Azerbajdžan

Baku – vetrom šľahané mesto na nekonečných zásobách ropy

8
Plamenné veže - Typická moderná dominanta Baku

Baku je hlavným mestom Azerbajdžanu a taktiež najväčším mestom celého kaukazského regiónu. Pôvod jeho mena nie je jasný, ale pravdepodobne pochádza z perzštiny a znamená “mesto bité vetrom”. Baku leží na pobreží Kaspického mora (ktoré je vlastne slaným jazerom), od ktorého spomínaný silný vietor zvyčajne prichádza a má pomerne suché podnebie – málokedy tu prší a okolie mesta sa podobá skôr púšti, než trávnatej savane, ktorou bolo pred 100 tisíc rokmi.

Oblasť v okolí Baku bola obývaná už v dobe kamennej, kedy v neďalekom Gobustane vznikli i známe petroglyfy (jaskynné maľby). Kedysi totiž táto oblasť priam hýrila životom, či už z ríše živočíchov alebo rastlín. Podnebie sa však niekoľkokrát zmenilo a z raja na zemi sa stala polovyprahnutá polopúšť. Hladina mora klesla a aj preto Kaspické more, ktoré bolo kedysi priamo spojené s Čiernym morom, je dnes izolovaným slaným jazerom. Po kedysi bohatom živote tu však Azerbajdžancom zostala jedna hodnotná pamiatka – ropa. Jeden americký profesor napísal v roku 1911: “Baku je mesto založené na rope, pretože za svoju holú existenciu i za svoju prosperitu vďačí svojím nevyčerpateľným zásobám nafty.” Aj keď ide určite od istej miery o zveličovanie, faktom zostáva, že na začiatku 20. storočia z Baku pochádzala polovica z celosvetovej produkcie ropy. Vďaka tomuto nerastnému bohatstvu je Azerbajdžan prosperujúcou krajinou a vidieť to i na jeho hlavnom meste.

Staré Baku

Historická časť mesta Baku leží na brehu Kaspického mora a tvorí jeho malé a kompaktné jadro. V porovnaní s veľkosťou celého mesta tvorí len jeho zanedbateľnú časť, ale z hľadiska historického a kultúrneho je tomu práve naopak. Historická časť mesta si vyslúžila dokonca zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, aj keď bola do veľkej miery zrekonštruovaná. Zo západnej časti je historické jadro obohnané opevnením, ktoré je (aj vďaka rekonštrukcii) vo veľmi dobrom stave. V opevnení sa nachádza niekoľko brán, väčších i menších.

Najväčší rozmach ako samostatná krajina zažilo mesto za vlády dynastie Jazídidov, ktorá vládla regiónu na území dnešného Azerbajdžanu takmer sedem storočí. Tento región sa vtedy nazýval Shirvan a jeho vládcovia držali titul Shirvanshah (jednoducho “shirvanský kráľ”). V čase najväčšieho rozkvetu (15. a 16. storočie) si tu kráľovská rodina postavila svoje sídlo, dnes známe ako Palác Shirvashaha. V tomto paláci dnes návštevníci môžu obdivovať rôzne artefakty z tohto obdobia, vrátane šperkov, mincí, ale i predmetov dennej potreby. V areáli paláca sa tiež nachádza mešita a niekoľko kráľovských hrobiek. Mnoho stavieb je dnes zrekonštruovaných, pretože boli poničené počas bojov v ďalších storočiach a tiež cielene likvidované za sovietskych čias.

Zrejme najikonickejšou historickou stavbou mesta je tzv. Panenská veža, resp. Giz Qalasi. Je veľmi obľúbená miestnymi obyvateľmi a vyobrazená i na azerbajdžanských bankovkách. Nie je známe, odkiaľ sa vzalo jej meno – podľa niektorých teórií sa z jej vrchola vrhla na zem dcéra miestneho kráľa, podľa iných je odvodená od faktu, že nikdy nebola dobytá. Tak či onak, veža postavená v 12. storočí je jedným z dôvodov, prečo bolo mesto zaradené na zoznam UNESCO. Účel veže taktiež nie je stopercentne známy, mohlo ísť o obrannú vežu, ale taktiež o zoroastriánsky chrám alebo dokonca i astronomické observatórium. Jedinou istotou dnes je, že vežu je možné navštíviť a z jej vrcholu si užiť výhľad na celé mesto, vrátane jeho modernej dominanty – Plamenných veží. Vo vnútri veže sa nachádzajú veľmi pekne spracované interaktívne expozície týkajúce sa jej histórie.

V Baku sa nachádza mnoho múzeí a určite by ste si ich nemali nechať ujsť, pokiaľ vám to čas dovolí. Bohužiaľ, múzeá často bývajú nepriateľmi času a čas býva nepriateľom cestovateľa a pokiaľ to je i váš prípad, odporúčam sa zastaviť aspoň v Múzeu miniatúrnych kníh, ktoré je jediné na svete svojho druhu. Nachádza sa hneď za vstupnou bránou do starého mesta za stanicou metra İçIri Şəhər.

Sovietske Baku

Po páde Shirvanshahov nastali na územi Azerbajdžanu storočia nadvlády cudzích mocností, ktoré si na tento región brúsili zuby už dlho predtým. Kaukaz slúžil ako nárazníková zóna medzi Perziou a Ruskom a naviac ho využívali pre prepadové akcie proti týmto dvom nepriateľom aj Turci. Väčšinu doby tu dominovala Perzia, s niekoľkými prestávkami spôsobenými nejakou tou ruskou inváziou. Všetko sa zmenilo so spomínaným objavom ropy a prvou svetovou vojnou. Po rozpade ruského impéria v roku 1917 a s nástupom boľševizmu vznikol Azerbajdžan prvýkrát v histórii ako samostatná krajina. To však nemalo dlhé trvanie a o pár rokov sa Azerbajdžan stal súčasťou Sovietskeho zväzu, kde zostal až do jeho rozpadu.

Práve sovietske obdobie malo najväčší dopad na modernú tvár mesta. Sovieti sa tu pustili do zúrivého budovania a výsledkom bol vysoký rast mesta, široké bulváry, námestia a parky. Našťastie v meste nenájdete veľa typických sovietskych monštróznych budov a skôr sa dá hovoriť o zmesi architektonických štýlov, keď sa človek prechádza vcelku príjemnými ulicami nových častí mesta. Sovieti taktiež Baku pasovali za akési výstavné a kultúrne centrum regiónu, takže sa tu bežne zvykli konať rôzne výstavy a veľtrhy a v duchu tohto odkazu sa krajina snaží kráčať i dnes – konalo sa tu napríklad finálové kolo súťaže Eurovision.

Moderné Baku

Rozpad Sovietskeho zväzu a vznik Azerbajdžanu v kombinácii s obrovským nerastným bohatstvom ležiacim pod zemou nakopli novú éru krajiny raketovým tempom. Aj keď je Azerbajdžan stále krajinou, kde vládne autoritársky režim (ostatne ako takmer vo všetkých postsovietskych republikách), miestni obyvatelia pôsobia na prvý pohľad spokojne práve preto, že štát má dostatok peňazí na to, aby im nimi zapchal ústa. Nejde síce o bohatstvo na úrovni niektorých arabských krajín, to však vláde nezabránilo realizovať niekoľko megalomanských projektov. Tým najznámejším sú zrejme tzv. Plamenné veže – tri mrakodrapy v tvare plameňa, údajne jediné na svete. Veže sú inšpirované erbom mesta Baku a je v nich inštalovaných viac ako 10 tisíc LED svietidiel, ktoré dokážu veže premeniť na obrovské obrazovky.

Veže sú dobre viditeľné z mnohých strán mesta, pretože sú nielen najvyššími budovami v meste, ale zároveň stoja na kopci na juhu mesta. Na kopec sa dá dostať lanovkou (zadarmo) alebo ak sa vám nebude chcieť čakať (ako mne), tak po schodoch. Z vrcholu kopca je výborný výhľad na Kaspické more i staré mesto. Nachádza sa tu tiež Aleja mučenníkov s portrétmi Azerbajdžancov padlých v boji.

Okrem Plamenných veží tu vyrástli ďalšie megalomanské stavby. Za zmienku stoja napríklad športoviská, ktoré v roku 2015 poslúžili pre prvé Európske hry. Chystá sa tu tento rok taktiež Veľká cena Formuly 1 a časť finálového turnaja Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2020.

Zoroastriánsky chrám

Na okraji mesta stojí Ateshgah – zoroastriánsky chrám ohňa, ktorého presný rok založenia nie je potvrdený, ale predpokladá sa, že by mohol siahať až do 8. storočia. Horel tu “večný” oheň, ktorý uctievali príslušníci prastarého náboženstva – zoroastrianizmu. Samozrejme tu nešlo o žiadny zázrak, ale jednoducho o horiaci zemný plyn unikajúci spod zeme. Na konci 19. storočia sa tu však začalo ťažiť a zázračný plameň postupne zhasol a chrám tak bol opustený. Neskôr vláda chrám dala opraviť a zaviesť sem potrubím plyn, takže plameň opäť horí, aj keď teda už nejde o zázrak. Chrám dnes slúži ako múzeum, kde sa môžete dozvedieť fakty z jeho histórie.

Yanar Dag

Obdobného charakteru je ďalšia “atrakcia” na okraji mesta – Yanar Dag. Ide v podstate o kopec, na ktorého úpätí uniká horiaci zemný plyn. V prípade Yanar Dagu sa tak deje už viac ako tisíc rokov, čo tu nepretržite horí. V jeho okolí je plyn cítiť všade vo vzduchu, ale miestnym obyvateľom to zrejme nevadí. Yanar Dag nie je veľmi frekventované miesto a stojí priamo na konečnej zastávke miestnej autobusovej linky. Pravdepodobne tu žiadneho turistu nestretnete a je možné, že i tetušku čo predáva vstupné budete musieť hľadať.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Azerbajdžane.


Ako sa sem dostať?

Lietadlom

V Baku sa nachádza medzinárodné letisko. Lieta sem niekoľko medzinárodných aeroliniek umožňujúcich spojenie z nám dostupných letísk – Ukrainian Airlines, Aeroflot a Turkish Airlines.

Z letiska je možné sa dostať do mesta k hlavnej vlakovej stanici veľmi rýchlo autobusom, ktorý odchádza priamo spred príletovej haly. Hneď za východom je potrebné si zakúpiť kartu BakuKART – existujú dve verzie, plastová za 2 manaty a papierová za 0.20 manatu. Plastová sa da dobíjať a platí navždy, papierová platí len 45 dní a dobíjať sa nedá, takže na nej budete mať len kredit podľa toho, za koľko si ju zakúpite (teda napr. ak si kúpite papierovú za 1 manat, budete tam mať 0.80 manatový kredit). Cesta autobusom alebo metrom stojí 0.20 manatu, autobus z letiska je výnimka a stojí 1.30 manatu.

Vlakom

Vlakom sa je možné dostať do Baku z Ruska a Gruzínska. Z Ruska ide samozrejme o niekoľkodňovú cestu, takže je výhodnejšie letieť. Z Gruzínska existuje nočné vlakové spojenie medzi Baku a Tbilisi, detaily je možné zistiť na stránkach Azerbajdžanských železníc.


Kedy sem cestovať?

Baku má teplé a suché podnebie a dá sa sem cestovať prakticky celoročne. Letné teploty nebývajú tak extrémne, ako v iných krajinách tejto zemepisnej šírky, ale stále sú pomerne vysoké. Ideálnym obdobím pre návštevu je tak jar alebo jeseň.


Ako sa tu pohybovať?

Mesto ma dobre fungujúcu a lacnú MHD. Jej kostru tvorí metro, na ktoré naväzujú autobusové a minibusové linky. Informácie o spojeniach môžete nájsť na týchto stránkach.

Väčšina mesta sa taktiež dá veľmi dobre preskúmať pešo.

Na kopec s Plamennými vežami vás zadarmo vyvezie lanovka.


Kde sa ubytovať?

Turizmus má v Baku pomerne solídnu pozíciu už od čias Sovietskeho zväzu a tak tu nájdete pomerne dosť hotelov. Baku však nie je lacné mesto a preto treba počítať s tým, že na zaplatenie hotela budete musieť siahnuť hlbšie do vrecka, než v okolitých krajinách.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

8 Comments

  1. Sona 3. február 2016 at 15:05 -  Odpovedať

    Ahoj Juraj, dakujem za clanok o Azerbajdzane a Gobustane a Baku. Chystame sa tam v aprili tohto roku. Kedy si tam bol ty? Mam kupene letenky – check in sa da 30 dni pred odchodom, cize nemam letenky – len potvrdzujuci e-mail z Wiizu a fakturu. Bude na ambasade vo Viedni staci k ziadosti o viza? lebo letenku fakt skor ako 30 dni pred odletom nebudem mat. A zase sa bojim nechavat viza na poslednu chvilu – niektori pisali ze cakali az mesiac na viza
    Dakujem za odpoved

    • Andrej 3. február 2016 at 18:28 -  Odpovedať

      Ahoj, volám sa Andrej, ale Juraj je tiež v pohode 😉

      V Azerbajdžane som bol v septembri 2015 a víza som si robil v Prahe, ale tipujem, že vo Viedni bude procedúra obdobná. E-mail od Wizzairu je úplne postačujúci, to je považované za letenku – stačí keď tam bude tvoje meno a dátum, to je všetko (prípadne ešte rezervačný kód, podľa ktorého sa to dá overiť).

  2. Sona 3. február 2016 at 21:15 -  Odpovedať

    Sory za oslovenie… pisala som dva komentare naraz – tebe a Jurajovi. Prepac Andrej. A dakujem za odpoved. Citala som viacere clanky cestovatelov a vacsina z nich pisu ze v Baku MHD nefunguje tak ako sme my zvyknuti… Vraj tazko najdes zastavku a spoliehat sa na cestovny poriadok mozes zabudnut. Okrem metra. Je to pravda? A este nahodou nebol si v dedinke Chinaliq? Severne od Baku cca 200 km.

    • Andrej 3. február 2016 at 22:00 -  Odpovedať

      V pohode, nič sa nedeje 😉

      MHD funguje rovnako ako u nás, majú autobusy aj zastávky ako u nás 😉 vpredu majú číslo i destináciu. Problém je, že väčšinou človek nevie, kadiaľ ten autobus ide, ale podľa destinácie sa to dá odhadnúť. Pokiaľ si nebudete istí, stačí sa opýtať, ľudia vám poradia, prípadne šofér. Mne sa veľmi osvedčil Google Maps, tam keď klikneš na zastávku, tak ti ukáže, ktoré linky tam zastavujú a aj ti farebne ukáže, kadiaľ tie linky idú, super vecička.

      Je pravda, že cestovné poriadky v zmysle toho, že kedy presne bus ide, neexistujú, ale chodí ich veľa, takže to nebýva problém. Určite sa toho nebojte.

      V Chinaliqu som bohužiaľ nebol, neviem poradiť.

      Každopádne prajem šťastnú cestu, je to super krajina, určite si to tam užijete. A teraz s prepadom manatu i lacná 😉

  3. Sona 5. február 2016 at 14:10 -  Odpovedať

    Andrej dakujem za odpoved. Vsetko zvladneme, nestratime sa. Ak by nahodou ano – tak nas prosim ta prides najst ???? ha-ha. Uz nech je april. Sa tesim na dobrodruzstvo menom Azerbajdzan.

    • Andrej 6. február 2016 at 23:01 -  Odpovedať

      To neviem či zvládnem, v apríli budem v Japonsku 😉 ale verím, že nebudete mať žiadny problém 😉 Ešte raz šťastnú cestu!

  4. gabtcha 26. máj 2016 at 21:06 -  Odpovedať

    Ahoj diky moc za clanok. Pridavam najnovsie informacie ohladne viz (maj 2016). Doporucila by som vsetkym predtym nez podniknete nejake dalsie kroky zavolajte si na ambasadu. Pan ambasador hovori dobre cesky aj anglicky a hlavne sa s nim mozte dohodnut akltualnych podmienkach pre ziskanie viz. Nas cestuje 5 (4 Cesi a ja Slovenka :) do Prahy som isla vyriadit aj vyzdvihnut viza sama pre vsetkych. Podotykam ze na tomto postupe sa musite predom dohodnut s panom ambasadorom. Stacilo mi priniest pasy, 1x kopiu pasu, 2 pasove foto, vyplneny formular, potvrdenie o letenke a ubytovani. Na ubytovanie stacilo mat potvrdenie z booking na celu dobu pobytu. Po predlozeni vsetkych dokumentov mi pan vypisal listok s ktorym som sla na Reiffeisen banku na Dejvicku 11 v Prahe a po zaplateni viz (1065 Kc /osoba) som potvrdenie priniesla spaet na ambasadu. Pan mi povedal viza budu za 7 pracovnich dni (ja som ich vyzdvihla za 14 dni) s tym ze ak budem mat plnu moc od vsetkych (nemusi byt uradne overena staci podpis) tak mi viza vyda. Dokonca som kvoli dopravnej zapche nestihla prist na ambasadu do 12:30 v pondelok ale zavolala som a pan ambasador predal pasy pani v kancelarii ktora mi ich po 14:00 dala s usmevom na tvari :))) Cestujeme 5.6. 2016 a tesiiiime sa moooc. Tak dufam ze vam toto info pomoze :)

    • Andrej 28. máj 2016 at 21:44 -  Odpovedať

      Tak super, že vám to dobre dopadlo 😉 Dúfam, že sa vám tam bude páčiť a dobre si to užijete 😉

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

  • Andrej O autorovi blogu
    Ďakujem, snažím sa, aby tu ľudia našli aj niečo užitočné a nie len informácie o tom, ako chutilo pivo tam …
  • camaron O autorovi blogu
    Profesionalny blog, malokedy sa vidi precizne studium destinacie. Ludia vacsinou prefrcia, nacerpaju zazitky a zmiznu. Je vidiet, ze sa tomu, …

Kategórie