Lichtenštajnsko

Lichtenštajnsko – najbohatšia krajina sveta a nepriateľ Československa

0
Hrad Vaduz, oficiálne sídlo lichtenštajnského kniežaťa

Lichtenštajnsko je jednou z najmenších krajín sveta a s populáciou okolo 37 tisíc obyvateľov je menšia, ako napríklad Michalovce. Zároveň však ide o jednu z najbohatších krajín sveta (podľa niektorých rebríčkov najbohatšiu vôbec), aspoň čo sa týka výšky HDP na obyvateľa. Ide však tiež o krajinu niekoľkých zaujímavých paradoxov, či už z geografického alebo historického hľadiska. Zaujímavosťou napríklad je, že na svete sú len dve krajiny, ktoré nemajú prístup k moru priamo, ani cez žiadneho zo svojich susedov (v angličtine sa označujú termínom double landlocked). Jednou z nich je práve Lichtenštajnsko (obklopené suchozemským Rakúskom a Švajčiarskom), druhou potom Uzbekistan.

Vinice pod hradom Vaduz

Vinice pod hradom Vaduz

Ďalším zaujímavým faktom je, že Lichtenštajnsko je jedinou krajinou na svete pomenovanou podľa rodu, ktorý jej vládne. Dynastia Lichtenštajnovcov odvodzuje zasa svoje meno od rakúskeho hradu Liechtenstein. Názov krajiny je tak tranzitívne odvodený od názvu hradu v úplne inej krajine.

Aj keď je Lichtenštajnsko konštitučnou monarchiou, vládnuci rod má vďaka ústave, ktorú sám knieža navrhol, veľmi veľké právomoci. Tento fakt je občas kritizovaný v zahraničí ako odklon od demokracie, kniežacia rodina sa však doma teší veľmi veľkej popularite.

Lichtenštajnsko je veľmi silne viazané na susedné Švajčiarsko a Švajčiari ho občas zlomyseľne označujú ako svoj 27. kantón.

Skulptúra pred mestskou radnicou vo Vaduze

Skulptúra pred mestskou radnicou vo Vaduze

Lichtenštajci, Rakúšania alebo Moraváci?

Šľachtici z rodu Lichtenštajnovcov patrili medzi významné rody v Rakúsku a jednu z najbohatších rodín v celom impériu. Jej členovia patrili vždy k blízkym poradcom Habsburgovcov a k privilegovanej vrstve rakúskej spoločnosti. Čo im však chýbalo bola skutočná moc, pretože nedisponovali žiadnym územím, ktoré by nepodliehalo iným feudálnym vládcom. Aj keď tento bohatý rod nakúpil mnoho pozemkov napríklad na Morave, stále mu chýbalo územie, kde by boli vládcami podriadenými len rakúskemu cisárovi.

Tento cieľ sa priblížil v 17. storočí, keď bola založená dynastia Lichtenštajncov. Karol I. Lichtenštajnský bol povýšený na knieža nemeckým a českým kráľom Matejom II. Habsburským, ktorý taktiež držal titul Rímskeho cisára. Lichtenštajnské knieža sa tak stalo dedičným titulom a po Karolovi I., ktorý zomrel v Prahe, ho zdedil jeho syn Karol Eusebius. Tretím v línii bol potom Ján Adam I., ktorý sa narodil v Brne. A bol to práve on, ktorý získal povolenie zakúpiť panstvo Schellenberg a grófstvo Vaduz, ktoré presne spĺňali podmienku nezávislosti na akomkoľvek feudálnom pánovi. Spojením týchto dvoch území tak vzniklo v 18. storočí Lichtenštajnské kniežatstvo.

Národné múzeum Lichtenštajnska vo Vaduze (Liechtensteinisches Landesmuseum)

Národné múzeum Lichtenštajnska vo Vaduze (Liechtensteinisches Landesmuseum)

Toto malé kniežatstvo sa tak stalo suverénnym štátom v rámci Svätej rímskej ríše (čo bol oficiálny názov únie menších štátov, väčšinou ležiacich na území dnešného Nemecka, Rakúska, Česka a Švajčiarska). Paradoxom je, že Lichtenštajnovci zostali žiť v Rakúsku a svoje kniežatstvo počas prvého storočia jeho existencie ani len nenavštívili. Kniežatstvo bolo pre nich len spôsobom pre obhájenie svojho titulu, ale v skutočnosti šlo o taký zapadákov, že sa tam žiadne z kniežat neúnuvalo chodiť, tobôž sa tam presťahovať.

Naopak oveľa tesnejšiu väzbu mali lichtenštajnské kniežatá na České kráľovstvo, kde vlastnili mnoho polí, lesov, zámkov a ďalších dŕžav. Vo Vranove neďaleko Brna dali na svojom pozemku taktiež vybudovať kostol (Kostol Narodenia Panny Márie), kde zároveň stojí rodinná hrobka dynastie. V tejto hrobke boli po smrti pochované všetky lichtenštajnské kniežatá, okrem toho (zatiaľ) úplne posledného, Františka Jozefa II., ktorý je pochovaný v katedrále vo Vaduze.

Výhľad na Lichtenštajnsko od hradu Vaduz

Výhľad na Lichtenštajnsko od hradu Vaduz

Napoleon a svetové vojny

Na budúcnosť Lichtenštajnska ako samostatnej krajiny mal veľký vplyv (zrejme nechtiac) Napoleon. Francúzsky dobyvateľ rozbil Svätú rímsku ríšu a jej feudálny systém, ktorý bol rozpore s heslom francúzskej revolúcie – rovnosť. Lichtenštajnsko sa tak vymanilo z područia rakúskeho cisára, aby ocitlo v úlohe vazala Francúzskej republiky. Po porážke Napoleona sa kniežatstvo stalo súčasťou Nemeckej konfederácie a knieža Johann I. sa stal prvým z Lichtenštajnovcov, ktorý navštívil svoje vlastné kniežatstvo. Stalo sa tak v roku 1818 (kniežatstvo bolo založené 1718), ale žiadne pravidlo z toho nevzniklo – ďalšia návšteva vládnuceho kniežaťa sa konala až v roku 1842.

Múzeum (moderného) umenia vo Vaduze (Kunstmuseum Liechtenstein)

Múzeum (moderného) umenia vo Vaduze (Kunstmuseum Liechtenstein)

Po vstupe do Nemeckej konfederácie bolo Lichtenštajnsko ešte viac naviazané na Rakúsko, kultúrne i ekonomicky. To sa však zmenilo v 20. storočí, keď sa zo zištných dôvodov kniežatstvo rozhodlo ekonomicky spojiť s bohatším susedom – Švajčiarskom. Krajiny spolu uzavreli menovú a colnú úniu, ktorá pretrváva dodnes, takže sa v Lichtenštajnsku platí švajčiarskymi frankmi. Švajčiarsko má taktiež na starosti zahraničnú a vojenskú politiku krajiny.

Lichtenštajnovci sa definitívne presťahovali do Lichtenštajnska v roku 1938, tesne po anšluse Rakúska Nemeckom. Druhú svetovú vojnu prečkalo Lichtenštajnsko v bezpečí v náruči svojho švajčiarskeho suseda, s ktorým spoločne držali neutrálnu líniu počas celej vojny, aj keď veľká časť obyvateľstva otvorene sympatizovala s nacistickým režimom v Nemecku. Vďaka neutralite sa však krajina vyhla ničivým dôsledkom vojny i stratám na životoch.

Mestská radnica vo Vaduze

Mestská radnica vo Vaduze

Československo = nepriateľ

Po skončení vojny si boli v Poľsku a Československu zhabané nemecké majetky, vrátane obrovských dŕžav dynastie Lichteštajnovcov. Medzi ne patrili napríklad i svetoznámy zámok Lednice a priliehajúca oblasť Valtíc, dnes obe pamiatky UNESCO. Kvôli Benešovym dekrétom zakázalo Lichtenštajnsko vstup svojim občanom do Československa a po páde železnej opony krajina neudržiavala žiadne diplomatické styky s Českom ani Slovenskom. Tie boli nadviazané až v roku 2009.

Medzitým prešlo kniežatstvo turbulentným obdobím. Aj napriek tomu, že sa ho vojna nedotkla fyzicky, stále mala veľmi nepriaznivý dopad na jeho ekonomiku. Situácia sa začala zlepšovať v 70-tych rokoch, keď kniežatstvo stavilo na nízke dane, aby nalákala zahraničné firmy usídliť sa tu. Odvtedy krajina rozprávkovo zbohatla a jej obyvatelia sa tešia jednému z najvyšších životných štandardov na svete. V krajine dnes sídli viac firiem, než má obyvateľov.

Hrad Gutenberg v Balzers

Hrad Gutenberg v Balzers

Grófsky Vaduz

Hlavné mesto Vaduz bolo kedysi grófstvom, ktoré vytvorilo základ kniežatstva spolu so Schellenbergom. Vaduz je vlastne skôr dedinka než mesto, má len 5-tisíc obyvateľov, čiže niečo ako priemerná kysucká dedina. Napriek tomu je však hlavným mestom krajiny a sídlom všetkých dôležitých inštitúcií, vrátane parlamentu, vlády alebo samotného kniežaťa, ktorý so svojou rodinou obýva miestny hrad.

Lichtenštajnský parlament vo Vaduze (Landtag)

Lichtenštajnský parlament vo Vaduze (Landtag)

Samotné centrum Vaduzu je veľmi malé a dá sa prejsť za štvrť hodinky a v podstate je tvorené ulicou Städtle. Na tejto ulici stojí napríklad mestská radnica, katedrála, ale aj lichtenštajnský parlament a budova vlády. Okrem toho je táto ulica obklopená obchodmi s hodinkami alebo oblečením tých najluxusnejších svetových značiek. Tie sú potom doplnené pár obchodíkmi so suvenírmi a niekoľkými reštauráciami (opäť samozrejme drahými).

Ulica Städtle s luxusnými obchodmi vo Vaduze

Ulica Städtle s luxusnými obchodmi vo Vaduze

Na konci ulice Städtle stojí Katedrála sv. Florina, postavená v 19. storočí v neskorogotickom štýle. V tejto katedrále je pochovaný knieža František Jozef II., zatiaľ ako jediné lichtenštajnské knieža. Predchádzajúce kniežatá sú pochované v spomínanej rodinnej hrobke neďaleko Brna.

Katedrála sv. Florina vo Vaduze

Katedrála sv. Florina vo Vaduze

Okrem toho stojí na ulici Städtle niekoľko múzeí. Dve z nich patria medzi najvýznamnejšie v kniežatstve – Lichtenštajnské národné múzeum a Múzem umenia. Lichtenštajnské národné múzeum (Liechtensteinisches Landesmuseum) disponuje expozíciami o histórii kniežatstva a sídli v budove z 15. storočia, ktorá slúžila aj ako pohostinstvo, colnica alebo aj sídlo vlády.

Múzeum (moderného) umenia (Kunstmuseum) vo Vaduze

Múzeum (moderného) umenia (Kunstmuseum) vo Vaduze

Múzem umenia (Kunstmuseum Liechtenstein) sídli naopak vo veľmi modernej budove, ktorá bola dokončená v roku 2000. Múzeum sa orientuje na moderné a súčasné výtvarné umenie, takže tu nájdete predovšetkým sochy a obrazy z 20. storočia. Okrem iného tu môžete vidieť i diela Františka Kupku alebo Andyho Warhola.

Hrad Vaduz

Pokiaľ však veľmi neholdujete modernému umeniu a máte radšej chuť na menšiu prechádzku, môžete sa vydať uličkou Haldenweg z centra až hore k Vaduzskému hradu. Po ceste sa vám otvorí pekný výhľad na Vaduz a za jasného dňa i na alpské štíty v diaľke. Hrad tróni priamo nad centrom Vaduzu a je ho vidieť z mnohých miest v hlavnom meste, ale najlepšie si ho obzriete zblízka, keď sa rozhodnete vyšliapať k nemu nahor (alebo vyjsť k nemu autom).

Hrad Vaduz - sídlo lichtenštajnskej kniežacej rodiny

Hrad Vaduz – sídlo lichtenštajnskej kniežacej rodiny

Hrad je utopený v peknom prostredí prírody, bohužiaľ však nie je prístupný verejnosti. Ide totiž o oficiálne sídlo lichtenštajnského kniežaťa a jeho rodiny, ktorým sa stal v roku 1938, keď sa sem nasťahoval knieža František Jozef II. po úteku z anektovaného Rakúska. Hrad je relatívne malý a bol založený už v 12. storočí, teda dávno predtým, ako Lichtenštajnovci kúpili grófstvo Vaduz. Zaujímavosťou je, že Vaduz bol pôvodne len názov hradu – dedina pod ním a následne celé grófstvo získalo tento názov od tohto hradu.

Mestečko Balzers a hrad Gutenberg

Na juhu Lichtenštajnska, vo výbežku obklopenom Švajčiarskom, sa krčí mestečko Balzers, ktoré je o niečo menšie než Vaduz. Mestečko v skutočnosti pozostáva z dvoch častí – Balzers a Mäls, ale toto rozdelenie zostane nezaujatému návštevníkovi asi skryté. Balzers je jedno z najstarších mestečiek v oblasti a prvá zmienka o ňom datuje už do 9. storočia – je staršie ako napríklad Praha.

Balzers je známe vďaka svojmu hradu, ktorý nesie názov Gutenberg a pochádza z 12. storočia. Ide o malú pevnosť ležiacu na kopci pri kostole, ktorá je prístupná pešou cestičkou z parkoviska pod kopcom. Hrad Gutenberg je prístupný turistom a jeho nádvorie môžete navštíviť zdarma. Dá sa navštíviť aj samotný hrad v rámci organizovanej prehliadky, na tú sa však treba vopred objednať cez jeho stránky. Nie je však veľmi o čo stáť, oveľa väčšiu hodnotu má krásny výhľad na okolité vinice a hory.


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Lichtenštajnsku.


Ako sa sem dostať?

Lietadlom

Lichtenštajnsko nemá letisko, takže pokiaľ sa sem chcete dostať lietadlom, budete musieť cieľovať lety do švajčiarskeho Zurichu alebo St. Gallenu alebo nemeckého Friedrichshafenu.

Vlakom

Vlakom sa dá do Lichtenštajnska dostať miestnymi spojmi, ktoré pendlujú medzi švajčiarskym mestom Buchs a rakúskym Feldkirchom. Spojení je však len niekoľko denne a to len cez pracovné dni.

Vlakmi je však možné sa dostať do pohraničných miest – či už švajčiarskych Buchs a Sargans (Švajčiarske železnice) alebo do rakúskeho Feldkirchu (Rakúske železnice). Odiaľ sa už dostanete do Lichtenštajnska autobusmi, či dokonca pešo.

Autobusom

Miestnymi autobusmi sa dá do Lichtenštajnska dostať z rakúskeho pohraničného mesta Feldkirch. Ďalšími možnými vstupnými bránami do krajiny sú švajčiarske mestá Sargans a Buchs.

Autom

Do Lichtenštajnska sa dá  bez problémov dostať od nás i autom. Vďaka rakúskym a nemeckým diaľniciam sa dá cesta z Bratislavy do Vaduzu zvládnuť za 7 hodín, z Prahy dokonca za šesť. Je dobré sa vyhnúť Mníchovu, obzvlášť počas pracovných dní, pretože na diaľniciach v jeho okolí bývajú značné zápchy.


Koľko to stojí?

Vstupné do Múzea umenia je 15 CHF (11/2016).

Vstupné do Národného múzea Lichtenštajnska je 10 CHF (11/2016).


Kedy sem cestovať?

Keďže ide o prevažne mestskú turistiku, tak je možné sem cestovať prakticky kedykoľvek. Vzhľadom k vysokohorskej polohe sú tu teploty o niečo nižšie, ako u nás. Pokiaľ sa tu chystáte lyžovať, tak sem musíte zamieriť samozrejme v zime.


Ako sa tu pohybovať?

MHD

MHD je efektívna a obsluhovaná zelenými autobusmi spoločnosti Liemobil. Cestovné závisí od počtu zón a pohybuje sa medzi 2 a 9 CHF (11/2016).

K dispozícii sú i denné, týždenné alebo mesačné lístky, cena opäť závisí od počtu zón, cez ktoré chcete cestovať. Denný lístok stojí medzi 5.60 a 23.60 CHF.

Informácie o aktuálnych cenách i spojeniach je možné nájsť na domovskej stránke Liemobilu.

Hrad Vaduz - sídlo lichtenštajnskej kniežacej rodiny a autobusová zastávka v centre mesta

Hrad Vaduz – sídlo lichtenštajnskej kniežacej rodiny a autobusová zastávka v centre mesta

Autom

Premiestňovať sa autom po Lichtenštajnsku je jednoduché, premávka nie je nijak veľká. Parkovísk je k dispozícii dostatok a to i v centre Vaduzu. Väčšinou je parkovanie spoplatnené a limitované na 2 alebo 3 hodiny. Cez víkendy však býva bezplatné a neobmedzené.

Náročnejšia môže byť jazda v úzkych kľukatých horských uličkách, ale jazdenie po hlavnej ceste vedúcej cez celé Lichtenštajnsko zo severu na juh je úplne bez problémov.

Pešo

V mestečkách je najlepšie sa pohybovať pešo, pretože sú veľmi malé a zodpovedajú skôr rozmerom dediny. V niektorých prípadoch sa môžete veľmi ľahko presúvať pešo i medzi jednotlivými mestami.


Kde sa ubytovať?

Ubytovacie kapacity v Lichtenštajnsku sú obmedzené a tým pádom i drahé. Pokiaľ chcete bývať v hoteli, budete si musieť vyhradiť na ubytovanie aspoň 100 EUR na noc za izbu pre 2 osoby (11/2016). V prípade lyžiarskych rezortov budete musieť siahnuť do vrecka ešte hlbšie.

Môžete využiť i ubytovanie cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie), možností však v Lichtenštajnsku a jeho blízkom okolí nie je veľa a taktiež nie je lacné.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie