde by bola Čína dnes bez komunistickej diktatúry, pokiaľ zvážime to, kam sa dostal Taiwan ako demokratická krajina.

To sa však tak či tak už nedozvieme. Z pohľadu turistu je dôležité, že v Tchaj-peji si svojho veľkého vodcu po jeho smrti v roku 1975 patrične uctili a vybudovali tu obrovský park (C.K.S. Memorial Park), v ktorého čele tróni obrovský Čankajškov memoriál – majestátna budova so štvorcovým pôdorysom, vysokým schodiskom na každej strane a osemuholníkovou strechou.

Pohľad na Park Čankajškovho memoriálu z vrcholu Čankajškovho pamätníka

Pohľad na Park Čankajškovho memoriálu z vrcholu Čankajškovho pamätníka

Stavba je plná symbolov – osmička v osemuholníkovej streche je v čínskej kultúre tým najlepším šťastným číslom, 89 schodov na každom schodisku zasa symbolizuje vek, ktorého sa Čankajšek dožil. V jej útrobách sa potom nachádza sediaca socha samotného Čankajška a takisto múzeum mapujúce jeho život a politickú kariéru.

Pamätník je obkolesený veľkým námestím, ktoré je väčšinou pokryté zeleňou – stromami i udržiavanými záhradami. Na opačnej strane námestia po jeho krídlach potom stoja ďalšie dve budovy – Národné divadlo a Národná koncertná sieň. Dá sa tak povedať, že toto námestie je kultúrnym srdcom mesta.

Park Čankajškovho memoriálu v Tchaj-peji - vľavo Národná koncertná sieň, vpravo Národné divadlo a uprostred Čankajškov pamätník

Park Čankajškovho memoriálu v Tchaj-peji – vľavo Národná koncertná sieň, vpravo Národné divadlo a uprostred Čankajškov pamätník

V čele námestia potom na jeho západnej strane stojí monumentálna hlavná brána s piatimi oblúkmi. Na námestí je možné vidieť často rôzne skupinky ľudí, ktoré sem chodia cvičiť a trénovať, či už tai-chi alebo tanečné choreografie. Najlepším časom dňa pre návštevu je popoludnie, pretože celý areál je orientovaný na západ a tak ho najlepšie osvetľujú poobedné a podvečerné slnečné lúče.

Tchaj-pej – turistická destinácia?

Ako som už uviedol na začiatku tohto článku, Tchaj-pej nepatrí medzi tie najfrekventovanejšie turistické destinácie, dokonca sa k tejto kategórii asi ani nepribližuje. Je to však rozhodne škoda a možno sa to dá využiť ako výhoda – mesto nie je skazené turizmom a lokálni obyvatelia nie sú na nich zvyknutí, takže vás nebude nikde nikto otravovať ani vám nič ponúkať.

Grand Hotel v Tchaj-peji, kedysi hlavná ikona mesta

Grand Hotel v Tchaj-peji, kedysi hlavná ikona mesta

Na druhú stranu sa však Taiwan snaží turizmus podporovať a preto (na rozdiel od iných čínskych destinácií) tu nájdete dostatok informácií v angličtine a v meste nie je absolútne žiadny problém sa orientovať i bez znalosti čínštiny – v angličtine sú dokonca i názvy ulíc. Navyše sú k dispozícii turistické informačné centrá, prevažne na železničných staniciach, kde vám ochotne poradia s akýmikoľvek informáciami.

Jeden z mnohých nočných trhov v Tchaj-peji

Jeden z mnohých nočných trhov v Tchaj-peji

V tomto článku som pokryl len časť zaujímavostí, ktoré je možné v meste vidieť, najmä preto, že môj strávený čas tu bol obmedzený. Uvedené lokality sa dajú navštíviť zhruba za 2 dni (možno i za menej) a určite stojí za zváženie tu stráviť viac času, najmä pokiaľ plánujete navštíviť niektoré z mnohých miestnych múzeí – za zmienku stojí Národné palácové múzeum alebo Národné múzeum v Taiwane.

Národné múzeum v Tchaj-peji

Národné múzeum v Tchaj-peji

Tchaj-pej má taktiež množstvo parkov, kde sa môžete skryť do tieňa počas horúceho dňa. Jedným z najnovších je mestský park Daan, centrálnym je potom Park mieru. Zelenými oblasťami sú taktiež nábrežia okolo riek, vrátane tej hlavnej – Tamsui.

Park Daan v Tchaj-peji

Park Daan v Tchaj-peji

V uličkách starého i moderného Tchaj-peja je veľmi príjemné sa bezcieľne túlať a užívať si miestnu atmosféru. Špecifickým prípadom bývajú trhy, ktorých je tu veľké množstvo. Okrem spomínanej ulice Dihua je populárny nočný trh v štvrti Šilin (Shilin), ale nočné trhy (správne by sa mali asi nazývať skôr večerné) nájdete prakticky v celom meste, i v tých menej známych štvrtiach. Navyše existujú ďalšie trhy, ktoré fungujú napríklad len cez víkendy a sviatky (tzv. holiday markets). Najznámejšími z nich sú zrejme Flower Market (kvetinový trh) a Jade Market (trh s výrobkami z nefritu), ktoré sú špecifické tým, že fungujú pod hlavnou cestou Jianguo Elevated Road, ktorá im slúži ako strecha. Spomínané trhy však fungujú len cez víkend (počas týždňa priestor slúži ako parkovisko) a nájdete ich pod spomínanou cestou v sekcii medzi Xinyi Road a Taipei-Keelung Main Road. Oba trhy potom rozdeľuje ulica Ren’ai Road.

Víkendová tržnica s kvetmi v Tchaj-peji

Víkendová tržnica s kvetmi v Tchaj-peji

Príjemnou vedľajšou aktiviou pri skúmaní mesta potom môže byť poznávanie miestnej kuchyne. Tchaj-pej ponúka snáď všetko, na čo si hladný turista spomenie – dominuje samozrejme čínska kuchyňa, ale pokiaľ dostanete chuť na thajské, vietnamské, talianske, francúzske či americké jedlo, určite nebude problém váš hlad uspokojiť. Z hľadiska kvality tu nájdete luxusné i obyčajné reštaurácie, bistrá, foodcourty v obchodných domoch, fast foody, ale samozrejme najautentickejšie jedlo kúpite na ulici. K dispozícii sú rôzne stánky s pochúťkami, ale i malé bistrá s plastovými stoličkami rozloženými na chodníku.

Pouličné stravovanie sa priamo pred chrámom v Tchaj-peji - takýchto miest nájdete v meste veľmi veľa

Pouličné stravovanie sa priamo pred chrámom v Tchaj-peji – takýchto miest nájdete v meste veľmi veľa

Navyše ponúka Tchaj-pej množstvo ďalších monumentov, ktoré môžete navštíviť – prezidentský palác, Grand Hotel (kedysi najznámejší symbol mesta), Tchaj-pejskú univerzitu, Národnú knižnicu, a ďalšie.

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Taiwane.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

Letisko Songšan

V Tchaj-peji sa nachádza letisko Songšan (TSA, Songshan), kam však lietajú najmä domáce lety a pár spojení z Číny a Japonska. Letisko sa nachádza blízko centra a dá sa naň i z neho dostať metrom, keďže sa priamo pri ňom nachádza linka metra.

Letisko Taoyuan

Druhým letiskom je Taoyuan (TPE), ktoré je zároveň hlavným medzinárodným letiskom celej krajiny. Pokiaľ letíte do Tchaj-peja zo zahraničia, s najväčšou pravdepodobnosťou priletíte na toto letisko.

Letisko Taoyuan je veľmi moderné, takže tu nájdete všetko, čo budete potrebovať – obchody, hotely, reštaurácie alebo Wi-Fi.

Letisko Taoyuan na Tchaj-wane

Letisko Taoyuan na Taiwane

Lietajú sem prakticky všetky veľké letecké spoločnosti, aj keď z Európy to je väčšinou s prestupom. Najčastejšie to bude zrejme v Dubaji (Emirates) alebo v Číne (viacero aeroliniek, vrátane China Airlines, China Eastern, a ďalších). Z Európy sú potom dostupné lety s prestupom v Paríži (Air France) a Amsterdame (KLM). Ceny leteniek sa štandardne pohybujú okolo 600 EUR z Viedne alebo Prahy.

Národný prepravca Taiwanu je EVA Air a ponúka priame lety z Európy do Tchaj-peja z Viedne (a taktiež Amsterdamu, Londýna a Paríža). Ceny priamych letov sa pohybujú okolo 750-800 EUR za spiatočnú letenku.

Nízkonákladovka TigerAir sem lieta z Macaa, pričom tieto lety sú oveľa lacnejšie, ako napríklad zo susedného Hong Kongu (jednosmerná letenka sa dá kúpiť za 50 EUR). Z Japonska sa sem zasa môžete dostať nízkonákladovými aerolinkami Peach, jednosmerná letenka z Tokia vyjde na 60 EUR (1/2017).

Vcelku šikovný nápad - zamykateľné skrinky s nabíjačkami na letisku Taoyuan na Tchaj-wane

Vcelku šikovný nápad – zamykateľné skrinky s nabíjačkami na letisku Taoyuan na Taiwane

Z letiska v Taoyuane sa dá dostať viacerými spôsobmi. Jednou z nich je služba AirPoPo, čo je shuttle van, ktorý vás odvezie až pred dvere hotela, cena sa pohybuje od 150 do 400 NTD za pasažiera (1/2017).

Ďalšou možnosťou sú expresné autobusy, ktorých cena sa pohybuje okolo 150 NTD a informácie o ich odjazdoch zistíte ľahko v kioskoch jednotlivých spoločností, ktoré sa nachádzajú na termináli autobusov. Na ten vás navedú šípky na letisku.

Len o niečo drahšou (a často rýchlejšou) možnosťou je potom využitie rýchlovlaku (THSR – Taiwan High Speed Rail). Stanica sa nachádza mimo letiska, preto je nutné sa na ňu dopraviť autobusom UBUS (lístok kúpite opäť na autobusovom termináli, kde vám aj povedia, na ktorý autobus máte nasadnúť). Cesta trvá asi 20 minút a stojí 30 NTD (1/2017). Zo stanice Taoyuan potom stoja rýchlovlaky v Novom Tchaj-peji (stanica Banqiao) a následne na hlavnej stanici v Tchaj-peji. Cena lístka je maximálne 160 NTD a líši sa podľa času odjazdu (1/2017). Cesta vlakom trvá 20 minút a tak vám celá cesta z letiska na stanicu zaberie menej ako hodinu, pri dobrom načasovaní spojov. Pokiaľ je vaše ubytovanie v blízkosti hlavnej stanice alebo Banqiao, ide zrejme o najlepšiu alternatívu dopravy.

V marci 2017 je taktiež plánované dokončenie výstavby linky metra až na letisko Taoyuan.

Vlakom

Taiwan má výborné pokrytie železnicou a Tchaj-pej je hlavným železničným uzlom v krajine, takže sa sem dostanete prakticky z každého mesta na ostrove.

Pre cestu vlakom máte dve možnosti – klasické vlaky (TRA – Taiwan Railway Administration) a rýchlovlaky (THSR – Taiwan High Speed Rail). Na stránkach oboch spoločností (TRA pre klasické vlaky a THSR pre rýchlovlaky) je možné vyhľadávať spojenia i zakúpiť si lístky. Lístky sa dajú zakúpiť i priamo na stanici v automatoch a na prepážkach.

Rýchlovlak 700T na Tchaj-wane

Rýchlovlak 700T na Taiwane

Niektoré vlaky umožňujú státie, iné sú striktne na sedenie. Tie na státie môžu byť počas špičky a na začiatku a konci víkendov pekne preplnené, preto je lepšie si kúpiť lístok aspoň deň vopred a mať istotu sedenia. Sedadlá sa dajú zvoliť i v automatoch. Rýchlovlaky majú väčšinou 9 povinne miestenkových vagónov a 3 vagóny bez povinnej rezervácie miesta.

Klasický miestny vlak na Tchajwane

Klasický miestny vlak na Taiwane

Rýchlovlaky sú o dosť drahšie a stanice sú väčšinou mimo miest (to však pre Tchaj-pej neplatí), takže nebývajú vypredané. Poskytujú však oveľa väčší komfort a samozrejme oveľa rýchlejšiu dopravu, najmä pri cestách medzi vzdialenými mestami. Miestne rýchlovlaky sú identické s japonskými šinkanzenmi – ide momentálne o jedinú krajinu, kam sa japonská vlaková technológia exportuje.

Z hlavnej stanice v Tchaj-peji už potom môžete pokračovať kamkoľvek metrom.

Hlavná stanica v Tchaj-peji v noci

Hlavná stanica v Tchaj-peji v noci

Autobusom

Autobusová doprava na Taiwane je dobre rozvinutá a predstavuje síce pomalšiu, ale lacnejšiu alternatívu k vlakom, pokiaľ ide o medzimestskú (diaľkovú) dopravu.

Do Tchaj-peja sa autobusmi dostanete zo všetkých väčších miest na Taiwane. Linky sú operované viacerými dopravcami, ale k dispozícii je integrovaná stránka, kde môžete nájsť autobusové spojenia všetkých spoločností po celej krajine.

Hlavný autobusový terminál v Tchaj-peji sa nachádza hneď pri hlavnej vlakovej stanici.

Koľko to stojí?

Všetky uvedené ceny sú platné k (1/2017).

Vstup na vyhliadku veže Taipei 101 stojí 600 NTD. Pripravte sa na značne dlhé rady, najmä počas víkendov. Lístky sa dajú zakúpiť online, čím sa vyhnete radám na lístok, čaká vás však este rada na výťah. Platba kartou je možná.

Vstupné do chrámov a memoriálov sa neplatí.

Vstupné do Národného palácového múzea je 250 NTD.

Vstupné do Národného múzea Taiwanu je 30 NTD.

Kedy sem cestovať?

Tchaj-pej sa dá navštíviť bez problémov celoročne. Z hľadiska počasia je najlepšie sa vyhnúť letnému obdobiu, kedy sú teploty vysoké a dažde prinášajú mnoho zrážok. Počet daždivých dní je počas celého roka zhruba rovnaký, ale v lete sú dažde oveľa výdatnejšie.

Veľmi príjemným obdobím sú Vianoce, pretože Taiwanci ich milujú a oslavujú v pompéznom štýle. Teploty sa v zime cez deň pohybujú okolo 25 stupňov, čo však domácim nebráni nosiť zimné bundy a čiapky.

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Tchaj-pej je obrovské mesto a aj keď sa jeho jednotlivé štvrte dajú preskúmať pešo, bez dopravného prostriedku sa tu nezaobídete.

MHD

Našťastie má Tchaj-pej výborne fungujúcu MHD a tak pohyb po meste nepredstavuje absolútne žiadny problém, navyše ceny prepravy sú celkom priaznivé.

Chrbtovou kosťou celej MHD v Tchaj-peji je metro, v Tchaj-peji nazývané aj MRT. Orientácia v ňom nerobí žiadny problém – všetky nápisy sú i v angličtine, takisto informačné panely a automaty pre predaj lístkov. V samotných vlakoch sú hlásenia taktiež i v angličtine. Vlaky a stanice sú oveľa dlhšie, než na aké môžete byť zvyknutí z iných miest.

Cestovné sa kupuje vo forme žetónov (tokenov), aké fungujú napríklad i v postsovietskych krajinách. V automate jednoducho zadáte cenu dopravy, zaplatíte a vypadne žetón, ktorého nasnímaním vás turniket pustí do stanice. Pri východe ho stačí vhodiť do turniketu a ten vás pustí von.

Žetón na metro v Tchaj-peji

Žetón na metro v Tchaj-peji

Cena cestovného závisí od vzdialenosti počtu staníc. Nad automatmi sú jednoduché plány, ktoré ukazujú cenu dopravy do všetkých staníc z aktuálnej stanice, takže sa cena dá zistiť okamžite. V automate potom zvolíte cenu, ktorá zodpovedá vami vybranej stanici. Cena jednej jazdy sa pohybuje od 20 do 50 NTD.

Plán metra v Tchaj-peji s cenami žetónov pre jednotlivé stanice

Plán metra v Tchaj-peji s cenami žetónov pre jednotlivé stanice

Okrem jednorázových lístkov (žetónov) sú k dispozícii aj bezkontaktné karty EasyCard, ktoré sa dajú kúpiť v staniciach metra, ale napríklad i supermarketoch. Karta stojí 100 NTD, ktoré sú nevratné a nie sú ani súčasťou kreditu. Ide tak o cenu za samotnú kartu. Táto karta je dobíjacia a kredit si doplníte v automatoch na staniciach. Pomocou karty potom prechádzate cez turnikety a platíte cestovné znížené o 20%. Pri krátkodobom pobyte v meste sa však investícia do karty neoplatí a je lepšie využívať jednorázové žetóny, keďže zľava 20% v praxi znamená úsporu v priemere 4-6 NTD za jazdu, takže si môžete spočítať, koľko jázd budete potrebovať, aby sa vám 100 NTD investícia do karty vrátila.

Automaty pre kúpu žetónov na metro v Tchaj-peji

Automaty pre kúpu žetónov na metro v Tchaj-peji

Zakúpiť si môžete i preukazy TaipeiPass, ktoré umožňujú neobmedzené cestovanie metrom a autobusmi počas doby platnosti karty. K dispozícii sú 1-dňový (180 NTD), 2-dňový (310 NTD), 3-dňový (440 NTD) a 5-dňový variant (700 NTD). Vzhľadom k cenám preukazov a jednorázových lístkov je však zrejme lacnejšie využívať jednorázové lístky.

Jazdenie autobusmi v Tchaj-peji je rovnako jednoduché, ako jazdenie metrom. Všetky informácie o cestách autobusmi nájdete na týchto stránkach, kde môžete vyhľadávať spojenia z bodu A do bodu B. Stránky sú k dispozícii v angličtine, ako i hlásenia v autobusoch.

V autobusoch sa dá platiť pomocou EasyCard ako v metre alebo v hotovosti (jednoducho vhodíte peniaze do zariadenia vedľa šoféra). Treba mať však dostatok drobných a presnú sumu, pretože vám v autobuse nikto nevydá. V niektorých autobusoch sa platí (resp. prikladá karta) pri nastupovaní, v iných pri vystupovaní – táto informácia býva rozsvietená priamo nad šoférom, ale jednoducho sa to dá urobiť tak, že odpozorujete, ako platia miestni.

Na bicykli

Bicykle sa stali obľúbeným dopravným prostriedkom v meste. Doprava je síce hustá, ale v meste je dostatok cyklotrás. Navyše je dosť rovinaté, takže nie je nutné šliapať do kopca.

V meste fungujú samoobslužné požičovne bicyklov, ktoré fungujú na EasyCard, podobne ako MHD. Pre ich využívanie je nutná registrácia, vyžadujúca lokálne telefónne číslo.

Kde sa ubytovať?

Ceny ubytovania v hoteloch v Tchaj-peji nie sú nízke, aj napriek ich vysokému množstvu a teda značnej konkurencii.

Pokiaľ budete rezervovať v dostatočnom predstihu, počítajte s tým, že za malú izbu pre 2 osoby zaplatíte minimálne 30 EUR za noc a viac (1/2017), resp. skôr viac. Čím neskôr budete robiť rezerváciu, tým raketovejšie ceny stúpajú, obzvlášť cez sviatky a víkendy.

Ubytovanie zvykne byť lacnejšie mimo centra, napríklad v New Taipei City (Nový Tchaj-pej), ležiacom na opačnej strane rieky Tamsui od centra. Nový Tchaj-pej je vlastne samostatné mesto, ale je dostupné metrom z Tchaj-peja, takže predstavuje dobrú alternatívu pre ubytovanie.

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) sa dá dosť veľa ušetriť. AirBnB je tu dosť populárne a izba pre dvoch sa dá zohnať i za 15 EUR za noc (1/2017).

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie