Litva

Vilnius – mesto kostolov a synagóg

1
Vilniuská katedrála

Vilnius je hlavným mestom Litvy, ktorá dnes nie je veľmi vnímaná ako európska veľmoc. V 14. storočí bolo však Litovské veľkovojvodstvo najväčšou krajinou v celej Európe. A Vilnius bol hlavným mestom tohto veľkovojvodstva.

Litva je v mnohých ohľadoch až nečakane zaujímavou krajinou. Okrem spomínaného historického faktu, keď sa jej ríša rozprestierala od Baltského mora až k tomu čiernemu, disponuje ďalším zaujímavým primátom – jej úradný jazyk, litovčina, je najstarším jazykom v celej Európe. Ide o jazyk, ktorý je veľmi konzervatívny a má spoločné črty s protoeurópskymi jazykmi. Je tak veľmi dôležitý pre štúdium starých jazykov, spolu so starovekou gréčtinou.

Poďme však naspäť k Vilniusu. Pri návšteve tohto mesta si nejde nevšimnúť vysokej koncentrácie kostolov, ktoré sa tu nachádzajú, čo sa dá brať ako výhra takzvaných severských križiackych výprav, ktoré sa tu konali v stredoveku. Pobaltie totiž bolo posledným pohanským regiónom Európy a preto sem križiaci podnikali nájazdy za účelom “evanjelizácie” tejto oblasti.

Jeruzalem severu

Vilnius bol do 2. svetovej vojny taktiež veľkým centrom židovskej kultúry v regióne. Žilo tu viac ako 160 tisíc Židov a stálo viac ako 100 synagóg. Aj preto ho Napoleon nazval Jeruzalemom severu, keď sem dorazil so svojím vojskom pri výpade proti Rusku. V druhej svetovej vojne však miestnych Židov ako aj synagógy postretol neblahý osud, ktorému príliš nepridalo ani obdobie po nej. Väčšina židovského obyvateľstva bola vyvraždená a ostatní postupne odišli, takže ich tu dnes zostala len zanedbateľná menšina. Zo vyše stovky synagóg existuje dnes už len jediná – tzv. Chorálna synagóga.

Brána úsvitu a prvé kostoly

Brána úsvitu slúži ako vstup do starého (historického) centra mesta z južnej strany. Historické centrum Vilniusu je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Brána úsvitu je jedinou zachovanou z pôvodných 9 brán do mesta a je jednou z najdôležitejších historických a náboženských pamiatok v celej Litve. Pochádza z 16. storočia a v jej vnútri sa nachádza ikona Panny Márie Milostivej, ktorá má údajne zázračné sily a je uctievaná katolíckou i ortodoxnou cirkvou.

Hneď za bránou sa nachádzajú tri z mnohých kostolov v meste. Najbližším je barokový Kostol sv. Terezy z 18. storočia s impresívnym barokovým oltárom. Hneď vedľa neho stojí ortodoxný Kostol Ducha Svätého, ktorý má taktiež barokovú výzdobu a pochádza z 18. storočia. Ide o hlavný ortodoxný chrám v Litve a jediný barokový ortodoxný kostol v celej krajine. Oproti spomínaným dvom svätostánkom stojí tretí, Chrám sv. Trojice z 16. storočia. Ten patrí rádu sv. Vasiľa a je charakteristický krásnou barokovou bránou, ktorá k nemu vedie a ktorá je v ostrom kontraste so zúboženým interiérom chrámu, čo je dôsledkom komunistickej represie.

Radničné námestie

Pokračujúc ďalej k centru a k rieke míňame budovu Litovskej filharmónie a niekoľko ďalších kostolov, z ktorých za zmienku stojí Chrám sv. Kazimíra, zasvätený jednému z najdôležitejších litovských svätých, princovi Kazimírovi. Chrám pochádza 17. storočia a bol jedným z prvých barokových chrámov v Litve. Za čias Sovietskeho zväzu slúžil ako múzeum ateizmu, dnes opäť patrí katolíckej cirkvi.

Prichádzame na radničné námestie, v čele ktorého stojí neoklasicistická radnica z konca 18. storočia. Aj keď neoklasicistických budov nájdeme vo Vilniuse niekoľko (a sú to práve tie najdôležitejšie), pôsobia v meste trošku cudzo medzi ostatnými budovami. Pokračujeme teda ďalej a míňame ďalšie kostoly, medzi nimi jeden z najstarších ortodoxných kostolov v krajine, Chrám sv. Mikuláša a malý Kostol sv. Paraskeviju, ktorý navštívil aj cár Peter Veľký. Míňame niekoľko ďalších kostolov a konečne prichádzame na Katedrálne námestie, ktoré leží v úplnom centre historickej časti mesta.

Katedrálne námestie

Ako je už zrejme jasné z jeho názvu, na tomto námestí stojí hlavný katolícky chrám Vilniusu a celej Litvy, Vilniuská katedrála zasvätená sv. Stanislavovi a Ladislavovi. Neoklasicistická katedrála bola postavená v 18. storočí a aj keď zvonku pôsobí skôr skromne, vo vnútri je naozaj impozantná. V katedrále je pochovaných niekoľko významných osobností z obdobia Poľsko-Litovskej únie, vrátane veľkovojvodu Vytautasa, kráľa Alexandra Jagelonského alebo kráľav Vladislava IV. (resp. jeho srdca). Najprominentnejšie miesto má hrobka sv. Kazimíra, ktorému je vyhradená špeciálna bočná kaplnka vyzdobená farebným mramorom. Katedrála si prežila ťažké obdobie počas komunizmu, keď slúžila ako sklad. Dnes už však slúži svojmu pôvodnému účelu.

Hneď za katedrálou stojí Veľkovojvodský palác, rozľahlé sídlo veľkovojvodov a kráľov a politické centrum Litovského veľkokniežatstva. Palác bol postavený v 15. storočí a úplne zničený v 19. storočí, takže dnes si pozriete len jeho kompletne zrekonštruovanú podobu. V jeho útrobách si je možné pozrieť základy pôvodného paláca, makety starého mesta z rôznych období, ale i pôvodné zariadenie paláca, vrátane tróna pre vládcu krajiny. Tento palác je jednoducho jedným z highlightov mesta a nikto by si ho nemal nechať ujsť.

Gediminasova veža a stará pevnosť

Katedrálne námestie sa rozprestiera pod kopcom, na ktorom stála pevnosť, ktorá kedysi tvorila jadro pôvodného mesta. Dnes z tejto pevnosti zostávajú len ruiny a malá veža, ktorá je pomenovaná po veľkovojvodovi Gediminasovi, ktorý bol legendárnym zakladateľom tejto pevnosti a tým pádom i celej litovskej metropoly. Gediminasova veža je symbolom celého mesta, na ktoré je odtiaľto veľmi dobrý výhľad. Veža hosťuje zároveň menšiu časť Národného múzea Litvy, ktorého hlavná budova stojí dolu pod pevnosťou. Spojenie medzi nimi zabezpečuje malá lanovka, takže komu sa nechce na kopec pešo, môže sa sem odviezť.

Prezidentský palác

Prezidentský palác stojí neďaleko Katedrálneho námestia a pochádza z 18. storočia. Klasicistická budova slúžila ako sídlo biskupov, neskôr tu sídlil ruský guvernér Litvy a navštívil ho i ruský cár. Jednou dobou tu pobýval aj Napoleon, no dnes táto budova slúži ako oficiálne sídlo litovskej hlavy štátu. V dobe našej návštevy sa práve pripravovala inaugurácia znovuzvolenej litovskej prezidentky Dalie Grybauskaitė.

Chrám sv. Anny

Posledným kostolom, o ktorom sa v tomto článku zmienim, je Chrám sv. Anny, ktorý stojí taktiež neďaleko Katedrálneho námestia. Chrám sv. Anny je jedným z prominentých symbolov mesta a jednou z jeho najkrajších stavieb. Neskorogotická stavba z tehiel má viac ako 500 rokov a celú túto dobu prežila viacmenej v pôvodnej podobe bez väčších modifikácií. Vnútorné prvky a dekorácie v kostole sú pomerne netradične drevené a dávajú chrámu punc starožitnosti. Kostol dal postaviť poľský kráľ a litovský veľkovojvodca Alexander Jagelonský a hovorí sa, že zaujal i Napoleona. Je jedným z dôležitých elementov, ktoré umožnili zápis starého mesta Vilniusu na zoznam pamiatok UNESCO.

Ulica spisovateľov

Od Chrámu sv. Anny sa môžete vydať späť k radnici cez Ulicu spisovateľov (Literatų gatvė), ktorá je vcelku zaujímavo vyzdobená rôznymi drobnými predmetmi prilepenými na steny a múry domov. Tieto predmety a nápisy odkazujú na rôznych autorov a ich diela. V tejto ulici žil známy poľský spisovateľ Adam Mickiewicz, na počesť ktorého sa táto tradícia začala v 19. storočí a dodnes úspešne pokračuje. Nejde síce o žiadny historický monument, ale o kuriozitu, ktorá zaujme každého knihomoľa.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Litve.


Ako sa sem dostať?

Bez prestupu je možné sa dostať do Vilniusu z Viedne s Austrian Airlines. S jedným prestupom je potom možné cestovať napríklad z Prahy a iných miest s Air Baltic (prestup v Rige), lotyšskou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou, alebo Ukraine Airlines.

Vlakom je možné sa dostať do Vilniusu z Varšavy.

Autobusové spojenie Vilniusu s množstvom európskych miest zabezpečujú spoločnosti Eurolines a Ecolines.

Do Vilniusu sa dá veľmi pohodlne dostať autom, problémom môže byť voľba optimálnej trasy cez Poľsko, ale v Litve sú už cesty veľmi dobré a k dispozícii sú i diaľnice medzi najväčšími mestami a Vilniusom.


Kedy sem cestovať?

Ideálnym obdobím pre návštevu Vilniusu je leto, keďže Litva má pomerne chladné podnebie. Na druhú stranu mestská turistika sa dá absolvovať po celý rok.


Ako sa tu pohybovať?

Ideálnym spôsobom pre prieskum starého mesta je chodiť po vlastných, uličky sú úzke a nie sú veľmi stavané pre motorizovanú dopravu.

MHD vo Vilniuse je operovaná prostredníctvom autobusov a trolejbusov. Systém je pomerne prehľadný a cesta sa dá naplánovať na stránkach vilniuskej MHD. Cestovné je výhodnejšie, pokiaľ si zakúpite kartu MHD.


Kde sa ubytovať?

Ubytovania je vo Vilniuse k dispozícii dostatok a ceny sú pomerne priaznivé.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

1 Comment

  1. Jakub 7. júl 2017 at 19:34 -  Odpovedať

    Vilnius (spolu s prímorskou Klaipedou) sme so sestrou navštívili cestou do Škandinávie a dobre sme spravili. Síce len narýchlo, ale mesto je to naozaj krásne, určite každý kto má možnosť by si tam mal skočiť (keďže je to viac-menej na skok zo Slovenska :))

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najnovšie komentáre

Kategórie