Hroch.sk

Chorvátska Pula je najväčším mestom na poloostrove Istria, ktorý je u nás pomerne dosť známy. Ide o nám najbližšie dostupné more a preto sem v letnej sezóne s obľubou chodia tráviť dovolenku davy turistov zo Slovenska i Česka. Poloostrov má tvar trojuholníka smerujúceho na juh, pričom práve v jeho južnom cípe leží mesto Pula. Dnes sa však namiesto okolitých pláží zamierame na pamiatky, ktoré je možné v Pule navštíviť.

Toto mesto bolo totiž v staroveku súčasťou Rímskej ríše a z tohto obdobia sa tu zachovalo množstvo pamiatok. Tou najznámejšou je samozrejme Pulská aréna (amfiteáter), ktorá patrí medzi najzachovanejšie a najväčšie rímske arény na svete a je najzachovanejšou antickou pamiatkou v celom Chorvátsku.

Istria však nie je tak čisto chorvátska – je tu veľký vplyv talianskej kultúry a jazyka, keďže celá Istria bola pred 2. svetovou vojnou súčasťou Talianska. I dnes tu je preto taliančina stále jedným z oficiálnych jazykov. V taliačine sa mesto nazýva Pola.

Námestie Forum v Pule

História – mesto, ktoré bolo súčasťou viac ako 10 krajín

Oblasť dnešnej Istrie bola osídlená už v praveku, samotná Pula bola pravdepodobne založená Grékmi. Podľa gréckych legiend bola Pula založená Kolchiďanmi, teda kráľovstvom, ktoré disponovalo bájnym zlatým rúnom. Práve pri prenasledovaní Iásona, hrdinu, ktorý zlaté rúno ukradol, tu podľa mytológie niektorí Kolchiďania zostali a založili mesto Polai (mesto útočiska). Pola je dodnes platný taliansky názov mesta. Tak či onak, Gréci v tomto meste žili, čo potvrdzuje množstvo nájdených gréckych artefaktov.

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Viac sa však mestu darilo pod rímskou nadvládou. Poloostrov Istria bol Rimanmi dobytý ešte za čias republiky, v roku 177 pred Kristom. Najväčší rozmach zažilo počas diktatúry Júlia Cézara, kedy malo až 30-tisíc obyvateľov a stalo sa dôležitým mestom rímskej správy v regióne. Počas občianskej vojny, po ktorej sa Rímska ríša zmenila na cisárstvo, sa však Pula pridala na stranu Cassia a Octavianus sa preto po svojom víťazstve pomstil a mesto zničil.

Po naliehaní Octavianovej dcéry Iulie však bolo mesto opäť vybudované a práve v tejto dobe bola postavená slávna Pulská aréna. Okrem nej tu vzniklo pár ďalších stavieb, vrátane vodovodu alebo opevnenia, z ktorého sa zachovali ešte niektoré brány.

Kamenné uličky Puly majú typický benátsky ráz

Po rozpade Rímskej ríše vládli Pule rôzne kráľovstvá a mesto opäť niekoľkokrát zvolilo nesprávnu stranu a vďaka tomu bolo vyrabované a zničené, najprv Ostrogótmi, potom Benátčanmi a Janovčanmi. Pula sa dokázala zo zničenia vždy pozviechať, predznamenalo to však jej postupný úpadok. K nemu prispeli i choroby, ktoré decimovali populáciu.

V neskorom stredoveku ovládlo Pulu Benátske impérium a vládlo mu takmer 500 rokov, kým ho nerozbili Napoleonove vojská a mesto sa tak dostalo pod kontrolu Francúzov a neskôr Rakúšanov.

Po 1. svetovej vojne sa mesto a celý poloostrov stali súčasťou Talianska, ktoré ich zasa stratilo po 2. svetovej vojne, keď sa dostalo pod okupáciu Juhoslávie. Na rozdiel od neďalekého Terstu, ktorý sa vrátil pod kontrolu Talianska, sa Pula stala napevno súčasťou novovzniknutej Juhoslávie, čo malo za následok emigráciu veľkej časti talianskej populácie. Po rozpade Juhoslávie sa potom Pula stala súčasťou novovzniknutej Chorvátskej republiky.

Kamenné uličky Puly majú typický benátsky ráz

Pulská aréna – dvetisícročný krytý štadión

Amfiteáter v Pule, prezývaný i Pulská aréna (Pula Arena) je zďaleka najznámejšou stavbou v meste a jedným z 200 zachovaných rímskych amfiteátrov na svete. Zároveň sa zmestí do šestice najväčších rímskych arén na svete a je najlepšie zachovanou starovekou pamiatkou v celom Chorvátsku. Význam tejto pamiatky pripomína i fakt, že je vyobrazená na 10-kunových chorvátskych bankovkách.

Amfiteáter bol pôvodne menší a skonštruovali ho za vlády cisára Claudia. Neskorší cisár Vespasián (ktorý je zodpovedný i za rímske Koloseum) ho dal rozšíriť a v dnešnom rozsahu bol dokončený v roku 81 za cisára Tita (Vespasiánovho syna), teda pred takmer 2-tisíc rokmi. Aréna bola skonštruovaná z miestneho vápenca a dokázala vo svojom hľadisku hostiť až 23-tisíc divákov. Súčasťou výbavy boli i velaria, teda veľké plachty, ktoré bolo možné natiahnuť nad toto hľadisko a ochránila tak divákov pred dažďom alebo ostrým slnkom.

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

V aréne sa konali gladiátorské zápasy až do 5. storočia, keď boli zakázane cisárom Honoriom. Ešte do konca 7. storočia sa tu konali zápasy medzi odsúdencami, neskôr začala aréna chátrať a stala sa zdrojom stavebného materiálu pre miestnych obyvateľov pri stavbe domov. Počas benátskej nadvlády ju chceli Benátčania rozobrať a zrekonštruovať v Benátkach aj preto, že sa obávali, že by mohla poslúžiť ako pevnosť pri prípadnej rebélii miestneho obyvateľstva.

K realizácii tohto plánu však nakoniec nedošlo a tak je dnes možné vidieť Pulskú arénu v plnej kráse, ako jedinú zachovanú rímsku arénu na svete s bočnými štyrmi vežami a zachovanými všetkými tromi typmi stĺpov.

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Malé múzeum pod rímskou arénou (amfiteátrom) v chorvátskej Pule

Malé múzeum pod rímskou arénou (amfiteátrom) v chorvátskej Pule

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Rímska aréna (amfiteáter) v chorvátskej Pule

Ďalšie pamiatky – starovek i stredovek, kresťanské i rímske chrámy

Pulská aréna je tak  unikátnou pamiatkou, že i keby v meste nebolo nič iné, stálo by aj tak za návštevu. V Pule je však našťastie zaujímavých miest viac a pokiaľ sa vydáte od arénu smerom k centru po Amfiteatarskej a následne Kandlerovej ulici, prídete ku Katedrále Nanebovstúpenia Panny Márie. Vek tejto katedrály je ťažké určiť, pretože vznikla postupným rozširovaním kostola, ktorý tu stál už za rímskych čias v 4. storočí. Fasáda a zvonica pochádzajú zo začiatku 18. storočia, teda z doby, keď mesto ovládali Benátčania. Dnes je tento kostol sídlom miestnej rímskokatolíckej arcidiecézy.

Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie v chorvátskej Pule – zvonica

Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie v chorvátskej Pule – nádvorie s pamätníkom nešťastia na pláži Vergarola

Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie v chorvátskej Pule – hlavná fasáda

Pokračujúc ďalej do centra dorazíme na hlavné námestie Forum, kde kedysi stálo (ako už názov napovedá) rímske fórum, teda centrálne námestie každého rímskeho mesta. Na tomto námestí stojí Augustov chrám – malý, ale dobre zachovaný chrám z obdobia okolo začiatku letopočtu, teda ešte z doby počas života prvého rímskeho cisára Augusta. Tento chrám je považovaný za jeden z najlepšie zachovaných rímskych chrámov mimo Talianska. Svojmu prežitiu v relatívne dobrom stave vďačí tomu, že ho Byzantínci skonvertovali na kostol a neskôr slúžil aj ako sýpka.

Augustov chrám na bývalom rímskom fóre v Pule

Augustov chrám na bývalom rímskom fóre v Pule

Hneď vedľa Augustovho chrámu stojí Komunálny palác, resp. miestna radnica. Palác pochádza ešte z konca 13. storočia, prešiel však niekoľkými rekonštrukciami. Tento palác slúžil ako sídlo guvernéra v období, keď mesto patrilo do Benátskeho námorného impéria. Komunálny palác stojí na mieste, kde kedysi stál hlavný chrám rímskeho fóra (celkovo tu boli chrámy tri a Augustov chrám bol jedným z tých menších). Komunálny palác stojí dokonca na základoch tohto chrámu a na jeho stavbu boli použité kamene z neho, čo vidieť i pri pohľade naň zozadu.

Radnica na bývalom rímskom fóre v Pule

Pokiaľ sa vydáte stále v rovnakom smere i z fóra, dostanete sa po ulici Sergijevaca k ďalšej rímskej pamiatke – mozaike s názvom Potrestanie Dirké. Dirké bola v gréckej mytológii manželka tébskeho kráľa Lyka. Dirké nenávidela svoju neter Antiope, ktorú dala zavrieť do väzenia a jej synov Amfióna a Zétha nechala osamote v lese. Antiope sa podarilo ujsť a jej synovia sa Dirké pomstili, keď vyrástli, priviazaním k býkovi, ktorý ju doráňal k smrti. Mozaika pochádza pravdepodobne z 3. storočia a bola súčasťou podlahy v rímskom dome z tohto obdobia. Paradoxom je, že tento rímsky dom, spolu s ďalšími, bol objavený po jednom z bombardovaní počas 2. svetovej vojny. Dnes je možné ju vidieť pod šírym nebom, 2 metre pod dnešnou úrovňou terénu.

Rímska mozaika “Potrestanie Dirké” v Pule

Rímska mozaika “Potrestanie Dirké” v Pule

Na konci ulice Sergijevaca stojí tzv. Zlatá brána, oficiálne Oblúk Sergiovcov. Víťazný oblúk pochádza taktiež ešte z rímskych čias a bol venovaný bratom Sergiovcom, ktorí slúžili v 29. légii a zúčastnili sa bitky pri Actiu, ktorou prakticky skončila éra Rímskej republiky. Sergiovci boli po stáročia vplyvnou rodinou v meste a im venovaný víťazný oblúk tu bol postavený okolo rokov 29-27 pred naším letopočtom. Oblúk bol bránou v niekdajšom opevnení mesta, ktoré je sčasti viditeľné i dnes.

Oblúk Sergiovcov alebo i Zlatá brána v Pule

Reliéf hada a orla (zlo proti dobru v rímskom symbolizme) na Oblúku Sergiovcov v Pule

Uvedené ulice spolu s Fórom tvoria akýsi polokruh, ktorý lemuje kopec nad centrom mesta. Na jeho úpätí stoja ešte dve významné stavby. Prvou z nich je rímske divadlo – okrem Pulskej arény boli v meste ešte dve divadlá, jedno väčšie, ktoré sa nezachovalo, a druhé menšie, ktoré je možné vidieť práve na úpätí tohto centrálneho pahorku. Malé divadlo však nie je veľmi dobre zachované a väčšina turistov ho nechá bez povšimnutia.

Rímske divadlo v Pule

Na druhej strane pahorku potom stojí Chrám sv. Františka, ktorý bol postavený ako kláštorný kostol františkánskeho kláštora v roku 1314. Ide o stavbu s črtami gotickej architektúry a s krížovou chodbou. Františkáni sú v meste dodnes aktívni a kostol im stále patrí.

Chrám sv. Františka v Pule

Chrám sv. Františka v Pule

Na úplnom vrchole spomínaného centrálneho vrcholku stojí pevnosť v tvare štvorcípej hviezdy. Túto masívnu pevnosť s mohutnými múrmi a baštami tu postavili Benátčania za účelom ochrany nielen mesta, ale najmä jeho prístavu. Pevnosť pochádza z roku 1620, ale keďže pozícia na vrcholku nad prístavom je strategická, stála na tomto mieste predtým pravdepodobne iná pevnosť, zrejme ešte z rímskych čias. Dnes môžete v pevnosti vidieť niekoľko diel a okrem toho tu sídli Historické a námorné múzeum.

Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie v chorvátskej Pule - zvonica

Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie v chorvátskej Pule - zvonica

Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie v chorvátskej Pule - nádvorie s pamätníkom nešťastia na pláži Vergarola

Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie v chorvátskej Pule - nádvorie s pamätníkom nešťastia na pláži Vergarola

Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie v chorvátskej Pule - hlavná fasáda

Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie v chorvátskej Pule - hlavná fasáda

Kamenné uličky Puly majú typický benátsky ráz

Kamenné uličky Puly majú typický benátsky ráz

Kamenné uličky Puly majú typický benátsky ráz

Kamenné uličky Puly majú typický benátsky ráz

Námestie Forum v Pule

Námestie Forum v Pule

Augustov chrám na bývalom rímskom fóre v Pule

Augustov chrám na bývalom rímskom fóre v Pule

Augustov chrám na bývalom rímskom fóre v Pule

Augustov chrám na bývalom rímskom fóre v Pule

Radnica na bývalom rímskom fóre v Pule

Radnica na bývalom rímskom fóre v Pule

Rímska mozaika "Potrestanie Dirké" v Pule

Rímska mozaika "Potrestanie Dirké" v Pule

Rímska mozaika "Potrestanie Dirké" v Pule

Rímska mozaika "Potrestanie Dirké" v Pule

Oblúk Sergiovcov alebo i Zlatá brána v Pule

Oblúk Sergiovcov alebo i Zlatá brána v Pule

Reliéf hada a orla (zlo proti dobru v rímskom symbolizme) na Oblúku Sergiovcov v Pule

Reliéf hada a orla (zlo proti dobru v rímskom symbolizme) na Oblúku Sergiovcov v Pule

Rímske divadlo v Pule

Rímske divadlo v Pule

Pevnosť v Pule

Pevnosť v Pule

Pevnosť v Pule

Pevnosť v Pule

Chrám sv. Františka v Pule

Chrám sv. Františka v Pule

Chrám sv. Františka v Pule

Chrám sv. Františka v Pule

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Chorvátsku.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

V Pule sa nachádza medzinárodné letisko (PUY) s letmi z viacerých európskych miest, pre našinca však letecká doprava nie je veľmi komfortnou možnosťou, keďže väčšina letov je z Nemecka alebo Anglicka. K dispozícii sú i vnútroštátne lety, napríklad z Osijeku, ale hlavne zo Záhrebu (nikoľkokrát denne). Z letiska sa dá do Puly dostať autobusom, informácie nájdete na týchto stránkach.

Autobusom

Autobusové spojenia sú k dispozícii z viacerých chorvátskych miest, ako aj z okolitých krajín, najmä Slovinska či Talianska. Autobusové spojenia môžete vyhľadávať na týchto stránkach.

Vlakom

Vlakom je možné sa dostať do Puly z iných chorvátskych miest, ale i Slovinska. Informácie o spojeniach môžete nájsť na stránkach Chorvátskych železníc.

Autom

Auto je pre cestovateľa z našich končín asi najpohodlnejším dopravným prostriedkom pre návštevu Puly a zo Slovenska i Česka sem prakticky celá cesta vedie po diaľnici. Túto možnosť využíva veľká časť turistov cestujúcich do Chorvátska. V historickom centre Puly sa veľmi jazdiť ani parkovať nedá, ale v uličkách neďaleko centra či arény to problém nebýva.

Trajektom

V letnej sezóne sa dá do Puly dostať trajektom z iných chorvátskych miest na pobreží, ale napríklad i z Benátok. Pre vyhľadávanie spojení a zakúpenie lístkov môžete použiť túto stránku.

Koľko to stojí?

Vstupné do Pulskej arény je 50 HRK (5/2017).

Vstupné do Augustovho chrámu je 10 HRK (5/2017).

Kedy sem cestovať?

Pula sa dá navštíviť celoročne. Leto je však veľmi teplé a turistov je veľa, takže pre mestskú turistiku sú najlepšie jar a jeseň.

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Pula je malé mesto a pamiatky spomínané v tomto článku sa dajú zvládnuť navštíviť i pešo.

Kde sa ubytovať?

Pula disponuje mnohými hotelmi (ako väčšina chorvátskych miest na pobreží), ale s blížiacou sa sezónou môže byť nájsť niečo voľné za rozumnú cenu vcelku oriešok. Funguje tu však aj ubytovanie v súkromných bytoch, čo je v Chorvátsku pomerne častý štandard.

Izba pre 2 osoby sa dá zohnať od 30 EUR za noc (5/2017), v blízkosti pláží počítajte s vyššími cenami.

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) sa dá ušetriť a spoznať niekoho z lokálnych obyvateľov. AirBnB je tu dosť populárne a ubytovacích možností je veľa.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.

Booking.com