Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Severné Írsko / Belfast – rodisko Titanicu a C. S. Lewisa
Severné Írsko

Belfast – rodisko Titanicu a C. S. Lewisa

19. september 2016 autor 0
Múzeum Titanicu v Belfaste

Hlavné mesto Severného Írska bolo ešte do relatívne nedávna prakticky jedným z najnebezpečnejších v Európe, aspoň tej západnej. Vďaka obdobiu známemu aj ako “The Troubles” (Problémy) mal Belfast (v írčine “Béal Feirste“) reputáciu porovnateľnú s tou, ktorú majú niektoré blízkovýchodné mestá dnes. V niektorých jeho častiach panovalo absolútne bezvládie a bombové útoky boli takmer na dennom poriadku. Keď k tomu pripočítame ťažké bombardovanie počas 2. svetovej vojny, vyjde nám, že 20. storočie nebolo pre Belfast veľmi veselým obdobím.

Budova centrálnej knižnice v Belfaste

Budova centrálnej knižnice v Belfaste

S príchodom nového tisícročia sa však začalo Belfastu blýskať na lepšie časy a za tých pár rokov prešlo mesto veľmi dlhú cestu. Dnes tu už vládne kľud a mier, jeho ulice sú bezpečné pre obyvateľov i návštevníkov. Staré jazvy sú zahojené a Belfast dnes pomaličky pracuje na tom, aby prilákal aspoň nejakú časť turistov prichádzajúcich do Írska. S Dublinom sa samozrejme ani zďaleka (čo do návštevnosti) nemôže porovnávať, ale tiež má čo turistom ponúknuť.

Praktické informácie o cestovaní po Severnom Írsku nájdete na tejto stránke. Pokiaľ vás zaujíma cestovanie po samostatnej Írskej republike, nájdete informácie na osobitnej stránke. Pod pojmom “Írsko” sa často chápe len samostatná Írska republika, ale ide takisto o názov celého ostrova, vrátane Severného Írska.

Belfast Waterfront - Moderná výstavba na brehu rieky Lagan v Belfaste. Slúži ako konferenčné a výstavné centrum, ale i divadlo a koncertná sála

Belfast Waterfront – Moderná výstavba na brehu rieky Lagan v Belfaste. Slúži ako konferenčné a výstavné centrum, ale i divadlo a koncertná sála

V Belfaste sa vo veľkom investuje do novej výstavby a najlepšou ukážkou tohto faktu je okolie rieky Lagan. Vyrástlo tu niekoľko moderných budov, vrátane konferenčného a výstavného centra Belfast Waterfront, kde sa taktiež konajú koncerty a divadelné predstavenia.

St. George\'s Market - Trh sv. Juraja, najväčší a najobľúbenejší trh v Belfaste

St. George’s Market – Trh sv. Juraja, najväčší a najobľúbenejší trh v Belfaste

Že Belfast je však mixom modernej a historickej architektúry dokazuje Tržnica sv. Juraja (St. George’s Market) stojaca hneď vedľa spomínaného moderného konferenčného centra a pochádzajúca z 19. storočia. Tržnica je obľúbeným miestom nákupov nielen pre turistov, ale i miestnych obyveteľov.

Tesco v Belfaste ma svoj štýl

Tesco v Belfaste ma svoj štýl

Aby sme sa však vrátili späť k tomu modernému – v Belfaste sa nachádza niekoľko moderných a veľkých obchodných domov, ktoré určite uspokoja tých, ktorí nakupovaniu na trhoch neholdujú. Veľa miestnych obchodov a obchodných domov je však situovaných v historických budovách, čo dáva mestu ešte zaujímavejší hybridný ráz.

Socha \"Bigfish\" - keramická ryba, ktorej keramické \"šupiny\" tvoria obrázky a texty z novín o histórii z Belfastu

Socha “Bigfish” – keramická ryba, ktorej keramické “šupiny” tvoria obrázky a texty z novín o histórii z Belfastu

Belfast sa tiež snaží získať povesť mesta orientovaného na kultúrnu a umeleckú scénu. V meste je mnoho galérií a múzeí, kde sa dá stráviť daždivý deň (ktorých v Belfaste býva viac než dosť).

Pokiaľ vás neláka ani kultúra ani nakupovanie, môžete zapadnúť do niektorého z barov a reštaurácií, ktorých je centrum Belfastu plné, ostatne ako sa na správne írske mesto patrí. Výber je široký – od luxusných reštaurácií a kaviarní až po obyčajné puby.

Café Vaudeville - luxusná (francúzska) reštaurácia v centre Belfastu

Café Vaudeville – luxusná (francúzska) reštaurácia v centre Belfastu

Tak či onak, Belfast síce nepatrí medzi najkrajšie mestá na svete a neutkvie návštevníkovi v pamäti ako Rím alebo Paríž, stále však ide o pekné mestečko s veľmi príjemnou atmosférou, kde sa človek cíti dobre. Keď vezmeme v úvahu, že ešte pár desiatok rokov dozadu šlo o jedno z najnebezpečnejších miest v Európe, ide o obrovský pokrok a ak to takto pôjde ďalej, môžeme sa len tešiť na to, čo ešte príde.

Krvavá história Belfastu

Okolie dnešného Belfastu bolo osídlené už v dobe bronzovej a neďaleko neho sa nachádza tzv. Giant’s Ring (Obrí kruh) s hrobkou, ktoré sú staré 5000 rokov a predatujú tak i egyptské pyramídy. Napriek tomu však bol Belfast dlhé stáročia až tisícročia len malou dedinkou a tento stav trval aj do neskorého stredoveku.

Na začiatku novoveku to nebolo oveľa lepšie. V 16. storoči bolo okolie Belfastu pod kontrolou miestnych klanov a ani anglická kráľovná Alžbeta si s ním nevedela dať rady. Navyše sa Británia v tomto období vďaka notoricky známemu príbehu kráľa Henricha VIII. odklonila od katolíckej viery a začala viac sympatizovať s protestantmi, čo sa nie všade (napríklad v Škótsku a Írsku) stretlo s pozitívnym ohlasom.

Múzeum Titanicu - Socha nazvaná Titanica, vyjadrujúca nádej

Múzeum Titanicu – Socha nazvaná Titanica, vyjadrujúca nádej

V tomto období sa tak začal konflikt, ktorý mal trvať takmer pol tisícročia. Belfast bol však aj v 16. storočí stále bezvýznamným mestečkom. Skutočný rozvoj začal až v 18. storočí, keď začal prekvitať obchod s Veľkou Britániou, najmä vďaka exportu ľanu. Ľan bol produkovaný najmä v okrajových častiach mesta a dal základ budúcemu textilnému priemyslu, ktorý neskôr priniesol mestu prosperitu.

O niečo neskôr sa k belfastským aktivitám pridal ťažký priemysel, konkrétne stavba lodí, ktorá sa v 19. storočí stala dominujúcim priemyslom v celom meste. Toto obdobie bolo však poznačené i eskaláciou konfliktu medzi protestantmi a katolíkmi, ktoré vyústili do niekoľkých masových protestov a ozbrojených stretov.

V roku 1888 udelila kráľovná Viktória Belfastu štatút mesta a jeho rozvoj naďalej prudko napredoval. Na začiatku 20. storočia bol Belfast najväčším mestom v celom Írsku. Stále však rástlo napätie medzi katolíkmi a protestantmi, aj keď v skutočnosti hlavný rozpor nebol náboženský, ale politický. Primárnou príčinou nezhôd boli odlišné názory na smerovanie Írska – zatiaľ čo prvá skupina (prevažne reprezentovaná katolíkmi) požadovala samostatnosť Írska a nezávislosť na britskej korune, druhá skupina (protestanti) chceli pokračovať ako súčasť Veľkej Británie. Preto býva táto situácia popisovaná aj ako konflikt medzi republikánmi (alebo nacionalistami) a unionistami (alebo extrémnejšími lojalistami).

Hrob Edwarda Carsona - jediného človeka pochovaného v belfastskej katedrála, lídra unionistov snažiacich sa o zotrvanie Írska v Spojenom kráľovstve

Hrob Edwarda Carsona – jediného človeka pochovaného v belfastskej katedrála, lídra unionistov snažiacich sa o zotrvanie Írska v Spojenom kráľovstve

V roku 1922 prišlo k (niektorými) vytúženému osamostatneniu Írska, avšak šesť krajov (grófstiev) na severe krajiny sa rozhodlo zostať súčasťou Veľkej Británie ako Severné Írsko. Táto oblasť býva niekedy označovaná aj ako Ulster, aj keď v skutočnosti do regiónu Ulster patria ešte ďalšie tri grófstva, ktoré sa rozhodli pre samostatné Írsko. Belfast sa tak stal hlavným mestom Severného Írska, novej entity Veľkej Británie.

Toto rozdelenie sa však opäť neobišlo bez obetí na životoch, pretože i v Belfaste žilo veľké množstvo obyvateľov, ktorí preferovali vytvorenie samostatného Írska. Tomu predchádzala Bloody Sunday (Krvavá nedeľa), keď v roku 1921 bola v Belfaste zabitá alebo zranená asi stovka ľudí.

Budova parlamentu Severného Írska v Belfaste

Budova parlamentu Severného Írska v Belfaste

Počas 2. svetovej vojny bol Belfast strategickým mestom v Spojenom kráľovstve, vďaka jeho orientácii na ťažkú techniku a priemysel. Briti podcenili hrozbu útoku na toto mesto vzhľadom k jeho veľkej vzdialenosti od nemeckých pozícií. Počas Blitzu (nemeckého bombardovania) tak bola zničená viac ako polovica Belfastu.

Aj preto bolo povojnové obdobie poznačené obdobím relatívneho kľudu, kým neprišiel rok 1969 a násilnosti medzi policajnými zložkami a Írskou republikánskou armádou (IRA). Polovojenské protestantské zložky oplácali násilnosti katolíckej IRA ďalšími násilnosťami a civilisti boli pravidelnými obeťami týchto konfliktov. Situácia sa zhoršila natoľko, že mesto musela obsadiť britská armáda, čo sa samozrejme nepáčilo ilegálnej Írskej republikánskej armáde (označovanej aj ako teroristická). Tak sa začalo obdobie “The Troubles” (Problémy).

A časy to boli neveselé – okrem toho, že niektoré časti Belfastu sa stali zónami, kam bol absolútne nebezpečný vstup, sa dostavil aj úpadok tradičných odvetví mesta – textilného a lodiarskeho priemyslu. Možno si spomeniete na song slávnej nemeckej skupiny Boney M, ktorý pojednával práve o tomto smutnom období mesta (aj napriek tomu, že pesnička znie skôr veselo, ako ostatne väčšina skladieb tejto popovej formácie):

Táto situácia trvala až do 90-tych rokov minulého storočia a The Troubles oficiálne skončili v roku 1998 podpísaním Veľkopiatkovej dohody (Good Friday Agreement). Odvtedy má kvalita života v Belfaste opäť vzostupný trend a v priebehu takmer 20 rokov mieru sa mesto dokázalo pozviechať po ťažkom a dlhom období nezdaru. Aj keď dnes nepriťahuje ani zďaleka toľko turistov ako Dublin, ich počty majú stúpajúcu tendenciu.

Poďme sa teda pozrieť, čo zaujímavé tu môžu vidieť.

Titanic

Čo si zrejme každý návštevník Belfastu všimne už po krátkej chvíli je bizarná pýcha, takmer až posadnutosť, najslávnejším zaoceánskym parníkom – Titanicom. Aj napriek jeho neslávnemu začiatku, ktorý bol zároveň jeho koncom, sú v Belfaste hrdí na to, že Titanic bol vyrobený práve tu. A jeho potopenie? Nuž, v miestnych obchodíkoch kúpite napríklad tričká s nápisom “Titanic – postavený Írmi, potopený Angličanom”.

Každopádne Titanic bol po jeho vyrobení najväčšou pýchou prekvitajúceho lodiarskeho priemyslu mesta. Dnes, len o niečo viac ako 100 rokov po prvej plavbe Titanicu, už však z tohto odvetvia v meste nezostalo nič – lode tu už nevyrába ani jediná firma.

SS Nomadic - Posledná existujúca loď spoločnosti White Star Line, ktorá vyrobila aj Titanic. Nomadic bol vyrobený zhruba v rovnakej dobe, ako Titanic, takže je akýmsi menším súrodencom. Dnes je v ňom múzeum

SS Nomadic – Posledná existujúca loď spoločnosti White Star Line, ktorá vyrobila aj Titanic. Nomadic bol vyrobený zhruba v rovnakej dobe, ako Titanic, takže je akýmsi menším súrodencom. Dnes je v ňom múzeum

Pamiatka Titanicu však tak skoro nevymizne, pretože v Belfaste po tejto lodi nesie názov celá moderná štvrť (Titanic Quarter) neďaleko ústia rieky Lagan do Írskeho mora. Okrem iného sa tu nachádzajú doky, z ktorých Titanic vyplával, filmové štúdio pomenované po Titanicu a hlavne Múzeum Titanicu. V tejto modernej budove môžete vidieť rôzne expozície o Titanicu a príbehoch jeho pasažierov, ako i fotografie a fakty o jeho stavbe. Neďaleko múzea tiež kotví loď SS Nomadic, posledná existujúca loď spoločnosti White Star Line, ktorá stála i za výrobou Titanicu. SS Nomadic bola vyrobená takmer súčasne s Titanicom a dnes hostí malé múzeum.

Belfastská katedrála

Katedrála sv. Anny je jednou z atrakcií Belfastu aj napriek tomu, že sa nejedná o katedrálu v pravom slova zmysle – nie je totiž sídlom biskupa. Pochádza zo začiatku 20. storočia a na jej fasáde je možné vidieť veľký keltský kríž, ktorý vás nezanechá na pochybách o tom, že sa nachádzate v Írsku. Katedrála však bola počas náletov 2. svetovej vojny výrazne poničená a napríklad jej dnešná veža bola nainštalovaná len pred pár rokmi. Nazýva sa Vežou nádeje (Spire of Hope) a ide vlastne o oceľový stožiar, ktorý tak dodáva katedrále veľmi atypický ráz.

Katedrála sv. Anny v Belfaste s atypickým oceľovým stožiarom miesto veže a keltským krížom

Katedrála sv. Anny v Belfaste s atypickým oceľovým stožiarom miesto veže a keltským krížom

Interiéry katedrály sú impozantné – chrám je obrovský a vysoký, takže pôsobí megalomansky ako niektoré veľké stredoveké chrámy. V katedrále je pochovaný jediný človek – Edward Carson, líder unionistov, teda politik, ktorý presadzoval zotrvanie Írska v Spojenom kráľovstve. Zrejme najozdobnejším prvkom katedrály sú mozaiky, ktoré zdobia Kaplnku Ducha Svätého a taktiež krstiteľnicu.

Mestská radnica

Plány na mestskú radnicu Belfastu sa začali chystať hneď po tom, ako mu bol udelený štatút mesta v roku 1888 kráľovnou Viktóriou. Výstavba prebehla na prelome 19. a 20. storočia a budova bola dokončená a otvorená v roku 1906. Ide o veľmi pompéznu stavbu a náklady na jej konštrukciu dosiahli 369 tisíc libier, čo v tej doba bola neuveriteľná suma a zodpovedá dnešným zhruba 40 miliónom libier. Exteriér bol postavený v novobarokovom štýle a celú radnicu obkolesuje zelený park s niekoľkými pamätníkmi a sochami významných osobností.

Že sa na stavbe radnice nešetrilo je možné vidieť hneď po vstupe do nej. Vnútorný dizajn i dekorácie sú naozaj opulentné a nešetrilo sa ani drahými obkladmi, napríklad mramorom z Talianska. Návšteva priestorov radnice je možná len v rámci organizovanej prehliadky, na ktorú je treba sa vopred zaregistrovať, osobne vo vstupnej hale. Prehliadky sú zdarma a sprievodca vás oboznámi s históriou budovy, ale aj zvykmi a zaujímavosťami z fungovania radnice. Budete si môcť napríklad i obliecť rúcho zastupiteľa alebo sadnúť do kresla starostu mesta. Navyše sa tu nájde i pár zaujímavých artefaktov súvisiacich s loďou Titanic.

Stormont – Severoírsky parlament

Na okraji Belfastu leží budova prezývaná Stormont, oficiálne Parliament Buildings (Parlamentné budovy). Stormont bol názov sídla, ktoré na tomto mieste pôvodne stálo. Potreba budovy parlamentu v Severnom Írsku vyvstala v roku 1920 s jeho vytvorením. Parlament pôvodne zasadal na belfastskej radnici, kde ho otváral kráľ Juraj V. v roku 1921 a kde je dodnes možné vidieť kreslá, na ktorých kráľ s rodinou sedeli. Na prelome 20-tych a 30-tych rokov minulého storočia bola postavená nová budova parlamentu práve na pozemku bývalej usadlosti Stormont. Pôvodne mal mať celý komplex tri budovy, avšak kvôli celosvetovej kríze bol projekt zredukovaný na jedinú budovu – počiatočný názov “Parlamentné budovy” však zostal dodnes.

Budova parlamentu Severného Írska v Belfaste

Budova parlamentu Severného Írska v Belfaste

Budova parlamentu je postavená v klasickom gréckom štýle a aj napriek škrtom v rozpočte je stále dosť pôsobivá. Pôvodne bola zvonku žiarivo biela vďaka kameňu, z ktorého bola postavená, počas 2. svetovej vojny však bola natretá na čierno, aby ju Nemci pri bombardovaní nevideli. Svoj účel to síce splnilo a budova zostala ušetrená, avšak farba nebola úplne zmývateľná, ako sa pôvodne predpokladalo. Jej odstránenie trvalo 7 rokov a parlament už nikdy nenadobudol svoju žiarivo bielu farbu.

Vnútorné priestory parlamentu vyzerajú rovnako honosne, ako tie na radnici. Zariadiť severoírsky parlament však bolo oveľa lacnejšie, než vybaviť radnicu – jednoducho preto, že mnoho súčastí jeho interiéru dostalo Severné Írsko ako dar od iných krajín tvoriacich vtedajšie Britské impérium. Nájdu sa tu tak rôzne časti nábytku, vybavenia či dokonca stĺpy z Afriky, Austrálie, Kanady a ďalších častí sveta.

Horná komora (senát) severoírskeho parlamentu v Belfaste

Horná komora (senát) severoírskeho parlamentu v Belfaste

Architekti kládli veľký dôraz na symetriu a symbolizmus, takže park okolo budovy tvorí i so svojimi cestičkami symetrický celok. V budove sa často mnoho elementov vyskytuje v počte 6, pretože toto číslo má symbolický význam pre Severné Írsko – krajina je tvorená šiestimi grófstvami, ktoré sa odmietli stať súčasťou samostatnej Írskej republiky. V budove sa nachádzajú dve komory parlamentu – senát (Senate) a parlamentné zhromaždenie (Assembly), podobne ako vo Veľkej Británii. Sfarbenie senátu bolo takisto zvolené podľa tohto vzoru – je ladený do červena. Parlament naopak pre odlíšenie je modrý, na rozdiel od britského House of Commons, ktorý je zelený.

Portrét spisovateľa C. S. Lewisa v severoírskom parlamente

Portrét spisovateľa C. S. Lewisa v severoírskom parlamente

Prehliadky parlamentu sú organizované a trvajú zhruba hodinu. Sú síce bezplatné, ale možné len v čase, keď neprebieha zasadanie niektorej z komôr. V rámci prehliadky budete môcť zahliadnuť i portrét C. S. Lewisa, spisovateľa majúceho na svedomí svetoznáme príbehy zo sveta Narnie. Lewis bol rodákom z Belfastu a nikdy sa politicky neangažoval, ale tak slávneho človeka si v parlamente proste nemohli odpustiť neuctiť.

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Severnom Írsku.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

V Belfaste sa nachádzajú dve medzinárodné letiská – Letisko George Besta (BHD), pomenované po najslávnejšom futbalistovi tejto krajiny a Belfast International Airport (BFS). Obe letiská sú obsluhované viacerými aerolinkami, zväčša nízkonákladovými – EasyJet, Wizzair, FlyBe, Ryanair alebo Aer Lingus.

Z nášho okolia sa dajú nájsť lety z Katovíc (Wizzair) a Wroclawi (Ryanair). Z iných miest sa dajú nájsť spojenia s prestupmi, väčšinou v Londýne.

Z letiska BHD sa dá dostať autobusom č. 600 za 2.40 GBP (8/2016), ktorý premáva medzi 6:00 a 22:00. Cesta trvá zhruba štvrť hodiny.

Druhá možnosť je vlak – na stanicu Sydenham sa z letiska dá dostať shuttle busom zadarmo a cestovné vlakom do Belfastu stojí 1.60 GBP (8/2016).

Najdrahšou možnosťou je taxík, cena do meste je od 10 GBP a závisí od dopravnej situácie (8/2016).

Z letiska BFS sa dá do Belfastu dostať autobusom 300 za 7.50 GBP, ktorý jazdí zhruba od piatej ráno do polnoci a cesta trvá 45 minút (8/2016). Taxík z tohto letiska vyjde na cca 30 libier (8/2016).

Autobusom

Ulsterbus je najväčším autobusovým dopravcom v Severnom Írsku a poskytuje spojenia z celej krajiny do Belfastu.

V spolupráci s najväčším írskym dopravcom Bus Éireann taktiež pravádzkujú spojenia medzi Dublinom a Belfastom. Cesta trvá zhruba 2 a pol hodiny a stojí 17.58 EUR (8/2016).

Vlakom

Spoločnosť Northern Ireland Railways prevádzkuje domácu sieť spojení medzi Belfastom a inými severoírskymi mestami. Na ich stránkach je možné vyhľadávať vlakové i autobusové spojenia.

Na stránkach Írskych železníc je potom možné vyhľadávať spojenia a zakúpiť si lístky na trasu Dublin-Belfast. Cesta trvá zhruba 2 a štvrť hodiny a stojí okolo 20 EUR (8/2016).

Autom

Auto je najlepším prostriedkom pre prieskum Severného Írska a do Belfastu sa ním dostanete veľmi ľahko – diaľnica tu prechádza prakticky centrom mesta.

Myslite však na to, že tu počas špičky môžu byť zápchy, takže si skúste naplánovať cestu mimo nej.

Problémom môže byť aj parkovanie. Parkovacích miest je málo a všetky sú platené. Dostatok parkovacích miest je v parkovacích domoch a obchodných domoch, ale ceny za parkovanie sú dosť vysoké (2-3 libry za hodinu).

Loďou

Belfast je prístavným mestom a k dispozícii je niekoľko medzinárodných trajektových spojení.

Spoločnosť Stena Line ponúka spojenia s Veľkou Britániou, najviac spojení je k dispozícii s Liverpoolom.

Ostrov Man je dostupný z Belfastu trajektom vďaka spoločnosti Steam Packet. Informácie o spojeniach i cenách nájdete na stránkach uvedených spoločností.

Trajektový terminál sa nachádza v dochádzkovej vzdialenosti (15-20 minút) od centra mesta.

Koľko to stojí?

Prehliadky severírskeho parlamentu a belfastskej radnice sú zadarmo. Na radnicu je potrebné sa zapísať vopred, priamo na recepcii, do parlamentu stačí prísť pred začiatkom požadovanej prehliadky (začínajú vždy v celú hodinu).

Vstupné do belfastskej Katedrály sv. Anny je 5 GBP.

Vstupné do Múzea Titanicu je 17.50 GBP.

Kedy sem cestovať?

Belfast sa dá navštíviť bez problémov celoročne, v zime v Írsku však dosť prší (ale to v lete tiež).

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Centrum Belfastu je kompaktné a najlepším spôsobom, ako ho preskúmať, je pešo.

MHD

Mestská hromadná doprava je prevádzkovaná pomocou autobusov spoločnosťou Translink, ktorá má na starosti väčšinu dopravy v krajine. Na jej stránkach môžete vyhľadávať informácie o spojeniach – nie je nutné poznať názvy zastávok, stačí zadať polohu východzieho a cieľového bodu.

Bohužiaľ však vyhľadávač neukazuje ceny cestovného. K dispozícii sú však jednodenné lístky na MHD v Belfaste (tzv. Metro) za 3.50 GBP (8/2016).

O verejnú hromadnú dopravu sa v Belfaste starajú najmä autobusy

O verejnú hromadnú dopravu sa v Belfaste starajú najmä autobusy

Kde sa ubytovať?

Ceny ubytovania v Belfaste zodpovedajú západoeurópskemu štandardu, takže sú relatívne vysoké.

Ceny ubytovania v hoteloch začínajú na 60 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (8/2016), väčšinou však pôjde o vyššiu čiastku, najmä počas letnej sezóny.

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) môžete dosť ušetriť, izba pre dvoch vyjde v sezóne na 40 EUR za noc (8/2016).

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie