Rumunsko

Rumunsko je krajina ležiaca v juhovýchodnej Európe, často nesprávne zaraďovaná medzi balkánske krajiny (iba malá časť Rumunska leží na Balkánskom poloostrove).

Rumunsko u nás nemá veľmi dobrú povesť a je vnímané skôr ako chudobná krajina plná nemenovaného neprispôsobivého etnika. Aj keď to druhé je určite pravda (je ich tam viac ako na Slovensku, a to i percentuálne), nemalo by to od cesty do tejto krajiny nikoho odradiť. Rumuni síce nepatria medzi najbohatšie národy, ale predstava špinavých ulíc a polorozpadnutých domov má veľmi ďaleko od reality.

Rumunsko je veľmi veľká a heterogénna krajina, takže medzi jeho jednotlivými regiónmi existujú značné kultúrne aj ekonomické rozdiely. Obyvatelia severnej časti krajiny sú veľmi priateľskí a v pohraničí žije početná maďarská menšina. Transylvánia má zasa nemeckú históriu a jej obyvatelia sú veľmi slušní a ohľaduplní. Smerom na juh sú ľudia o poznanie temperamentnejší a na pobreží Čierneho mora v Konstanci je zasa vidieť veľký vplyv tureckej menšiny, ktorá tu žije.

Aj napriek všeobecne priateľskej povahe Rumunov, nemajú veľmi dobré vzťahy so svojimi susedmi, čo je dané hlavne historicky. Vzťah Rumunska a Maďarska sa veľmi podobá tomu slovensko-maďarskému. Historický rozdiel tu však je značný – na rozdiel od Slovákov, Rumunsko po vojne získalo veľkú časť územia, ktoré bolo obývané Maďarmi, ktorých veľkú časť vyhnali. Mestá ako napríklad Temešvár alebo Kluž boli kedysi takmer čisto maďarské a Maďari žijúci v Rumunsku z tohto dôvodu často Rumunov nemôžu vystáť.

Komplikovaný je taktiež vzťah s Ukrajinou, ktorej patrí časť územia Besarábie, na ktorú si Rumuni historicky robia nárok. Z tohto dôvodu Rumuni nemajú veľmi v láske ako Ukrajincov, tak ani Rusov.

Zaujímavosťou je historický vzťah s Nemeckom (aj keď to nie je pre Rumunov susedná krajina) – Transylvánia bola kedysi regiónom obývaným Nemcami, ktorí tu založili niekoľko miest a šírili kultúru, vzdelanosť a remeslá. Vďaka tomu je nemecké dedičstvo v Transylvánii v Rumunsku vnímané Rumunmi veľmi pozitívne, aj napriek tomu, že Nemci boli odtiaľto vyhnaní po 2. svetovej vojne.

Taktiež vzťah s južným susedom, Bulharskom, nie je veľmi pozitívny a Rumuni vnímajú Bulharov ako trochu zaostalých a nevychovaných (v čom majú často pravdu).

Naopak výborné vzťahy majú Rumuni s Moldavskom, s ktorými ich spája nielen jazyk, ale aj fakt, že veľká časť Moldavcov túži po opätovnom pripojení svojej krajiny k Rumunsku. Takisto pozitívne vzťahy majú Rumuni s Tureckom, od ktorého ich delí Čierne more. V Rumunsku žije mnoho Turkov práve v okolí Čierneho mora a mesta Konstanca.

S Karpatmi v Rumunsku je spojený aj príbeh grófa Drakulu, hrdinu upírskeho románu Brama Stokera, inšpirovaného jedným z kniežat (Vlad III.) rumunskej histórie.

Rodný dom kniežaťa Drakulu

Karpaty sú taktiež pohorím, ktoré je priam posiate hradmi a pevnosťami, ktoré tak dokumentujú turbulentnú históriu tohto územia. Prehnalo sa tadiaľto obrovské množstvo nájazdov kočovníkov na Európu a vystriedalo mnoho mocností, ktoré oblasť kontrolovali.

Rumunsko je veľmi rôznorodá a komplikovaná krajina, ale disponuje veľkým množstvom historických pamiatok a prírodnej krásy (od hôr až po more) a preto je veľmi zaujímavou destináciou, ktorá jednoznačne (aj napriek slabšej infraštruktúre) stojí za návštevu.

Víza

Rumunsko je členom EÚ, ale nie Schengenského priestoru. Na cestu do Rumunska tak potrebujú občania EÚ platný občiansky preukaz alebo pas.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

Rumunsko je veľká krajina a preto disponuje viacerými medzinárodnými letiskami. Mnoho z nich je obsluhovaných nízkonákladovými aerolinkami Wizzair a Ryanair. Bohužiaľ však rumunské letiská nie sú týmito aerolinkami dostupné od nás alebo od nám blízkych letísk (Praha, Viedeň).

Domácimi aerolinkami obsluhujúcimi aj medzištátne lety sú Tarom a Blue Air – prvá menovaná operuje aj lety do Prahy a Viedne.

Autom

Rumunsko je veľmi ľahko od nás dostupné aj autom. Vďaka jeho blízkosti a maďarským diaľniciam nie je problém sa sem dostať za pár hodín.

Zaujímavosťou je, že pri vstupe do krajiny autom na niektorých hraničných prechodoch úplne absentuje rumunská hraničná kontrola (stále však treba prejsť tou maďarskou).

Po vstupe do krajiny by ste nemali zabudnúť na zaplatenie cestnej dane (vignetty), pokiaľ si ju nezakúpite vopred online. Viac informácii nájdete nižšie v sekcii o cestovaní autom v Rumunsku.

Autobusom

Autobusové spojenia do Rumunska sú k dispozícii zo všetkých okolitých krajín, ale aj z viacerých európskych krajín. Existujú priame spoje z Bratislavy, Brna či Prahy. Pre zaujímavosť, k dispozícii je dokonca priame spojenie zo Švédska.

Všetky autobusové spojenia je možné vyhľadať na týchto stránkach.

Vlakom

Takisto po železnici je možné sa do Rumunska dostať zo všetkých okolitých krajín. Online služba pre vyhľadávanie medzinárodných vlakových spojení do Rumunska bohužiaľ k dispozícii nie je, ale celkom dobre sa dajú použiť aj naše Cestovné poriadky alebo český Idos.

Pre lacnejšie cestovanie sú k dispozícii vlakové preukazy (passy) – Eurail alebo Balkan Flexipass.

Ako sa tu premiestňovať?

Lietadlom

Aj keď je Rumunsko veľká krajina, vnútroštátna letecká doprava nie je veľmi rozvinutá – má však vzostupnú tendenciu. Okrem Ryanairu, ktorý operuje vnútroštátnu linku Temešvár – Bukurešť, tu fungujú ďalšie domáce aerolinky – Tarom a Blue Air. Ceny vnútroštátnych leteniek sa dajú zohnať pri dostatočnom plánovaní vopred za veľmi dobrú cenu.

Autom

Cestovanie autom v Rumunsku predstavuje (ako inak) najefektívnejší spôsob pre spozanie celej krajiny, najmä pokiaľ chcete navštíviť odľahlejšie dediny, napríklad v krajoch Bukovina alebo Maramureș. Cesty sú väčšinou v dobrom stave, ale diaľnic je málo a tak je treba počítať s tým, že väčšinu času budete jazdiť po klasických okreskách, čo dobu jazdy výrazne predĺži.

Štýl jazdy sa líši medzi regiónmi – v Transylvánii sú šoféri dosť ohľaduplní, zatiaľ čo v Bukurešti je jazdenie peklo. V celom Rumunsku potom môžete naraziť na tzv. kamikadze jazdcov, teda šoférov, ktorí predbiehajú aj vtedy, keď sa v protismere blíži auto (to vaše). Preto je potrebné dbať na zvýšenú opatrnosť pri jazdení v tejto krajine.

Pri jazde mimo miest je tiež treba počítať s vysokým výskytom konských povozov a stád dobytka na cestách.

Pre jazdu autom je v Rumunsku povinné zaplatiť cestnú daň. Ide o obdobu diaľničnej známky, ale keďže v Rumunsku veľa diaľnic nie je, túto daň je povinné zaplatiť pre jazdenie po všetkých cestách. Zaplatenie dane nie je kontrolované elektronicky, ale kedykoľvek ju u vás môže kontrolovať polícia. Často táto kontrola môže prebiehať na hraniciach pri odchode z krajiny.

Cestnú daň je možné zaplatiť na ktorejkoľvek čerpacej stanici alebo je možné ju zaplatiť online. Ceny sú 3 EUR (7-dňová), 7 EUR (mesačná), 13 EUR (90 dňová) a 28 EUR (ročná) (5/2016). V prípade kúpy online si nezabudnite vytlačiť potvrdenie, ktoré je nutné mať v aute pre prípad kontroly.

Autobusom

Autobus býva často najlacnejší spôsob prepravy v Rumunsku. V podstate každé mesto disponuje hlavnou autobusovou stanicou a autobusy často jazdia i do menších dediniek. Trasy sú obsluhované veľkými autobusmi, ale aj minivanmi (niečo ako maršrutka v postsovietskych krajinách), ktoré môžu byť trochu nepohodlné.

Informácie o spojeniach ako i cenách je možné nájsť na týchto stránkach. Poskytujú veľmi prehľadný spôsob vyhľadávania integrovaných informácií z rôzych autobusových spoločností a taktiež je tu možnosť zakúpiť pre niektoré spoje lístky online.

Vlakom

Rumunsko disponuje hustou železničnou sieťou, kvalita vlakovej dopravy je však rôznorodá vzhľadom k tomu, že veľká časť siete nebola modernizovaná. Vlakové spojenie medzi niektorými mestami tak môže byť veľmi výhodné a rýchle, zatiaľ čo medzi inými mestami môže byť efektívnejšie použitie autobusu. Preto je dobré si zistiť informácie o najvýhodnejšom spôsobe dopravy pre vašu destináciu online.

Informácie o vlakových spojoch a cenách je možné nájsť na týchto stránkach (v angličtine, ale bohužiaľ tu nie je možný nákup lístkov online).

Alternatívnou možnosťou sú stránky Rumunských železníc. Na týchto stránkach sa dá lístok i zakúpiť, bohužiaľ sú však len v rumunčine. Pokiaľ však na formulári na hlavnej stránke zadáte údaje odkiaľ a kam chcete cestovať, na nasledujúcej stránke s výledkami vyhľadávania sa už dá prepnúť do angličtiny.

Kedy sem cestovať?

Rumunsko má mierne podnebie, teda rovnaké ako my. Hornatý sever je samozrejme chladnejší, ako juh alebo pobrežie Čierneho mora.

V oblasti Transylvánie môže byť chladno ešte v máji, horské cesty Transalpina a Transfăgărășan môžu byť zatvorené a pod snehom až do konca júna.

Naopak Bukurešť, Konstanca a ich okolie môžu v rovnakej dobe už vládnuť letnými teplotami.

Ako sa tu dorozumieť?

V Rumunsku sa rozpráva po rumunsky, čo je románsky jazyk. Z tohto dôvodu sa dá často dohovoriť aj taliansky alebo francúzsky, čo sú jazyky, ktoré veľa Rumunov ovláda.

V oblasti Transylvánie sa dá často dohovoriť nemecky. Na severe krajiny žije početná maďarská menšina, takže v tejto oblasti sa dá dohovoriť aj maďarsky.

Angličtinu bežne ľudia neovládajú, v hoteloch alebo reštauráciach sa väčšinou nájde niekto, kto ovláda pár základných slov.

Čo sa tu dá robiť a navštíviť?

Mestá

• Bran (blog) – mesto so zrejme najznámejším hradom v celej krajine. Hrad Bran je totiž spájaný s Drakulom a bol údajne inšpiráciou pre Brama Stokera pre zasadenie deja svojho upírskeho románu. V skutočnosti tento hrad spisovateľ zrejme nikdy nenavštívil a taktiež nemal nič spoločné s predlohou románovej postavy Drakulu – kniežaťom Vladom III. Nič to však nemení na tom, že hrad Bran je veľmi pekným a zaujímavým miestom a kedysi slúžil ako kráľovská rezidencia.
  

  Hrad Bran

• Brașov – jedno z tzv. siedmych nemeckých miest v Transylvánii (Siebenbürgen) s veľmi zachovaným stredovekým centrom a bohatou históriou.
• Bukurešť – hlavné mesto krajiny, v minulom storočí z veľkej časti zničené zemetrasením a následne megalomanskými plánmi diktátora Nicolae Ceaușesca, ktorý tu dal postaviť “Palác ľudu”, ktorý je dnes údajne najväčšou budovou na svete. Kedysi “Paríž juhovýchodnej Európy” je tak dnes betónovým mestom s typickou socialistickou architektúrou a miniatúrnym historickým centrom.
• Deva – malé mestečko v západnej časti krajiny, známe vďaka svojej pevnosti a neďalekému Korvínovmu hradu (viď Hunedoara).
• Făgărăș – malé mesto známe vďaka cezkarpatskej ceste Transfăgărășan. V jeho centre leží veľká a zachovaná pevnosť.
• Hunedoara (blog) – malé mestečko obľúbené turistami vďaka svojmu veľmi malebnému gotickému Korvínovmu hradu.
  

  Korvínov hrad v Hunedoare

• Iași – neveľmi známe mesto na severovýchode krajiny (oblasť rumunského Moldavska), ktoré prekvapí veľmi pekným historickým centrom a zaujímavou architektúrou.
• Konstanca – mesto ležiace na pobreží Čierneho mora, najväčší prístav krajiny a zároveň centrum tureckej menšiny žijúcej v Rumunsku. V okolí sa nachádza niekoľko plážových rezortov.
• Peleș – zámok, mnohými považovaný za vôbec najkrajší v celom Rumunsku. Pôvodne postavený ako sídlo rumunskej kráľovskej rodiny leží na ceste medzi Bukurešťou a Brașovom a je obľúbenou destináciou pre jednodenné výlety pre turistov prichádzajúcich z jedného z týchto miest.
  

  Zámok Peleš

• Rupea – mestečko v Transylvánii, nie veľmi známe, ale s krásnou zrekonštruovanou pevnosťou.
• Săpânța (blog) – dedinka známa v celej krajine vďaka svojmu “veselému” cintorínu. Miestne hroby sú zdobené krížmi s maľbami a veršmi tvorenými lokálnymi umelcami-rezbármi a často ironicky popisujú život zosnulého.
  

  Maľované náhrobky na Veselom cintoríne v dedinke Săpânța

• Sibiu – jedno z najkrajších miest Rumunska, považované Rumunmi za najlepšie mesto pre život v krajine. Jedno z pôvodných siedmych nemeckých miest v Transylvánii, dnes historické mesto s distingvovanou atmosférou značne odlišnou od zvyšku Rumunska.
• Sighișoara (blog) – ďalšie z pôvodných siedmych nemeckých miest v Transylvánii, s výborne zachovanou stredovekou citadelou, ktorá je dodnes obývaná, vďaka čomu je celé mesto zaradené na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Taktiež sa jedná o rodné mesto Vlada III., kniežaťa známeho pod prezývkou Drakula.
  

  Výhľad z veže na Sighișoaru a okolie

• Snagov – maličký kláštor neďaleko Bukurešte, ležiaci na ostrove spojenom s brehom mostom. Kláštor je známy ako údajné miesto posledného odpočinku kniežaťa Drakulu a v miestnom kostole je možné vidieť jeho domnelý hrob, aj keď z historického hľadiska ide zrejme o podvrh.

Regióny

• Bukovina – oblasť na severovýchode krajiny, spadajúca pod región Moldavsko – môže byť mätúce, že názov tohto regiónu je zhodný s názvom susednej krajiny Moldavsko, je to však dané historickým faktom, že celá táto oblasť bola kedysi rumunským regiónom s názvom Moldavsko. Dnes sú tak Moldavská dve – samostatná krajina a rumunský región, ktorý s ňou susedí. Bukovina je krásna hornatá krajina s neuveriteľnými výhľadmi a kostolmi (kláštormi), ktoré sú bohato pomaľované nielen zvnútra, ale i zvonku. Tieto maľované kostoly na Bukovine sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
• Maramureș – najsevernejší región krajiny, známy najmä vďaka dreveným kostolíkom, ktoré sa tu nachádzajú v mnohých dedinách. Niektoré z nich sú veľmi staré a sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
• Transylvánia – oblasť v srdci Rumunska, na ktorú malo najväčší vplyv osídlenie saskými Nemcami, ktorí tu založili niekoľko miest. Preto bola táto oblasť nazývaná aj Siebenbürgen (Sedmohradsko) a tieto mestá sú dodnes mestami s najbohatšou kultúrou v celej krajine. Keďže šlo o nárazníkovú zónu proti nájazdom kočovných kmeňov, nájdeme tu mnoho kostolov s opevnením, ktoré v prípade núdze slúžili ako pevnosti. Niekoľko z nich je dnes na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Príroda a aktivity

• Pláže – Rumunsko disponuje asi 200 km pobrežím Čierneho mora, takže sa tu dá vydať aj na plážovú dovolenku. Väčšina plážových rezortov sa nachádza v okolí mesta Konstanca.
• Transfăgărășan – veľmi scénická cesta križujúca Karpaty zhruba medzi mestami Curtea de Argeș a Făgăraş (odtiaľ jej názov). K dispozícii je tu i lanovka a niekoľko lyžiarskych rezortov. Cesta je často otvorená až od 1. júla, pretože sneh sa tu drží niekedy až do veľmi neskorej jari. Nachádza sa tu niekoľko jazier, vodopád a turistické cestičky.

Kde sa ubytovať?

Ubytovanie v Rumunsku je na európske pomery veľmi lacné, izba pre 2 osoby v dobrom penzióne sa dá zohnať aj za 20 EUR (5/2016). Penzióny bývajú väčšinou rodinné a často vám ponúknu za príplatok výborné raňajky alebo obed či večeru.

Hotely sú o niečo málo drahšie, najdrahšie bývajú v Bukurešti a potom na pobreží Čierneho mora (Konstanca).

Lacnejšie alternatívy môže poskytnúť ubytovanie cez AirBnB.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.

Ako sa tu stravovať?

Rumunská kuchyňa sa líši medzi regiónmi, ale základom je mămăligă – opečená polenta (kaša) z kukuričnej múky, doplnená syrom a maslom, ktorá sa väčšinou podáva ako príloha k hlavnému jedlu. Veľmi ťažká príloha.

Tochitură – bohatý tanie plný mäsa, s vajíčkou ma polentou

Pre mäsožravcov bude zrejme najväčším lákadlom tochitură – tanier obložený niekoľkými druhmi grilovaného mäsa a klobás, doplnený vajíčkom a spomínanou mămăligou. Ďalšou mäsitou pochúťkou je mici, jaternica bez obalového čreva, pripomínajúca čevabčiči.

Mici – jedlo veľmi podobné čevabčiči

Trošku menej mäsité jedlo je sarmale – kapustové listy plnené mletým mäsom, ryžou a zeleninou.

V popredí sarmale – plnená kapustné listy, za nimi kaša mămăligă a pálenka horincă (podobná slivovici)

Dôležitou súčasťou rumunskej kuchyne sú polievky (ciorbă), najrozšírenejšou je “ciorbă de burtă” – držková polievka.

Rumuni veľmi obľubujú sladkosti a to sa prejavuje i v oblasti dezertov – výber je veľmi široký. Kráľom dezertov sú papanași, ktoré však bývajú tak sýte, že môžu postačiť aj ako hlavný chod. Ide o usmažené cesto (podobné našim šiškám) doplnené o kyslú smotanu a ovocie. Niečo podobné sú gogoşi, ktoré však bývajú výrazne menšie. Veľkej obľube sa tu taktiež tešia aj nám známe langoše.

Papanași – smažené šišky s kyslou smotanou a čučoriedkami

Úplným kráľom sladkého pečiva v Rumunsku je jednoznačne covrig (mn. č. covrigi). Ide o kruhové pečivo, ktoré je väčšinou plnené marmeládou, ale existujú i slané verzie tejto pochúťky.

Covrig – pečivo, väčšinou plnené džemom

Jedlo je v Rumunsku veľmi lacné, dá sa tu jesť lacnejšie ako u nás. Jedlo v lepšej reštaurácii vyjde na 4-5 EUR, pochúťky na ulici stoja pár lei – jeden covrig stojí väčšinou medzi 1 a 2 lei, čo je asi 15 centov (5/2016).

Najvychýrenejšou reštauráciou v Bukurešti (a možno v celej krajine) je Caru’ cu Bere s výbornou rumunskou kuchyňou a nádhernými interiérmi.

Interiér navychýrenejšej bukurešťskej reštaurácie Caru’ cu Bere (Voz s pivom)

Ako a čo tu nakupovať?

Rumunskou menou je leu (mn. číslo lei, kód RON), rozdelený na 100 bani (jedn. číslo ban). Niekedy býva označovaný aj nový leu, pretože v roku 2005 bola stará mena nahradená novou.

V Rumunsku väčšinou nie je problém zaplatiť kartou ani nájsť bankomat – nachádzajú sa i v menších mestách a pokiaľ budete mať problém nejaký nájsť, stačí sa opýtať niekoho z miestnych. Rumunské slovo pre bankomat je takisto “bancomat”. Karty neprijímajú len tie najmenšie penzióny a obchodíky či niektoré reštaurácie, takže je dobré mať vždy so sebou trochu hotovosti.

Zmenární je v Rumunsku dostatok a v miestach navštevovaných turistami ešte viac. Overte si, že zmenáreň neúčtuje žiadne poplatky (commission). Nikdy nemeňte peniaze na ulici u vekslákov, väčšinou ide o podvodníkov.

Rumunsko je relatívne lacná destinácia, náklady na ubytovanie v penziónoch sa pohybujú okolo 20-25 EUR za izbu pre 2 osoby. Obed v reštaurácii stojí okolo 4-5 EUR, benzín vyjde zhruba toľko ako u nás (5/2016).

Typickým suvenírom je rôzne ľudové oblečenie – od topánok až po vyšívané košele. Ďalšie suveníry súvisia s rôznymi destináciami v krajine – od náboženských predmetov z ortodoxných chrámov až po rôzne suveníry súvisiace napríklad s Drakulom.

Ako je to s bezpečnosťou a na čo si dávať pozor?

Rumunsko je pre turistu veľmi bezpečná krajina a z pohľadu bezpečnosti je porovnateľná s tou našou.

Je samozrejme dobré zachovať zdravý rozum a neprechádzať sa po okrajových častiach miest v noci s množstvom peňazí vo vrecku alebo drahými šperkami či elektronikou.

Násilnej kriminality sa obávať netreba, jediné riziko spočíva v možných drobných krádežiach vreckármi, ale tí sú na celom svete.

Jediné väčšie riziko spočíva v cestovaní po rumunských cestách, niektorí šoféri šoférujú veľmi nebezpečne, niekedy až hlúpo. Stretnúť auto v protismere na diaľnici? Môže sa stať všade, v Rumunsku je však pravdepodobnosť vyššia.

Aj keď jazdenie v Rumunsku môže byť divočina, nejde o úroveň nebezpečia ako napríklad v Albánsku. Najšialenejšie a najnebezpečnejšie býva jazdenie v Bukurešti, naopak v oblasti Transylvánie (hlavne Sibiu) sú šoféri ohľaduplnejší než u nás.

Mapa zaujímavých a dôležitých miest