Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Gruzínsko / Kacheti – gruzínsky kraj vína a lásky
Gruzínsko

Kacheti – gruzínsky kraj vína a lásky

5. október 2015 autor 0
Panoráma mesta Signagi

Región Kacheti (v angl. transkripcii aj Kakheti) je oblasť na východe Gruzínska, ktorý sa značne líši od zvyšku krajiny. Je oveľa menej hornatý a oveľa zelenší a rozsiahle pláne, dobrá pôda a množstvo slnečných dní ho predurčili na to, aby sa tu darilo poľnohospodárstvu. A samozrejme, čo iné by sa tu pestovalo, než vínna réva.

Rozhodli sme sa absolvovať návštevu vinárskeho kraja Kacheti ako jednodňový výlet z našej základne v Tbilisi a ako dopravu volíme organizovanú maršrutku, čo je názov pre zdieľaný minivan či mikrobus, používaný najmä v krajinách bývalého ZSSR. Výhodou tohto spôsobu dopravy je, že za vcelku rozumnú cenu môžete navštíviť všetky zaujímavé miesta po ceste, zatiaľ čo klasická maršrutka by vás odviezla len do cieľa, bez zastávok po ceste.

Hneď pri vyštartovaní z Tbilisi zisťujeme, že v maršrutke sa zišiel najväčší možný medzinárodný mix zo všetkých kontinentov. Hneď od začiatku sa všetci zoznamujú a cesta prebieha vo veľmi priateľskej a (na očividnú nevôľu šoféra) hlučnej atmosfére. Prvá zastávka prebieha už po necelej hodine cesty, keď sa zastavujeme v nejakej malej dedinke za účelom nákupu miestnych produktov. Zvedavo si obzeráme ako v miestnom domčeku pečú tradičným spôsobom chlieb, zatiaľ čo nás si zvedavo obzerá miestny opilec, ktorý je už o pol desiatej ráno na šrot. V rozpálenej bubnovej peci sa bochnínky cesta nalepujú na jej steny zvnútra a drevo tlie na jej dne v strede. Okrem výborného typického gruzínskeho chleba sú k dispozícii i bochníky gruzínskeho syra, charakteristického pomerne vysokou slanosťou. No a samozrejme nemôže chýbať ani čerstvá čurčchela (angl. transkripcia aj churchkhela) – orechy (všetky možné druhy) obalené do pasty vyrobenej z hrozna. Výsledok vyzerá trochu ako klobása krížená s paprikou a pokiaľ človek nevie, o čo sa jedná, veľmi ho to asi nenaláka. Ide však o pomerne chutnú maškrtu, ktorá sa predáva v rôznych štádiách suchosti hroznového obalu – čerstvé sú veľmi makké a lepkavé, zatiaľ čo odležanejšie sú tvrdšie a hladké. Poučením je, že pokiaľ nechcete byť celí špinaví alebo si ju chcete odviezť domov, je lepšie nekupovať čerstvú čurčchelu, ale odležanú. Gruzínci čurčchalu prezývaju aj “gruzínsky snickers”.

Cesta pokračuje ďalej smerom do kopcov ku kláštoru Bodbe. Hluk sa trochu utíšil a miesto neho sa ozýva len spokojné mľaskanie. Kláštor Bodbe patril k najvýznamnejším gruzínskym kláštorom a bol založený v 9. storočí. Je tu pochovaná svätá Nino, ktorá mala do Gruzínska (vtedy nazývané Iberia) priniesť kresťanstvo. Svätá Nino prišla ako utečenkyna z Arménska a dokázala vyliečiť chorú kráľovnú menom Nana, ktorá následne konvertovala na kresťanskú vieru. Jej muž, kráľ Mirian sa spočiatku vzpieral, ale ďalšom zázraku, kedy údajne oslepol a zrak mu vrátila viera v Krista, konvertoval na kresťanstvo taktiež a stal sa prvým gruzínskym kráľom v histórii. Následne bolo kresťanstvo uznané ako štátne náboženstvo a Gruzínsko (resp. Iberia) sa stalo druhou kresťanskou krajinou na svete, hneď po Arménsku a viac ako 50 rokov pred Rímskou ríšou.

Kláštor Bodbe bol zničený Peržanmi, ale neskôr obnovený a silne podporovaný napríklad aj ruským cárom Alexandrom III. Neskôr bol opäť zrušený Sovietmi a po rozpade Sovietskeho zväzu obnovený a zreštaurovaný. Dnes tu sídli ženský mníšsky rád a nájdeme tu zvonicu a malý kostolík s relikviami sv. Nino prístupný turistom. Okrem toho tu je momentálne rekonštruovaná veľká katedrála, ktorá má však ešte pomerne dlhú cestu ku svojmu dokončeniu. Čo tu však stojí za to sú krásne výhľady na okolitú krajinu a na rozsiahle pláne rozprestierajúce sa za miestnymi kopcami, na ktorých sa pestuje spomínané víno.

Pokračujeme maršrutkou do neďalekého mestečka Signagi (angl. Sighnaghi), ktoré je prezývané i mestom lásky. Dôvod je jednoduchý – bývalý prezident Saakašvili sa rozhodol do tohto mestečka investovať značné prostriedky za účelom vybudovania romantického stredovekého kamenného mestečka, ktoré malo byť “malým gruzínskym Talianskom”. Výsledok Taliansko veľmi nepripomína, ale zamilovaným párikom sa tu páčí natoľko, že miestna svadobná sieň beží 24 hodín denne.

Samotné mestečko (alebo skôr dedina) je pomerne malé, ale nájdeme tu rozsiahle hradné opevnenie z 18. storočia. Toto opevnenie s trochou predstavivosti pripomína (podľa sprievodcu) Veľký čínsky múr, čo tvori spolu s malým Talianskom pomerne bizarné spojenie. Dobre to však dokumentuje záľubu Gruzíncov v kopírovaní monumentov z iných krajín. Opäť si tu môžete vychnutnať výhľady na planiny Kacheti pod kopcomi a v prípade dobrého počasia i na zasnežené vrcholky hôr za ňou. Keďže zvyšok osadenstva však už dostáva hlad, usadáme do miestneho pohostinstva, kde sa začína ochutnávka gruzínckej kuchyne. Presnejšie, začína obžerstvo s mnohými chodmi s tradičnými gruzínskymi pokrmami vrátani chinkali (plnené cestoviny) a chačapuri (zapečený chlieb so syrom), rybami a rôznymi šašlíkmi. To všetko bohato zalievané litrami gruzínskeho vína a pálenkou čača, prípadne nealko limonádou Natachtari. A čo je najlepšie – cena za celú túto akciu je len 20 lari, teda asi 8 Eur.

Značne podgurážené osadenstvo sa po obede nahrnulo naspäť do maršrutky a zvesela si to túruje smerom k rozsiahlym viniciam v nížine. Keďže je práve obdobie zberu, všade vidieť autá prevážajúce vínnu révu do miestnych vinární. Zastavujeme pri jednej z viníc pre pár tematických fotiek a milá babička, zjavne majiteľka pracujúca na zbere hrozna, nás pozýva na ochutnávku. Gruzínske hrozno je pomerne malé a má zaujímavú sladko-trpkú chuť. Niektorí cestujúci kupujú od babičky 2-litrové plastové fľaše plné mladého vína. V maršrutke vládne už veľmi spoločenská atmosféra a fľaše po nej veselo kolujú, opäť k značnej nevôli šoféra, ktorý by si zjavne tiež rád uhol a zdá sa, že dnešná jazda je preňho obzvlášť náročná.

Konečne prichádzame do poslednej zastávky dnešnej cesty, vinárne v dedinke Kvareli, ktorá produkuje množstvo rôznych gruzínskych vín dvomi rôznymi spôsobmi. O tom, aké druhy vína sú v Gruzínsku najobľúbenejšie, ako i o tom, ako sa toto víno vyrába, dostávame prednáškou spojenú s prehliadkou celej vinárne. Je možné si obrieť moderné stroje v akcii, ktoré sa pre výrobu vína používajú dnes, ale i miestnosti pre výrobu vína tradičným gruzínskym spôsobom, keď víno zrelo v otvoroch v zemi. Nechýba ani koryto, v ktorom vraj panny bosými nohami šliapaním lisovali hrozno. Dnes sa už však tento spôsob nepoužíva, zrejme z dôvodu nedostatku panien. Prehliadka je zakončená ochutnávkou lokálnej produkcie, a to všetko bezplatne a navyše za účasti japonskej televízie, ktorá sem prišla nakrúcať dokumentárny film. Vináreň sa samozrejme spolieha na to, že motivuje návštevníkov ku kúpe vína z jej obchodu, čo sa v prípade našej skupiny plne potvrdzuje a maršrutka je na ceste späť do Tbilisi plne naložená alkoholom.

Väčšina osadenstva minivanu je kompletne na šrot, vzduchom lieta ruské slovíčko “nabuchal” (opil sa), nasledované hurónskym smiechom. Šofér už úplne rezignoval a ani sa nepokúša prehlušiť svojich pasažierov hlasnou gruzínskou hudbou ako doteraz a už sa len odovzdane upiera k zakončeniu celej cesty.

Kacheti je krásny región, ktorý určite stojí za viac než jednodňový výlet. Platí tu v podstate to, čo o celom Gruzínsku, resp. Kaukaze – ľudia sú tu veľmi priateľskí a príroda krásna, pozývajúca na treky, ale i lyžovanie. Keď k tomu pripočítame výbornú gruzínsku kuchyňu, môžeme konštatovať, že Kaukaz si zaslúži byť v špičke turistických destinácií a je neprávom zaznávaný a prehliadaný.

Ako sa sem dostať?

Z hlavného mesta Tbilisi je možné do Kacheti podniknúť jednodňový organizovaný výlet zdieľaným minivanom. Informácie o výletoch je možné získať v turistickom informačnom centre na Námestí slobody (Freedom Square) v centre Tbilisi, odkiaľ tieto výlety väčšinou štartujú a kde aj končia.

Pokiaľ chcete zostať v regióne viacero dní, môžete zvoliť dopravu maršrutkou, ktoré odchádzajú zo stanice Samgori v Tbilisi.

Je možné sa sem samozrejme dostať i prenajatým autom. Cesty sú vcelku obstojné, ale štýl šoférovania pomerne agresívny, takže nič pre začínajúcich šoférov.

Kedy sem cestovať?

Pokiaľ sa chcete zúčastniť vinobrania, tak je samozrejme jedinou voľbou jeseň, kedy vládne zároveň v tejto oblasti veľmi príjemné počasie.

Celkovo je najlepším obdobím pre návštevu Kacheti jar a jeseň, pretože v tieto ročné obdobia sa tu teploty pohybujú asi na našich letných úrovniach.

Ako sa tu pohybovať?

Medzi jednotlivými mestami je možné sa presúvať maršrutkami, ktoré sú pomerne lacné.

Pokiaľ ste v časovej tiesni, je dobré zvážiť vlastné vozidlo.

Kde sa ubytovať?

Ubytovanie je možné v jednotlivých mestečkách regiónu. Pokiaľ sa rozhodnete len pre jednodňový výlet, je dobré sa ubytovať v hlavnom meste Tbilisi a toto použiť ako základňu pre cesty sem a do ďalších regiónov.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Gruzínsku.

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie