Pafos - mesto, kde sa zrodila Afrodita

Cyprus

Pafos – mesto, kde sa zrodila Afrodita

22. január 2016 autor Andrej 0

Mesto Pafos (v angl. transkripcii aj Paphos) leží na juhozápadnom brehu Cypru a podľa antickej mytológie to bolo práve na jeho brehoch, kde sa z morskej peny zrodila Afrodita, bohyňa krásy a lásky. Chrám venovaný tejto bohyni tu bol postavený Mykénčanmi už v 12. storočí. Pafos však nie je spojený len s antickým náboženstvom, ale i s tým kresťanským – podľa Skutkov apoštolov navštívil mesto aj apoštol Pavol a šíril tu kresťanstvo, za čo bol najskôr priviazaný k stĺpu a bičovaný, neskôr však dokázal presvedčiť rímskeho guvernéra, aby skonvertoval na kresťanstvo.

Tak či onak, Pafos je mestom s bohatou históriou, ktorá sa odráža na tvári mesta dodnes. Svoju pečať tu zanechali Gréci, Rimania, Byzantínci, Francúzi, Benátčania i Turci a keďže množstvo vzácnych pamiatok na tieto kultúry bolo zachovaných, celé mesto je právom zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Navyše bude Pafos na budúci rok (2017) Európskym mestom kultúry.

Ayia Kyriaki Chrysopolitissa a Stĺp sv. Pavla

Ayia Kyriaki Chrysopolitissa je kostol, ktorý je v porovnaní s ostatnými pamiatkami v Pafose mladíkom – pochádza “len” z 13. storočia. Bol však postavený na ruinách omnoho staršej a väčšej byzantínskej baziliky, ktorej zvyšky odhalili archeológovia a dnešný kostolík tak vyzerá trochu stratený uprostred kamenných ruín, ktoré ho obkolesujú. V týchto ruinách je možné vidieť i niekoľko zachovalejších stĺpov a najmä naozaj krásne a vzácne pôvodné byzantské mozaiky. Okrem toho sa na okraji areálu nachádza aj tzv. Stĺp sv. Pavla – stĺp, ku ktorému bol údajne priviazaný sv. Pavol pri bičovaní, ako bolo zmienené v príbehu na začiatku tohto článku.

Kostolík z 13. storočia a pred ním zvyšky oveľa väčšej byzantskej baziliky

Mozaika zo zničenej byzantskej baziliky

Kostolík a ruiny

Z majestátnej baziliky je dnes už len tieň

Zvyšok bočnej lode niekdajšej baziliky a mozaiky

Mozaiky z baziliky

Mozaiky z byzantskej baziliky

Dnešný kostolík z 13. storočia

Útroby kostolíka

Ruiny niekdajšej masívnej baziliky

Kostolík a staré mozaiky

Zvyšok stĺpa, o ktorý mal byť priviazaný sv. Pavol pri bičovaní

Pafoská pevnosť

Neďaleko pafoského prístavu stojí stavba, ktorej geometrická strohosť a jednoduchosť ju robí veľmi zaujímavou. Z diaľky vyzerá len ako taká veľká hnedá kocka alebo kváder, ak chcete, a zblízka… zblízka vlastne tak isto. Pafoská pevnosť má za sebou taktiež multikultúrnu históriu – pôvodne bola postavená ako byzantská, ale bola zničená zemetrasením v 13. storočí. Následne ju obnovili Francúzi a neskôr ju zničili Benátčania, ktorí neboli schopní ubrániť ostrov pred Turkami. Turci pevnosť na oplátku postavili ešte mohutnejšiu, než predtým – a takú ju máme možnosť vidieť i dnes. Pevnosť je možné za poplatok navštíviť, aj keď v jej vnútri toho veľa neuvidíte. Zaujímavým je hlavne výhľad z jej horného poschodia na okolie a prístav v Pafose.

Pafoská pevnosť v rannom opare

... a v celej kráse

Jej tvar je veľmi strohý

Jej útroby boli strohé taktiež... účel svätil prostriedky - a účelom bolo ubrániť sa za každú cenu

Výhľad na prístav zo strechy pevnosti

Na streche pevnosti

A takýto je výhľad na more zo strechy pevnosti

Vnútro pevnosti je prázdne

Archeologické nálezisko Kato Pafos

Zrejme najzaujímavejšou turistickou atrakciou celého mesta je archeologické nálezisko v Kato Pafos (stará časť mesta). Ide o pomerne rozsiahlu plochu, na ktorej archeológovia našli stavby a artefakty z rôznych období, od prehistorického až po to stredoveké. Hlavná časť stavieb však pochádza z dôb, keď bolo mesto súčasťou Rímskej ríše a okrem niekoľkých typických rímskych víl tu stojí i veľmi dobre zachovaný Odeón (rímske divadlo používané pre hudobné predstavenia) a pred ním zvyšky agory (typické grécke trhovisko a námestie, pochádzajúce však z rímskych čias).

Vchod na archeologické nálezisko

Ruiny rímskej vily

Stĺporadie z Domu Thésea

Zvyšky z Domu Thésea

Lastovičkám sa tu tiež páči

Ruiny antického mesta a Pafoský maják

Odeón - divadlo pre hudobné predstavenia

Úroveň niektorých domov sa nachádza pod dnešnou úrovňou zeme

Pohľad na rímsku agoru (centrálne námestie), Odeón a Pafoský maják

Pohľad na rímsku agoru spoza Odeónu

Najviac cenenou devízou tohto archeologického náleziska sú však veľmi dobre zachované a absolútne umelecky úžasné mozaiky, ktoré sa našli práve v spomínaných rímskych vilách. Mozaiky sa nachádzajú v domoch, ktoré dostali svoje meno vždy podľa jednej z mozaík, ktoré sa v ňom našli – Dionýzov, Théseov, Aionov alebo Orfeov. Niektoré mozaiky sú veľmi rozsiahle a pokrývajú celé podlahy veľkých miestností. Ide o skutočný skvost celého mesta a fotografie nedokážu zachytiť ich krásu.

Jedna z mozaík v Dome Aiona

Dom Aiona - moazaika vyobrazujúca celý panteón gréckych bohov, vrátane Dionýza a Aiona, podľa ktorého je dom pomenovaný

Dom Thésea - Mozaika znázorňujúca Thésea (v strede), ako zabíja Minotaura (dolu)

Dom Thésea - Na mozaike je novorodenec Achiles pred jeho prvým kúpeľom

Dom Dionýza - Štyri ročné obdobia

Dom Dionýza - Rastlinné a zvieracie motívy

Dom Dionýza - Skylla, morská obluda so 6 hlavami

Dom Dionýza - Rastlinné a zvieracie motívy

Dom Dionýza - Mozaika s motívom Dionýza, Akmé a Ikara

Dom Dionýza - Geometické motívy a páv

Dom Dionýza - Mozaika s motívom Dionýza, Akmé a Ikara

Dom Dionýza - Zvieracie motívy

Dom Dionýza - Geometrické motívy

Dom Dionýza - Ganymedes a orol

O niečo mladšou ruinou je hrad Saranta Kolones – v preklade Hrad 40 stĺpov. Pôvodne šlo o byzantskú stavbu zo 7. storočia, ktorá mala chrániť mesto a prístav pred nájazdmi Arabov. V 13. storočí bol hrad zničený zemetrasením a odvtedy postupne upadal do ruín, v ktorých je možné ho vidieť i dnes. Jeho názov je odvodený od 40 žulových stĺpov, ktoré sa našli v ruinách stavby. Stĺpy však pravdepodobne nepochádzajú zo samotného hradu, ale z neďalekej agory.

Ruiny Hradu 40 stĺpov

Ruiny Hradu 40 stĺpov - opevnenie

Ruiny Hradu 40 stĺpov

Hrobky kráľov

Zvyšky rímskeho mesta sú bezpochyby jedným z dôvodov, prečo bol mestu Pafos priznaný status UNESCO. A tým druhým boli určite neďaleko ležiace Hrobky kráľov.

Hrobky kráľov je ďalším archeologickým náleziskom na mieste starovekej nekropoly, kde sa našlo množstvo lepšie či horšie zachovaných hrobiek. Napriek ich dnešnému názvu, nejde v skutočnosti o pohrebisko kráľov či príslušníkov kráľovskej rodiny (tí ostatne na ostrove nesídlili, keďže Cyprus bol zväčša súčasťou inej ríše). Svoj názov si vyslúžili vďaka svojej monumentálnosti – niektoré z hrobiek sú totiž väčšie, ako domy. Hrobky pochádzajú zväčša z antického (gréckeho a rímskeho) obdobia a tie najväčšie majú i schodiská alebo dvory. Je v nich väčšinou niekoľko miestností, v ktorých sú výklenky pre ukladanie tiel. Niektoré hrobky sú excelentným príkladom antickej architektúry a každý, kto sa v Pafose návšteve tohto miesta vyhne, určite urobí chybu.

Vstup k Hrobkám kráľov

Jedna z prvých hrobiek za vstupom

Výklenky v stene slúžili na uloženie tiel

Ruiny jednej z hrobiek

Hrobka s podzemnou časťou

Niektoré z hrobiek sú naozaj rozsiahle

Jedna z hrobiek disponujúca i átriom a stĺporadím (peristylom)

Ruiny jednej z masívnych hrobiek

Výklenky pre uloženie tiel v jednej z hrobiek

Niektoré hrobky museli za svojich čias vyzerať ako bytové domy

Hrobka s jadrom

Prechod v jednej z hrobiek

Ruiny jednej z hrobiek

Jedna z hrobiek disponujúca i átriom a stĺporadím (peristylom)

Ruiny jednej z väčších hrobiek

Okrem Hrobiek kráľov a starého antického mesta sa v Pafose nachádza niekoľko menších archeologických nálezov (tvorených často len jediným objektom), ktoré sú zväčša prístupné zdarma. Jedná sa napríklad o ruinu amfiteátra alebo všadeprítomné katakomby.

Pafos dovolenkový

Pokiaľ sa nechcete venovať len historickým pamiatkam, určite sa v meste nájde i niečo pre vás. Podobne, ako väčšina miest na cyperskom pobreží, i Pafos je zároveň prímorskou destináciou. Nájdete tu typické promenády, obchodíky so suvenírmi alebo pláže. Toto však nie je ani zďaleka hlavným ťahákom mesta.

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Cypre.

Pomerne dosť informácií, napríklad i o vstupnom do pamiatok, je možné nájsť na stránke www.visitpafos.org.cy.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

Pafos disponuje medzinárodným letiskom, kam lieta najmä nízkonákladový dopravca Ryanair z niekoľkých miest v Grécku, ale i z Ríma, Bruselu alebo Krakova.

Na letisko (alebo z letiska) sa dá dostať autobusom MHD č. 612 zhruba za 1 Euro, autobusy odchádzajú zhruba každú hodinu z hlavného terminálu ležiaceho hneď pred vchodom k archeologickému nálezisko, priamo pri prístave. Cesta autobusom trvá do 20 minút.

Autobusom

Autobusom sa do Pafosu dá dostať z iných cyperských miest so spoločnosťou Intercity Bus. Priame spoje sú k dispozícii z Nikózie a Limassolu.

Kedy sem cestovať?

Cyprus a tým pádom i Pafos je miestom s príjemným podnebím a dá sa navštíviť celoročne.

Ako sa tu pohybovať?

Jednotlivé časti mesta (stará a nová) sú pomerne malé a v rámci nich je možné sa bez problémov pohybovať pešo. Navzájom sú však trošku vzdialenejšie a najmä v smere zo starej časti (alebo od prístavu) do nového mesta je to vcelku do kopca, takže je dobré využiť miestne autobusy, ktoré sú lacné. Pre konkrétny spoj pre vašu destináciu sa stačí spýtať na hoteli alebo i šoféra autubusu.

Kde sa ubytovať?

Ubytovanie v Pafose sa pohybuje zhruba na rovnakej úrovni, ako na celom Cypre, čo znamená, že nie je úplne najlacnejšie. V novej (administratívnej) časti mesta je ubytovanie väčšinou lacnejšie než v okolí prístavu.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.

Booking.com

Pridať komentár Zrušiť

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.