Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Japonsko / Tokio – najväčšie mesto sveta i hlavné mesto šógunov a cisárov
Japonsko

Tokio – najväčšie mesto sveta i hlavné mesto šógunov a cisárov

17. december 2018 autor 0
Japonky v tradičnom odeve v chráme Sensó-dži (Senso-ji) v Tokiu

Tokio je jedno z notoricky najznámejších miest sveta a zrejme ho nie je treba nijak extra predstavovať. Vo väčšine ľudí evokuje množstvo superlatívov, pretože je známe ako jedno z najväčších, najčistejších a ekonomicky najsilnejších miest sveta. Kto ho ešte nenavštívil si ho predstaví ako supermodernú metropolu s nespočetným množstvom mrakodrapov, obrovských obrazoviek, neónových svetiel a takisto davmi ľudí. Napriek tomu je Tokio často hodnotené ako jedno z najlepších miest na život na svete – je tu čisto a bezpečno, výborné jedlo nájdeme na každom kroku a ľudia sú milí a priateľskí.

Tokyo Tower (Japonská rádiová veža) - najikonickejšia stavba mesta

Tokyo Tower (Japonská rádiová veža) – najikonickejšia stavba mesta

Cestovatelia bývajú preto pri jeho prvej návšteve vždy plní očakávania, či táto predstava zodpovedá realite. A za seba môžem hneď na začiatku článku odpovedať – stopercentne. Tokio je naozaj omračujúce mesto, neskutočne veľké a husto zaľudnené, s obrovskými davmi ľudí, ktoré však kupodivu nie sú tak otravné, ako v iných častiach Ázie. Japonci sú veľmi organizovaní a aj napriek tomu, že v meste žije dokopy podľa niektorých metodík viac ako 38 miliónov obyvateľov, nebude sa vám stávať, že by do vás na ulici alebo v obchode niekto vrazil. Pri čakaní na vlak alebo autobus poslušne stoja v rade a nikto si nedovolí nikoho predbehnúť (to radšej zmešká vlak).

Mesto je zároveň veľmi bezpečné a čisté a človek sa nemusí báť prejsť v noci prázdnou uličkou. Tých je tu kupodivu pomerne veľa, pretože časti mimo centra bývajú v noci naozaj ľudoprázdne. Prechádzať prázdnou ulicou vedúcou pomedzi obrovské mrakodrapy je tak jedným zo zaujímavých zážitkov, ktorý si tu môžete dopriať.

Svetoznáma križovatka s prechodmi pre chodcov vo štvrti Šibuja (Shibuya) v Tokiu

Svetoznáma križovatka s prechodmi pre chodcov vo štvrti Šibuja (Shibuya) v Tokiu

V niektorých miestach môže Tokio pôsobiť pre Európana trochu extravagantne. Existuje tu napríklad množstvo herní – nejde však o typické podniky 5. cenovej skupiny, kam u nás chodia utratiť podporu občania túžiaci po rýchlom zbohatnutí. V Japonsku sú herne orientované prevažne na zábavu – k dispozícii je nepreberné množstvo počítačových hier a automatov blikajúcich toľkými svetlami, že epileptický záchvat hrozí i tým, ktorí epilepsiu vôbec nemajú. Tieto herne väčšinou nie sú zvonku rozoznateľné, ale stačí keď idete okolo a náhodou sa otvoria dvere, z ktorých sa vyvalí hlučná hudba a takmer vás zrazí do kolien.

Tokio (a celé Japonsko) majú zároveň povesť veľmi drahej destinácie. I v tomto smere môžem poskytnúť dobrú správu – nie je tu tak draho, ako by človek mohol čakať. Bližšie informácie môžete nájsť ako vždy pod článkom, ale len v rýchlosti môžem povedať, že cena ubytovania zodpovedá európskemu štandardu a s trochou plánovania sa dá i v Tokiu bývať za veľmi rozumné ceny. Jedlo je vynikajúce a stojí v podstate rovnako ako u nás. Jedinou trochu nákladnejšou položkou je doprava, obzvlášť tá vlaková, ktorá v Japonsku patrí medzi tú najviac využívanú. Naopak vnútroštátne letenky sa vďaka low-cost aerolinkám dajú zohnať za veľmi dobré ceny. Značnú časť rozpočtu potom odhryznú vstupné do rôznych atrakcií – či už ide o múzeá, paláce, vyhliadkové veže a podobne.

Tokio je tak úžasná a zaujímavá destinácia, že každého návštevníka okamžite strhne jeho atmosféra a neustále pulzujúci život. Treba však dodať, že aj keď vás možno pohltí miestna energia, jedlo alebo nočný život, chýba mu trošku istá historická hodnota a architektúra, čo je typické zrejme pre celé Japonsko. Je to spôsobené jednak tým, že väčšina stavieb v tejto krajine bola v minulosti z dreva, takže vždy bolo otázkou času, kedy zhoria alebo sa rozpadnú vekom. Samozrejme, niekoľko pamiatok sa tu nájde (napríklad v areáli bývalého cisárskeho paláca), ale väčšina z nich je zrekonštruovaná.

Jazero Šinobazu v parku Ueno v Tokiu

Jazero Šinobazu v parku Ueno v Tokiu

História – od rybárskej dediny, cez samurajské Edo až k cisárskemu Tokiu

Rovnako ako veľká časť japonských miest, i Tokio začínalo ako rybárska dedinka. V tej dobe sa volala Edo, pretože bola pomenovaná po svojom zakladateľovi, Edovi Šigetsuguovi. Ten dedinku založil v 12. storočí, opevnil ju a založil klan, ktorý jej niekoľko nasledujúcich storočí dominoval. Hneď druhý šéf klanu, Edo Šigenaga, posilnil vplyv svojho mesta pridaním ďalších území a jeho ďalším opevnením.

Postupne však vplyv klanu Edo klesal a v roku 1457 o mesto definitívne prišiel, keď ho musel Edo Šigejasu odovzdať významnému samurajovi menom Óta Dókan. Ten sa postaral o vybudovanie rozsiahleho hradu. Hrad niesol názov Edo podľa mesta, kde stál, i napriek tomu, že klan Edo tu už nevládol a neskôr dokonca prestal úplne existovať. A pozostatky hradu Edo je možné vidieť v Tokiu i dnes – stal sa totiž neskôr súčasťou cisárskeho paláca, ale to ešte trošku predbieham.

Hlavná budova chrámu Sensó-dži (Senso-ji) v Tokiu

Hlavná budova chrámu Sensó-dži (Senso-ji) v Tokiu

Ďalším kľúčovým mužom v histórii mesta bol Tokugawa Ieyasu. Ten sa stal v roku 1603 šógunom a tým de facto najmocnejším mužom v Japonsku. Cisár bol v tomto období len formálnym vládcom, skutočnú moc držal vo svojich rukách práve šógun – vojenský diktátor, ktorý stál v čele samurajov. Práve on sa rozhodol svoje sídlo presunúť do mesta Edo, ktoré sa stalo centrom celej krajiny a ktoré sa do 18. storočia rozrástlo až na miliónovú metropolu a tým pádom jedno z najväčších miest sveta.

Aj keď Edo bolo de facto kultúrnym, správnym a obchodným centrom Japonska, nemalo štatút hlavného mesta, pretože cisár stále sídlil v Kjóte a formálne bol stále hlavou krajiny on. Skutočnú moc však držali šógunovia, ktorí o ňu prišli až v roku 1867, keď bol zvrhnutý Jošinobu, posledný šógun z rodu Tokugawa. K moci sa potom dostal veľmi mladý (len 17-ročný) cisár Meidži, ktorý presunul svoje sídlo do Eda a učinil tak z neho hlavné mesto krajiny i oficiálne. V súlade s tradíciou bolo mesto premenované na Tokio (foneticky by bolo správne skôr Tókjó), čo v preklade znamená “východné hlavné mesto”.

Najtemnejším obdobím mesta bola zrejme 2. svetová vojna, keď prišlo o viac ako polovicu zo svojich 7 miliónov obyvateľov a viac ako polovica mesta bola zničená a spálená bombardovaním. Po vojne však mesto zažilo prudký rozvoj a obnovu a dnes je podľa niektorých štatistík najväčším mestom sveta (metropolitná oblasť má 38 miliónov obyvateľov) a zároveň symbolom technického pokroku a rozvoja.

Cisársky palác v Tokiu - väčšinu jeho plochy tvorí krásny park

Cisársky palác v Tokiu – väčšinu jeho plochy tvorí krásny park

Šibuja – najslávnejšia križovatka v Tokiu

Pokiaľ chcete nasať atmosféru supermoderného Tokia, zrejme nie je lepšie miesto, kde začať, než križovatka v štvrti Šibuja. Táto križovatka je jedným z najznámejších miest v meste a väčšinou je prítomná na všetkých reklamných videách o Tokiu, vrátane upútavky na Letnú olympiádu 2020, ktorá sa bude konať práve tu.

Križovatka v Šibuji je známa najmä vďaka obrovským prechodom pre chodcov, ktoré sa aktivujú vždy súčasne. Autá zo všetkých smerov totiž dostávajú červenú vždy všetky naraz a v tom momente je pre chodca možné prejsť križovatkou ktorýmkoľvek smerom. Preto sa v tej chvíli na sekundu prechod vyprázdni, aby ho zrazu zalialo more chodcov. Najlepšie si toto divadlo pozriete z miestneho Starbucks, ktorého horné poschodie má dokonca stolíky priamo s výhľadom na križovatku.

Križovatka a jej okolie je obklopené obrovskými obrazovkami s reklamami a veľkým množstvom obchodov a preto býva často prirovnávaná k newyorskému Times Square. Odporúčam návštevu obzvlášť večer, kedy sú obrazovky ešte pôsobivejšie.

Ako sa sem dostať: stanica metra Shibuya, jazdí sem niekoľko liniek metra, vrátane JR (takže je možné využiť JR Pass).

Výhľady

Pokiaľ oceňujete skôr pohľad z vtáčej perspektívy a chcete mať celé mesto ako na dlani, budete musieť zamieriť na niektorú z vyšších vyhliadok, než je Starbucks na Šibuji. Tokio pre tento účel ponúka niekoľko možností, platených i neplatených. Pre každú z nich asi platí, že ideálny čas návštevy je neskoro poobede, keď si môžete mesto pozrieť v dennom svetle a zároveň počkať na západ Slnka a následne i nočné svetlá moderného veľkomesta. Poďme sa pozrieť na niekoľko obľúbených vyhliadok v Tokiu.

Tokyo Tower – Japonská rádiová veža

Prvou z možností vyhliadky na mesto, ktorú predstavím, bude Japonská rádiová veža, zjednodušene nazývaná i Tokyo Tower. Táto veža je hlavným symbolom mesta a je veľmi ľahko rozpoznateľná ako taká “červená Eiffelovka”. Tokyo Tower bola v skutočnosti naozaj inšpirovaná Eiffelovkou a po svojom dokončení v roku 1958 zobrala práve tomuto parížskemu symbolu titul najvyššej samostatne stojacej veže sveta. Veža meria 333 metrov, čo je o 13 metrov viac ako Eiffelovka a svoj titul najvyššej veže sveta držala do roku 1967, keď bola dokončená moskovská veža Ostankino. Titul najvyššej stavby v Japonsku však držala až do roku 2010, keď ju (a všetky ostatné na svete) predbehla veža Tokyo Skytree (viď ďalej).

Tokyo Tower (Japonská rádiová veža) - najikonickejšia stavba mesta

Tokyo Tower (Japonská rádiová veža) – najikonickejšia stavba mesta

Tokyo Tower za svoju oranžovú farbu vďačí leteckým bezpečnostným predpisom, ktoré v dobe jej stavby platili. Vežu natierajú každých 5 rokov a celý jej náter trvá až rok. To, že je veža symbolom mesta podobne ako Eiffelovka v Paríži dokazuje i to, že sa objavila vo viacerých filmoch (vrátane Godzilly a King Konga), v ktorých bola často i zničená.

Vyhliadku z veže umožňujú hneď dve plošiny, prvá (Main Deck) sa nachádza zhruba uprostred veže (150 metrov), druhá (Top Deck) sa skrýva úplne hore pod anténou vo výške 250 metrov. Upozorňujem, že obzvlášť počas sviatkov a víkendov tu vznikajú neskutočné rady ľudí, takže pokiaľ nie ste obrnení trpezlivosťou, tak to v tomto prípade budete musieť asi vzdať – podobne ako ja. Lepšie je smerovať návštevu na všedné dni počas týždňa, aj keď to neznamená, že tu obrovské rady nebudú. Pokiaľ sa vám čakať na vyhliadku nebude chcieť, v štvorposchodovej budove tvoriacej základňu veže sa nachádza niekoľko múzeí, reštaurácií a obchodov, kde si môžete skrátiť čas.

Ako sa sem dostať: najbližšia stanica metra je Akabanebashi Station linky Oedo, v okolí sa potom nachádza niekoľko ďalších liniek. Pokiaľ chcete využiť JR Pass, najbližšia stanica je Hamamatsucho Station, od ktorej je veža vzdialená ešte asi štvrť hodiny chôdze.

Koľko to stojí: Main Deck 900 jenov, Top Deck (vrátane Main Deck) 2800 jenov (11/2018; aktuálne ceny tu).

Tokyo Skytree – Najvyššia veža sveta

Keďže Japonská rádiová veža postupne prestávala stačiť potrebám šírenia rádiového a televízneho signálu pre tak obrovskú metropolu, začali v Tokiu stavať novú vežu, ktorá bola dokončená v roku 2012 a pomenovaná Tokyo Skytree (doslova “Nebeský strom”). Veža okamžite obrala vežu Tokyo Tower o titul najvyššej stavby Japonska a po svojom dokončení i čínsku Canton Tower o titul najvyššej veže sveta. So svojimi 634 metrami je druhou najvyššou stavbou na svete vôbec (vyšším je len mrakodrap Burdž Chalífa v Dubaji).

Tokyo Skytree - najvyššia veža sveta

Tokyo Skytree – najvyššia veža sveta

Veža je skutočným obrom a modernou dominantou mesta. Je ju možné vidieť takmer zovšadiaľ a priťahuje obrovské množstvo domácich i zahraničných turistov, takže i tu musíte počítať s radami (ale rozhodne nie tak dlhými ako v Tokyo Tower). Navyše počet návštevníkov je limitovaný a presne určený na čas, takže pokiaľ si prídete kúpiť lístok pred obedom, možno dostanete lístok oprávňujúci k vstupu až večer. K dispozícii sú i expresné (Fast) lístky, ktoré sú drahšie ako štandardné lístky, ale umožnia vám preskočenie radov a okamžitý vstup k vyhliadkam. Zaujímavosťou je, že tieto lístky si môžu zakúpiť len cudzinci, takže s japonským pasom máte smolu.

Tokyo Skytree - najvyššia veža sveta - interaktívne obrazovky pomáhajú identifikovať jednotlivé stavby

Tokyo Skytree – najvyššia veža sveta – interaktívne obrazovky pomáhajú identifikovať jednotlivé stavby

V prízemí veže sú opäť obchody a reštaurácie, ale vy sem samozrejme neprídete preto, aby ste zostali na prízemí. Vyhliadky sú opäť k dispozícii dve – Tembo Deck vo výške 350 metrov a Tembo Galleria vo výške 450 metrov. Výhľad na mesto je naozaj úchvatný a úprimne si myslím, že prvá vyhliadka bohato stačí – výstup o ďalších 100 metrov vyššie vám dojem z neho nijak extra nevylepší. Za dobrej viditeľnosti je vraj z oboch možné vidieť horu Fudži, ale toto bohužiaľ potvrdiť nemôžem.

Doba pobytu na vrchole veže nie je obmedzená, takže je možné prísť za svetla a odísť za tmy. Na vyhliadke si môžu návštevníci vyskúšať rôzne interaktívne displeje a dozvedieť sa zaujímavé informácie a večer po zotmení tu taktiež prebieha zaujímavá show, pri ktorej sú na okná vyhliadky premietané rôzne scénky (napríklad virtuálni umývači okien).

Ako sa sem dostať: priamo pod vežou je stanica metra Tokyo Skytree Station, kam jazdí niekoľko liniek metra. JR medzi ne nepatrí a kto bude chcieť využiť JR Pass a ušetriť za lístok na inú linku tak bude musieť vystúpiť na stanici Kinshicho a odkráčať asi 30 minút k veži.

Koľko to stojí: vyhliadka vo výške 350 metrov je za 2060 jenov, 450 metrov (kupuje sa na prvej vyhliadke) ďalších 1030 jenov (11/2018; aktuálne ceny tu), fast-track lístky za 3000 jenov (prvá vyhliadka) alebo 4000 jenov (obe vyhliadky) – pre fast-track lístky budete potrebovať preukázať, že ste cudzinec (pas).

Budova metropolitnej vlády

Pokiaľ vám vstupné na predchádzajúce dve vyhliadky pripadá vysoké, nemusíte si pohľad z vtáčej perspektívy na mesto odoprieť. Existuje niekoľko možností vyhliadok zdarma, pričom tou najzaujímavejšou je zrejme Budova metropolitnej vlády, nazývaná i Točó. My ju kľudne môžeme nazvať i tokijskou radnicou. Budova sa nachádza v štvrti Šindžuku, nedaľeko jedného z hlavných železničných uzlov mesta – stanice Šindžuku (Shinjuku).

Budova metropolitnej vlády (Točó) v Tokiu - vyhliadka na mesto je k dispozícii zadarmo

Budova metropolitnej vlády (Točó) v Tokiu – vyhliadka na mesto je k dispozícii zadarmo

Budova pochádza z roku 1990 a bola až do roku 2006 so svojimi 243 metrami najvyššou budovou (nie stavbou) v Tokiu. Aj keď v zahraničí nie je tak známa ako predchadzajúce dve veže, v Japonsku ide o ikonickú a slávnu stavbu, ktorá sa objavila (rovnako ako Tokyo Tower) i v Godzille. Jej horná časť je rozdvojená a každá z “dvojičiek” disponuje vyhliadkovou plošinou, kam vás vpustia zadarmo. Na poschodí s vyhliadkou sa nachádzajú obchody so suvenírmi alebo reštaurácia a výhľad môže byť rovnako impresívny, ako z Tokyo Tower. Pri porovnaní so Skytree Tower sa predsalen dá poznať rozdiel, ale to je pochopiteľné vzhľadom k vstupu zadarmo v porovnaní so vstupom za viac ako 2000 jenov.

Ako sa sem dostať: najbližšia stanica metra je Tochomae na linke Oedo, východ A4. Ak chcete využiť JR Pass, najbližšia stanica je Shinjuku, od ktorej je budova už len kúsok (ak sa vám podarí vyjsť správnym východom).

Koľko to stojí: nič!

Parky

Cisársky palác

Pri pohľade na mapu centra Tokia si v jej strede každý hneď všimne obrovský zelený fľak, honosiaci sa nápisom Imperiálny palác, resp. Cisársky palác. Ako už jeho názov napovedá, ide o sídlo japonského cisára. Za čias šógunátu tu sídlil šéf samurajov a hrad sa nazýval jednoducho Hrad Edo, podľa samotného mesta (viď História). Po zániku šógunátu a sa sem presťahoval cisár, premenujúc ho na Tókei-džó a následne na Kó-džó.

Cisársky palác v Tokiu - väčšinu jeho plochy tvorí krásny park

Cisársky palác v Tokiu – väčšinu jeho plochy tvorí krásny park

Cisársky palác z veľkej časti pozostáva z krásne udržiavaného zeleného parku, ktorý je verejne prístupný. Pre vstup budete síce potrebovať lístok, ale ten získate zadarmo pri vstupnej bráne – jednou z nich je Óte-mon, ktorá je zrejme najbližšou k hlavnej vlakovej stanici v Tokiu (kam vás dovezie i metro linky JR). Hneď za ňou nájdete Múzeum cisárskeho paláca a niekoľko ďalších budov. Samozrejme do časti, kde sídli samotný cisár, sa nedostanete, ale i tak stojí palác za návštevu. Je možné tu videť napríklad priestory pôvodného hradu Edo alebo záhrady, ktoré sú súčasťou parku.

Záhrady Cisárskeho paláca predstavujú veľmi peknú možnosť na prechádzku v zeleni a oddych od večne rušného veľkomesta, pokrytého hlavne betónom a sklom. Prístupne verejná časť areálu paláca je síce menšia, než ta neverejná, stále však ide o pomerne rozsiahly objekt a počítajte s tým, že sa tu dá zabiť dosť veľa času.

V okolí Cisárskeho paláca sa potom nachádza niekoľko zaujímavých a dôležitých budov, vrátane Najvyššieho súdu a parlamentu (National Diet).

Ako sa sem dostať: najbližšia stanica metra, dostupná v rámci JR Passu, je centrálna vlaková stanica Tokyo Station. Niekoľko ďalších staníc metra iných liniek sa nachádza ešte bližšie, napríklad Otemachi.

Koľko to stojí: nič!

Park Ueno

Pokiaľ by vám bolo parkov málo, môžete vyraziť trošku severnejšie, do ďalšieho parku hneď v centre s názvom Ueno. Tento park je oveľa živší a je akýmsi kultúrnym srdcom celého mesta. Na rozlohe zhruba zrejme ani nie 1 kilometra štvorcového je nahustené neskutočné množstvo múzeí a galérií, vrátane Národného múzea, Národného prírodovedeckého múzea alebo Metropolitného múzea umenia.

Ešte viac než múzeí tu nájdeme svätýň a iných náboženských stavieb. Jedna z nich, Šinobazunoike Bentendo, tróni uprostred jazera okupujúceho južnú časť parku.

Mím v parku Ueno v Tokiu

Mím v parku Ueno v Tokiu

Kultúru však do parku nevnášajú len jeho stavby, ale i samotní obyvatelia mesta – Tokijčania sa tu počas voľných chvíľ schádzajú, aby si vypočuli tradičnú hudbu či zatancovali tradičný tanec. Nie je neobvyklé vidieť ľudí všetkých vekových kategórií, ako sa v tradičnom odeve spontánne pridávajú k skupinkám tancujúcich ľudí. Atmosféra parku Ueno je preto veľmi pôsobivá a bolo by veľmi škoda sa o jeho návštevu pripraviť i v prípade, že vás múzeá a galérie veľmi nezaujímajú.

Kultúrnu atmosféru naďalej dokresľujú rôzne ďalšie umelecké vystúpenia (akrobati, mímovia, herci, atď.) alebo trh s knihami.

Ako sa sem dostať: najbližšia stanica metra, dostupná aj v rámci JR Passu, je veľká vlaková stanica Ueno.

Koľko to stojí: park je verejne prístupný zadarmo, takisto svätyne. Vstupné do múzeí a galérií je rôzne, napríklad Národné múzeum vás bude stáť 620 jenov (11/2018). Vstupné sa dá platiť i kartou.

Svätyňa Sensó-dži – najstarší a najnavštevovanejší chrám

Japonsko je prešpikované chrámami a svätyňami a narazíte na ne na každom kroku, či už budete v meste, v parku, na pláži alebo v horách. V Tokiu ich je samozrejme obrovské množstvo, stačí sa prejsť po parku Ueno spomínanom vyššie. Ak by som však mal vybrať jeden z nich, určite by šlo o Sensó-dži (Sensō-ji). Tento budhistický chrám je vlastne skôr veľkým komplexom chrámov a svätýň a bol založený už v roku 645, čo z neho činí najstarší chrám v celom Tokiu.

Sensó-dži však drží ešte jeden, oveľa impresívnejší unikát – s 30 miliónmi návštevníkov ročne ide o najnavštevovanejší chrám akéhokoľvek vierovyznania na celom svete. Len pre porovnanie, je to asi štvornásobok počtu turistov, ktorí ročne navštívia Prahu. A aj keď sú tieto čísla vskutku ohromujúce, má to i logické negatívne dôsledky – komplex je priam zaplavený davmi ľudí. Už len samotné okolie chrámu je extrémne preľudnené, pretože je plné nákupných pasáží a obchodov. Pokiaľ sa vám podarí prebojovať cez ne, dostanete sa k hlavnej ceste vedúcej k chrámu.

Päťposchodová pagoda v chráme Sensó-dži (Senso-ji) v Tokiu - ide o šintoistickú svätyňu

Päťposchodová pagoda v chráme Sensó-dži (Senso-ji) v Tokiu – ide o šintoistickú svätyňu

Táto cesta je ešte viac preľudnená a lemovaná z oboch strán ďalšími obchodmi a ešte k tomu v strede ďalšími stánkami s pochúťkami, suvenírmi a ďalšími dôležitými vecami. Táto ulica funguje ako nákupná už niekoľko storočí a je známa ako Nakamise. Začína pri bráne Kaminarimon (Hromová brána) a končí pri bráne Hozomon. Za ňou sa už nachádza hlavná budova chrámu, vedľa ktorej stojí päťposchodová pagoda. Tieto dve stavby sa väčšinou spoločne vyskytujú na väčšine fotografií z chrámu Sensó-dži, pretože sú jeho najväčšími ikonami.

Zatiaľ čo pagoda je šintoistická svätyňa, hlavná hala chrámu je zasvätená bodhisattvovi (v podstate osvietenému duchu) menom Kannon Bosatsu. Okrem nich sa tu nachádza niekoľko ďaších menších svätýň, ale tie asi nezaujmú nikoho iného, než človeka aktívne sa zaujímajúceho o budhizmus.

Ako sa sem dostať: najbližšia stanica metra je Asakusa Station. Bohužiaľ, v blízkej vzdialenosti sa nenachádza žiadna stanica s linkou, ktorá by bola krytá preukazom JR Pass.

Koľko to stojí: Vstup do areálu chrámu je zadarmo.

Tržnica Cukidži – kedysi najväčšia tržnica sveta

Tržnica Cukidži je zrejme najznámejším trhoviskom v celom Tokiu a je zameraná na ryby a ostatné morské plody. Ešte donedávna sa delila na vnútornú (inner market) a vonkajšiu (outer market) časť, ale v októbri 2018 bola vnútorná časť zatvorená a presunutá o pár kilometrov ďalej, do štvrte Toyosu a dnes je známa pod názvom Toyosu Market. To však bežného návštevníka nemusí trápiť, pretože vnútorná časť trhu bola venovaná veľkoobchodnému predaju. Veľkoobchodný predaj lákal turistov v úlohách divákov pri dražbách rýb, kam však býval často prístup pre cudzincov obmedzený. Pokiaľ by vám šlo hlavne o tento zážitok, museli by ste sa vydať práve do novej tržnice v Toyosu.

Na rybej tržnici Cukidži (Tsukiji) v Tokiu nájdete obrovský výber z darov mora

Na rybej tržnici Cukidži (Tsukiji) v Tokiu nájdete obrovský výber z darov mora

Vonkajšia časť tržnice bola (a stále je) naopak venovaná maloobchodnému predaju a reštauráciam. Sem sa môžete vydať, pokiaľ si chcete kúpiť čerstvú rybu a upiecť si ju doma na obed. Okrem rýb sa tu samozrejme dá kúpiť množstvo ďalšieho jedla, veď pred presťahovaním vnútornej časti tržnice šlo o jedno z najväčších trhovísk s jedlom na svete.

Pokiaľ sa na varenie či pečenie necítite, nemusíte sa báť – súčasťou tržnice je aj obrovské množstvo reštaurácií, kde vám tie najčerstvejšie ryby priamo z trhu pripravia na ľubovoľný spôsob. Tržnica Cukidži je tak povinnou položkou v itinerári každého, kto má chuť spoznať pravú japonskú kuchyňu, ale i pre zvedavého turistu, ktorý si na jedlo až tak veľmi nepotrpí.

Ako sa sem dostať: najbližšia stanica metra je Tsukiji Station linky Hibiya a Tsukijishijo linky Oedo. S JR Passom sa dostanete najďalej na stanicu Hatchōbori, odkiaľ je to k tržnici ešte zhruba 1 kilometer pešo.

Kedy sem ísť: Tržnica funguje od skorého rána zhruba do obeda (oficiálne 5:00 – 14:00, každý obchod či reštaurácia však môže individuálnu otváraciu dobu). Zatvorené je v nedeľu a počas štátnych sviatkov.

Koľko to stojí: Vstup je zadarmo.

Štvrť Akihabara a Sovia kaviareň

Podobne ako Šibuja, Akihabara je jedna zo štvrtí, kde Tokio ukazuje svoju supermodernú tvár. Akihabara nie je oficiálnym názvom štvrte – miestni tak nazývajú oblasť okolo stanice Akihabara. Jej moderný ráz zvýrazňujú samozrejme mrakodrapy a množstvá neónov (resp. dnes skôr LED svetiel a obrazoviek), ktoré vyniknú najmä po zotmení. Ešte viac ho však zvýrazňuje množstvo obchodov a obchodných domov zameraných čisto na elektroniku – pokiaľ si chcete z Japonska doviezť práve tento druh suveníru, Akihabara je tým správnym miestom. Niekedy je preto nazývaná i Akihabara Electric Town.

Okrem elektroniky je Akihabara typická i svojou špecifickou kultúrou. Je napríklad považovaná za centrum tzv. trendu otaku a preto tu nájdete i kopec obchodov a herní zameraných na anime a mangu. Tieto kultúrne lahôdky väčšine našincov asi veľmi nepovedia a preto to môže byť pomerne exotická skúsenosť. Skúste vojsť do niektorej z herní, z ktorej vychádza neuveriteľný rev hracích automatov v každom momente, keď sa otvoria automatické dvere.

Keď sa po tejto štvrti potúlate trošku dlhšie, určite nájdete rôzne ďalšie špecifiká, ktoré sú pre Japoncov normálne, ale Stredoeurópanovi zostane nad nimi rozum stáť a zväčša asi ani nepochopí, čo sa do pekla vlastne deje.

Niekoľkoposchodový dom s elektronikou v štvrti Akihabara v Tokiu, známej aj ako Electric Town

Niekoľkoposchodový dom s elektronikou v štvrti Akihabara v Tokiu, známej aj ako Electric Town

Jedným z trochu uchopiteľnejších konceptov (i keď stále z kategórie neobvyklých) sú sovie kaviarne. V Prahe sa celkom rozmohli mačacie kaviarne, čo sú vlastne normálne kaviarne, kde si môžete dať kávu alebo zákusok, ale zároveň tam chovajú mačky, ktoré tam voľne behajú. Sovie kaviarne v Tokiu sú niečo podobné, s tým rozdielom, že miesto mačiek sú tam sovy.

Vlastne tých rozdielov je trochu viac – aj keď sa tieto miesta nazývajú sovími kaviarňami, v skutočnosti v podstate ide o malú ZOO, kde sa môžete pohrať so sovami – kávu si tu môžete kúpiť maximálne v automate a na zákusky zabudnite. Sovie kaviarne sú veľmi populárne a v Tokiu ich nájdete hneď niekoľko, pričom jedna z nich je práve i v Akihabare. Vstup je na prvý pohľad nenápadný a pokiaľ neviete, čo hľadať, zrejme by ste si ho ani nevšimli. Len malá ceduľka so sovami vás utvrdí v tom, že ste na správnom mieste.

Popularitu sovích kaviarní dokladuje i to, že sa na ich návštevu väčšinou musíte vopred objednať a celková doba návštevy je obmedzená. Zároveň je tu nutné zaplatiť vstupné, ktoré väčšinou zahŕňa jeden nápoj z miestneho automatu. Keď toto všetko absolvujete, môžete sa vrhnúť na maznanie sa so sovami. Teda, väčšiny z nich je zakázané sa dotýkať, pretože by vám v pohode dokázali amputovať palec jedným cvaknutím zobáka, ale miestne zamestnankyne vám s ochotou požičajú na ruku menšie sovičky, s ktorými sa môžete odfotiť.

Sovy v sovej kaviarni Auru no Mori v štvrti Akihabara v Tokiu

Sovy v sovej kaviarni Auru no Mori v štvrti Akihabara v Tokiu

Pokiaľ vás trápi to, či takto chované zvieratá netrpia, tak na to asi neexistuje jednoznačná odpoveď. Aj keď som odporca akýchkoľvek atrakcií (turistických i neturistických) so zvieratami, od slonov v Thajsku či na Srí Lanke až po delfíny v Dubaji, v tomto prípade trošku váham – sovy nijakým spôsobom nie sú cvičené a zároveň vyzerajú spokojne a žijú v hojnosti. Na druhú stranu je toto prostredie pre ne neprirodzené, ale úroveň týrania je zrejme nižšia, než v prípade veľkého psa chovaného v byte. Ponechám preto na vás, či tento trend podporíte svojou návštevou alebo nie. V Akihabare sa nachádzajú hneď dve sovie kaviarne, fotky v článku sú z kaviarne Auru no Mori (Forest of Owl, Soví les).

Ako sa sem dostať: stanica metra Akihabara je stanicou niekoľkých liniek metra, vrátane vlakov, pre ktoré platí JR Pass.

Kedy sem ísť: Pre najlepší efekt večer, sovia kaviareň Auru no Mori otvára na obed a končí o 22:00.

Koľko to stojí: Vstup do sovej kaviarne Auru no Mori je 1000 jenov vrátane jedného nápoja z automatu.

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Japonsku.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

V Tokiu sa nachádzajú dve medzinárodné letiská – Narita ďaleko na východ od mesta a bližšie Haneda na jeho juhu.

Letisko Narita (NRT) je zrejme pravdepodobnejším miestom vášho pristátia, pokiaľ prilietate niektorým z diaľkových medzinárodných letov. Letisko sa nachádza na východ od mesta a pomerne ďaleko (70 kilometrov). Existuje niekoľko spôsobov, ako sa z letiska dostať, pričom najrýchlejší je zrejme vlak. K dispozícii je niekoľko vlakových liniek – napríklad Skyliner spoločnosti Keisei. Informácie o cenách a cestovných poriadkoch nájdete na týchto stránkach. Linka končí na vlakovej stanici Ueno a jednosmerný lístok stojí 2470 jenov (12/2018).

Ďalšou možnosťou je Narita Express, ktorý stojí 3020 jenov jednosmerne alebo 4000 jenov obojsmerne (12/2018). Narita Express vás dostane do viacerých destinácií v Tokiu, vrátane hlavnej vlakovej stanice Tokyo. Výhodou tohto vlaku je, že naň platí JR Pass, takže pokiaľ zvolíte platnosť hneď po prílete do Tokia, môžete sa týmto vlakom dostať do mesta bez platenia ďalšieho lístku. Informácie o spojeniach a cenách nájdete na týchto stránkach.

Vlaky z letiska a na letisko nepremávajú non-stop, v noci po polnoci zrejme do 5. ráno budete zrejme odkázaní na autobusy (tie jazdia o niečo dlhšie, než vlaky) alebo taxík.

Druhým letiskom je Haneda (HND), ktoré sa nachádza oveľa bližšie k mestu – asi 15 kilometrov na juh. Sem lietajú najmä domáce lety, prípadne tie kratšie medzinárodné. Z letiska sa dá vlakom dostať na hlavnú stanicu Tokyo za pol hodiny, pričom máte dve možnosti – jednokoľajka Tokyo Monorail alebo súkromná linka Keikyu. Cena lístku na jednokoľajku je 500 jenov (12/2018) a informácie o zastávkach a cestovných poriadkoch nájdete na týchto stránkach. V prípade, že máte JR Pass, môžete túto linku využiť zdarma. Z tohto dôvodu zrejme nebudete potrebovať linku Keikyu, ale pokiaľ sa z nejakého dôvodu rozhodnete ju využiť, informácie o nej nájdete tu.

Vlakom

V Tokiu nájdete hneď niekoľko obrovských vlakových staníc. Okrem hlavnej, nazvanej jednoducho Tokyo, sa hneď vedľa nachádza Ueno. Vzdialenejšie a možno ešte väčšie stanice sú potom Shinjuku a Shibuya, kde taktiež stoja obyčajné vlaky i shinkanseny na niektoré smery.

Viac informácií o cestovaní vlakom v Japonsku nájdete v sekcii “Ako tu cestovať?” na stránke o Japonsku.

Koľko to stojí?

Aj keď má Tokio povesť drahej destinácie, nemusí vás jeho návšteva priviesť na mizinu. Ubytovacích kapacít je tu dostatok a keď človek urobí nejaký ten kompromis, dá sa tu prespať za rozumnú cenu (viď sekcia “Kde sa ubytovať?”).

Čo sa týka jedla, jeho cenová škála je ešte širšia, ako je to v prípade ubytovania. Klasické reštaurácie sú väčšinou pomerne drahé, takže kto chce ušetriť, môže svoju pozornosť zamerať na bistrá, ktorých je tu neúrekom na každom rohu a sú otvorené často i dlho po polnoci. Okrem toho v podstate všade nájdete obchody (vrátane malých supermarketov), ktoré predávajú rôzne bento boxy, teda krabičky s rôznymi porciami jedla. Tieto krabičky sa dajú kúpiť už za pár stoviek jenov.

Doprava MHD taktiež nepatrí medzi veľké položky v rozpočte (viď nižšie “Ako sa tu pohybovať?”) a tak zrejme najvyššie náklady budú okrem ubytovania predstavovať vstupné na niektoré z atrakcií, napríklad taká veža Tokyo Skytree.

Kedy sem cestovať?

Tokio sa dá navštíviť bez problémov celoročne. Letá sú nepríjemne vlhké a horúce, navyše s vyšším počtom daždivých dní. Zima je naopak mierna. Za rozkvitnutými čerešňami vyrazte začiatkom apríla.

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Tokio je najväčšie mesto sveta a chôdza nie je veľmi dobrý prostriedok na presun medzi jeho jednotlivými atrakciami. Treba však povedať, že Tokio je veľmi priateľské k chodcom – chodníky sú väčšinou široké a všade sa dá dostať pešo bezpečne. Prechádzka po jednotlivých častiach mesta môže tak byť príjemným spôsobom, ako spoznať jeho zákutia. Presuny medzi časťami mesta sú však príliš dlhé na to, aby bola pešia chôdza praktická pre presun medzi nimi.

MHD

MHD v Tokiu je ideálnym spôsobom pre spoznanie mesta. Jeho kostrou je železničná sieť, tvorená klasickými vlakmi a metrom. Drvivej väčšine návštevníkov mesta metro a vlaky bohato postačia ako dopravný prostriedok.

Bohužiaľ, systém metra a vlakov je pre nováčika trošku neprehľadný. Je to dané nielen tým, že liniek metra je veľmi veľa, ale i faktom, že v Tokiu pôsobí niekoľko spoločností, ktoré tieto linky prevádzkujú. Neexistuje preto nič ako celodenný alebo viacdenný lístok, ktorý by platil v celom meste. Väčšina prevádzkovateľov liniek poskytuje zvýhodnené lístky s dlhšou platnosťou, avšak tie vždy platia len na linky danej firmy. Existuje pár výnimiek, kde napríklad dve firmy ponúkajú spoločné zvýhodnené lístky na svoje linky.

Dve najväčšie spoločnosti prevádzkujúce linky metra v Tokiu sú Tokyo Metro a Toei. Okrem nich tvoria dôležitú kostru tokijskej hromadnej dopravy linky hlavnej železničnej spoločnosti Japan Railway. Tá prevádzkuje dve z najdôležitejších liniek metra – linky Yamanote a Chuo. Na tieto linky vám bude platiť JR Pass, pokiaľ si ho plánujete pri cestách po Japonsku použiť.

Najjednoduchšie, ako sa vyhnúť chaosu s plánovaním presunov po meste, je kúpiť si jednoducho jednorazový lístok pred každou cestou podľa potreby. Lístky stoja zhruba od 100 do 300 jenov, čo nie je nijak závažná položka a vás to odbremení od nutnosti precízne plánovať svoje potulky po meste. Toto platí dvojnásobne v prípade, že disponujete spomínaným JR Passom, vďaka ktorému budete môcť používať hlavné linky mesta zadarmo.

V prípade, že budete prestupovať medzi linkami rôznych prepravcov, pripravte sa na to, že budete musieť zaplatiť osobitne lístok na každú z liniek. Prestupy v rámci liniek toho istého prepravcu sú vždy v rámci jedného lístku.

Linky metra zvyčajne operujú od 5:00 ráno až do 1:00 v noci. Lístky sa nedajú kúpiť kartou (pokiaľ nemáte lokálnu kartu), preto je treba mať dostatok hotovosti. Bankovky sa väčšinou dajú rozmeniť bez problémov na stanici. Pri kúpe lístku je vždy nutné zadať cieľovú stanicu, čo určí cenu vašej cesty. Pokiaľ zmeníte plány a rozhodnete sa vystúpiť inde, pred výstupom zo stanice môžete použiť automaty pre doplatenie chýbajúcej čiastky.

Východy zo staníc metra sú číslované a už od vystúpenia z vlaku je sú k dispozícii nápisy, ktoré vás navedú ku konkrétnemu číslu východu. Keďže niektoré stanice sú obrovské, je dobré si vždy vopred pozrieť (napríklad na Google Maps), ktorý východ je najbližšie k vášmu cieľu a potom sa orientovať podľa tabulí. V opačnom prípade sa môžete ocitnúť na opačnej strane, než ste chceli vystúpiť a pridať si tak kľudne aj kilometer cesty naviac.

Na bicykli

V Tokiu existuje mnoho požičovní bicyklov a aj keď môže byť lákavé si tento dopravný prostriedok vyskúšať, nejde o veľmi praktický spôsob dopravy. Tokio je veľmi preľudnené mesto a k tomu pruhy pre cyklistov nenájdete všade. Navyše vzdialenosti sú príliš veľké i pre bicykle, preto je lepšie využiť MHD.

Kde sa ubytovať?

O ubytovaní v Japonsku, a obzvlášť v Tokiu, kolujú legendy o tom, aké je extrémne drahé. Pravda je však taká, že ubytovanie sa tu dá nájsť aj za rozumnú cenu. Závisí to samozrejme od úrovne komfortu, aký očakávate – väčšinou sú izby veľmi malé a keďže Tokio je obrovské mesto, lacnejšie hotely sa nachádzajú často veľmi ďaleko od centra. Záleží teda na tom, či vám nevadí cestovať ďaleko do centra, prípadne či si vystačíte s minimom priestoru pre batožinu.

Takisto si treba pri rezervácii dávať pozor na veľkosti postelí – veľa izieb sa ponúka ako tzv. “double bed”, teda s klasickou manželskou posteľou. Táto posteľ však často býva omnoho menšia, než by človek očakával a stačí tak možno pre jedného priemerne veľkého Američana. Preto si dobre všímajte rozmery postelí v inzerátoch, prípadne sa poohliadnite po “twin room”, teda izbách s dvomi samostatnými posteľami. Tieto z tohto dôvodu bývajú často oveľa drahšie, než izby s posteľou “double bed”, aj keď sú teoreticky určené pre rovnaký počet osôb.

Ďalšou vecou, na ktorú si treba dávať pozor, sú fajčiarske izby. Izby v hoteloch sú väčšinou fajčiarske a preto často smrdia po cigaretách. Preto je dobré pri rezervácii explicitne vyberať nefajčiarske izby.

Ceny ubytovania sa líšia aj v závislosti od sezóny. Treba si hlavne dávať pozor na tzv. Zlatý týždeň (Golden Week), kedy Japonci veľa cestujú a ceny ubytovania stúpajú. Tento týždeň totiž majú takmer všetci v krajine voľno, preto si overte, na ktorý termín v roku vašej cesty Zlatý týždeň pripadá – býva to vždy na prelome apríla a mája.

Ceny ubytovania v hoteloch v Tokiu začínajú na 40 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (12/2018). Bavíme sa však o maličkých izbách ďaleko od centra, pokiaľ chcete niečo lepšie dostupné k zaujímavostiam mesta, počítajte skôr s dvojnásobkom.

Ubytovanie cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) je v Tokiu veľmi populárne a nájdete tu veľmi veľa možností. Ceny sú o trochu nižšie ako v hoteloch a samozrejme závisia od toho, či si prenajmete izbu alebo celý byt. Za cenu zodpovedajúcu izbe v hoteli sa dá zohnať malý byt, čo je v Tokiu nezanedbateľná výhoda, pretože byty väčšinou poskytujú viac miesta ako hotelové izby.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie