Chorvátsko

Split – kam chodili rímski cisári na dôchodok

0
Split z veže katedrály

Split je pomerne známe prístavné mesto v Dalmácii, regióne na juhu Chorvátska. Ide o druhé najväčšie mesto krajiny hneď po Záhrebe. Ide o jedno z najobľúbenejších chorvátskych miest medzi samotnými Chorvátmi, pretože sa teší výborným klimatickým podmienkam a počasiu a taktiež množstvu športových klubov a organizácií, ktoré tu sídlia. Ide tak o obľúbenú destináciu, kam vyrážajú domáci za plážovou dovolenkou alebo za športom.

Solin

Poloha Splitu na jadranskom pobreží a len kúsok od talianskeho pobrežia predznamenala, že táto oblasť sa v časoch Rímskej ríše stala jednou z prvých, ktorú Rimania začlenili do svojho impéria. Split však bol v rímskych dobách maličkou bezvýznamnou dedinkou, pretože v jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádzala rímska kolónia Salona (dnes Solin), ktorá bola hlavným mestom celého rímskeho regiónu Dalmatia. Dnes je zo Solinu už len archeologické nálezisko so zvyškami rímskeho mesta. A keďže mesto Solin (alebo Salona) bolo zničené nájazdníkmi, veľa z tých zvyškov bohužiaľ nezostalo. Stále je tu však možné vidieť zvyšky rímskeho divadla, kúpeľov alebo fóra, typických súčastí rímskeho mesta. A kto kedysi slávne mesto Salona zničil? Nuž, keďže sa táto neblahá udalosť stala v 7. storočí, tak si asi viete domyslieť, o koho šlo – o Slovanov, predkov dnešných Chorvátov. Obyvatelia mesta zo Salony utiekli do Splitu, čím sa z ničoho nič z ospalej dedinky stalo mesto.

Diokleciánov palác

Vráťme sa však ešte o mnoho rokov naspäť v čase. V 3. storočí zažívala Rímska ríša ťažkú krízu spôsobenú jej vnútornými problémami, najmä bojom o moc a striedaním cisárov (vystriedalo sa ich v priebehu jedného storočia takmer 30). Na konci tohto storočia sa dostal k moci Dioklecián, rodák práve zo Salony, čím sa stal prvým cisárom pochádzajúcim z Dalmácie. Dioklecián urobil reformu v správe ríše a zaviedol tzv. tetrarchiu, teda vládu štyroch vládcov naraz (dvaja v západnej časti ríše, dvaja vo východnej), čo sa ukázalo ako veľmi prezieravý krok. Podarilo sa mu stabilizovať politickú situáciu v ríši, ktorá tak zaznamenala (aspoň na západe) posledné obdobie dlhšie trvajúceho pokoja.

Dioklecián však drží ďalší primát – stal sa prvým rímskym cisárom, ktorý abdikoval na svoj post a po 20 rokoch vlády sa utiahol na dôchodok do ústrania. A práve pre tento účel si postavil v Splite v roku 305 svoj obrovský palác, kde strávil zvyšok svojho života. Aj keď sa ho z Ríma párkrát snažili presvedčiť, aby sa k vládnutiu vrátil, Dioklecián vraj odpovedal: “Keby ste vedeli, aká výborná kapusta rastie v mojej záhrade, nikdy by ste nechceli odísť.” Jeho palác bol takou malou pevnosťou a mal obdobný dizajn, ako typické rímske mesto (castrum).

Práve tu našli obyvatelia Salony útočisko, keď boli vyhnaní zo svojich domovov. Diokleciánov palác je hlavnou atrakciou mesta a je zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pod palácom boli taktiež pomerne nedávno objavené veľké skladovacie priestory a dômyselne vyriešené základy, na ktorých palác stál – dnes tu nájdete obchodíky so suvenírmi.

Z niektorých častí paláca zostali len ruiny (rezidenčná časť, jedáleň), iné boli zakomponované do neskorších budov (južná hradba smerom k moru), ale niektoré časti dnes môžete vidieť tak, ako vyzerali v dobe, keď tu slávny cisár prebýval. Ide hlavne o centrálne námestie, kde sa prihováral obyvateľom mesta. Námestie je lemované stĺporadím (peristylom) so stĺpmi z egyptskej žuly a je z neho vchod do miestnej katedrály, ktorá bola pôvodne Diokleciánovým mauzóleom a nejakú dobu tu bolo uložené jeho telo.

Keďže Dioklecián bol horlivým odporcom a prenasledovateľom kresťanov, po získaní nadvlády kresťania jeho mauzóleum z pomsty vyplienili a neskôr z neho urobili kostol zasvätený jednému z mučenníkov zabitých práve za vlády Diokleciána. Zlý osud postihol všetky artefakty, ktoré súviseli s inými vierami. Týka sa to napríklad vzácnych sošiek egyptských sfíng, 3500 rokov starých, ktoré slúžili ako dekorácie v paláci – takmer všetky boli zničené a dnes tu nájdeme len posledné dve, pričom jednej chýba hlava. Mauzóleum (resp. katedrála) však stojí i dnes za návštevu, najmä výstup na jej vežu kvôli možnosti vychutnať si pohľad na mesto a Jadranské more z vtáčej perspektívy. Veža bola samozrejme postavená oveľa neskôr a nebola súčasťou pôvodného Diokleciánovho paláca.

Súčasťou Diokleciánovho paláca je i veľká miestnosť s kupolou, kde sa Dioklecián pripravoval na príhovory k ľudu. V kupole je tradičný otvor (oculus), aký je možné vidieť napríklad i v rímskom Pantheóne. Dnes tu občas vystúpi miestny zbor spevákov, ktorí spievajú a cappella, teda bez hudobných nástrojov. Táto tradičná hudobná forma z Dalmácie sa nazýva klapa a je taktiež zapísaná na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Ukážku si môžete vypočuť v tomto videu:

Jupiterov chrám

Jupiterov chrám bol kedysi súčasťou Diokleciánovho paláca, dnes však stojí trochu oddelene od hlavného komplexu. Šlo o malý chrám, určený len pre osobné duchovné potreby cisára a jeho rodiny. Dnes je samozrejme už kresťanský a slúži ako Kostolík (resp. skôr krstiteľnica) sv. Jána. Veľa z pôvodného rímskeho chrámu a jeho výzdoby nezostalo, zrejme až na strop a druhú čiernu egyptskú sfingu, tentokrát bez hlavy.

Starý a nový Split

Aj keď Diokleciánov palác je s obrovským náskokom najväčším ťahákom mesta, dajú sa v Splite nájsť i ďalšie zaujímavé zákutia. Či už sa vyberiete od paláca smerom k moru alebo na druhú stranu smerom k Zlatej bráne, zakaždým zistíte, že Split je veľmi pekné mesto – vďaka bezprostrednej blízkosti mora sa môžete prejsť po krásnej a širokej promenáde priamo pred palácom – promenáda v časoch Diokleciána neexistovala, pretože celá táto oblasť bola pod vodou – Diokleciánov palác bol z tejto strany obmývaný morom a poskytoval dokonca vchod a východ z paláca priamo na loď.

Pokiaľ preferujete malé kamenné uličky, môžete sa potúlať po starom meste a prípadne ochutnať v niektorom z malých bistier dalmácku špecialitu – soparnik. Ide o akýsi druh slaného koláča, ktorý ani neviem čím bol plnený, ale bol vcelku chutný – niečo ako plnená pizza. Pokiaľ budete mať chuť na niečo štýlovejšie, obľúbeným miestom s reštauráciami je Námestie republiky (Trg Republike).

Split je mestom, kde je možné vidieť naraz niekoľko historických architektonických štýlov. Nájdete tu budovy z rímskych čias, ale taktiež stavby gotické alebo barokové. Najviac viditeľným vplyvom, ktorý je tu však možné vidieť, je ten benátsky. Mesto patrilo do benátskeho impéria síce oveľa kratšie, než pod Uhorsko, ale pri prvom pohľade je vplyv benátskej architektúry neodškriepiteľný. Medzi najkrajšie miesta v Splite patrí Narodni Trg (Národné námestie), kde je možné sledovať koexistenciu viacerých štýlov.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Chorvátsku.


Ako sa sem dostať?

Lietadlom

V Splite sa nachádza medzinárodné letisko, aj keď pre nás asi nebude veľmi zaujímavou alternatívou pre dopravu sem. Pokiaľ by ste však náhodou tento spôsob zvolili, z letiska sa dostanete do mesta autobusom č. 37. K dispozícii sú taktiež súkromné autobusy (shuttle) a taxíky.

Vlakom

Vlakom je možné sa dostať až do centra Splitu, ale spojení k dispozícii tak veľa nie je – v podstate len zo Záhrebu a Šibeniku. Informácie o spojeniach môžete nájsť na stránkach Chorvátskych železníc.

Autobusom

Autobusové spojenia sú k dispozícii z viacerých chorvátskych miest, ako aj z okolitých krajín. Informácie o odjazdoch a príjazdoch podľa destinácie je možné nájsť na týchto stránkach.

Autom

Split je ľahko dosiahnuteľný autom, leží pri hlavnej severo-južnej diaľnici E65 cez celé Chorvátsko. Keďže je však už pomerne ďaleko na juhu, zrejme to nebude cesta na jeden záťah.


Kedy sem cestovať?

Split sa teší veľmi dobrému podnebiu a dá sa vďaka tomu navštíviť prakticky celoročne. V zime však otváracie hodiny niektorých pamiatok môžu byť obmedzené.


Ako sa tu pohybovať?

Centrum Splitu je pomerne kompaktné a dá sa poľahky preskúmať pešo.

Do Solina sa dá dostať miestnymi autobusom číslo 37.


Kde sa ubytovať?

Split disponuje mnohými hotelmi (ako väčšina chorvátskych miest na pobreží), ale s blížiacou sa sezónou môže byť nájsť niečo voľné za rozumnú cenu vcelku oriešok. Funguje tu však aj ubytovanie v súkromných bytoch, čo je v Chorvátsku pomerne častý štandard.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie