O článku o hlavnom meste Čiernej Hory som premýšľal dlho. Podgorica je totiž jedným z miest, ktoré síce majú ako-tak zaujímavú históriu, ale dnešnému návštevníkovi majú horko-ťažko čo ponúknuť. Navyše je asi jedným z mála hlavných miest (aspoň v Európe), ktoré sú oveľa oveľa menej zaujímavé, než iné destinácie v krajine (samozrejme hovorím o Kotore a jeho okolí). Takže v podstate hneď na začiatku prezrádzam, že Podgoricu môžete na ceste Balkánom s čistým svedomím úplne vynechať a o nič neprídete.
Pokiaľ z nejakého dôvodu v tomto meste stráviť čas musíte (napr. pri ceste do Kotoru letíte napríklad miesto priamej linky radšej do Podgorice a vám blbo vychádza čas odletu či príletu), môžete tento článok brať ako návod k tomu, ako sa tu pokúsiť zabiť pár hodín (vrátane obeda či večere).
História
Oblasť mesta a jeho okolia bola obývaná už od praveku, pretože je tu veľmi úrodná pôda a zároveň má výhodnú strategickú polohu na križovatke obchodných ciest. Najstaršie nálezy z tejto oblasti pochádzajú z doby kamennej. Oveľa neskôr, v staroveku, tu neďaleko ležalo mesto Doclea, pomenované podľa jedného z miestnych ilýrskych kmeňov, ktoré tu žili. Rozkvet mesta potom prišiel s nadvládou Rímskej ríše.
Stredovek začal príchodom Slovanov a Avarov, ale Doclea postupne strácala svoj význam a nakoniec zanikla. Neďaleko vzniklo (zrejme v 11. storočí) mestečko Ribnica, pomenované podľa rieky, ktorá tadiaľto preteká. Pozícia križovatky v Srbskom kráľovstve priniesla mestečku prosperitu a časom sa premenovalo na Podgoricu. V 15. storočí oblasť Balkánu vrátane Podgorice obsadili Turci a na dlhé štyri storočia ho podrobili islamizácii.
V 19. storočí sa Podgorica stala súčasťou kráľovstva Čiernej Hory a vďaka obchodným aktivitám jej význam začal opäť rásť. Prosperita však bola zabrzdená a neskôr i zničená príchodom dvoch svetových vojen – najmä počas tej druhej bolo mesto bombardovaním úplne zrovnané so zemou. Po vojne však nastal ďalší boom a Čierna Hora ako i Podgorica zaznamenali rapídny rast a rozvoj. Podgorica bola premenovaná na Titograd podľa Josipa Broza Tita, hrdinu juhoslávskeho odboja a neskoršieho prezidenta Juhoslávie.
Po rozpade Juhoslávie však opäť prišiel ekonomický úpadok, aj keď Čiernu Horu obišla ničivá občianska vojna. V roku 2006 dostal ekonomický rast Podgorice určitý pozitívny impulz vyhlásením samostatnosti Čiernej Hory. Podgorica sa stala hlavným mestom tohto nového európskeho štátu a sídlom jeho vlády i parlamentu.
Prehliadka mesta
Prehliadku Podgorice začneme v novej časti mesta, ktorého centrum tvorí Rímske námestie (Rimski Trg). Námestie je miestnymi prezývané i Vektra, podľa jednej z miestnych budov. Okrem obchodných centier sa tu nachádza i niekoľko ministerstiev a najmä reštaurácií a kaviarní, vďaka ktorým ide o obľúbené miesto stretávania sa miestnych obyvateľov i nočného života. Inak tu však nič zaujímavé nenájdete, navyše sa námestie nachádza pomerne ďaleko od historického centra mesta.
Neďaleko Rímskeho námestia sa nachádza Katedrála Vzkriesenia Krista, ktorá je jednou z najnovších stavieb v meste. Vysvätená bola v roku 2014 a ide o veľmi modernú stavbu. Sčasti reflektuje klasickú architektúru ortodoxných chrámov, ale niektorými prvkami sa od nej významne líši. Najmä jej fasáda okolo hlavného vchodu rozhodne nepripomína klasický ortodoxný chrám. Opak však platí o interiéri tohto mohutného svätostánku – jeho vnútro je dekorované ikonami, ktorých množstvo a okázalosť je podčiarknutá množstvom zlata, ktoré bolo pri ich tvorbe použité.
Od katedrály je to už len kúsok k Mostu Milenijum (Miléniový most), opäť jednej z moderných stavieb mesta. Most sa stal ihneď po svojom otvorení v roku 2005 ikonou Podgorice. Táto elegantná stavba premosťuje rieku Morača, ktorá oddeľuje staré a nové mesto Podgorice. Po jeho prekročení sa tak dostanete do starej časti Podgorice.
Staré mesto Podgorice takisto veľa atrakcií neponúka a tak sa miestne autority rozhodli “zatraktívniť” a oživiť verejné priestory obrovskými postavami transformerov. Transformeri sú vyrobení z odpadu a pozície pre obranu mesta zaujali v roku 2014. Toto trochu kontroverzné umenie sa niektorým návštevníkom a domácim páči, iní ho považujú za zohyzdenie verejného priestranstva. V tomto prípade bude samozrejme na vás, ktorej strane dáte za pravdu.
Centrálnym námestím Podgorice (a hlavne tej starej) je Námestie nezávislosti, známe aj pod svojím pôvodným názvom Námestie republiky (Trg Republike). Námestie je kultúrnym a spoločenským srdcom mesta a pred niekoľkými rokmi podstúpilo masívnu rekonštrukciu, stále však vďaka okolitým budovám pôsobí ako betónový moloch socializmu. Preto je tu stále cítiť ducha komunistickej minulosti a vyhnať ho nepomáhajú ani všadeprítomní transformeri.
V bezprostrednej blízkosti námestia stoja i dve hlavné spoločenské a kultúrne inštitúcie mesta – mestská radnica a hneď za ňou moderná budova Národného divadla Čiernej Hory.
Okolie Námestia nezávislosti je potom plné obchodíkov, reštaurácií a kaviarní, ktoré sú sústredené najmä okolo ulice Hercegovačka. Táto ulica je zároveň akýmsi hlavným mestským korzom, keďže zhruba polovica jej dĺžky je pešou zónou.
Kúsok na sever od Hercegovačky sa nachádza štadión miestneho futbalového klubu FC Budućnost Podgorica a na malom pahorku oproti nemu maličký Kostol sv. Juraja. Tento kostolík z 10. storočia stojaci na úpätí hory Gorica je najstaršou budovou v Podgorici. Hneď vedľa neho nájdete starý a zanedbaný cintorín, ktorého hroby však napovedajú, že tu boli pochovávané významné osobnosti – niektoré z nich sú veľké ako celá miestnosť. Cintorín vďaka svojmu zanedbaniu a zarastajúcej tráve pôsobí trochu strašidelne, takže pre umocnenie zážitku si môžete skúsiť nočnú návštevu (ak bude bránka ku kostolu otvorená).
Pokiaľ zamierime z centrálneho Námestia nezávislosti na juh, dostaneme sa do časti mesta, kde žije moslimská menšina, ktorá tu prežíva už od dôb tureckej nadvlády. V tejto časti preto môžete vidieť i mešity, najvýznamnejšia stavba sa však nachádza na Námestí Bećira Osmanagića (Trg Vojvode Bećira Osmanagića). Ide o vežu s hodinami (Sahat Kula), postavenú v roku 1667 práve za čias tureckej okupácie mesta. Táto veža je jednou z mála pamiatok na moslimskú éru, pretože na rozdiel od ostatných zázrakom prežila bombardovanie a zničenie mesta počas 2. svetovej vojny. Bohužiaľ pre bežného turistu táto stavba zrejme nebude ničím zaujímavá a ani mu nemá čo ponúknuť.
A to je bohužiaľ viacmenej všetko, čo sa v Podgorici dá vidieť. Samozrejme, k dispozícii je ešte nejaké to múzeum, ktoré však situáciu ťažko zachráni. Aj keď nerád, musím konštatovať, že návštevu Podgorice si s veľmi kľudným svedomím môže nechať každý cestovateľ ujsť a radšej zamieriť na pobrežie, kde nájdte také skvosty, akými sú Budva, Perast, Sveti Stefan alebo samozrejme Kotor.
Rímske námestie (Rimski Trg), prezývaný i Vektra a centrum spoločenského života v Podgorici
Námestie nezávislosti, známe aj ako Námestie republiky (Trg Republike) v Podgorici
Jeden z transformerov v Podgorici na Námestí nezávislosti
Veža s hodinami (Sahat Kula) na Námestí Bećira Osmanagića v Podgorici - pamiatka na tureckú nadvládu
Kostol sv. Juraja v Podgorici, v pozadí masívne hroby miestneho cintorína
Zlato dominuje interiérovej výzdobe Katedrály Vzkriesenia Krista v Podgorici
Mapa lokalít
Kde nájsť viac informácií?
Napríklad na stránke o Čiernej Hore.
Ako sa sem dostať?
Letecky
Letisko (TGD) leží zhruba 12 kilometrov južne od Podgorice a slúži ako základňa národných aeroliniek Montenegro Airlines, ktoré obsluhujú spojenia do viacerých európskych destinácií, vrátane Viedne. Letenka z rakúskej metropoly vyjde na 180 EUR a viac, v závislosti od sezóny (7/2017).
K dispozícii sú i lety s inými leteckými spoločnosťami, vrátane množstva charterových letov, ktoré sú prevádzkované najmä v letnej sezóne. Priamo sa tak dá dostať do Podgorice napríklad i z Prahy, ale nepôjde o pravidelnú linku (napríklad Travel Service). Informácie o všetkých odletoch a príletoch nájdete na stránkach letiska.
Z letiska sa dá dostať taxíkmi, ktoré majú fixné ceny. Cesta do Podgorice vyjde na 12 EUR, na pobrežie (Budva, Kotor, … ) potom od 55 EUR (7/2017).
Autobusom
Autobusom sa do Podgorice dá dostať z mnohých európskych miest, dokonca i z Bratislavy (cca 80 EUR jednosmerne). Informácie o všetkých spojeniach z a do tohto mesta nájdete na stránkach autobusového terminálu v Podgorici.
Autobusový terminál sa nachádza trochu mimo centra mesta, zhruba 10 minút chôdze. Taxík vás do centra odvezie za pár eur i pár minút. Ďalšou možnosťou je využiť MHD a autobus číslo 6.
Vlakom
Hlavná vlaková stanica sa nachádza hneď vedľa autobusového terminálu. Vlaková doprava je v krajine bežne využívaná, ale destinácií je z Podgorice k dispozícii málo. Z medzinárodných spojení je k dispozícii vlak z Belehradu, jednosmerný lístok stojí zhruba 20 EUR (7/2017). Viac informácií nájdete na stránkach Železníc Čiernej Hory.
Zo stanice sa do centra dostanete i pešo, taxíkom za pár Eur alebo autobusom číslo 6 za menej ako 1 Euro.
Autom
Podgorica je od Bratislavy vzdialená zhruba tisíc kilometrov, čo je vzdialenosť, ktorá sa dá prekonať autom v priebehu jedného dňa. Bohužiaľ však vzhľadom k nedostatku diaľnic na tejto trase bude cesta trvať dlhšie, ako by to človek od tisíckilometrovej vzdialenosti čakal.
Koľko to stojí?
Ceny dopravy i jedla v Podgorici sú nízke, pohybujú sa nižšie, ako u nás.
Kedy sem cestovať?
Najlepšia odpoveď na túto otázku by asi znela – nikdy. Keď už sem však cestovať musíte, je prakticky asi jedno, kedy tak učiníte. Najpríjemnejšie počasie je na jar a jeseň, ale ako väčšina miest, i Podgorica sa dá navštíviť bez problémov celoročne.
Ako sa tu pohybovať?
Pešo
Podgorica je veľmi malé mesto a najjednoduchšie je ho preskúmať pešo. Medzi jednotlivými mestskými časťami sa dá presúvať i autom, pokiaľ ho máte k dispozícii – parkovať sa dá prakticky všade a premávka nie je hustá.
Kde sa ubytovať?
Aj keď v Podgorici nenájdete toľko hotelov, ako na turisticky exponovanom pobreží, ubytovacích kapacít je viac než dosť. Najlacnejšia izba pre dve osoby v hoteli sa dá zohnať od 20 EUR za noc, keď sa uskromníte a postačí vám penzión, tak i za menej (7/2017).
Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) môžete ešte pár Eur ušetriť, ale rozdiel nie je výrazný – ceny hotelov sú príliš nízke na to, aby sa cez AirBnB dalo ušetriť viac. Kvalita ubytovania však môže byť lepšia a táto služba je v Čiernej Hore pomerne populárna.
Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Related Posts
-
22. február 2016 -
17. október 2015 Kotor – čiernohorská perla Jadranu
Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.
Najnovšie príspevky z fóra
Najnovšie komentáre
-
crypto7Orath Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom Urgent TON Crypto Inside information! The Open Network (TON) has experienced a remarkable surge in popularity throughout 2024, with … -
Nelson Fahey Attari – bizarné divadlo na hraniciach medzi Indiou a Pakistanom The spectacle at the Attari border between India and Pakistan is truly a unique experience, blending national pride with theatrical … -
Snow rider Best in Travel 2020 – desať krajín pre cestovanie v nadchádzajúcom roku This selection from Lonely Planet showcases Bhutan as a top travel destination, and it's hard to argue against that choice! …
Archív
- január 2023 (1)
- december 2019 (1)
- november 2019 (1)
- júl 2019 (1)
- apríl 2019 (2)
- marec 2019 (1)
- február 2019 (1)
- január 2019 (2)
- december 2018 (2)
- júl 2018 (1)
- jún 2018 (1)
- máj 2018 (1)
- apríl 2018 (1)
- marec 2018 (4)
- január 2018 (3)
- december 2017 (3)
- november 2017 (1)
- október 2017 (1)
- september 2017 (3)
- august 2017 (4)
- júl 2017 (2)
- jún 2017 (3)
- máj 2017 (4)
- apríl 2017 (3)
- marec 2017 (4)
- február 2017 (4)
- január 2017 (9)
- december 2016 (8)
- november 2016 (8)
- október 2016 (7)
- september 2016 (9)
- august 2016 (9)
- júl 2016 (8)
- jún 2016 (4)
- máj 2016 (6)
- apríl 2016 (8)
- marec 2016 (9)
- február 2016 (9)
- január 2016 (12)
- december 2015 (12)
- november 2015 (16)
- október 2015 (26)
- september 2015 (29)
Pridať komentár