Rumunsko

Bukurešť – mesto s najťažšou budovou sveta, väčšou než pyramídy

2
Rumunský parlament v Bukurešti

Rumunsko sa v poslednej dobe u nás teší zväčšujúcemu sa záujmu turistov, ktorí sa postupne učia spoznávať najmä krásu jeho transylvánskych hôr a sedmihradských miest, ale i nádherných dediniek kraja Maramureş. Je to zrejme dané tým, že tieto (podľa môjho názoru najmalebnejšie) časti krajiny sa nachádzajú v strede a na severe Rumunska a sú nám tým pádom najdostupnejšie.

Naopak rumunská metropola, ležiaca na juhu krajiny, turistov veľmi nepriťahuje, a to platí či už o tých našich, tak i o tých z iných krajín. Odhliadnuc od klasických problémov, ktorými trpí väčšina metropol na celom svete – vyššie ceny, zápchy, bezohľadní šoféri, preplnené dopravné prostriedky a podobne, nesie si Bukurešť svoj punc komunistickej metropoly zničenej socialistickou architektúrou a monštróznymi projektami bývalého diktátora, ktorý sa chcel stať prostredníctvom budovateľskej agresie nesmrteľným.

Jedna zo zasadacích miestností Rumunského parlamentu (Domu ľudu) v Bukurešti

Jedna zo zasadacích miestností Rumunského parlamentu (Domu ľudu) v Bukurešti

Bohužiaľ, je to do veľkej miery pravda. Stačí sa pozrieť na všadeprítomných svedkov komunistickej nadvlády – paneláky. Takisto typická veľkomestská hektickosť Bukurešti nechýba – rozhodne ide o veľký rozdiel oproti príjemnej pohostinnosti a priateľskosti obyvateľov mestečiek severnej polovice krajiny. Ľudia sa stále niekam ponáhľajú, sú nevrlí a trochu bezohľadní. Na to sa musíte pripraviť obzvlášť v prípade, že sa po meste rozhodnete jazdiť autom.

Najväčšie škody však boli spáchané v centre mesta, kde sa komunistický režim, verný praktikám z iných krajín, rozhodol, že všetko staré je zlé a treba to nahradiť novým a pokrokovým. Historická časť mesta tak padla za obeť megalomaniackemu Projektu Bukurešť, známemu aj ako Dom ľudu.

Našťastie, nie úplne celé historické centrum mu padlo za obeť. Malá časť z neho zostala, aj keď je ťažké povedať, či stojí za to sem kvôli nej cestovať. Na druhú stranu Bukurešť ponúka niekoľko zaujímavých miest, ktoré chcem v tomto článku priblížiť a posúdenie, či sa to oplatí alebo nie, už nechám na vás. Mesto je taktiež domov niekoľkých pekných parkov a zaujímavých múzeí.

Rumunská komerčná banka v Bukurešti

Rumunská komerčná banka v Bukurešti

História mesta, kde vládol knieža Drakula

Bukurešť nepatrí medzi historicky staré mestá v regionálnom a už vôbec v európskom kontexte. V staroveku tu rástli husté lesy a obyvateľmi boli hlavne diviaky a medvede. V miestnych lesoch však už v tejto dobe bolo aj pár ľudských osád, ktorých obyvateľom les poskytoval útočisko a úkryt pred rozpínavými ríšami.

Prvými osadníkmi, ktorí osídlili priamo územie Bukurešte, boli zrejme Slovania, ktorí sa sem začali trúsiť v 7. storočí. V tejto dobe bolo toto územie zrejme súčasťou Bulharskej ríše. Oblasť však trpela častými nájazdmi kočovníkov, napríklad Pečenegov a hlavne Mongolov. Zrejme aj preto sa mesto nemohlo začať rozvíjať skôr, ako na konci stredoveku.

Ruiny Starého knižacieho dvora v Bukurešti

Ruiny Starého knižacieho dvora v Bukurešti

Legendárna verzia príbehu hovorí, že mesto založil pastier menom Bucur, podľa ktorého je mesto pomenované. Ak sa budeme držať historických faktov, tak v 14. storočí bola táto oblasť ľudoprázdna, ale už v nasledujúcom storočí sa mesto Bukurešť prvýkrát objavuje v písomných zbierkach ako jedno zo sídiel legendárneho knižaťa Vlada Țepeșa III., známeho pod prezývkou Drakula.

Ten tu mal svoj letný kniežací dvor a aj keď neskôr toto mesto vyraboval známy moldavský kráľ Štefan Veľký (Ștefan cel Mare), neskoršie kniežatá naďalej volili Bukurešť ako sídlo svojho dvorca. Vďaka tomu sa mestu darilo a postupne vyrástlo na najväčšie mesto v regióne. Potom však prišiel úpadok vplyvu kniežat a mesto kompletne zničili Turci a z tohto úderu sa len veľmi ťažko a pomaly spamätávalo.

Kostol Starý dvor v areáli Starého knižacieho dvora v Bukurešti

Kostol Starý dvor v areáli Starého knižacieho dvora v Bukurešti

Vojny ďalších štátov s Tureckom potom ovplyvňovali osud Bukurešte i naďalej. Dostala sa pod nadvládu Rakúska i Ruska, v oboch prípadoch práve kvôli vojne s blízkovýchodnou veľmocou. Ruská okupácia nakoniec s prestávkami trvala niekoľko dlhých desaťročí, až sa napokon Rumunom podarilo vytvoriť samostatný štátny zväzok Zjednotené kniežatstvá Moldavska a Valašska (označované aj ako Rumunské kniežatstvo) s Bukurešťou ako hlavným mestom.

Kniežatstvo bolo síce čiastočne podriadené Osmanskej ríši, neskôr však získalo úplnú samostatnosť. Zaujímavosťou je, že druhým vládcom tohto Rumunského kniežatstva bol knieža (označovaný i ako kráľ) Karol I., ktorý bol pôvodom Nemec. Zaslúžil sa napríklad aj o stavbu nádherného zámku Peleš, neďaleko Bukurešte.

Po 2. svetovej vojne sa Rumunsko stalo súčasťou tzv. Východného bloku a práve preto je Bukurešť poznačená spomínanou socialistickou architektúrou, o ktorej bude reč neskôr. Najväčší vplyv na to mal samozrejme komunistický diktátor Nicolae Ceaușescu, ktorý značnú časť historického starého mesta obetoval svojim megalomanským chúťkam.

Rumunský parlament (Dom ľudu) v Bukurešti - najťažšia budova sveta

Rumunský parlament (Dom ľudu) v Bukurešti – najťažšia budova sveta

Staré mesto – sotva tieň histórie

Historické staré mesto Bukurešte leží priamo v jej centre a je ohraničené z juhu riekou Dâmbovița a Židovskou štvrťou a zo severu ulicami pomenovanými po panovníkoch – Bulvárom Karla I. (Bulevardul Carol I.) a Bulvárom kráľovnej Alžbety (Bulevardul Regina Elisabeta). Západnú a východnú hranicu zasa vytyčujú ulice Calea Victoriei a Bulevardul Hristo Botev.

Uličky starého mesta sú lemované veľkými pompéznymi budovami, čo nasvedčuje tomu, že väčšina z nich vznikla oveľa neskoršie, než v 15. storočí, keď sa tu usídlil spomínaný Drakula. Medzi tieto budovy patria sídla viacerých bánk, vrátane ikonickej CEC alebo Rumunskej národnej banky. Okrem nich ešte môžeme spomenúť napríklad budovu Národného múzea histórie (viď nižšie) alebo Bukurešťskú univerzitu.

Bukurešťská univerzita

Bukurešťská univerzita

Veľa uličiek v historickom centre je peších a ponúka tak možnosť nasať pohodlnú atmosféru prechádzkou, ktorú je samozrejme možné si spríjemniť v jednej z miestnych kaviarní alebo reštaurácií. Tých je historické centrum mesta plné, presne ako by ste to od typickej európskej metropoly očakávali.

Jedna z reštaurácií však tak trochu vyčnieva nad ostatné. Nebudem tvrdiť, že kvalitou jedla, pretože to by asi nebolo jednak veľmi objektívne a druhak ani reprezentatívne, pretože zasa toľko miestnych reštaurácií som neotestoval. Čo je však nepopierateľné, je popularita a známosť tejto reštaurácie ako medzi domácimi, tak medzi turistami. Jej meno je Caru’ cu bere (v preklade “vozík s pivom”) a odporučil mi ju snáď každý Rumun – aj napriek jej “prefláknutosti”.

Asi najznámejšia reštaurácia v Bukurešti - Caru\' cu bere

Asi najznámejšia reštaurácia v Bukurešti – Caru\’ cu bere

Jedlo tu je výborné, ale veľmi pekná je i gotická budova, v ktorej sídli a jej interiér v štýle art nouveau – pokiaľ tu jesť nechcete, určite stojí za to sa tu aspoň zastaviť “na čumendu”. Ale keď už tu budete, prečo neskúsiť aspoň rumunský dezert papanaši? Ostatne, aj keď ide o drahšiu reštauráciu, pre našinca sú ceny pomerne porovnateľné s naším priemerom. (Dislaimer: nie som žiadny “influencer”, takže nejde o žiadnu platenú ani inú reklamu, proste sa mi tá reštaurácia páčila.)

Kláštor Stavropoleos – keď mníchov dotujú opilci

Priamo oproti spomínanej reštaurácii Caru’ cu bere stojí na prvý pohľad veľmi zaujímavý kostolík, ktorý hneď upúta prepracovanými freskami a bohatými ornamentmi priamo na svojej fasáde. Tento zaujímavý a malebný kostolík bol kedysi súčasťou kláštora Stavropoleos, ktorý založil v roku 1724 opát Ioannikios Stratonikeas.

Zaujímavosťou je, že tento opát zároveň na tomto mieste prevádzkoval hostinec, z ktorého príjmov následne dotoval tento kláštor. Táto prax bola v tomto období a tejto oblasti bežná.

Nočné osvetlenie kostolíka Stavropoleos v Bukurešti, ktorý je súčasťou kláštora s rovnakým názvom

Nočné osvetlenie kostolíka Stavropoleos v Bukurešti, ktorý je súčasťou kláštora s rovnakým názvom

Kláštor bol rozpustený počas komunistického režimu a väčšina jeho budov bola postupne zničená zemetraseniami a výstavbou. Dnes z pôvodného kláštorného komplexu zostal len kostolík a knižnica, ktorá však pochádza z až 20. storočia.

Po páde komunizmu bola činnosť kláštora obnovená a odvoláva sa hlavne na svoje grécke a gréckokatolícke ortodoxné korene. Vlastní najväčšiu zbierku byzantských kníh venovaných hudbe v Rumunsku. Vlastní i množstvo ďalších byzantských kníh, ikon a ďalších artefaktov a dodnes sa miestne mníšky venujú spevu byzantských chórov v tomto kostole, čo je ďalším unikátom.

Starý kniežací dvor – sídlo vybudované Drakulom

Jednou z “archeologických” častí starého mesta je Starý kniežací dvor (Curtea Veche). Ako už jeho názov napovedá, jedná sa o miesto, kde kedysi stál palác valašských kniežat. Ten založil v roku 1459 Vlad Țepeș (Cepeš) III., prezývaný i Drakula. Pôvodne toto sídlo slúžilo i ako pevnosť pre obranu severného brehu Dunaja, ktorý bol často sužovaný konfliktmi s Turkami.

Pohľad na areál Starého knižacieho dvora v Bukurešti

Pohľad na areál Starého knižacieho dvora v Bukurešti

Neskôr sa v jej okolí sformovala čulá ekonomická aktivita, ktorá výrazne pomohla v raste a rozvoji Bukurešte z malej pastierskej osady postupne až k významnému sídlu a hlavnému mestu Rumunska. Neskôr bol však tento kniežací dvor poničený niekoľkými zemetraseniami a preto bol presunutý inam. Pôvodný dvor nechalo mesto v roku 1798 predať a zrovnať so zemou, aby tam mohla prebehnúť nová výstavba.

V 20. storočí po 2. svetovej vojne tu začali pôsobiť archeológovia, ktorí postupne znovu odokryli niektoré časti pôvodného paláca. Starý kniežací dvor je tak dodnes zdrojom informácií z rumunskej histórie a archeologickým náleziskom, pre bežného turistu však pozostatky vojvodského paláca nebudú asi veľmi zaujímavé. Jedinou stavbou, ktorá môže zaujať, je kompletne zrekonštruovaný Kostolík sv. Antona, prislúchajúci pôvodnému knižaciemu dvoru.

Národné múzeum rumunskej histórie – korunovačné klenoty, Trajánov stĺp i zlatý poklad

Len pár krokov od Starého kniežacieho dvora a (priamo oproti kostolíku Stavropoleos a reštaurácii Caru’ cu bere) sa rozprestiera honosná budova Národného múzea rumunskej histórie (Muzeul Național de Istorie a României). Tento názov je trochu nepresný, pretože múzeum mapuje históriu územia Rumunska až do dávnych čias, keď Rumunsko neexistovalo a Rumuni tu nežili.

Pozornosť návštevníkov si zaslúži už len samotná budova múzea. Bola dokončená v roku 1901 pôvodne ako hlavná budova pošty. Toto obrovské sídlo bolo postavené v neoklasicistickom štýle, ktorý je jednak obľúbený pre honosné budovy tohto typu a druhak sa Rumuni často odkazujú na antickú časť svojej histórie. Okrem toho však bola budova vybavená najmodernejšími vymoženosťami tej doby – elektrickým osvetlením a výťahmi.

Národné múzeum histórie v Bukurešti disponuje obrovskou zbierkou artefaktov zo zlata a drahých kovov zo všetkých období

Národné múzeum histórie v Bukurešti disponuje obrovskou zbierkou artefaktov zo zlata a drahých kovov zo všetkých období

V roku 1968 rumunská vláda rozhodla o zriadení Národného múzea rumunskej histórie a zvažovala niekoľko budov pre jeho umiestnenie. Nakoniec bola vybraná práve hlavná budova pošty, po ktorej tu zostalo filatelistické múzeum.

Suverénne najväčším exponátom v múzeu je presná kópia Trajánovho stĺpu – presná v zmysle mierky 1:1. Originál Trajánovho stĺpu nájdeme v Ríme a tento 35-metrov vysoký monument tu stojí už takmer 2000 rokov (od roku 113). Stĺp je považovaný za jeden zo skvostov rímskej architektúry a bol postavený na oslavu triumfu cisára Trajána nad Dáciou. Sĺp na celom svojom obvode zobrazuje reliéfy s výjavmi z kampane v Dácii a z Trajánovho následného víťazstva nad kráľom Decebalom a jeho triumfálneho návratu do Ríma.

Predpokladá sa, že mohutný piedestál stĺpu neskôr slúžil ako Trajánova hrobka, jej obsah sa však nezachoval. Dácia bolo kráľovstvo rozprestierajúce sa na území dnešného Rumunska, ale zasahovalo i za jeho hranice, dokonca na územie Slovenska alebo Poľska. Rumuni sa preto považujú za potomkov starovekých Dákov, aj keď to je trošku diskutabilné. Traján je preto vnímaný aj trochu ako lupič, ktorý vyraboval ich krajinu, čo však nebráni tomu, aby jeho sochu v životnej veľkosti postavili na schody pred historické múzeum a jeho stĺp v originálnej veľkosti umiestnili do tohto múzea.

Detail časti výjavu Trajánovho stĺpu v Národnom múzeu histórie v Bukurešti

Detail časti výjavu Trajánovho stĺpu v Národnom múzeu histórie v Bukurešti

Samozrejme, tak obrovská stavba by sa na výšku do múzea nevošla, takže stĺp je tu rozložený na menšie fragmenty, ktoré sú rozložené v jednej obrovskej sále. Návštevníci si tak môžu pohodlne a zblízka obzrieť detaily reliéfu po celej výške stĺpa, čo pochopiteľne v Ríme nejde (pokiaľ si teda nepožičiate vysokozdvižnú plošinu).

Okrem Trajánovho stĺpu je ďalším unikátom v múzeu tzv. Pietroaselský poklad, pomenovaný podľa dediny, kde bol nájdený. Dvadsaťkilový zlatý poklad pozostávajúci z 22 predmetov našli dedinčania v roku 1837, zachovala sa z neho však približne len polovica. Poklad tu zanechali Ostrogóti v 4. storočí, takže ležal pochovaný pod zemou jeden a pol tisícročia.

Národné múzeum histórie v Bukurešti vystavuje i rumunské korunovačné klenoty z obdobia, keď bolo Rumunsko kráľovstvom

Národné múzeum histórie v Bukurešti vystavuje i rumunské korunovačné klenoty z obdobia, keď bolo Rumunsko kráľovstvom – vpravo “Oceľová koruna” rumunského kráľa, vľavo koruna kráľovnej – ani na jednej nenájdeme žiadne drahé kamene 

Naviac múzeum skrýva i ďalšie poklady – korunovačné klenoty rumunských kráľov a kráľovien. V tomto prípade však nejde o zlaté predmety, ale kupodivu o oceľové. Rumunská kráľovská koruna je známa i ako Oceľová koruna, pretože je naozaj vyrobená z ocele a nie sú na nej žiadne drahokamy. Korunu dal odliať prvý rumunský kráľ Karol I. z ocele z tureckého dela, ktorého sa zmocnili rumunskí vojaci počas vojny za nezávislosť Rumunska. Kráľ tak chcel vzdať poctu rumunským vojakom a z koruny urobiť symbol ich odvahy.

Otváracia doba: 10:00 – 18:00 od stredy do nedele, pondelok a utorok zatvorené

Vstupné: 10 lei (7/2019)

Štýlové pasáže Macca-Vilacrosse

Opäť sa presunieme od poslednej navštívenej budovy len pár desiatok metrov, kde sa priamo oproti Rumunskej národnej banke skrýva vchod so Pasáže Macca-Vilacrosse (Pasajul Macca-Vilacrosse). Táto pasáž má z jednej strany len jeden vchod, potom sa však rozdvojuje a na druhej strane má východy dva. Toto je spôsobené tým, že majiteľ jedného hotela, cez ktorý mala pasáž prechádzať, ho odmietol predať.

Pasáž Vilacrosse v Bukurešti

Pasáž Vilacrosse v Bukurešti

Pôvodne tu stál hostinec s názvom Câmpineanu, ktorý jeho majiteľ venoval svojim dvom dcéram ako veno pri ich vydaji. Ich manželmi sa stali Mihalache Macca a Xavier Vilacrosse, po ktorom sa hostinec premenoval. O niekoľko desaťročí neskôr ho mesto odkúpilo a nechalo tu vybudovať pasáže na “západný” štýl, nesúce mená pôvodných majiteľov.

Pasáže boli otvorené v roku 1891 a postupne niekoľkokrát zmenili svoj účel. Nejakú dobu tu sídlila i Rumunská burza cenných papierov, neskôr obchody s klenotmi a bižutériou. Dnes sú pasáže orientované skôr na jedlo a pitie – nájdeme tu reštaurácie, bistrá, ale i bary a kaviarne.

Rumunský parlament (Palác ľudu) – najťažšia budova sveta, ktorá sa pomaly prepadáva

Na záver dnešného článku som si nechal zrejme najznámejšiu budovu celej Bukurešte. Dnešný Rumunský parlament, postavený kedysi pod poetickým názvom Palác ľudu, je ukážkou architektonického obludária komunistickej doby, aj keď treba povedať, že nejde o typický príklad socialistického realizmu v jeho rýdzo betónovej podobe.

Jeho stavbu inicioval rumunský komunistický diktátor Nicolae Ceaușescu, ktorý sa v roku 1971 vrátil nadšený z návštevy Severnej Kórey. Ihneď mu zaimponoval miestny megalomanský štýl a kult osobnosti, ktorý sa rozhodol aplikovať i v domácich podmienkach. Zemetrasenie v roku 1977 poničilo časť centra Bukurešte, čo mu dalo výbornú zámienku pre spustenie svojho “Projektu Bukurešť”.

Výhľad z terás Rumunského parlamentu (Domu ľudu) v Bukurešti na jeho okolie a Bulvár Únie

Výhľad z terás Rumunského parlamentu (Domu ľudu) v Bukurešti na jeho okolie a Bulvár Únie

Ceaușescu chcel vybudovať mesto podobné Pchjong-jangu – monumentálne a pravidelné, všetko v súlade s budovateľskými plánmi nekonečného socialistického rozvoja. Bohužiaľ mu za obeť padla i časť historického centra mesta, poničená spomínaným zemetrasením. Celkovo bolo kvôli projektu zdemolovaných 7 km2 z historického centra mesta a vysťahovaných 40-tisíc ľudí.

Stavba kolosu začala v roku 1983 a oficiálne dokončená v roku 1997, aj keď v skutočnosti nie je budova dokončená dodnes. Na jej stavbe sa zúčastnilo odhadom až 100-tisíc ľudí, vrátane vojakov rumunskej armády a “dobrovoľníkov”, čo výrazne znižovalo náklady. Tieto aj napriek tomu dosiahli 1,75 miliárd EUR v roku 1989 a 3 miliardy v roku 2006, čo z tejto stavby robí najdrahšiu administratívnu budovu sveta. Odhaduje sa, že pri jej stavbe zomrelo až 3000 ľudí.

Jedna z najväčších a najhonosnejších siení budovy Rumunského parlamentu (Domu ľudu) v Bukurešti

Jedna z najväčších a najhonosnejších siení budovy Rumunského parlamentu (Domu ľudu) v Bukurešti

Hlavnou architektkou stavby bola Anca Petrescu, ktorá túto rolu získala vo veku púhych 28 rokov a postupne šéfovala tímu 700 architektov, ktorí na tomto projekte pracovali.

Honostný krištáľový luster v budove Rumunského parlamentu (Domu ľudu) v Bukurešti - v celej budove sa spotrebovalo 3500 ton krištáľu

Honostný krištáľový luster v budove Rumunského parlamentu (Domu ľudu) v Bukurešti – v celej budove sa spotrebovalo 3500 ton krištáľu

Ceaușescu dôkladne dbal na to, aby sa pri stavbe používali takmer výlučne materiály z Rumunska. A čísla sú to naozaj impozantné – len kobercov utkaných doma tu nájdeme 200-tisíc metrov štvorcových, krištáľu 3500 ton v 480-tich lustroch. Zo stavebných materiálov stojí za zmienku 700-tisíc ton ocele a bronzu a milión metrov kubických mramoru, čo stavbu obzvlášť predražuje.

Rumunský parlament v Bukurešti - honosné dvere Siene Nicolae Bălcescuho, ktoré ako jedna z mála jeho súčastí nepochádza z Rumunska - jedná sa o dar zairského diktátora, ktorý bol osobným priateľom Nicolae Ceaușescua

Rumunský parlament v Bukurešti – honosné dvere Siene Nicolae Bălcescuho, ktoré ako jedna z mála jeho súčastí nepochádza z Rumunska – jedná sa o dar zairského diktátora, ktorý bol osobným priateľom Nicolae Ceaușescua

Vo vnútri budovy to však spoznáte hneď – všetky miestnosti (ktorých tu je 1100) sú obrovské a bohato zdobené. Mramorom všetkých farieb sa nešetrilo a sú ním obložené i tie najväčšie sály. I dnes však nie je hotová ani polovica všetkých miestností. Celková plocha budovy je 365-tisíc m2 a radí sa tak na tretie miesto medzi administratívnymi budovami sveta (prvý je Pentagon).

Budova má 12 poschodí a objemom patrí medzi najväčšie na svete – zhruba o 2% v tomto parametri predčí najväčšiu egyptskú pyramídu v Gíze. V čom však drží absolútny primát je váha – váži viac ako 4 milióny ton, čo z nej robí najťažšiu budovu sveta. Zaujímavým efektom jej hmotnosti je i fakt, že sa každý rok prepadne o 6 milimetrov.

Nočný pohľad na Rumunský parlament (Dom ľudu) v Bukurešti - najťažšiu budovu sveta

Nočný pohľad na Rumunský parlament (Dom ľudu) v Bukurešti – najťažšiu budovu sveta

Ďalšou zaujímavosťou je, že kedysi budovu chcel kúpiť austrálsky miliardár Rupert Murdoch za miliardu dolárov. Rumunský parlament sa však svojho sídla vzdať odmietol a tak je rozporuplná stavba dnes stále vo vlastníctve štátu. Iba náklady na prevádzku elektriny a tepla v budove sa odhadujú na 6 miliónov dolárov ročne.

Pokiaľ si k vstupnému priplatíte nepatrných 5 lei, môžete sa pozrieť i do podzemia paláca, kde bol okrem iného vybudovaný protiatómový bunker. Podzemie paláca tvorí obrovský komplex tunelov a časť prístupná návštevníkom je naštylizovaná do “komunistického” dizajnu, takže tu budete môcť vidieť i pár dobových predmetov.

Rumunský parlament (Dom ľudu) v Bukurešti - časť podzemného bunkru je prístupná verejnosti a je zariadená dobovými predmetmi

Rumunský parlament (Dom ľudu) v Bukurešti – časť podzemného bunkru je prístupná verejnosti a je zariadená dobovými predmetmi

Návštevu si však dobre naplánujte – je nutné si ju rezervovať telefonicky alebo online aspoň 24 hodín vopred, prípadne osobne na mieste (aj v tomto prípade vám však veľmi pravdepodobne dajú vstupenku až pre ďalší deň). Môže sa stať, že vstupné bude vypredané na viac dní a budete si musieť počkať ešte viac, než deň. Na návštevu je nutné sa dostaviť aspoň 15 minút vopred a treba počítať s bezpečnostnou prehliadkou a nutnosťou mať občiansky preukaz alebo pas. Vstup je zo severnej strany budovy, z ulice Strada Izvor.

Otváracia doba: denne 9:00 – 17:00 od marca do októbra, 10:00 – 16:00 po zvyšok roka

Vstupné: 40 lei alebo 45 lei vrátane návštevy podzemia (7/2019)


Mapa lokalít


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Rumunsku.


Ako sa sem dostať?

Letecky

Hlavným letiskom Bukurešte je Otopeni (OTP), vzdialené asi 18 kilometrov od centra mesta. Dá sa povedať, že pre bežného cestujúceho je to jediné letisko, ktoré pripadá v úvahu – lietajú sem klasické i low-costové aerolinky.

Obchody i reštaurácie na letisku sú tradične predražené a zmenárne majú samozrejme výrazne nevýhodné kurzy. Je lepšie preto využiť miestne bankomaty, pokiaľ potrebujete hotovosť. Miestny supermarket disponuje ako-tak férovými cenami.

Priame letecké spojenia sú k dispozícii napríklad z Prahy (Smartwings, TAROM alebo ČSA) alebo Viedne (Austrian), prípadne Varšavy (LOT).

Z letiska (a na letisko) sa dá dostať vlakom, autobusom alebo taxíkom. Taxikári v tejto krajine nepatria medzi najpoctivejších (a v ktorej áno, však?) a je preto pri ich využití byť extra opatrný. Taxíky je možné objednať prostredníctvom terminálov a stánkov v príletovej hale. Cena závisí od dĺžky cesty, ale letiskové taxíky majú stanovené minimálne a maximálne ceny pre jednotlivé destinácie. Do centra je to napríklad rozpätie 25 až 67 lei (7/2019). Pre prípadné reklamácie je dôležité si nechať rezervačný lístok pre taxík a neodovzdávať ho taxikárovi. Ceny za Premium taxislužbu môžu byť o niečo vyššie.

Dobre fungujúcou alternatívou je Uber, cena by mala byť podobná taxíku (alebo lepšia) a šoféri tejto služby vyzdviujú zákazníkov na parkovisku pred terminálom medzinárodných príletov (treba prejsť cez cestu).

Najlacnejšou možnosťou je využiť expresné autobusové linky 780 (na železničnú stanicu), 783 a 784 (obe do centra). Cena jednej jazdy je 3,50 lei a je nutné si kúpiť (v automate) dobíjaciu kartu Activ. Tú je možné použiť aj pre viac osôb a platí na bukurešťskú MHD (7/2019). Cesta z letiska do mesta trvá okolo 40 minút, podľa dopravnej situácie.

Ešte jedna možnosť je vyuźiť vlak, táto alternatíva je však drahšia než autobus (zhruba dvojnásobne, takže nejde o žiadnu katastrofu), ale zároveň i pomalšia – najrýchlejší vlak zvládne cestu z letiska na hlavnú stanicu za hodinu a štvrť, ale sú i pomalšie spojenia. Vlakových spojov je naviac dosť málo, takže sa s nimi ťažsie plánuje. Ceny a časy je možné overiť na týchto stránkach.

Autom

Bukurešť je dostupná od nás i autom, cesta z Bratislavy zaberie zhruba 12 hodín, čo je pomerne dosť na to, že ide o vzdialenosť len asi tisíc kilometrov. Je to spôsobené tým, že v Rumunsku veľmi nie sú k dispozícii diaľnice, takže po prekročení maďarsko-rumunských hraníc priemerná rýchlosť značné klesne.

Našťastie je možné si cestu rozdeliť a stráviť nejaký čas na severe krajiny, napríklad v oveľa zaujímavejšej Transylvánii.

Je treba sa psychicky pripraviť na to, že doprava a šoférovanie v Bukurešti je menšie peklo, ktoré je v ostrom kontraste s tým, ako sa šoféruje vo zvyšku (najmä na severe) krajiny. Aj keď to nie je tak hrozné, ako napríklad v Albánsku, je to stále dosť nervydrásajúce a vyžaduje trošku agresivity na cestách.

Autobusom

Spoločnosť Flixbus prevádzkuje priame autobusové spojenie medzi Bratislavou a Bukurešťou, ale ceny sú dosť vysoké a porovnateľné s leteckou dopravou. Autobusové spojenia (i z iných miest) môžete vyhľadávať na týchto stránkach.

Vlakom

Vlakové spojenia smerujúce z a do Bukurešte môžete vyhľadávať na stránkach rumunských železníc. Existuje napríklad priame vlakové spojenie z Viedne.


Koľko to stojí?

Ceny vstupného do jednotlivých pamiatok nájdete priamo pri ich popise.

Jedlo v reštauráciách v Bukurešti stojí menej, ako na Slovensku, prípadne v lepších reštauráciách sú ceny porovnateľné.

Najvyššou položkou bude zrejme ubytovanie, ktoré je v Bukurešti na rumunské pomery drahé (viď nižšie).


Kedy sem cestovať?

Bukurešť sa dá navštíviť  ľahko celoročne, ale v lete môžu byť teploty už nepríjemne vysoké.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Historické centrum Bukurešte a jeho ďalšie zaujímavé miesta sú pomerne kompaktné a dajú sa preskúmať pešo. Pre návštevu vzdialenejších miest je možné využiť MHD.

MHD

MHD v Bukurešti je celkom dobre dostupná – pokrýva veľkú časť mesta a je lacná. Základom sú štyri linky metra, doplnené o hustú sieť električkových, trolejbusových i autobusových liniek.

Pre platbu sa používa bezkontaktná karta Activ, ktorú je pri prvom zakúpení nutné nabiť aspoň sumou 15 lei (7/2019).

Viac informácií o bukurešťskej MHD nájdete na ich stránkach.

Autom

Presúvať sa v rámci Bukurešte autom nebýva dobrý nápad, pretože doprava v meste je príšerná a počet parkovacích miest obmedzený. Pokiaľ sa tomu však nedá vyhnúť, dá sa to nejak zvládnuť (vlastná skúsenosť). Stále však platí, že najlepšou možnosťou je používanie MHD a vlastných nôh.


Kde sa ubytovať?

Ceny ubytovania v hoteloch so slušným hodnotením v dostatočnej blízkosti centra Bukurešte začínajú na 22 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (7/2019). Ceny sú tak trošku vyššie, než inde v Rumunsku, ale i tak nejde o žiadnu katastrofu a sú pre našinca dostatočne dostupné.

Je dobré hľadať ubytovanie blízko centra alebo aspoň blízko stanice metra.

Ubytovanie cez AirBnB tu síce funguje, ale vzhľadom k cenám ubytovania v hoteloch veľmi neušetríte. Pokiaľ sa zaregistrujete cez tento odkaz, získate AirBnB kredit 22 EUR.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

2 Comments

  1. Lenka 16. september 2019 at 15:58 -  Odpovedať

    Andrejko, prečítala som všetky vaše články o Rumunsku a som veľmi potešená ich kvalitou. :-)

  2. Andrej 20. september 2019 at 08:19 -  Odpovedať

    Dakujem :)

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najnovšie komentáre

Kategórie