Macedónsko

Skopje – rodisko Matky Terezy milujúce gýč

0
Socha Alexandra Macedónskeho v Skopje

Hlavné mesto Macedónska leží skryté medzi vysokými Balkánskymi horami a bolo obývané už od dávnych čias. V dobe Rímskej ríše bolo známe pod názvom Scupi. Neskôr sa Skoje dostalo pod správu Byzantíncov, Bulharov a Srbov, aby sa nakoniec na dlhých 500 rokov dostalo pod vládu Turkov. Po prvej svetovej vojne sa Macedónsko stalo súčasťou Juhoslávie a po jej rozpade sa v roku 1991 stalo jedinou bývalou juhoslávskou republikou, ktorá získala samostatnosť bez krvavej občianskej vojny.

Tvrdú ranu dostalo Skopje v roku 1963, keď ho zasiahlo silné zemetrasenie, pri ktorom bolo zničených 80% celého mesta a tisícky obyvateľov bolo zabitých alebo zranených . Súdruhovia toto nešťastie vzali ako výzvu osudu a rozhodli sa zo Skopje urobiť výkladnú skriňu komunistickej architektúry. Dali sa preto smelo do plánovania a rozvrhli mesto presne podľa sovietskeho vzoru – tepnami mesta sa stali obrovské a široké ulice, ktoré boli lemované molochmi z betónu a ocele. Skopje je však pomerne malé mesto a treba povedať, že tento megalomanský plán mu veľmi nesvedčí. Určitou výhodou však je, že tu prakticky neexistujú zápchy – ulice sú na to jednoducho príliš veľké.

Skopje však aj teraz, v časoch samostatnosti, pokračuje v smelých megalomanských plánoch a keď sa prejdete po jeho centre, budete mať vďaka sochám a budovám pocit, že sa nachádzate v múzeu gýča. Aj napriek tomu je však možné sa v meste cítiť príjemne a jeho návštevu si užiť. Poďme sa pozrieť, čo tu stojí za návštevu.

Farmárske trhy

Farmárske trhy sú v našich zemepisných šírkach obľúbeným fenoménom. V Skopje sa konajú farmárske trhy Bunjakovec neďaleko centra – ide o klasickú tržnicu a chodia sem nakupovať “obyčajní” ľudia, čo znamená, že tu farmárske trhy nemajú ten prehnaný hype, ako u nás, kde sa považuje nákup čerstvej zeleniny priamo od pestovateľa za niečo ultra-cool.

Katedrála sv. Klimenta

Neďaleko spomínaných trhov sa nachádza hlavná a najväčšia katedrála Macedónskej ortodoxnej cirkvi. Chrám je zasvätený sv. Klimentovi (Ochridskému), ktorý bol žiakom sv. Cyrila a Metoda. Sv. Kliment odišiel z Veľkej Moravy (resp. bol z nej vyhnaný) do Macedónska, ktoré bolo vtedy súčasťou Bulharského kráľovstva. Priniesol sem písmo (cyriliku, upravenú hlaholiku) a kresťanskú vieru. Cyrilika sa na Balkáne a v Rusku (upravená) používa dodnes. Sv. Kliment je tak jedným z najdôležitejších postáv v oblasti a pre Bulharov je národným svätcom a patrónom.

Mesto sôch a spor s Gréckom

Po príchode do centra Skopje si každý všimne, že Macedónčania jednoducho milujú sochy. Som si istý, že Skopje má najvyšší pomer počtu sôch k počtu obyvateľov. Zatiaľ čo niektoré sochy postávajú len tak v uliciach a majú skôr veselý charakter pre oživenie verejného priestranstva, iné stoja na monumentálnych podstavcoch a majú za úlohu skôr vyvolať obdiv a vyobraziť dôležité osobnosti Macedónska v nadživotnej a rešpektu hodnej póze. Drvivá väčšina z nich samozrejme pôsobí nechutne gýčovito a platí to aj pre najväčšiu z nich – sochu bojovníka na koni na vysokom podstavci uprostred Macedónskeho námestia (hlavného námestia Skopje), ktorá je (neoficiálne) sochou Alexandra Macedónskeho. Táto socha je Grékmi považovaná za provokáciu.

Kráľa Alexandra Macedónskeho pozná zrejme celý svet, ten západný s prívlastkom “Veľký”, ale napríklad v Iráne zasa preferujú ho prezývať “Malý”. Kameň úrazu však spočíva v tom, že zatiaľ čo si Alexandra ako svojho spoluobčana nárokujú Gréci (Makedónia sa nazýva i jeden z gréckych regiónov), Macedónci si ho radi privlastňujú tiež. Z toho dôvodu Grécko blokuje akékoľvek snahy Macedónska o uzurpovanie tohto starovekého symbolu neporaziteľnosti a okrem iného si presadilo to, že Macedónsko nemohlo vstúpiť do OSN pod názvom Macedónska republika (ktorou sa odvolávajú k starovekému Macedónskemu kráľovstvu), ale pod názvom Bývalá juhoslávska republika Macedónsko (Former Yugoslav Republic of Macedonia – FYROM). Takisto muselo Macedónsko zmeniť svoju vlajku, pretože podľa Grékov tá pôvodná pripomínala vlajku regiónu Makedónia.

Aby tých všetkých sôch nebolo málo, na kopci za mestom (Vodno) stojí obrovský kríž, ktorý v noci svieti a je tak vidieť i z diaľky. Tento kríž je údajne najväčším krížom na svete.

Okolie rieky Vardar

Centrom Skopje preteká rieka Vardar a táto oblasť je momentálne pod intenzívnou výstavbou. Veľa budov tu však už stojí hotových a väčšina z nich je kultúrne zameraných – nájdeme tu najmä múzeá a divadlá. Tieto budovy majú dva spoločné menovatele – všetky sú veľmi nové (v podstate postavené len pred pár rokmi) a snažia sa o imitáciu väčšinou rôznych klasických štýlov, najčastejšie klasicizmu. Výsledkom je neskutočný gýč, ktorý sa dobre dopĺňa s vyššie spomínanými sochami. Čo sa týka obsahu, tak treba uznať, že napríklad Archeologické múzeum je vcelku zaujímavé a stojí za návštevu.

Premostenie medzi budovami zabezpečujú mosty, ktoré do tohto skanzenu gýču výborne zapadajú. Nájdeme tu napríklad Most umenia alebo Most civilizácií. Samozrejme nemôžu chýbať sochy.

Kamenný most

Jediný z mostov, ktorý (podľa môjho názoru) nepatrí do vitríny s gýčom je Kamenný most. Tento tu stojí už od 6. storočia n. l. vďaka Byzantíncom a cisárovi Justiniánovi a aj keď bol niekoľkokrát upravený, stále patrí medzi to najlepšie, čo môžete v Skopje vidieť.

Pevnosť Kale

Mohutná pevnosť Kale sa týči nad mestom ako jeho prirodzená dominanta. Pevnosť pochádza z 10. storočia a aj keď z nej dnes stoja prakticky len ruiny, stále ide o veľmi veľkú a robustnú stavbu a zároveň príjemné a pokojné miesto pre prechádzku s veľmi pekným výhľadom z hradieb na celé mesto.

Moslimská (albánska) štvrť

Hneď pod pevnosťou Kale sa nachádza moslimská časť mesta, ktorá bola vybudovaná Turkami a dnes tu bývajú prevažne obyvatelia albánskeho pôvodu. V Macedónsku žije asi pol milióna Albáncov, čo je zhruba štvrtina populácie. Už niekokoľkokrát (naposledy pomerne nedávno) tu vypukli nepokoje v častiach krajiny, kde žije početná albánska komunita. Raz sa kvôli tomu Macedónsko dokonca dostalo na prah občianskej vojny, takže táto téma je tu pomerne citlivá.

V Skopje žije taktiež početná albánska populácia a akonáhle vstúpite do ňou obývanej štvrte, uvedomíte si rozdiel oproti zvyšku mesta. Prvým signálom je fakt, že namiesto kostolov sa tu vyskytujú mešity. Najznámejšou z nich je Mešita Mustafu Pašu, ktorú postavili Turci už v 15. storočí a ktorá sa nachádza v príjemnej záhrade.

Pod touto mešitou sa nachádza tradičný bazár. Niektoré uličky sú veľmi pekne dláždené kameňmi a udržiavané, iné časti sú zasa len chaotickou tržnicou s provizórnymi stánkami. Nájdeme tu taktiež kaviarne, reštaurácie, kúpele alebo tradičné karavanseráje (ubytovne pre pocestných). Toto miesto je ideálne pre nákup suvenírov alebo pre ochutnanie tradičných tureckých sladkostí a koláčov, či kávy.

Rodný dom Matky Terezy

Matka Tereza je najznámejšou rodáčkou zo Skopje (možno po byzantskom cisárovi Justiniánovi). Aj keď sa narodila v Skopje, bola albánskeho pôvodu. Neďaleko centra Skopje je možné navštíviť múzeum, ktoré stojí na mieste jej rodného domu. Ten už dnes síce neexistuje, ale v spomínanom múzeu (vstup zdarma) je možné si pozrieť jeho maketu a tiež nejaké predmety zo života Matky Terezy, vrátane jej postele.

Navštíviť alebo nenavštíviť?

Keď po sebe ten článok čítam, mám pocit, že vyznieva pre Skopje trošku negatívne – to však rozhodne nebol môj úmysel. Skopje určite stojí minimálne za jednodennú zastávku aj napriek gýčovej architektúre, ktorú v jeho centre dnes budujú miestne autority. Stále sa tu nájde dosť zaujímavých miest na návštevu a obyvatelia mesta sú priateľskí. Navyše miestne jedlo je výborné a takisto aj baklava. Keďže Skopje slúži ako vstupná brána do krajiny zo severu a takisto v prípade príletu na medzinárodné letisko, určite tu zvážte v takom prípade aspoň krátky pobyt.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Macedónsku.


Ako sa sem dostať?

V Skopje sa nachádza hlavné macedónske medzinárodné letisko. Priame letecké spojenie sem existuje napríklad z Viedne (Austrian Airlines). Spoločnosť Adria môžete využiť pri lete z Prahy (prestup v Ľubľane).

Do Skopje sa dá pomerne bez problémov dostať od nás aj autom. Najrýchlejšia cesta vedie cez Maďarsko a Srbsko, vedie takmer celá po diaľnici.

Priame autobusové spojenie do Macedónska je k dispozícii z Viedne. Informácie o spojeniach je možné nájsť na stránke spoločnosti Eurobus.


Kedy sem cestovať?

Aj keď sa nachádza Macedónsko južnejšie než Slovensko, podnebie Skopje je podobné tomu nášmu, pretože je umiestnené pomerne vysoko v horách. Mesto sa tak dá navštíviť prakticky celoročne.


Ako sa tu pohybovať?

Skopje je pomerne malé mesto a nie je problém ho preskúmať pešo.

V prípade nutnosti nebýva problémom ani presúvanie sa vlastným autom.

MHD v Skopje je obsluhovaná autobusmi, verejnými i súkromnými. V hoteli väčšinou radi poradia s jednotlivými číslami a trasami liniek, lístky sú pomerne lacné. Môžete sa tu dokonca odviezť klasickými londýnskymi červenými dvojposchodovými autobusmi.


Kde sa ubytovať?

Nájsť dobré ubytovanie v Skopje nie je problém ani na poslednú chvíľu a je pomerne lacné.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najnovšie komentáre

Kategórie