Vanuatu

Tanna – keď prírodné živly zaútočia na tropický raj

0
Sopka Mt. Yasur na ostrove Tanna

Tanna je jedným z ostrovov Vanuatu, ostrovnej krajiny v Oceánii ležiacej asi 2 tisíc kilometrov severovýchodne od Austrálie. Na rozdiel od najväčšieho ostrova krajiny Espiritu Santo a najrozvinutejšieho hlavného ostrova Efate, je Tanna oveľa menším a menej rozvinutým ostrovom. Vanuatu je krajinou, ktorá je turizmom ešte pomerne málo objavená a pre Tannu to tak platí dvojnásobne – existuje navyše pomerne obmedzený počet spôsobom, ako sa sem dostať a limitované sú i ubytovacie možnosti.

Čo je však najväčším ťahákom ostrova, je miestna aktívna sopka Yasur, ktorá je považovaná za najprístupnejšiu aktívnu sopku na svete. Tento hrozivý kopec miestnym obyvateľom pripomína, že žijú v seizmickej oblasti, ktorá ich môže kedykoľvek nepríjemne prekvapiť menším zemetrasením či erupiou. V poslednom období sú to však iné živly, ktoré prikurujú obyvateľom ostrova. Hneď vedľa sopky napríklad kedysi ležalo jazero Siwi, ktorého breh však jedného dňa podomlel veľmi silný dážď a jazero, ktoré tu rástlo tisícky rokov, sa zrútilo do mora spláchnuc všetko, čo mu stálo v ceste – vrátane miestnej dediny.

Zrejme najväčšou katastrofou za posledné desaťročia, ktorá ostrov postihla, bol zhruba pred rokom cyklón Pam, ktorý zdevastoval veľkú časť ostrova a zničil prakticky všetku infraštruktúru. Jedným z dôsledkov ničivej sily cyklónu bolo i to, že ostrov prišiel o pitnú vodu, čo následne zhoršilo ešte sucho vyvolané El Niñom. Dnes je Tanna preto stále v katastrofickom stave a cesta na ostrov za turizmom tým pádom prakticky nemožná a tiež zbytočná.

Moja cesta na Tannu sa však uskutočnila ešte niekoľko mesiacov pred spomínanou katastrofou, takže nejaké zážitky z ostrova môžem sprostredkovať do doby, než sa naň budete môcť vypraviť i vy.

Prelet

Tanna disponuje maličkým letiskom, na ktoré sa môžete dostať z hlavného ostrova Efate a jeho letiska v Port Vila. Väčšina letov, ktoré sem smerujú, sú charterové, takže neexistuje žiadny letový poriadok – proste ak sa nazbiera dosť turistov, tak sa letí. My sme mali šťastie a spolu s pár ďalšími dobrodruhmi sme sadli do maličkého 8-miestneho lietadielka a po pár metroch na dráhe sme vzlietli na asi 200-kilometrový let, ktorý lietadielko zvládlo zhruba za hodinu a štvrť.

Po pristání na Tanne nás privítala úplne prázdna príletová hala – na celom letisku nebol prakticky ani jeden zamestnanec.

Prejazd

Po pristátí nás ešte čakal obed a tak nás džípmi odviezli do novo budovaného rezortu, ktorý tu staval jeden Austrálčan (Vanuatu patrí k obľúbeným miestam, kde Austrálčania investujú do nehnuteľností). Šlo o veľmi pekný hotel, nenásilne zasadený na kamenistom pobreží ostrova – posúďte sami na fotkách. K obedu sa podávala miestna ryba, veľmi chutná (ako väčšina jedla na Vanuatu, až na netopiere). Ako som už spomínal na začiatku, katastrofa menom cyklón Pam bohužiaľ postihla celý ostrov, tento malý rezort pred dokončením nevynímajúc.

My sme vtedy však ešte nič netušiac vyrazili v džípoch cez miestnu hlavnú dedinu Lenakel smerom na opačné, teda východné, pobrežie ostrova. Cestou nás čakala ešte malá zastávka na miestnej tržnici a už sa naše džípy driapali k vrcholkom týčiacim sa v strede ostrova.

Východné pobrežie a sopka Yasur

Keď sa džípom podarilo konečne vyškriabať na kopec, otvorilo sa pred nami východné pobrežie ostrova ako na dlani. Na prvý pohľad ide krásny zelený tropický raj obklopený oceánom, ale v diaľke už vidieť zlovestnú sivú horu, vyzerajúcu takmer ako Hora osudu – sopka Mt. Yasur. Sopka je stále aktívna a z času na čas vychŕli okolo seba dávku popola, takže v jej okolí sú všade sivé lavíny tvorené týmto popolom.

Ako sme sa k sopke blížili, stále viac a viac sa začali objavovať jazyky popola, ktoré pokrývali miestnu vegetáciu. V bezprostrednej blízkosti sopky už šlo o súvislé polia popola pripomínajúce mesačnú krajinu. Na jej okrajoch však už opäť bujnela vegetácia, ktorá nám pripomínala, že sme stále v tropickej krajine, kde rastlinky využijú i tú najmenšiu možnosť sa uchytiť.

Vulkán Yasur

Džípy zaparkovali priamo na úpätí sopky. Kedysi tu dokonca bola i poštová búdka, odkiaľ ste mohli poslať pohľadnicu domov – vraj šlo o jedinú poštu na sopke na svete. Na Vanuatu sa taktiež nachádza i podvodná pošta – poštová búdka uprostred koralov stojí pod hladinou mora na ostrove Efate. Ako nás však informovali miestni, pošta na sopke už neexistuje, pretože je zmietla jedna z nedávnych erupcií.

Pri výstupe na sopku je nutné mať “sprievodcu”, ide však len o formalitku, pretože sa tam nie je kde stratiť. V našom prípade plnila túto funkciu sestra jedného zo šoférov džípu – resp. on jej hovoril “sestra”, aj keď my sme si neboli úplne istí, či nejde o brata. Každopádne neprehovorila ani slovo, zrejme nevedela ani ťuk anglicky – bola tam, aby akože na nás dávala “pozor”.

Výstup na sopku už bol veľmi krátky a hneď po ňom sa nám otvoril pohľad na kráter. Je to vcelku fascinujúci pocit, prechádzať sa po okraji aktívnej sopky – po okraji obrovského prírodného fenoménu, o ktorom viete, že keby chcel, tak dokáže pochovať celý ostrov pod vrstvou lávy a popola v priebehu pár hodín. V deň našej návštevy mala sopka dobrú náladu a erupcie neboli veľmi silné, sem tam sa zem zatriasla a do vzduchu vyletel oblak popola (viď video nižšie), ale ohnivé jazyky bolo vidieť veľmi vzácne, len minimálne.

Odlet

Súčasťou výletu bol i niekoľkonásobný prelet ponad sopku pri ceste späť. Vďaka tomu sme ešte dostali možnosť Mt. Yasur poobdivovať i zhora a vidieť aj trochu ohnivej lávy. Nečakajte však žiadne lávové jazerá, keďže sopka v deň našej návštevy bola veľmi pokojná. Každopádne prelet ponad ostrov za to stojí, nielen kvôli sopke, ale aj zvyšku ostrova, ktorý je krásnym zeleným tropickým rajom. Bohužiaľ, raj má tú nevýhodu, že ho občas zasiahne hnev matky prírody…


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Vanuatu.


Ako sa sem dostať?

Lietadlom

Na ostrov sa dá prakticky dostať len letecky. Letecké spojenie zabezpečuje z Efate národný dopravca Air Vanuatu a malí charteroví prepravcovia ako napríklad Unity Airlines. Sídlia priamo na letisku v Port Vila, čo je i najlepšie miesto na informovanie sa ohľadom výletom na Tannu.


Kedy sem cestovať?

Obdobie dažďov na Vanuatu trvá od novembra do apríla, takže je ideálne sem cestovať v období od mája do októbra.


Ako sa tu pohybovať?

Na ostrove Tanna neexistuje verejná doprava, väčšinou je doprava v rámci ostrova zahrnutá v rámci výletu z Efate. Pokiaľ sa rozhodnete vyraziť na vlastnú päsť, môžete skúsiť stopovať, prípadne požiadať niekoho z dediny, aby vás odviezol za poplatok kam potrebujete.


Kde sa ubytovať?

Väčšina turistov sem prichádza v rámci jednodenného výletu z Efate, takže na ostrove neprespávajú. Ubytovacie kapacity na ostrove sú obmedzené a väčšinou ide o rezorty, takže sú pomerne drahé.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najnovšie komentáre

Kategórie