Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Brazília / Rio de Janeiro – hlavné mesto karnevalu, samby, ale i Portugalska a Brazílie
Brazília

Rio de Janeiro – hlavné mesto karnevalu, samby, ale i Portugalska a Brazílie

24. máj 2017 autor 0
Začínajúci večer nad Riom pri pohľade z Cukrovej homole

Rio de Janeiro zrejme nie je potrebné nijak zvlášť predstavovať. Ide o jedno z najnavštevovanejších miest v Amerike a tiež na južnej pologuli, a podľa niektorých rebríčkov i na celom svete. A i ľudia, ktorí nikdy nenavštívili ani len Južnú Ameriku, s veľkou pravdepodobnosťou poznajú Rio de Janeiro, familiárne často nazývané jednoducho len Rio. Medzi jeho notoricky známe atrakcie patrí socha Krista Vykupiteľa stojaca na vrchu Corcovado, svetoznáma pláž Copacabana alebo tzv. Cukrová homoľa. Zároveň sa však môže Rio pochváliť historickým centrom s kláštorom, ktorý bol základom dnešného mesta a prírodnými scenériami, ktoré ho dostali na zoznam prírodného dedičstva UNESCO. Poďme sa teda pozrieť na to, čo sa oplatí v Riu vidieť.

Socha Krista Vykupiteľa na vrchole hory Corcovado v Riu de Janeiro

Socha Krista Vykupiteľa na vrchole hory Corcovado v Riu de Janeiro

Ešte predtým sa však pozastavíme pri histórii mesta a jeho názve. Portugalčina je trošku ošemetný jazyk a v podstate u nás málokto vysloví jeho názov správne. Naša výslovnosť vychádza z anglickej (taktiež nesprávnej) a väčšinou znie zhruba ako “rio de žanéro”. V portugalčine sa však výslovnosť “r” môže líšiť a niekedy môže znieť ako naše “r” (tzv. vibrato) a inokedy zasa ako nemé “r”, ktoré má blízko k nášmu “ch” alebo “h”. A Rio de Janeiro ma obe tieto “r” v názve – jeho správna výslovnosť je totiž “hiu d’ž’nejru“. A odkiaľ tento názov má sa dozviete v nasledujúcom odstavci.

Pláž Copacabana v Riu de Janeiro

Pláž Copacabana v Riu de Janeiro

História – od portugalskej kolónie až k exilu kráľovskej rodiny a hlavnému mestu impéria

Prvá európska expedícia prišla do zálivu Guanabara, kde leží dnešné Rio, 1. januára 1502. Práve preto dostalo toto miesto názov Rio de Janeiro – Januárová rieka. Expedíciu viedol portugalský prieskumník Gaspar de Lemos. Zúčastnil sa jej i ďalší prieskumník, Amerigo Vespucci z Florencie, podľa ktorého bol pomenovaný celý americký kontinent. Samotné mesto však bolo založené až 1. marca v roku 1565 s názvom São Sebastião do Rio de Janeiro (Svätý Sebastián v Riu de Janeiro), podľa patróna vtedajšieho portugalského kráľa Sebastiána I.

Pohľad na Rio de Janeiro po západe Slnka z Cukrovej homole

Pohľad na Rio de Janeiro po západe Slnka z Cukrovej homole

Oblasť Ria bohatla najmä vďaka pestovaniu cukrovej trstiny, čo bola typická plodina pre novoobjavené kolónie v Amerike. O územie dnešnej Brazílie však bojovali i Francúzi a navyše popri miestnom pobreží veselo šantili piráti, takže Rio v jeho počiatkoch sužovali konflikty s nimi i s domorodcami. Portugalci však svoju pozíciu udržali a neskôr, keď bolo v blízkosti Ria objavené zlato, diamanty a iné drahé kamene, sem presunuli svoju správu zo Salvadoru a tým sa Rio de Janeiro stalo hlavným mestom juhoamerickej portugalskej kolónie.

Toto sa stalo v roku 1763 a jeho status koloniálneho hlavného mesta trval až do roku 1808, kedy bola portugalská kráľovská rodina donútená utiecť z Lisabonu pred Napoleonovou armádou práve do Ria. Spolu s nimi sa sem presunuli tisícky členov portugalskej aristokracie a tak sa Rio de Janeiro stalo hlavným mestom celého Portugalského impéria. Rio tak bolo jediným hlavným mestom európskej krajiny, ktoré neležalo v Európe. Tento status trval až 13 rokov a keď sa portugalská kráľovská rodina vrátila v roku 1821 späť do Lisabonu, zostalo Rio hlavným mestom Brazílskeho kráľovstva. Pozitívnym prínosom bolo vybudovanie množstva stavieb a inštitúcií, vrátane Brazílskej národnej knižnice, Akadémie výtvarných umení alebo botanickej záhrady.

Botanická záhrada v Riu de Janeiro - palmová alej

Botanická záhrada v Riu de Janeiro – palmová alej

V roku 1822 vyhlásilo Brazílske kráľovstvo nezávislosť na Portugalsku, ale Rio pokračovalo naďalej ako jeho hlavné mesto. A v roku 1889, sto rokov pred našou nežnou, zmenila Brazília svoj status z kráľovstva na republiku. A jej hlavným mestom zostalo naďalej Rio de Janeiro. Začiatok 20. storočia bol potom poznamenaný chorobami, rôznymi ozbrojenými revoltami a taktiež vznikom faviel – chudobných nebezpečných štvrtí. O jednej z nich, favele Santa Marta, som písal v tomto článku.

Rio však i toto obdobie zvládlo a polovica 20. storočia sa už niesla v znamení rapídneho rastu a rozvoja. Rio de Janeiro sa stalo skutočným moderným veľkomestom a obľúbenou dovolenkovou destináciou. Aj keď v roku 1960 prišlo o svoj status hlavného mesta, pretože sa vláda presunula do Brasílie, nového mesta vybudovaného na zelenej lúke, význam Ria napriek tomu výrazne narastal. Mesto priťahuje športové podujatia (dve majstrovstvá sveta vo futbale, olympiáda, …), ale i univerzity či technologické firmy. Ekonomika sa teší dobrej kondícii a je podporená i nezanedbateľnými príjmami z turizmu či každoročne organizovaných akcií, ako napríklad svetoznámy karneval. Aj vďaka tomu však ide zároveň o najdrahšie mesto Brazílie. Nie je však pravdou, že by pobyt tu bol extrémne drahý. Ceny sa tu pohybujú zhruba na rovnakej úrovni, ako u nás.

Poďme sa teda pozrieť, čo sa oplatí v Riu vidieť.

Pouličné umenie neďaleko Selarónovho schodiska v Riu de Janeiru

Pouličné umenie neďaleko Selarónovho schodiska v Riu de Janeiru

Corcovado a Socha Krista Spasiteľa – Nový div sveta

Zrejme najznámejšiu atrakciu Ria hostí na svojom vrchole hora Corcovado, v preklade Hrbáč (zrejme podľa jeho tvaru). Tento kopec tvorí prevažne žula a týči sa do výšky 710 metrov nad mestom, čo z neho robí jeden z vyšších vrcholkov, ktoré v Riu nájdeme. Na jeho úplnom vrchu stojí socha s názvom Cristo Redentor, teda Kristus Vykupiteľ. 30-metrová podobizeň Ježiša s otvoreným náručím (širokým 28 metrov) tu bola postavená v roku 1931 a dnes je najznámejšou ikonou nielen Ria, ale i celej Brazílie.

Socha Krista Vykupiteľa na vrchole hory Corcovado v Riu de Janeiro

Socha Krista Vykupiteľa na vrchole hory Corcovado v Riu de Janeiro

Sochu realizoval brazílsky inžinier Heitor da Silva Costa podľa návrhu francúzskeho sochára Paula Landowskiho. Tvár Ježišovi vytvoril rumunský sochár Gheorghe Leonida a sochu zaplatili prevažne brazílski katolíci. Socha s otvorenou náručou má symbolizovať mier sveta a bola už niekoľkokrát opravená po tom, čo bola poškodená napríklad vandalmi alebo zásahom blesku. Socha Krista Vykupiteľa bola v Brazílii zaradená na zoznam národného historického dedičstva.

To však nie je všetko – Socha Krista Vykupiteľa v Riu sa dokonca stala jedným zo 7 “nových” divov sveta. Čo ale turisti ocenia asi najviac, sú skvelé výhľady Rio – môžete odtiaľto vidieť napríklad pláž Copacabana alebo Cukrovú homoľu.

K soche sa dá dostať viacerými spôsobmi. Väčšina turistov volí cestu vláčikom, ktorý ich dovezie až tesne pod sochu po zhruba 20 minútach predierania sa hustou zeleňou. Keďže ide o najpopulárnejší spôsob dopravy, vznikajú tu dosť dlhé rady, obzvlášť počas sezóny a v špičke. Tá je najmä dopoludnia, pretože sem prichádzajú autobusy s turistami, ale davy pod sochou sú prakticky počas celého dňa. Najlepší výhľad na mesto je pri západe Slnka, na samotnú sochu však doobeda, pretože je obrátená smerom na východ. Cena lístka je 74 BRL (5/2017) a spodná stanica sa nachádza na ulici Rua Cosme Velho, kam sa dostanete viacerými autobusmi napríklad zo stanice metra Largo do Machado, ale i z pláží Copacabana (583) a Ipanema (570, 583, 584).

Pokiaľ si na vláčiku nepotrpíte, dostanete sa na Corcovado i minivanmi, ktoré jazdia z metra Largo do Machado alebo z Copacabany. Cena vyjde zhruba rovnako ako vláčik, ale zahŕňa i vstupné k soche.

Ceny dopravy (vlaku i minivanov) sa líšia podľa dňa v týždni – cez víkend sú vyššie než cez týždeň.

Pokiaľ chcete ušetriť alebo máte chuť na menší trek, môžete sa k soche dostať i z južnej strany hory Corcovado pešo. Trek začína v parku Parque Lage, kam sa dostanete autobusom (alebo pešo) zo stanice Botafogo – stačí nasadnúť na akýkoľvek autobus v smere Gavea a vystúpiť na zastávke Parque Lage. Dĺžka treku je zhruba 3,5 kilometra a ide o pomerne náročný výstup, najmä pokiaľ pridáte vysoké teploty a vlhkosť, ktoré v Riu vládnu. Trek sa dá zvládnuť za zhruba hodinu.

Cukrová homoľa – prírodné dedičstvo UNESCO

Cukrová homoľa (port. Pão de Açúcar, angl. Sugarloaf Mountain) je zrejme druhou najobľúbenejšou atrakciou Ria, hneď po Soche Krista Vykupiteľa. Terénny profil Ria je veľmi hornatý a Cukrová homoľa je jedným z kopcov, ktoré lemujú pobrežie Ria a svoj názov si vyslúžila vďaka charakteristickému tvaru, ktorý je rozpoznateľný na takmer každej propagačnej fotografii tohto mesta. Ťažko povedať, prečo práve táto 396-metrová hora žuly a kremeňa sa stala tak populárnou. Zrejme to bude i tým, že trčí z mora a vytvára zaujímavú scenériu, ktorá sa dokonca dočkala zaradenia na zoznam prírodného dedičstva UNESCO.

Cukrová homoľa v Riu de Janeiro

Cukrová homoľa v Riu de Janeiro

Podobne ako v prípade oveľa vyššieho Corcovada, ktoré je ďalej od pobrežia, sa aj na Cukrovú homoľu môžete dostať pešo, prípadne priamo po skale, pretože je obľúbeným miestom horolezcov. Tí, ktorí tomuto športu neholdujú, sa môžu na jeho vrchol nechať vyviezť dvomi lanovkami – prvá vás vyvezie na vrchol Morro da Urca vo výške 220 metrov, druhá na samotnú Cukrovú homoľu (Morro da Babilônia). Na oboch úrovniach sa nachádzajú vyhliadkové terasy, kde si môžete dosýta vychutnať výhľady na Rio de Janeiro i na Atlantický oceán. Lanovky sú na Cukrovej homoli v prevádzke už viac ako 100 rokov, pričom dnešná verzia lanovky tu funguje už od roku 1972.

Pohľad na Rio de Janeiro a záliv z Cukrovej homole

Pohľad na Rio de Janeiro a záliv z Cukrovej homole

K Cukrovej homoli sa dostanete zo stanice metra Botafogo autobusom č. 513, prípadne sa dá táto cesta zvládnuť i pešo za zhruba 20-30 minút. Na spodnej stanici lanovky si potom môžete zakúpiť lístky za 80 BRL (5/2017). Ideálnou dobou pre návštevu je ráno, kedy Rio zaliate vychádzajúcim Slnkom svietiacim spoza chrbta kochajúcim sa turistom. Na druhú stranu je však príjemným zážitkom i prísť podvečer a vychutnať si z Cukrovej homole západ Slnka nad Riom.

Pokiaľ sa rozhodnete na Cukrovú homoľu dostať pešo (a pripraviť sa o 360-stupňový výhľad z kabíny lanovky), môžete využiť chodníček Pista Cláudio Coutinho, ktorý začína pri pláži Praia Vermelha. Zhruba dvojkilometrová trasa sa dá zvládnuť za pol hodiny. Na vrchole Cukrovej homole potom nájdete možnosti sa občerstviť, či už jedlom alebo pitím.

Botanická záhrada – únik do zelene

Aj keď Rio de Janeiro leží vo veľmi priaznivom klimatickom pásme a nedá sa povedať, že by šlo o typickú betónovú džungľu bez kúska zelene, predsalen únik do niektorého z parkov občas padne dobre. Jedným z tých najkrajších je miestna botanická záhrada, ktorú založil portugalský kráľ Ján VI., ktorý bol nútený utiecť z Lisabonu a presunul hlavné mesto svojho Portugalského impéria práve do Ria (viac viď vyššie v odstavci o histórii mesta). Botanická záhrada slúžila najprv pre aklimatizáciu iných exotických plodín, ktoré chceli monarchovia pestovať v Brazílii, neskôr však bola otvorená verejnosti.

Dnes ponúka botanická záhrada možnosť si oddýchnuť od ruchu veľkomesta v tieni zelene, ale i obdivovať rôzne exotické rastliny. Spolu ich tu nájdete až 6 a pol tisíc druhov, vrátane niektorých ohrozených. Navyše tu žije množstvo rôznych druhov vtákov a samozrejme všadeprítomné opice. Vstupné do parku je 15 BRL (5/2017) a dostanete sa doň rovnako ako k Parque Lage (viď odsek o Corcovade) – autobusom zo stanice metra Botafogo. Zastávka Jardim Botânico (Botanická záhrada) leží len o pár zastávok ďalej, ako Parque Lage.

Pláže Ipanema a Copacabana – najznámejšia pláž Južnej Ameriky

Rio de Janeiro má niekoľko pláží, avšak tou najznámejšou a zároveň najväčšou je Copacabana. Zhruba štyri kilometre dlhý a miestami takmer 100 metrov široký pás piesku lemuje juhovýchodné pobrežie mesta a vytvára obrovskú pláž, na ktorú sa bez problémov zmestí snáď aj celé mesto. Pláž je lemovaná širokým bulvárom Avenida Atlântica, vďaka ktorému sa na ktorúkoľvek jej časť dostanete autom, taxíkom alebo autobusom. Navyše Copacabanu kopíruje i linka metra L1, takže prístup k nej je naozaj bezprolémový.

Piesočné sochy na pláži Copacabana v Riu de Janeiro

Piesočné sochy na pláži Copacabana v Riu de Janeiro

Na pláži nájdete kopec stánkov ponúkajúcich jedlo i nápoje, navyše tu podnikaví jedinci ponúkajú ďalšie pochúťky či ovocie alebo čerstvé džúsy. Samozrejmosťou je tiež možnosť prenajať si ležadlo, plážovú stoličku alebo slnečník. O Atlantickom oceáne je známe, že nie je veľmi prívetivý a pokojný a svojej povesti nezostáva nič dlžný ani na juhoamerickom pobreží. Preto je more obmývajúce Copacabanu väčšinou nepokojné a občas sa tu vyskytnú aj veľmi silné vlny. Navyše často nie je veľmi čisté a tento problém sa bohužiaľ nevyrieši ani prechodom na vedľajšiu (menšiu) pláž Ipanema.

Copacabana a Ipanema tvoria tzv. Južnú zónu (Zona Sul), ktorá je považovaná za najatraktívnejšiu (a turisticky najfrekventovanejšiu) oblasť mesta. V uliciach bežiacich paralelne s plážami a na ich námestíčkach sa pravidelne konajú trhy, aj keď ide skôr o turistickú atrakciu, kde nakúpite suveníry, prípadne kde si môžete dať čerstvý džús.

Pevnosť Copacabana v Riu de Janeiro

Pevnosť Copacabana v Riu de Janeiro

Na oboch koncoch Copacabany stoja dve historické pevnosti, ktoré je dnes možné za malý poplatok navštíviť. Veľký zážitok však od tejto návštevy nečakajte, skôr ide o príjemnú možnosť, ako si spestriť deň na pláži. Na severovýchodnom začiatku Copacabany stojí Pevnosť vojvodu z Caxias (Forte Duque de Caxias), na opačnej strane (medzi Copacabanou a Ipanemou) zasa Pevnosť Copacabana (Forte de Copacabana). Obe pevnosti majú malé expozície súvisiace s históriou, druhá menovaná navyše malé vojenské múzeum. Vstupné je skôr symbolické (4 BRL a 6 BRL) a najmä z Pevnosti Copacabana je výborný výhľad na pláž a mesto. Takisto tu nájdete reštaurácie, takže sa po náročnom opaľovacom dni môžete občerstviť.

Selarónovo schodisko – dlaždice z celého sveta

Z “bezpečnej” turistickej zóny Sul sa teraz presunieme do centra mesta, ktoré je považované za trošku menej bezpečné v noci, ale cez deň sa tu nemusíte ničoho báť. Schodisko Selarón (Escadaria Selarón) alebo aj Selarónove schody patria medzi ďalšie obľúbené atrakcie, kde obzvlášť nežnejší segment turistickej populácie s obľubou pózuje pre profilové fotky. Schodisko je ikonické vďaka pestrofarebným dlaždiciam, ktorými je pokryté.

Turistka pózujúca na Selarónovom schodisku v Riu de Janeiru

Turistka pózujúca na Selarónovom schodisku v Riu de Janeiru

S jeho dekoráciou začal Jorge Selarón, pôvodom z Čile, v roku 1990 za posmechu svojho okolia, keď sa snažil trochu zútulniť rozpadajúce sa staré schody vo svojej štvrti. Pôvodne dekoroval schody dlaždicami vo farbách brazílskej vlajky – zelenej, modrej a žltej. Neskôr pribudla červená a dnes schodisko hrá všetkými farbami a je zdobené dlaždicami s motívmi z rôznych krajín (vrátane Slovenska). Jorge Selarón údajne dlho žil na hranici chudoby a často si nemohol dovoliť platiť účty, svojmu hobby sa však venoval poctivo a nepretržite.

Selarónovo schodisko v Riu de Janeiru - dlaždice pochádzajú z rôznych krajín

Selarónovo schodisko v Riu de Janeiru – dlaždice pochádzajú z rôznych krajín

Za 23 rokov práce (Selarón zomrel v roku 2013 za nejasných okolností) tu dokázal nazhromaždiť a umiestniť viac ako 2000 dlaždíc, ktoré ručne maľoval. Jeho schodisku sa dostalo veľkej medzinárodnej popularity ešte za jeho života a davy turistov tu nájdete prakticky nepretržite. Nájdete ho neďaleko stanice metra Cinelândia.

Metropolitná katedrála – mayská pyramída v Brazílii

Neďaleko Selarónovho schodiska stojí trošku bizarná stavba, ktorá je hlavným chrámom katolíkov v Riu. Metropolitná katedrála sv. Sebastiána (Catedral Metropolitana de São Sebastião) nesie názov podľa patróna mesta sv. Sebastiána, ktorého meno nieslo kedysi celé mesto (viď História). Metropolitná katedrála je relatívne nová (postavená v rokoch 1964-1979) a je sídlom metropolitného arcibiskupa mesta Rio de Janeiro.

Obrovská stavba je známa vďaka svojmu atypickém vzhľadu, inšpirovanému mayskými pyramídami. Dosahuje výšku až 75 metrov a dokáže prijať až 25 tisíc veriacich (5-tisíc miest na sedenie a 20-tisíc na stánie). Za pozornosť stoja i vitrážové okná, ktoré sa týčia do výšky 64 metrov uprostred každej zo stien pyramídy.

Centrum a Kláštor sv. Benedikta – kostoly i tržnice

Od Metropolitnej katedrály je to do centra mesta už len na skok. Centrum Ria paradoxne nepatrí medzi najnavštevovanejšie lokality, keďže drvivá väčšina turistov sústredí svoja aktivity na južnú zónu, teda oblasť v okolí Copacabany. Bolo by však chybou nenavštíviť historické centrum Ria. Klasická koloniálna architektúra sa tu mieša s tou modernou, ale medzi tie zaujímavé a krásne budovy patria najmä tie koloniálne. Obzvlášť krásne su miestne kostoly – za zmienku stojí napríklad Chrám Candelárie (Igreja da Candelária), nádherný a veľký barokový kostol z 18. storočia, alebo ešte staršia tzv. Stará katedrála (Igreja de Nossa Senhora do Carmo da Antiga Sé, doslova Chrám Matky Božej Karmalitánskej Starej Katedrály).

Tržnica v centre Ria de Janeiro

Tržnica v centre Ria de Janeiro

Nachádza sa tu však i mnoho ďalších krásnych budov a návšteva centra Ria de Janeira aspoň na pár hodín za to určite stojí. Pokiaľ vás nezaujmú pamiatky a architektúra, pamätajte na to, že centrum každého brazílskeho mesta je vlastne jedna veľká tržnica a Rio nie je výnimkou. V uliciach centra tak môžete nakúpiť oblečenie, topánky, jedlo, ovocie, zeleninu, elektroniku, domáce potreby a mnoho ďalšieho.

Zlatom zdobený barokový interiér chrámu v Kláštore sv. Benedikta v historickom centre Ria de Janeiro

Zlatom zdobený barokový interiér chrámu v Kláštore sv. Benedikta v historickom centre Ria de Janeiro

Hlavnou atrakciou centra však je Kláštor sv. Benedikta (Mosteiro de São Bento), oficiálne Opátstvo Matky Božej z Montserratu (Abadia de Nossa Senhora do Monserrate). História kláštora siaha až do čias založenia mesta. Benediktínski mnísi ho založili v roku 1590 a vďaka obchodu s cukrovou trstinou postupne zbohatol a zvýšil svoj význam. Chrám tohto kláštora sa pýši nádhernou barokovou výzdobou interiéru a samotný kláštor je ukážkovým príkladom koloniálnej architektúry v Brazílii.

Štadión Maracanã – živý obraz po-olmypijského úpadku

Z centra sa teraz presunieme viac do vnútrozemia na západ, kde leží štvrť Maracanã, preslávená najmä štadiónom s rovnakým názvom. Celým menom Štadión novinára Mária Filhu (Estádio Jornalista Mário Filho) je známy vďaka niekoľkým rekordom, ktoré drží. Keď bol skonštruovaný v roku 1950, brazílski predstavitelia deklarovali, že dokáže hostiť až 200-tisíc divákov. Guinnessova kniha rekordov mu priznala kapacitu 180-tisíc divákov. Do tejto knihy sa potom Maracanã dostala ešte raz, vďaka koncertom Tiny Turner a Paula McCartneyho, ktorí dokázali zaplniť tento stánok 182-tisícami fanúšikov. Okrem nich tu vystúpili všetky možné ďalšie kapely, vrátane Stinga, Rolling Stones, Madonny alebo Kiss, ktorí tu dosiahli svoj koncertný rekord s návštevou 137-tisíc.

Štadión Maracanã v Riu de Janeiro v plnej kráse

Štadión Maracanã v Riu de Janeiro v plnej kráse

Primárne bol však štadión Maracanã samozrejme postavený pre futbal. Impulzom pre jeho realizáciu bolo pridelenie Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1950 práve Brazílii, ktorá chcela pre túto udalosť vybudovať adekvátny štadión. V poslednom zápase tohto šampionátu sa proti sebe postavili Uruguaj a práve Brazília, ktorej na získanie titulu stačila aj remíza. Zápas sledovalo oficiálne 199.854 divákov, aj keď odhaduje sa, že ich mohlo byť až 210-tisíc. Toto číslo je zrejme už neprekonateľným rekordom v počte divákov na jednom futbalovom zápase. Aj keď toto obrovské hľadisko hnalo mohutne svoj team za víťazstvom, po skončení zápasu nastalo hrobové ticho, pretože Uruguaj zvíťazil 2:1 a vyfúkol domácemu teamu titul.

Štadión Maracanã v Riu de Janeiro - hráčska šatňa

Štadión Maracanã v Riu de Janeiro – hráčska šatňa

Kapacita štadióna bola výrazne znížená po rekonštrukcii v rokoch 2005-06 na 87-tisíc, pretože odvtedy sú všetky miesta na sedenie, zatiaľ čo predtým sa sem chodilo na futbal “na stojáka”. V roku 2014 sa tu hralo finále MS vo futbale opäť a Maracanã sa stal prvým štadiónom v histórii, ktorému sa tejto pocty dostalo v histórii dvakrát. Takisto sa tu konal otvárací a ukončovací ceremoniál Letných olympijských hier v roku 2016, ktoré hostilo práve Rio.

Štadión Maracanã v Riu de Janeiro - kedysi sa tu dal zahrať i virtuálny futbal

Štadión Maracanã v Riu de Janeiro – kedysi sa tu dal zahrať i virtuálny futbal

Bohužiaľ, krátko po olympijských hrách začal štadión chátrať. Prevádzkovatelia prestali platiť za energie a tak mu bola odpojená elektrina či voda. Svet obleteli smutné fotografie, na ktorom vidieť vyschnutý trávnik hracej plochy. Ešte pred rokom bolo možné štadión navštíviť a obzrieť si jeho útroby – šatne a miestne múzeum, ale takisto sa ísť pozrieť k hracej ploche a vyskúšať si lavičky pre náhradníkov. Dnes je z neho len chátrajúca ruina, ktorú pravidelne plienia miestne gangy a jej okolie sa stalo trošku nebezpečným.

Tento rok štadión odkúpila skupina investorov, ktorí snáď pomôžu štadiónu vrátiť zašlú slávu a umožnia, aby tu opäť hrali zápasy miestne kluby alebo aby sa tu konali prehliadky pre verejnosť. Pokiaľ sa tak stane, tak sa k štadiónu dostanete veľmi ľahko – stojí priamo pri stanici metra Maracanã.

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Brazílii.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

Medzinárodné letisko Galeão

Medzinárodné letisko Galeão (GIG, novým názvom Antônio Carlos Jobim) sa nachádza na sever od mesta. Lieta sem mnoho medzinárodných spoločností, pre našinca sú najlepšie zrejme priame spojenia z Nemecka (Condor, Lufthansa). Ďalšie spojenia sú k dispozícii z Viedne alebo Prahy s prestupmi, napríklad s Air France, KLM, TAP a ďalšími.

Bežne sa dá letenka zohnať z Viedne či Prahy za zhruba 600 EUR, občas sa však vyskytne aj zaujímavá akcia na letenky za 500 EUR, prípadne z Nemecka aj pod 400 EUR.

Priame lety do Ria sú k dispozícii i z viacerých juhoamerických miest, vrátane napríklad Buenos Aires či Santiago de Chile. Lieta sem viacero juhoamerických aeroliniek, vrátane spoločností Gol, Azul, LATAM a Avianca.

Z letiska Galeão sa dá dostať autobusmi a taxíkmi. Je lepšie využiť oficiálné žlté taxíky, stále však treba cenu zjednať vopred. Overte si vo vašom ubytovaní, aká je adekvátna cena za dopravu z letiska taxíkom k vášmu hotelu.

Autobusy z letiska sa dajú rozdeliť do dvoch skupín – prémiové (špeciálne) autobusy a klasické autobusy MHD (BRT Transcarioca). Autobusy BRT sa dajú platiť kartou Bilhete Único Carioca (viď nižšie sekciu o MHD), ktorá sa dá zakúpiť na letisku. Tieto autobusy vás odvezú na stanicu metra Vicente de Carvalho, odkiaľ sa už môžete dostať ďalej do mesta rýchlym metrom.

Letisko pre vnútroštátne lety Santos Dumont (SDU)

Do Ria sa dá dostať letecky i z iných brazílskych miest a keďže Brazília je veľká krajina, v mnohých prípadoch ide o najlepšie riešenie. Ceny vnútroštátnych letov sú priaznivé a letové poriadky vcelku spoľahlivé.

Domáce lety sú v Riu obsluhované taktiež z letiska Galeão, ale väčšina z nich je smerovaná na letisko Santosa Dumonta (SDU), ktoré leží v bezprostrednej blízkosti historického centra mesta. Lietajú sem najmä spoločnosti Gol, Azul, LATAM a Avianca. Z letiska sa tak môžete dostať veľmi ľahko električkou, pokiaľ preferujete MHD, alebo prémiovými autobusmi, pokiaľ preferujete pohodlie a vaša destinácia je v okolí zóny Sul (Copacabana a Ipanema).

Autobusom

Do Ria de Janeira sa dá dostať aj autobusom z okolitých miest a krajín. Najväčším autobusovým terminálom je Rodoviária Novo Rio. Informácie o spojeniach sem môžete vyhľadať priamo na stránkach terminálu.

Terminál sa nachádza v blízkosti centra a dostať sa z neho môžete taxíkmi a autobusmi, ktoré jazdia najmä do oblasti zóny Sul (juh), kde sa nachádzajú pláže Copacabana a Ipanema.

Jednou zo spoločností, ktorá prevádzkuje množstvo autobusových spojov z a do Ria, je Green Toad Bus.

Koľko to stojí?

Ceny jednotlivých vstupných sú uvedené priamo pri atrakciách. Pokiaľ cena uvedená nie je, je vstup zadarmo.

Kedy sem cestovať?

Obdobie sucha trvá v Riu od mája do októbra, čo je najlepším obdobím pre jeho návštevu, keďže je to zároveň “zimné” obdobie s nižšími teplotami. Počas obdobia dažďov (december – marec) však nečakajte nepretržité dažde, takže sa sem s kľudom môžete vypraviť i napríklad vo februári, keď tu prebieha svetoznámy karneval. Treba však počítať s vyššími teplotami, čo môže vyhovovať plážovým povaľačom.

Na karnavale v Riu sa bavia ľudia každého veku

Na karnavale v Riu sa bavia ľudia každého veku

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Rio de Janeiro je obrovské mesto a pohybovať sa dá pešo len v rámci jednotlivých štvrtí. Vzdialenosti sú veľké a teploty vysoké, takže už len prejsť celú promenádu Copacabany po jej dĺžke za slnečného dňa bez akéhokoľvek tieňa dá zabrať.

MHD

Rio de Janeiro má relatívne dobrú sieť MHD, ktorá je tvorená metrom, električkami a autobusmi. Metro zďaleka nepokrýva celé mesto, ale pre základné presuny na väčšie vzdialenosti po meste to stačí. V špičke (rannej i večernej) býva metro veľmi preplnené, takže je lepšie sa ním pohybovať mimo nej.

Pre cestovanie v Riu si môžete zakúpiť predplatnú kartu, ktorú si môžete dobíjať podľa potreby. V predplatných kartách na MHD je v Riu trochu zmätok, preto je lepšie sa informovať na mieste, ktorá by bola pre vás ideálna. Spoločnosť prevádzkujúca metro v Riu ponúka predplatné karty MetrôRio, ktoré však platia len na metro a autobusy Metrô, ktoré jazdia napríklad z Botafoga do Gavey, teda k Parque Lage alebo botanickej záhrade. Cesta metrom s nimi stojí 4.30 BRL a nadväzujúca cesta autobusmi Metrô je zadarmo.

Alternatívou sú karty Bilhete Único Carioca, ktoré sú taktiež dobíjateľné, platia však len pre autobusy spoločnosti BRT. Tieto autobusy pokrývajú Rio hustou sieťou spojov, vrátane spojenia na letisko. Na týchto stránkach môžete vyhľadávať spojenia a zistiť cenu dopravy medzi rôznymi destináciami.

Pokiaľ budete využívať hlavne metro, je lepšie si zakúpiť kartu MetrôRio, ak naopak chcete využívať viac autobusy, bude lepšou voľbou Bilhete Único Carioca. Pokiaľ sa rozhodnúť neviete alebo nebudete využívať MHD tak často, môžete si jednoducho kupovať jednorázové lístky.

Tak či onak, dobíjanie kariet ako i kupovanie jednorázových lístkov je možné len v hotovosti. Ceny dopravy MHD sú v Riu dosť priaznivé a pohybujú sa väčšinou medzi 3 až 6 BRL. Na jednu kartu môže cestovať viac ľudí naraz, stačí ju priložiť pre každú osobu pri prechode turniketom a kredit bude odpočítaný opakovane.

Taxíkom

Taxíky sú v Riu relatívne dostupným dopravným prostriedkom, je však dobré si dávať pozor a nechať si taxík zavolať z recepcie v hoteli alebo zvoliť oficiálny taxík (žlto sfarbené s modrým pruhom). Taxíky sú k dispozícii v okolí turistických atrakcií, v obchodných domoch, hoteloch, atď. Cena dopravy je zhruba 4 BRL za kilometer. Pri cestách taxíkom si nechávajte (obzvlášť v špičke) rezervu – nielen kvôli zápcham, ale i kvôli času potrebnému pre nájdenie voľného taxíku.

Kde sa ubytovať?

Ceny ubytovania v hoteloch v Riu sú vyššie, ako inde v Brazílii, nie sú však pravdivé fámy o predraženosti tejto destinácie. Ceny ubytovania však veľmi závisia od lokality, najvyššie sú samozrejme na juhu v okolí pláží Ipanema a Copacabana. Pred tým, než si hotel zarezervujete, overte si, či ide o bezpečnú štvrť. Ideálne je voliť hotely v bezprostrednej blízkosti staníc metra, keďže metro je považované za bezpečný dopravný prostriedok a jeho stanice za relatívne bezpečné prostredie.

Izba pre 2 osoby sa dá zohnať už od 20 EUR za noc (5/2017), v okolí Copacabany počítajte so zhruba dvojnásobnými cenami.

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) sa dá ušetriť a spoznať niekoho z lokálnych obyvateľov, ktorí sú veľmi priateľskí. AirBnB je tu dosť populárne a ubytovacích možností je veľa.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie