Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Bulharsko / Veliko Tarnovo – nedobytná pevnosť a hlavné mesto cárov Bulharskej ríše
Bulharsko

Veliko Tarnovo – nedobytná pevnosť a hlavné mesto cárov Bulharskej ríše

7. november 2019 autor 2
Veliko Tarnovo - pohľad z pevnosti Carevec na náprotivnú pevnosť Trapezica

Veliko Tarnovo, mesto ležiace na sever od pomyselného centra krajiny, nepatrí ani medzi 10 najväčších miest v Bulharsku. Pre Bulharov má však obrovský historický význam a je prezývané aj “mesto cárov”. To, aký veľký rešpekt majú obyvatelia krajiny k tomuto mestu, dokumentuje i fakt, že práve tu bola podpísaná ústava novodobého bulharského štátu. Dá sa tak povedať, že význam tohto mesta nepramení len zo stredovekej histórie, ale je zároveň i symbolom moderného bulharského štátu.

Veliko Tarnovo nie je typickou turistickou destináciou v Bulharsku, pretože do tejto krajiny smerujú najmä turisti túžiaci po opaľovaní sa na plážach Čierneho mora v okolí miest Burgas a Varna. Veliko Tarnovo leží v srdci krajiny uprostred kopcov, ale i napriek tomu si sem turisti občas cestu nájdu, najmä kvôli jeho histórii, kultúre a architektúre. Ide však o obľúbenú destináciu v prvom rade domácich turistov a až potom tých zahraničných – čo však môže byť výhoda, pretože tu aspoň môžete nasať autentickú atmosféru.

V uličkách Velikoho Tarnova nájdeme množstvo obchodov s remeselníckymi výrobkami

V uličkách Velikoho Tarnova nájdeme množstvo obchodov s remeselníckymi výrobkami

História – srdce Bulharskej ríše

Veliko Tarnovo je jedným z najdlhšie osídlených území dnešného Bulharska. Odhaduje sa, že ľudské osídlenie na tomto mieste datuje 5 až 6 milénií do minulosti, pretože najstaršie nálezy z neho pochádzajú práve z 3. až 4. tisícročia pred naším letopočtom.

Veliko Tarnovo sa rozprestieralo historicky na troch kopcoch – Trapezica, Carevec a Sveta Gora. Najstaršie artefakty boli nájdené práve na Trapezici, takže sa predpokladá, že prvé osídlenie vzniklo práve tam. Vyvýšený kopec obkolesený riekou Jantra zrejme poskytoval už vtedy obyvateľom dobré útočisko.

Pohľad na kopec a zvyšky pevnosti Trapezica v bulharskom meste Veliko Tarnovo

Pohľad na kopec a zvyšky pevnosti Trapezica v bulharskom meste Veliko Tarnovo

Teraz sa veľkým skokom presunieme do stredoveku, ktoré bolo obdobím zlatého veku pre Tarnovgrad, ako sa Veliko Tarnovo pôvodne volalo. Tarnovgrad bol hlavným mestom tzv. Druhej bulharskej ríše v rokoch 1185 až 1393. V tejto dobe mesto rozkvitalo a hlavná pevnosť sa rozkladala na kopci Carevec, kde stáli paláce cára a významných hodnostárov, ako aj hlavné chrámy krajiny.

Tarnovgrad bolo na tú dobu veľké a kozmopolitné mesto, kde žili vedľa seba okrem Bulharov i Židia, Arménci alebo “Frankovia” (myslené katolíci). V 14. storočí narástla populácia na 15-tisíc obyvateľov a mesto bolo označované ako “Tretí Rím”, čo bolo dôsledkom úpadku Byzantskej ríše. V tej dobe sa hovorilo, že bulharská pevnosť je nedobytná, ale ako vždy, pýcha predchádza pád. Aj dnes vám síce Bulhari povedia, že pevnosť Carevec bola nedobytná a padla len preto, že v pevnosti boli zradcovia, ktori mesto zapredali Turkom. Asi v každej krajine sa nájdu vykladači vlastnej verzie histórie.

Pád Tarnovogradu začal v roku 1393 po dobytí Turkami, ktorí si neskôr podmanili celú Bulharskú ríšu i jej okolie. Turecká nadvláda nad mestom trvala takmer pol tisíročia, presnejšie do roku 1877, keď ho oslobodila ruská armáda. Počas tejto doby mesto upadlo a neskôr stagnovalo, ale neprestávalo byť centrom protitureckého odporu Bulharov.

Ruiny pevnosti Carevec vo Velikom Tarnove

Ruiny pevnosti Carevec vo Velikom Tarnove

Po oslobodení Rusmi sa Tarnovo stalo opäť hlavným mestom Bulharského kráľovstva, ale len na dva roky. V roku 1879 bola vyhlásená tzv. Tarnovská ústava, ktorou bol parlament presunutý do Sofie. V roku 1908 sa však mesto dočkalo veľkej pocty, pretože v jeho Kostole sv. 40 mučenníkov bola vyhlásená úplná samostatnosť Bulharska.

Od roku 1965 bol k názvu mesta pridaný prívlastok “Veliko”, aby vystihoval historický význam tohto mesta pre Bulharov a Bulharsko. Dnes je Veliko Tarnovo príjemným mestom, ktoré je vyhľadávané nielen turistami, ale radi sa sem ľudia i sťahujú kvôli dobrej kvalite života. A to platí nielen o Bulharoch, ale i expatoch.

Ako som už uviedol, Veliko Tarnovo je dnes obľúbenou turistickou destináciou hlavne medzi samotnými Bulharmi. I zahraniční turisti však ocenia jeho krásu, malebné uličky s rozprávkovou architektúrou a výborné jedlo. Len námatkou vyberám napríklad ulicu Generála Gurka, ktorá vás prenesie hneď niekoľko storočí do minulosti, alebo šopský šalát, ktorý je veľmi známy i u nás a aj keď nepochádza priamo z Velikého Tarnova, Bulhari ho vedia pripraviť tak, ako to má správne byť.

Carevec a Trapezica – bulharský Rím

Prehliadku mesta začneme na kopci Carevec (v angl. transkripcii i Tsarevets), ktorý je jedným z troch pôvodných vrcholkov, na ktorých mesto vzniklo (ostatné dva sú Trapezica a Sveta Gora). Carevec, ako už jeho názov napovedá, mal spomedzi nich najlukratívnejšie postavenie – bol miestom, kde stálo sídlo bulharského cára, šľachty a ďalších dôležitých obyvateľov impéria.

Pevnosť bola založená v 12. storočí, aj keď kopec bol osídlený už dlho predtým. Bulharská pevnosť bola zveľaďovaná po tom, čo vznikla tzv. Druhá bulharská ríša a Tarnovgrad sa stal hlavným mestom tejto ríše. Počas dvoch stáročí vznikali na Carevci nové a nové stavby a vyrástli tu honosné paláce cára, jeho hodnostárov ako i patriarchov a podľa niektorých zdrojov bol v dobe najväčšieho rozkvetu Carevec porovnávaný s Rímom či Konštantínopolom.

Pohľad z kopca Carevec na mesto Veliko Tarnovo a kopec s pevnosťou Trapezica

Pohľad z kopca Carevec na mesto Veliko Tarnovo a kopec s pevnosťou Trapezica

Pevnosť padla 17. júla 1393 po trojmesačnom obliehaní Turkami, čím padlo i mesto a celá Bulharská ríša. Následne bola vyplienená a vypálená a preto dnes návštevníci môžu vidieť väčšinou len ruiny, ktoré z nej zostali. V 20. storočí prebehla rozsiahla rekoštrukcia, vďaka ktorej bolo obnovené opevnenie a niektoré veže, vrátane tej, kde bol kedysi väznený cisár Latinskej ríše Baldwin I. po porážke, ktorú utrpel od bulharského cára Kalojana. Samozvaný vládca Konštantínopolu na tomto mieste vo väzení i zomrel.

Okrem toho je dominantou umiestnenou na vrcholku kopca Patriarchálna katedrála sv. Božieho Nanebovstúpenia (pokus o preklad “Sveto Vaznesenie Gospodne”). Katedrála bola vypálená a zničená po spomínanom dobytí mesta Turkami v roku 1393 a jej súčasná podoba pochádza z rekonštrukcie v 20. storočí. Pôvodný význam katedrály bol značný, jednalo sa prakticky o hlavný chrám v krajine a boli tu pochovávaní bulharskí patriarchovia.

I v prípade, že vás bulharská história veľmi nezaujíma, pevnosť Carevec je príjemným miestom pre prechádzky a určite stojí za to ju navštíviť. Za návštevu sa vám odmení nádhernými výhľadmi na okolité kopce i samotné Veliko Tarnovo, ale zároveň na náprotivný kopec s pozostatkami pevnosti Trapezica. Okrem toho sa tu každý večer koná laserová show, ktorá na pevnosť premieta výjavy z bulharskej histórie.

Pohľad na kopec a zvyšky pevnosti Trapezica a na mesto Veliko Tarnovo z kopca Carevec

Pohľad na kopec a zvyšky pevnosti Trapezica a na mesto Veliko Tarnovo z kopca Carevec

Kopec s pevnosťou Trapezica je od Carevca oddelená riekou Jantra a stál na ňom prvý hrad dynastie Asenovcov, zakladateľov Druhej bulharskej ríše. Po tom, čo sa hlavným sídlom vládnucej vrstvy stal Carevec, Trapezica sa vykryštalizovala ako sídlo bojarov (bulharských šľachticov) a ortodoxných kňazov.

V období najväčšieho rozkvetu stálo na kopci niekoľko desiatok kostolov a kláštorov, všetky samozrejme precízne a bohato vyzdobené. Stál tu i Kláštor sv. Ivana z Rily, v ktorom boli až do 20. storočia uchovávané pozostatky tohto najdôlezitejšieho bulharského svätca.

Dnes je kopec v prvom rade archeologickým náleziskom a na prvý pohľad je oveľa menej zachovaný a zrekoštruovaný, než Carevec. Návšteva tohto kopca preto môže byť sklamaním, ak sa sem vydáte za nejakými väčšími pamiatkami, ale na druhú stranu určite nesklame výbornými výhľadmi na mesto a Carevec.

Otváracia doba: od apríla do októbra 8:00 – 19:00, od novembra do marca 9:00 – 17:00

Vstupné: 6 BGN pre Carevec (11/2019); každý posledný štvrtok v mesiaci zadarmo. 16 BGN pre Trapezicu (11/2019) vrátane lanovky.

Sveta Gora

Tretím kopcom, ktorý s Carevcom a Trapezicou formoval historické jadro Tarnovgradu, bola Sveta Gora. Ako už jej názov napovedá, v dobe Bulharskej ríše sa jednalo o náboženské centrum a posvätné miesto mesta. Na kopci stálo niekoľko kláštorov, ale okrem duchovného významu bola hora zároveň i kultúrnym a literárnym centrom mesta.

Kláštory disponovali knižnicami a jeden z nich dokonca hostil Tarnovskú literárnu akadémiu, jednu z najprestížnejších škôl tohto obdobia v Bulharsku. Akadémia sa venovala náboženskej i svetskej literatúre a bola súčasťou Tarnovskej umeleckej akadémie.

Sveta Gora - mestský park a poloostrov obklopený riekou Jantra, uprostred neho Pamätník Ivana Asena a za ním Štátna umelecká galéria

Sveta Gora – mestský park a poloostrov obklopený riekou Jantra, uprostred neho Pamätník Ivana Asena a za ním Štátna umelecká galéria

Po tureckom dobytí Bulharska bola Sveta Gora premenená na mestský park, ktorým zostáva prakticky dodnes. Pri pohľade na mapu Velikého Tarnova ju bez problémov okamžite lokalizujete. Vytvára totiž na jej tvári veľkú zelenú škvrnu, s dlhým výbežkom ohraničeným riekou Jantra.

V čele tohto výbežku sa týči veľká skulptúra, pri pohľade na ktorú musí zaplesať srdce nejedného milovníka gýča, nielen z radov slovenských národniarov. Oficiálne Pamätník dynastie Asenovcov z roku 1985 pripomína rod panovníkov (cárov), ktorí sa pričinili o vytvorenie Druhého bulharského impéria a vládlu mi práve z Tarnovgradu.

Sveta Gora - mestský park a poloostrov obklopený riekou Jantra - Pamätník Ivana Asena vo Velikom Tarnove

Sveta Gora – mestský park a poloostrov obklopený riekou Jantra – Pamätník Ivana Asena vo Velikom Tarnove

Hneď za ním potom stojí budova Štátnej umeleckej galérie Borisa Deneva, ktorá je akousi pripomienkou niekdajšej funkcie Svetej Gory ako bašty bulharského umenia. Za galériou sa už potom rozprestiera zelené srdce mesta a tento rozsiahly park môžete využiť k príjemnej a osviežujúcej prechádzke, pokiaľ sa vám už kamenné stavby zunujú.

Kostol sv. 40 mučenníkov – srdce bulharskej histórie

Na brehu rieky Jantra, stiesnený medzi kopcami Carevec a Trapezica, hneď pod hradbami prvého menovaného z nich, stojí malý kostolík s trošku zvláštnym názvom – Kostol sv. 40 mučenníkov. Tento kostol patrí medzi historicky najvýznamnejšie v celom Bulharsku. Pôvodná stavba pochádza z roku 1230 a bola postavená na príkaz Ivana Asena II., bulharského cára, ktorý porazil Epirský despotát (jeden zo štátov Byzantského impéria), čo bol veľmi dôležitý míľnik jeho vlády i celého bulharského impéria.

Kostol sv. 40 mučenníkov vo Velikom Tarnove je obklopený zeleňou

Kostol sv. 40 mučenníkov vo Velikom Tarnove je obklopený zeleňou

Toto víťazstvo sa udialo 9. marca, teda v deň, ktorý je v kalendári zasvätený svätým 40 mučenníkom. Príbeh sv. 40 mučenníkov nie je u nás veľmi známy – šlo o rímskych vojakov, ktorí sa priznali ku kresťanstvu v dobe, keď boli kresťania prenasledovaní v Rímskej ríši. Títo vojaci boli následne nahí vyhnaní do ľadového jazera, kde v priebehu noci zamrzli.

Vzhľadom k dátumu víťazstva sa teda bulharský cár rozhodol zasvätiť kostol tejto skupine svätých, aj keď oni pôvodne nemali s Bulharmi nič spoločné. Vnútorné steny boli zdobené maľovanými ikonami od najlepších vtedajších umelcov, ale dodnes sa zachoval len zlomok z nich. V 18. storočí totiž bol tento kostol skonvertovaný na mešitu – po vyše 300 rokoch tureckej nadvlády.

Ikonostas v Kostole sv. 40 mučenníkov vo Velikom Tarnove spolu so stĺpmi bulharských cárov

Ikonostas v Kostole sv. 40 mučenníkov vo Velikom Tarnove spolu so stĺpmi bulharských cárov

Zachovali sa však stĺpy pripomínajúce najväčších bulharských vládcov – Omurtagov, Asenov a Krumov stĺp. Každý z nich pochádza z inej stavby a obsahuje text súvisiaci s daným vladárom. Stĺpy dal do chrámu umiestniť takisto Ivan Asen II. (ten, čo objednal jeho stavbu) a ich texty sú dnes dôležitým písomným zdrojom bulharskej histórie.

Cár Ivan Asen II. je v tomto kostole pochovaný, rovnako ako jeden z jeho predchodcov, Kaloyan. V roku 1908 vyhlásil cár Ferdinand práve na tomto mieste nezávislosť na Osmanskej ríši a započal tak oficiálnu novodobú kapitolu bulharskej štátnosti. I toto dokumentuje, aký veľký význam má pre Bulharov tento malý kostolík vo Velikom Tarnove.

Otváracia doba: od novembra do marca 9:00 – 17:30; od apríla do októbra 9:30 – 18:00

Vstupné: 5 BGN (11/2019)

Kostol sv. Demetera zo Solúna

Ak by ste prešli od Kostola sv. 40 mučenníkov mostom ponad rieku Jantru a vyšli trošku do kopca po úpätí pod pevnosťou Trapezica, dostali by ste sa k ďalšiemu z mnohých kostolov v tejto oblasti. Kostol sv. Demetera zo Solúna má takisto pre bulharskú históriu značný význam, pretože podľa legendy práve tu bratia Ivan Asen a Peter vyhlásili v roku 1185 vzburu voči byzantskej nadvláde, ktorá neskôr vyvrcholila bulharskou samostatnosťou a vznikom tzv. Druhej bulharskej ríše.

Bratia sa neskôr stali cármi tejto ríše a obaja sú v tomto kostole pochovaní. Kostol bol niekoľkokrát zrekonštruovaný a opäť poničený, raz zemetrasením, potom zasa počas tureckej nadvlády. Neskôr ho dokonca vyrabovali zlodeji a v roku 1913 ho dorazilo zemetrasenie. Dnešná podoba tejto významnej stavby pochádza z rekonštrukcie z rokov 1977-1985, pričom do nej boli zakomponované pozostatky z pôvodnej stavby. Pri návšteve si tak môžete obzrieť najmä fresky pochádzajúce ešte zo 14. storočia, teda z doby rozkvetu Druhej bulharskej ríše.

Kostol sv. Juraja

Možno si cestou od rieky ku Kostolu sv. Demetera zo Solúna všimnete po ľavej strane veľmi maličký a nenápadný, o to však malebnejší kostolík zasvätený sv. Jurajovi. Tento kostolík akoby chcel existovať čo najviac v súlade s prírodou, pretože je obklopený zeleňou a pokrytý brečtanom a miestami to pôsobí, akoby priamo z neho vyrastali stromy.

Aj keď tento kostol nie je tak významný, ako predchádzajúce dva, za krátku návštevu iste stojí. Pôvodná stavba pochádzala taktiež z obdobia rozkvetu Druhej bulharskej ríše, ale bola zničená zrejme počas obliehania mesta Turkami v roku 1393. Neskôr bol kostol niekoľkokrát čiastočne zrekonštruovaný, naposledy pred 50 rokmi. Dôraz bol opäť vždy kladený na zachovanie fresiek, takže i v tomto kostolíku môžete vidieť ikony pochádzajúce z dávnych storočí.

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Bulharsku.

Ako sa sem dostať?

Autom

Do Velikeho Tarnova sa dá dostať autom i od nás, čaká vás však dlhšia cesta cez Maďarsko a Rumunsko (prípadne Srbsko). Mesto leží na spojnici medzi Varnou a Sofiou, takže je ideálnou zastávkou pri ceste medzi hlavným mestom a prímorským letoviskom.

S parkovaním nebýva problém, priamo v centre to môže byť ťažšie (ale nie nemožné), ale stačí ísť kúsok ďalej (napríklad okolo parku Marno Pole) a s nájdením miesta nebudete mať ťažkosti.

Autobusom

Veliko Tarnovo je obsluhované autobusovými spojeniami z viacerých miest, vrátane Sofie alebo Burgasu. Stránky autobusových spoločností sa v posledných rokoch výrazne zlepšili a dnes nielenže poskytujú informácie aj v angličtine, ale umožňujú si lístok i kúpiť. Stále však nie je problém si kúpiť lístok ani priamo na autobusovej stanici mesta, z ktorého chcete vyraziť.

Stránky, kde môžete vyhľadávať autobusové spojenia a kúpiť si lístky sú najmä Etap Group a BusTicket.bg (prepravcu Biomet). Lístok zo Sofie stojí zhruba 19 BGN (11/2019).

Vlakom

Hlavná železničná stanica sa nachádza pod parkom Sveta Gora, menšia stanica je potom ešte v meste pod Trapezicou (kde však vlaky zrejme nestoja). Zo stanice (a na stanicu) sa dostanete pešo, aj keď to nie je práve najpríjemnejšia prechádzka. Druhá možnosť je využiť miestny autobus, pričom lístok nestojí takmer nič (ale je treba mať drobné).

Vo väčšine prípadov však budete musieť prestupovať v meste Gorna Orjahovica, ktoré funguje ako miestny železničný uzol. Vlakové spojenia môžete vyhľadávať na stránkach Bulharských železníc.

Koľko to stojí?

Vstupné do jednotlivých pamiatok sú buď zadarmo alebo sú uvedené priamo pri konkrétnom mieste v článku.

Kedy sem cestovať?

Mesto sa dá navštíviť bez problémov celoročne.

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Veliko Tarnovo je malé mesto a nie je problém ho celé preskúmať pešo.

Kde sa ubytovať?

Nájsť ubytovanie vo Velikom Tarnove nebýva problém, aj napriek tomu, že ide o obľúbene mesto turistami. Ceny v penziónoch začínajú na 20 EUR za noc za izbu pre 2 osoby (11/2019).

Ubytovanie cez AirBnB predstavuje dostupnú alternatívu, pokiaľ s ponukou hotelov nie ste spokojní. Ekonomicky však nepredstavuje veľkú úsporu, keďže ceny sa pohybujú obdobne od 20 EUR za noc (11/2019). Pokiaľ sa zaregistrujete cez tento odkaz, získate AirBnB kredit 22 EUR.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

2 Comments

  1. Gio 21. apríl 2022 at 16:01 -  Odpovedať

    Bulharsko mohu jedině doporučit. Krásná, trochu nespravedlivě opomíjená země a skvělí lidé.

  2. Nelson Fahey 24. september 2024 at 08:43 -  Odpovedať

    Veliko Tarnovo, with its rich history and cultural significance, feels like a hidden gem in Bulgaria. It’s not overrun by tourists, making it perfect for an authentic experience. Retro bowl brings a similar charm—simple yet deeply engaging!

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie