Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Čile / Santiago de Chile – moderné veľkomesto Pabla Nerudu na úpätí Ánd
Čile

Santiago de Chile – moderné veľkomesto Pabla Nerudu na úpätí Ánd

20. október 2016 autor 0
Panoráma Santiaga s dominantnou vežou Gran Torre Santiago

Santiago de Chile je hlavné a najväčšie mesto Čile a zároveň je piatym najväčším mestom v celej Južnej Amerike. Aby tých superlatívov nebolo málo, je taktiež najstarším Európanmi založeným mestom v Čile a tiež jeho hlavným politickým, kultúrnym, dopravným i ekonomickým centrom. Santiago bolo hlavným mestom už v koloniálnych časoch prakticky od svojho založenia, ale dnes je v prvom rade moderným veľkomestom s výškovými budovami, univerzitami, nespočetným množstvom múzeí a ďalšími atrakciami, ktoré robia zo Santiaga jedno z najzaujímavejších miest na kontinente.

Hráči šachu na námestí Plaza de Armas v Santiagu de Chile

Hráči šachu na námestí Plaza de Armas v Santiagu de Chile

Naviac mestu dodávajú veľmi neodolateľnú a scénickú panorámu okolité štíty juhoamerických Ánd so svojimi zasneženými vrcholkami. Vďaka tomu sa dá z víru veľkomesta dostať veľmi rýchlo do hôr na horskú túru v niektorom z národných parkov alebo v zime na lyžovačku.

Aby toho nebolo málo, z hlavného mesta Čile sa dá opäť veľmi ľahko a rýchlo dostať k Tichomorskému pobrežiu a užiť si teplo, pláže a výborné čerstvé ryby v miestnych reštauráciach – stačí zamieriť do Viña del Mar, prípadne do neďalekého Valparaísa zaradeného na zoznam UNESCO. V okolí sa taktiež nachádza množstvo viníc, kde sa produkuje svetoznáme čilské víno. Vinice sa samozrejme dajú navštíviť a taktiež je v nich možné degustovať miestnu produkciu.

La Vega - najväčšia mestská tržnica v Santiagu de Chile

La Vega – najväčšia mestská tržnica v Santiagu de Chile

Aby sme tu ale nemali len superlatívy, Santiago má i svoje nevýhody. Jednou z nich je fakt, že nejde o 100-percentne bezpečné mesto a je dobré sa vyhýbať v noci chudobnejším štvrtiam. Hlavné turistické zóny sú však úplne bezpečné, aj keď za cenu veľkého množstva policajtov v uliciach.

Druhou nevýhodou, ktorá je možno zrejmá i z úvodnej fotky, je smog. Nie, že by obyvatelia Santiaga boli ekologicky menej uvedomelí, než ľudia inde na svete, ale ako každé veľkomesto, i Santiago produkuje smogu vcelku dosť. Oproti iným mestám však má tú smolu, že ho obkolesujú vysoké Andy, ktoré bránia tomu, aby vietor škodlivé emisie rozfúkal, takže sa nad mestom smog drží viac, ako by sa držal inde.

Aj keď jeho úroveň nedosahuje situácie v čínskych mestách, jeho prítomnosť je tu často poznať. Napriek tomu všetkému je však Santiago de Chile veľmi zaujímavé mesto a stojí za to ho navštíviť a vyhradiť mu pri ceste do Čile pár dní.

Ulica Pio Nono v štvrti Bellavista v Santiago de Chile - je lemovaná klubmi a barmi a plná stolov s popíjajúcimi ľudmi

Ulica Pio Nono v štvrti Bellavista v Santiago de Chile – je lemovaná klubmi a barmi a plná stolov s popíjajúcimi ľudmi

História – Mesto sv. Jakuba Staršieho

Ako som už spomínal, Santiago bolo úplne prvé mesto založené Európanmi na území dnešného Čile. Udialo sa tak v roku 1541, keď sem z Peru vyslal dobyvateľ Francisco Pizaro ďalšieho dobyvateľa, Pedra de Valdiviu. V okolí žili rôzne domorodé kmene, ktoré patrili pod nadvládu slávnych Inkov. Ich impérium si podrobil práve spomínaný Francisco Pizaro. Pedro de Valdivia však zvolil mierumilovnú cestu a pre založenie mesta si zabezpečil podporu miestnych kmeňov.

Socha dobyvateľa Pedra de Valdiviu, zakladateľa Santiaga, na kopci Santa Lucía

Socha dobyvateľa Pedra de Valdiviu, zakladateľa Santiaga, na kopci Santa Lucía

12. februára 1541 tak bolo oficiálne založené mesto Santiago del Nuevo Extremo, na počesť apoštola sv. Jakuba Staršieho (niekedy označovaného aj sv. Jakub Väčší), ktorý je patrónom Španielska. Santiago je totiž meno sv. Jakuba, niekoľkonásobne odvodené postupom času cez Sanctus Iacobus až po Santo Iago a Sant Iago.

Nové mesto však nemalo veľmi na ružiach ustlané. Prakticky hneď po jeho založení odišiel dobyvateľ Pedro de Valdivia i s vojakmi ďalej, čo využili domorodci a zaútočili na mesto a takmer ho zničili. Podarilo sa ubrániť len malú pevnosť, ktorej obranu viedla žena – milenka spomínaného dobyvateľa (zjavne nedobýval len územia), Inés de Suárez.

Hlavný oltár v Metropolitnej katedrále v Santiagu de Chile

Hlavný oltár v Metropolitnej katedrále v Santiagu de Chile

Okrem toho mesto trpelo povodňami, zemetraseniami (z ktorých niektoré zničili takmer celé Santiago) a taktiež epidémiami rôznych chorôb, ktoré zasa zrážali demografickú krivku. Proste niekto tam hore to mesto rád nemal, takže pomenovanie po apoštolovi veľmi nepomáhalo. Napriek tomu všetkému sa však mesto nedalo tak ľahko odradiť a po každom spustošení prišiel ešte agresívnejší rast, ako predtým. Vďaka tomu si Santiago udržalo a upevnilo už od samého začiatku svoju pozíciu hlavného mesta novovzniknutej kolónie a neskôr samostatnej krajiny.

Tou sa Čile stalo v roku 1810, keď bola prvýkrát vyhlásená nezávislosť krajiny na Španielsku. Čile tak využilo problémy v Európe, kde Napoleon zvrhol španielskeho kráľa a Santiago sa tak stalo hlavným mestom nového štátu, ktorého suverenita však nebola v bezpečí. Španieli vyslali do Južnej Ameriky armádu a chceli neposlušnú kolóniu skrotiť. Dosiahli niekoľko dôležitých víťazstiev, ale do Santiaga sa im nakoniec dostať nepodarilo a tak bola nezávislosť novej krajiny potvrdená.

Zámoček (Castillo) Hidalgo na kopci Santa Lucía v Santiagu

Zámoček (Castillo) Hidalgo na kopci Santa Lucía v Santiagu

Aby to však mesto nemalo tak jednoduché, tak opäť schytalo ďalšie zemetrasenia. Tieto však už nedokázali vôbec zabrániť v rapídnom raste a rozvoji mesta, ktorý nastal po osamostatnení krajiny. Na populačnom boome mal svoju zásluhu i priemyselný rozvoj – v roku 1857 tu bola napríklad zavedená železnica (na Slovensku to bolo len o pár rokov skôr). Navyše boli založené rôzne kultúrne inštitúcie, múzeá a univerzity a Santiago sa tak stávalo nielen obrovskou, ale i skutočne modernou metropolou.

Pohľad na moderné Santiago z kopca Santa Lucía

Pohľad na moderné Santiago z kopca Santa Lucía

Ako je teda vidieť, Santiago bolo modernou metropolou už v 19. storočí, takže dnešný obraz mesta s mrakodrapmi, diaľnicami, metrom a ďalšími aspektmi, ktoré k modernému veľkomestu patria, je vlastne pokračovaním už pomerne dlhej tradície. Nejde o žiadnu rýchlokvasku a mesto sa môže pochvaliť i solídnou históriou, aj keď samozrejme len podľa juhoamerických merítok. Rozvoj mesta nezastavil ani vojenský štátny prevrat v roku 1973 na čele s neskôr dlhoročným diktátorom Pinochetom, ani ďalšie zemetrasenia v rokoch 1985 či 2010.

Dnes je Santiago jedným z najrozvinutejších a najpríjemnejších miest v Južnej Amerike a je zaslúžene veľmi populárnou turistickou destináciou. Jediným malým nedostatkom je bohužiaľ už spomínaný smog, ktorý je negatívnym dôsledkom prudkého rozvoja mesta.

Výhľad z kopca San Cristóbal v Santiagu - Gran Torre Santiago, najvyšší mrakodrap v Južnej Amerike

Výhľad z kopca San Cristóbal v Santiagu – Gran Torre Santiago, najvyšší mrakodrap v Južnej Amerike

Historické centrum

Plaza de Armas

Námestie Plaza de Armas je historickým centrom a srdcom celého mesta. Námestie existuje už od samotných počiatkov mesta, keď bolo súčasťou pôvodného architektonického návrhu Pedra de Gambou, ktorý bol dizajnom mesta poverený práve spomínaným dobyvateľom Pedrom de Valdivia. Architekt už od začiatku počítal s týmto námestím ako centrálnym verejným priestranstvom a tak leží v strede historického centra mesta, ktoré malo (ako väčšina miest v Južnej Amerike, ale prakticky v celej Amerike) ulice a jednotlivé bloky rozvrhnuté do štvorcov.

Námestie Plaza de Armas

Námestie Plaza de Armas

Aj keď je dnes mesto oveľa väčšie a život v ňom sa nesústredí na jediné miesto, námestie Plaza de Armas je stále obľúbeným miestom stretávania sa a živým centrom spoločenského života. Nachádza sa tu niekoľko dôležitých budov, okrem hlavnej pošty alebo Národného historického múzea aj najmä Metropolitná katedrála.

Metropolitná katedrála

Hlavný chrám mesta a prakticky celej krajiny stojí v úplnom centre historickej časti mesta, na Plaza de Armas. Metropolitná katedrála (Catedral Metropolitana de Santiago) patrí medzi najstaršie budovy v meste, pretože španielski dobyvatelia boli predsa kresťania, aj keď napichávali hlavy domorodcov na koly. Preto bolo miestnemu kostolu vyhradené prominentné miesto v centre mesta a kresťanský svätostánok tu stál už v 16. storočí, teda krátko po založení mesta ako takého.

Metropolitná katedrála v Santiagu de Chile

Metropolitná katedrála v Santiagu de Chile

Kostol, ktorý postupne získal štatút katedrály, bol však niekoľkokrát zničený zemetrasením a preto jeho dnešná podoba nezodpovedá tej spred 400 rokov. Vtedy šlo ešte o skromný kostolík, zatiaľ čo dnes má katedrála na dĺžku takmer 100 metrov. Dnešná podoba chrámu pochádza z väčšej časti z konca 18. storočia, kedy sa miestna správa a architekti rozhodli úplne strhnúť dolu predchádzajúci kostol poničený zemetraseniami a postaviť poriadnu katedrálu, akú si hlavné mesto kolónie zaslúžilo.

Hlavná loď Metropolitnej katedrály v Santiagu de Chile

Hlavná loď Metropolitnej katedrály v Santiagu de Chile

Metropolitná katedrála v Santiagu je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie a kým zvonku vyzerá pomerne nenápadne, vo vnútri ide o vskutku imponujúcu stavbu. Nezaujme len veľkosťou, ale i bohatou výzdobou – v chráme nenájdete ani kúsok steny či stropu, ktorý by nebol pokrytý nejakým ozdobným elementom. Hlavným bodom katedrály je kríženie hlavnej a krížovej lode, kde stojí majestátny oltár priamo pod hlavnou kupolou, cez ktorú sem prechádza slnečné svetlo. Za oltárom je potom krypta, kde sú uložení k odpočinku arcibiskupi katedrály v Santiagu.

Koloniálne múzeum a Chrám sv. Františka

V južnej časti historického centra mesta stojí Chrám sv. Františka (Iglesia de San Francisco), ktorý bol súčasťou františkánskeho kláštora. Táto maličká budova má obrovský historický význam – bola totiž postavená v roku 1622 a aj keď jej veža bola trikrát zničená zemetrasením, samotný kostol je stále pôvodnou stavbou, čo z neho robí úplne najstaršiu pôvodnú budovu nielen v celom Santiagu, ale v celom Čile. Samotný kostol (bez veže) dokázal prežiť až 15 veľmi silných zemetrasení, vďaka systému “plávajúcich základov”, ktorý poznali už miestni domorodci.

Chrám sv. Františka v Santiagu

Chrám sv. Františka v Santiagu

Zatiaľ čo zvonku je kostol veľmi skromný, ako by sa dalo od 400-ročnej budovy z Nového sveta čakať, v jeho vnútri je viac než zrejmé, že bohaté dekorácie sú novšie. Ku kostolu prináležal aj františkánsky kláštor, ktorý dnes už neexistuje – zostal z neho len ambit (nádvorie s arkádovou klenbou). Toto nádvorie je dnes súčasťou Koloniálneho múzea, kde môžete vidieť rôzne sochy a náboženské predmety z pôvodného kláštora (zákaz fotografovania). V samotnom ambite je potom veľký zelený park, v ktorom pobehujú pávy.

Prezidentský palác La Moneda

Na juhozápadnom okraji historického centra mesta stojí palác s názvom La Moneda (Palacio de La Moneda), čo sa dá preložiť ako minca alebo mena. Táto krásna neoklasicistická stavba pochádza už z konca 18. storočia a patrí tak k najstarším pôvodným budovám v meste. Palác La Moneda bol postavený ako mincovňa, pôvodne koloniálna, neskôr sa tu razili mince samostatného čilského štátu. Tomuto účelu slúžila budova až do roku 1929.

Prezidentský palác La Moneda v Santiagu

Prezidentský palác La Moneda v Santiagu

Neskôr však palác začal slúžiť aj ako sídlo čilského prezidenta, čo je účel, ktorému slúži dodnes. Pred palácom preto stojí prezidentská stráž, ktorá sa mení každé dva dni pri slávnostnej ceremónii. Palác je možné navštíviť zadarmo v rámci organizovanej prehliadky, ktorú si však je nutné zarezervovať minimálne týždeň vopred na tejto stránke.

Múzeum a kultúrne centrum La Moneda v Santiagu pod prezidentským palácom

Múzeum a kultúrne centrum La Moneda v Santiagu pod prezidentským palácom

Palác má taktiež rozsiahlu podzemnú časť (bunker), ktorú dal ako svoj úkryt vybudovať diktátor Pinochet. Dnes väčšina tohto podzemia slúži ako múzeum a kultúrne centrum (Centro Cultural La Moneda), kde sa konajú rôzne výstavy, často veľmi zaujímavé a zobrazujúce artefakty z celého sveta. Informácie o aktuálnych výstavach nájdete na týchto stránkach a pokiaľ chcete ušetriť na vstupnom, tak ráno až do obeda je vstup zdarma.

V bezprostrednej blízkosti paláca La Moneda stojí ďalší zo symbolov Santiaga, televízna veža Entel, ktorá má vyhliadkovú plošinu prístupnú verejnosti.

Centrálna tržnica a tržnica La Vega

Aj napriek príchodu “západného” štýlu nakupovania, ktoré do Južnej Ameriky vtrhlo s modernými obchodnými centrami, sú na tomto kontinente stále veľmi populárne trhoviská a mestské tržnice. Veľké mestá ich majú vždy niekoľko a Santiago samozrejme nie je výnimkou. Hlavným trhoviskom v meste bola kedysi centrálna tržnica (Mercado Central), ktorá sa nachádza na okraji historického centra mesta. Budova bola postavená v 19. storočí, teda v dobe, keď plne zúrila priemyselná revolúcia, čo je poznať i na jej typickom industriálnom dizajne – najmä vo vnútri tržnice dizajnu dominuje oceľ.

Centrálna tržnica (Mercado Central) v Santiagu

Centrálna tržnica (Mercado Central) v Santiagu

Dnes centrálna tržnica stále funguje, ale jej veľkosť prestala uspokojovať narastajúce požiadavky rastúceho mesta. Stále sa tu nachádza niekoľko stánkov, ale ide najmä o obľúbené miesto, kde si obyvatelia chodia dať nejaké jedlo. Veľa stánkov totiž funguje skôr ako malé reštaurácie a ponúka už hotové teplé jedlo pripravené hneď ku konzumácii.

Stačí však prekročiť rieku Mapocho smerom na sever, kde sa nachádza tržnica La Vega, ktorá je niekoľkonásobne väčšia. Hlavným artiklom tržnice je ovocie a zelenina, ale i ryby alebo korenie. Okrem týchto hlavných komodít sa tu však dá nakúpiť i množstvo iných vecí, či už oblečenie, granule pre psov, konzervy alebo kuchynské riady a iné domáce potreby. Tržnica La Vega je obrovská a napriek tomu predajcom nestačí kapacitne – i v jej okolí a v priľahlých uličkách nájdete kopec ďalších stánkarov, či dokonca predajcov, ktorí majú svoj tovar rozložený jednoducho na zemi.

La Vega - najväčšia mestská tržnica v Santiagu de Chile - zaujímavosťou je čierna kukurica, typická pre túto oblasť Južnej Ameriky

La Vega – najväčšia mestská tržnica v Santiagu de Chile – zaujímavosťou je čierna kukurica, typická pre túto oblasť Južnej Ameriky

V každom prípade návštevu tržnice La Vega určite odporúčam a takisto odporúčam si kúpiť aspoň na ochutnávku výborné ovocie, ktoré sa večer, keď sa blíži zatváracia hodina, predáva ešte o niečo lacnejšie. Ani “denné” ceny nie sú však nijak drastické, nakupujú tu predsalen prevažne miestni obyvatelia a nejde o žiadnu turisticky orientovanú tržnicu.

Kopec Santa Lucía

Malý kopec Santa Lucía bol kedysi kľúčovým bodom pre obranu mesta pred potenciálnymi útočníkmi. Tento kopec (alebo skôr kopček) stojí na juhovýchodnom okraji historického centra a dobyvateľ Pedro de Valdivia ho obsadil 13. decembra 1541, teda v deň sv. Lucie, a preto bol tento kopec pomenovaný po tejto patrónke slepcov a mučenníkov.

Parčík pred vstupom na kopec Santa Lucía v Santiagu

Parčík pred vstupom na kopec Santa Lucía v Santiagu

Vrchol tohto kopca už od začiatku používali španielski dobyvatelia ako pozorovateľnu pre sledovanie okolia, aby mohli spozorovať prípadné nebezpečenstvo. Na začiatku 19. storočia tu bola postavená pevnosť Hidalgo, v ktorej boli umiestnené kanóny pre obranu mesta pred prípadným útokom. K ich použitiu však nakoniec nedošlo a dnes je kopec Santa Lucía obľúbeným miestom odpočinku miestnych obyvateľov. Kombinácia parku a bývalej pevnosti je veľmi malebná a z vežičiek opevnenia sú opäť dobré výhľady na okolité moderné i historické časti mesta.

Pablo Neruda, nočný život a zábava

La Chascona

Santiago de Chile je známe aj tým, že tu nejakú dobu žil Pablo Neruda, čilský diplomat, politik a predovšetkým básnik, ktorý obdržal Nobelovu cenu za literatúru. Ak si hovoríte, že Neruda nie je typické hispánske meno, tak samozrejme máte pravdu – Pablo Neruda je len umelecké meno, inšpirované českým spisovateľom a básnikom Janom Nerudom z 19. storočia, ktorý patrí medzi velikánov českej literatúry.

Santiago de Chile - Graffiti v okolí múzea La Chascona

Santiago de Chile – Graffiti v okolí múzea La Chascona

Pablo Neruda vlastnil v Čile tri domy, z toho jeden v Santiagu, ktorý kúpil pre svoju tajnú milenku Matildu Urrutiu, ktorej prezývka “La Chascona” (vo voľnom preklade “vlasatica”) dala meno aj samotnému domu. Táto červenovlasá speváčka sa neskôr stala Pablovou treťou (a poslednou) manželkou.

La Chascona - Modrý dom Pabla Nerudu v Santiagu de Chile

La Chascona – Modrý dom Pabla Nerudu v Santiagu de Chile

Samotný dom La Chascona je dnes múzeom, ktoré dnes navštevujú masy turistov. Vidieť tu môžu osobné predmety spisovateľa i jeho ženy, ako aj pôvodný nábytok a zariadenie domu – takže si môžu pozrieť napríklad i spisovateľovu posteľ. Súčasťou múzea je aj obchod so suvenírmi, kde samozrejme najžiadanejším artiklom sú knihy s Pablovými básňami, či už v španielskom origináli alebo rôznych prekladoch – vynikajúci darček nielen pre tých, čo ovládajú španielčinu.

Štvrť, v ktorej dom stojí, pôsobí veľmi bohémsky a je taktiež obľúbenou atrakciou turistov. Stojí tu mnoho pestrofarebných domčekov a veľa múrov je pokrytých graffiti.

Bellavista

Štvrť Bellavista (ktorej súčasťou je i múzeum La Chascona) je jednou z najobľúbenejších častí mesta. Ide totiž o “párty” štvrť, teda miesto, kde sa vždy večer schádzajú ľudia, aby si vychutnali nejaký ten alkoholom vylepšený nápoj, zatancovali na diskotéke alebo dali výbornú večeru v niektorej z miestnych luxusných reštaurácií.

Santiago de Chile - Pomaľované domčeky v štvrti Bellavista

Santiago de Chile – Pomaľované domčeky v štvrti Bellavista

Hlavnou tepnou nočného života v tejto štvrti je ulica Pío Nono, ktorá je priam lemovaná podnikmi. Okolité uličky a nádvoria však nimi taktiež prekypujú, takže určite nebudete mať problém si tu nájsť miesto, ktoré vám bude vyhovovať. Ceny sú na naše pomery celkom priaznivé, takže či už zvolíte niektorú z lepších reštaurácií s terasou či koncertným pódiom alebo si len jednoducho sadnete k jednému zo stolov priamo na ulici, určite si atmosféru dobre užijete a nevyjde vás to drahšie ako doma.

Kopec San Cristóbal

Na sever od štvrte Bellavista sa týči kopec San Cristóbal (Cerro San Cristóbal), ktorý je najzelenšou časťou mesta a plní tak funkciu hlavného mestského parku (Parque Metropolitano de Santiago). Okrem množstva zelene sa tu nachádza niekoľko atrakcií, vrátane dvoch bazénov, zoologickej záhrady alebo lanovky, ktorou sa môžete vyviezť až k vrcholu kopca.

Z neho sa na Santiago pozerá obrovská socha Panny Márie, ktorá je súčasťou rozsiahleho komplexu svätyne venovanej Nepoškvrnenému počatiu (Santuario de la Inmaculada Concepción). Táto svätyňa bola založená na začiatku minulého storočia (1904-1908) pri príležitosti oslavy 50. výročia vyhlásenia dogmy o nepoškvrnenom počatí. Okrem sochy, ktorá je niekedy vnímaná i ako symbol mesta, sa v komplexe nachádza malý kostol s údajne liečivou vodou (alebo aspoň z nejakého dôvodu si ju ľudia odtiaľto odnášajú) a taktiež pamätník pápeža Jána Pavla II., ktorý toto miesto navštívil v roku 1987. Veľká socha Panny Márie z vrcholu kopca pozerá paradoxne priamo na štvrť Bellavista, teda “hriešnu” časť mesta, známu svojou nočnou zábavou.

Okrem toho je park veľmi príjemným miestom, kde sa môžete prejsť v zeleni, dať si nejaký ten nápoj (napríklad typické čilské mote con huesillo) alebo zmrzlinu, ale taktiež sa pokochať výhľadmi na celé mesto. Okrem iného tu môžete vidieť i mrakodrap Gran Torre Santiago, najvyššiu budovu Južnej Ameriky. Čerešničkou na torte je potom malá japonská záhrada, ktorá leží na východnom okraji parku.

Moderné Santiago

Ako som už spomínal, Santiago je v neposlednom rade i modernou metropolou. Aj keď je trošku odstrčené od zvyšku sveta svojou vzdialenosťou (ďaleko od Severnej Ameriky, ďaleko od Austrálie, ďaleko od Európy a relatívne ďaleko i od iných juhoamerických veľkomiest ako Buenos Aires alebo Rio de Janeiro), nijak za globálnym rozvojom nezaostáva. Moderná štvrť mesta je sústredená najmä v jeho východnej časti, kde leží Las Condes, najobľúbenejšia rezidenčná štvrť.

Najvyššie budovy potom stoja v okolí nákupného centra Costanera Center, ktorého súčasťou je i Gran Torre Santiago – najvyššia budova v celej Južnej Amerike, merajúca 300 metrov. Stavba budovy stála rekordnú miliardu dolárov a trvala 9 rokov.

Na 61. a 62. poschodí bola otvorená vyhliadka Sky Costanera, ktorá je verejne prístupná návštevníkom a bola otvorená len minulý rok (2015), takže ide o jednu z najnovších atrakcií mesta. Asi netreba zmieňovať, že z tejto vyhliadky je luxusný 360-stupňový výhľad na celé mesto, ale i na neďaleké Andy (samozrejme závisí od úrovne smogu). Horné poschodie je dokonca otvorené, v tom spodnom je zasa menší obchod a zaujímavé informačné panely.

Od obchodného centra Costanera sa potom okolo rieky Mapocho tiahne dlhý park s promenádou, ktorou sa dostanete až do štvrte Bellavista, prípadne až do samotného historického centra. Prechádzka v zeleni by to bola príjemná, keby však neviedla popri jednom z hlavných ťahov mestom. Napriek tomu tu však môžete stretnúť veľa miestnych obyvateľov, ktorí si sem vyrazili na romantickú prechádzku alebo zabehať.

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Čile.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

V Santiagu sa nachádza hlavné medzinárodné letisko celej krajiny (SCL). O tom, že je Santiago významnou destináciou, svedčí i fakt, že napriek jeho vzdialenosti sem existujú priame linky i z Európy. Z Madridu sem lieta spoločnosť Iberia a z Paríža Air France.

Okrem toho čilská spoločnosť LATAM prevádzkuje lety zo Santiaga do viacerých európskych miest, vrátane Frankfurtu, Bruselu alebo Berlína, väčšinou s medzipristátim v Madride. Z Talianska prevádzkuje priame lety do Santiaga spoločnost Alitalia, často za vcelku zaujímavé akciové ceny.

Z letísk v našom okolí sa tak dá dostať do Santiaga s prestupom v niektorom z horeuvedených miest, podľa toho, ktorú spoločnosť si vyberiete.

Pokiaľ už ste v Južnej Amerike, sú možnosti, ako sa dostať letecky do Santiaga, oveľa širšie. Veľa juhoamerických spoločností prevádzkuje lety do hlavného mesta Čile, medzinárodné letenky sú však v Južnej Amerike pomerne drahé, najmä v porovnaní s Európou. Keďže vnútroštátne letenky sú naopak lacné, často môže byť lacnejšie letieť k hraničnému mestu a následne hranice prekročiť po zemi.

Najviac spojení v Južnej Amerike do Santiaga poskytuje už spomínaná spoločnosť LATAM, ktorá má svoju základňu v Santiagu. Za zmienku stojí tiež čilská nízkonákladovka Sky Airline, ktorá prevádzkuje okrem domácich i niekoľko medzinárodných liniek. Obe spoločnosti taktiež prevádzkujú domáce lety medzi Santiagom a inými čilskými mestami.

Do Santiaga lietajú hlavní národní prepravcovia z Južnej Ameriky, ktorých je mnoho. Okrem iných sem patria napríklad kolumbijská Avianca, argentínska Aerolineas Argentinas alebo brazílska Gol.

Z letiska sa dá dostať autobusmi viacerých spoločností, cena za jednosmerný lístok do centra (stanica Los Dominicos) sa pohybuje okolo 2000 pesos (9/2016). Autobus stojí taktiež na stanici Pajaritos, ktorá je ďalej od centra, ale môže byť lepším spojením do ďalších lokalít v Santiagu.

Taxíky do centra stoja 20 tisíc pesos (fixná cena; 9/2016) a najjednoduchšie je si zabezpečiť túto službu už v hale na letisku po vyzdvihnutí batožiny. Nachádza sa tu niekoľko stánkov, ktorých obsluha hovorí po anglicky a keď tu udáte svoju destináciu, povedia vám fixnú cenu. Pokiaľ súhlasíte, jednoducho zaplatíte (dá sa i kartou), dostanete lístoček, ktorý potom vonku dáte taxikárovi a ten vás odvezie do vašej destinácie.

Autobusom

Autobusom sa dá dostať do Santiaga z viacerých veľkých juhoamerických miest, dokonca i z tých veľmi vzdialených – napríklad z Buenos Aires alebo zo São Paula. Zo severu sú k dispozícii spojenia z peruánskej Limy. Medzinárodné spojenia do Santiaga je možné vyhľadávať na stránkach spoločnosti Cata Internacional, kde si ich zároveň môžete zakúpiť. Autobusy sú veľmi pohodlné, ale cesta je veľmi dlhá, takže i tým najpohodlnejším autobusom bude únavná.

V rámci Čile sa do Santiaga môžete dostať autobusmi miestnych prepravcov – Turbus alebo Pullman Bus.

Koľko to stojí?

Vstupné do múzea a kultúrneho centra La Moneda je 5000 pesos, do obeda je však zdarma. Prehliadka prezidentského paláca je zdarma, ale je treba sa prihlásiť aspoň týždeň vopred na tejto stránke (9/2016).

Múzeum koloniálneho umenia pri Chráme sv. Františka stojí 1000 pesos, samotný kostol je zdarma (9/2016).

Vstupné na vyhliadku Sky Costanera v najvyššej budove Južnej Ameriky stojí 5000 pesos, v prípade návštevy cez víkend alebo v piatky a štátne sviatky je cena 8000 pesos (9/2016).

Lanovka na kopec San Cristóbal (mestský park v Santiagu) stojí 1500 pesos za jednu cestu alebo 2000 pesos za spiatočný lístok (9/2016).

Vstupné do múzea a domu Pabla Nerudu La Chascona stojí 6000 pesos (9/2016).

Kedy sem cestovať?

Mesto sa dá navštíviť bez problémov celoročne. Je dobré sa vyhnúť zime (máj – august), kedy tu veľa prší a dni sú o dosť chladnejšie (5-15 stupňov). Na druhú stranu výhodou obdobia dažďov je, že dažde vyčistia ovzdušie od smogu.

Ako sa tu pohybovať?

MHD

Mestská hromadná doprava je v Santiagu na veľmi dobrej úrovni, najmä vďaka rozsiahlej sieti staníc metra. Tá je potom doplnená ešte množstvom autobusových liniek.

Vyhľadávanie spojení je možné na domovskej stránke MHD v Santiagu (Transantiago.cl), ktorá je však bohužiaľ len v španielčine. Pre vyhľadávanie spojenia z miesta A do miesta B stačí na hlavnej stránke vľavo kliknúť na “Cómo llegar” a zadať východzí a cieľový bod.

Vyhľadávanie funguje dobre a zobrazuje jednotlivé presuny na mape, bohužiaľ sa však až príliš snaží uľahčiť cestu a nenavrhne vám alternatívu typu “chodťe pešo na stanicu A a odtiaľ metrom do bodu B”, pokiaľ je pešia časť trošku dlhšia. Preto je niekedy jednoduchšie sa pozrieť, či nemáte v blízkosti stanicu metra a či váš cieľ taktiež neleží v blízkosti stanice metra – často tomu tak bude.

Ceny jazdného závisia od toho, ktoré dopravné prostriedky nakombinujete a taktiež od doby dňa (špička – hora punta, mimo špičky – hora valle/baja). Ceny sa potom pohybujú medzi 610 a 740 pesos (9/2016). Prehľadné vysvetlenie cien podľa dopravných prostriedkov aj časov nájdete na týchto stránkach.

Pre platbu za prepravu slúžia dobíjateľné kartičky bip!, ktoré je možné si zakúpiť v staniciach metra a v rôznych obchodíkoch v celom meste (zobrazia sa vám na mapke na stránkach Transantiago.cl). Minimálna suma pre dobitie je 1000 pesos. Existujú i jednorázové lístky, ale tie zrejme budú časom ustupovať kartám bip!.

Taxíkom

Cestovanie taxíkom v Santiagu má tradičné nevýhody, ako všade na svete. Odhliadnuc od cenovej nevýhodnosti je tu samozrejme i fakt, že taxikári vo všeobecnosti nepatria medzi najpoctivejšiu vzorku ľudí, takže je potrebné si vopred dobre zistiť, koľko by mala stáť cesta, ktorú sa chystáte absolvovať, a následne sa pripraviť na zjednávanie ceny.

Dobrou alternatívou je požiadať niekoho z miestnych, komu dôverujete, aby pre vás taxík objednal a dohodol férovú cenu. To pre vás môže urobiť napríklad zamestnanec na recepcii v hoteli.

Pešo

Peší prieskum je vhodný v jednotlivých štvrtiach, ale celé mesto je príliš veľké na to, aby sa tu dalo spoľahnúť výlučne na vlastné nohy. Preto budete musieť pešiu turistiku skombinovať i s inými druhmi dopravy.

Kde sa ubytovať?

Ubytovacích kapacít je v Santiagu veľké množstvo, čo je pochopiteľné vzhľadom k veľkosti a významnosti tohto mesta. Jeho ekonomickú silu však odráža i fakt, že ceny ubytovania tu nie sú tak nízke, ako inde v Južnej Amerike.

Ceny ubytovania v základných hoteloch a hosteloch začínajú od 30 EUR za izbu pre 2 osoby (9/2016). Samozrejme to i značne závisí od lokality, ale pokiaľ si nájdete ubytovanie v blízkosti metra, dá vám to dostatočnú flexibilitu pre prieskum mesta.

Môžete využiť i ubytovanie cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie), ktoré je tu vcelku obľúbenou alternatívou. Ceny ubytovania cez AirBnB sa pohybujú od 16 EUR za izbu pre 2 osoby (9/2016).

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie