Nemecko

Hrady Hohenschwangau a Neuschwanstein – smutný príbeh zámku Šípkovej Ruženky

0
Hrad Neuschwanstein pri pohľade z mostu Marienbrücke

Na svete existuje mnoho miest a stavieb, ktoré sú viac známe svojím menom, než vzhľadom. A naopak, veľa miest a stavieb je známych viac z obrázkov než svojím názvom. A práve do tejto druhej kategórie patrí hrad Neuschwanstein (nechcem podceňovať schopnosti čitaľov, ale pre tých, čo nemeckú výslovnosť neovládajú, uvediem, že slovenská výslovnosť by bola zhruba “nojšvanštajn”).

Vizuálna podoba hradu Neuschwanstein sa stala notoricky známou zrejme po tom, čo sa jeho vzhľadom inšpiroval Roland E. Hill pri dizajnovaní zámku Šípkovej Ruženky v americkom Disneylande a takisto Herbert Ryman pri návrhu zámku Popolušky v Disney Worlde a tokijskom Disneylande. Zámok je taktiež súčasťou loga spoločnosti Walta Disneyho, ktoré je možné vidieť v každom jej filme či rozprávke. Takže každému, kto hrad Neuschwanstein zbadá, hneď pripadá familiárne.

Hrad Neuschwanstein

Hrad Neuschwanstein

Inšpirácia dvojicami – dve zrúcaniny, dva hrady a dve opery

Hrad Neuschwanstein vďačí za svoj zrod v podstate jedinému človeku – bavorskému kráľovi Ľudovítovi II. (resp. Ludwigovi II. a keďže ani Beethovena nepremenovávame, zostaneme pri nemeckej verzii jeho mena). Ludwig bol trošku čudák, introvert a samotár. Bol veľkým fanúšikom stredoveku a nemeckých stredovekých hradov a tak trošku pripomínal Cervantesovho dona Quijota. Kráľ sníval, že raz si taký hrad postaví i pre seba a keď sa dostal k moci, začal postupne svoj sen realizovať, i keď bol mnohým ľudom pre svoju posadnutosť stredovekom na smiech.

Pre jeho miesto si vybral kopec na úpätí Álp v dedinke Hohenschwangau, kde prežil svoje detstvo na miestnom zámku Hohenschwangau, v tej dobe nazývanom ešte Schwanstein. Na kopci kedysi stáli dvojičky, hrady Vorderhohenschwangau a Hinterhohenschwangau, ktorých ruiny Ludwig (v tej dobe bavorský princ) veľmi dobre poznal.

Príjazdová cesta Colomanstraße do Hohenschwangau a pohľad na úpätie Álp a miestne hrady - vľavo Neuschwanstein, vpravo Hohenschwangau

Príjazdová cesta Colomanstraße do Hohenschwangau a pohľad na úpätie Álp a miestne hrady – vľavo Neuschwanstein, vpravo Hohenschwangau

Keď sa v roku 1864 dostal k moci ako kráľ Ludwig II., jedným z jeho prvých a najdôležitejších projektov sa stala stavba nového hradu práve na tomto kopci. Keďže kopec sa týči v dedinke Hohenschwangau, kráľ nazval hrad Neu Hohenschwangau Schloss, teda Nový zámok Hohenschwangau. Jeho výstavba začala v roku 1869 a sám Ludwig sa významne podieľal na návrhu jeho vzhľadu.

Inšpiráciou mu bola návšteva hradov Wartburg v Eisenachu a taktiež Château de Pierrefonds na severe Francúzska. Ludwig II. bol zároveň priateľom, fanúšikom a významným mecenášom skladateľa Richarda Wagnera a preto chcel, aby nový hrad nejakým spôsobom odzrkadľoval dielo tohto velikána hudby. Preto sa pri návrhu častí hradu inšpiroval jeho dielami, hlavne operami Tannhäuser a Longherin.

Pohľad na hrad Neuschwanstein z mostu Marienbrücke

Pohľad na hrad Neuschwanstein z mostu Marienbrücke

Technické vymoženosti a problémy s financovaním

Richard Wagner zomrel v roku 1883 a nikdy tak nemal možnosť hrad navštíviť. Vďaka Ludwigovej štedrosti však mal možnosť realizovať diela, ktoré ho učinili nesmrteľným, minimálne vo svete hudby, aj keď ho kvôli jeho megalomanstvu vyhnali z Bavorska. Kráľ Ludwig II. sa na hrad presťahoval v roku 1884, v tej dobe však stále nebol dokončený a Ludwig tu chcel bývať hlavne preto, aby mohol dohliadať na ďalší priebeh stavby. Zároveň si do hradu nechal nainštalovať všetky najmodernejšie vynálezy tej doby – zvončeky na batérie, telefónne linky, gril, centrálne vykurovanie, tečúcu teplú vodu či dokonca splachovací záchod.

Vďaka týmto vynálezom mohol Ludwig minimalizovať svoj kontakt s ľudmi, vrátane služobníctva. Ako som spomínal, bol to veľmi introvertný človek a veľmi nevyhľadával spoločnosť. Jedným z vynálezov, ktorý na hrade uvidíte a ktorý túto jeho povahu dokumentuje, je stôl kombinovaný s výťahom. Stôl sa tak vie spustiť podlahu do kuchyne a následne opäť objaviť prestrený v komnate kráľa bez toho, aby musel osobne prísť do kontaktu s kýmkoľvek zo služobníctva.

Hrad Neuschwanstein

Hrad Neuschwanstein

Stavba zámku sa negatívne odrazila na Ludwigovej finančnej situácii. Pôvodný rozpočet na stavbu bol 3,2 milióna mariek, ale náklady v roku 1886 dosiahli už 6,2 milióna, teda takmer dvojnásobok (zodpovedá to dnešným 40 miliónom EUR). A to hrad nebol stále zďaleka hotový, dokončených a zariadených bolo len 14 miestností.

Ludwig mal k tomu rozbehnuté ďalšie (trochu menej megalomanské) projekty, ktoré ho stáli kopec ďalších peňazí. V roku 1886 sa jeho dlh vyšplhal na 14 miliónov mariek a hrozil mu osobný bankrot. Takisto mu hrozilo, že mu jeho veritelia zabavia jeho zámky, voči čomu sa bránil tým, že sa vyhrážal spáchaním samovraždy. Nakoniec sa pokúsil požiadať (na radu Otto von Bismarcka) o pôžičku svoj parlament.

Hrad Neuschwanstein

Hrad Neuschwanstein

Smrť kráľa a nikdy nedokončená stavba

Odpoveďou mu bolo nielen odmietnutie, ale o niečo neskôr ho dokonca bavorský parlament zbavil svojprávnosti na základe lekárskych správ získaných za dosť zvláštnych okolností a tým ho prakticky zosadil z trónu. Aj keď sa ho miestni občania, polícia a požiarnici snažili brániť, vzhľadom k predloženým dokumentom z parlamentu nemohli internovaniu kráľa zabrániť.

Ludwig bol umiestnený na zámok Berg pri jazere Starnberg pod dozorom renomovaného doktora a psychiatra Bernharda von Guddena. Toto domáce väzenie však trvalo len dva dni, pretože 13. júna 1886 boli nájdení obaja, Ludwig i Bernhard, mŕtvi pri brehu jazera. Ich smrť a jej okolnosti zostávajú dodnes záhadou.

Hrad Neuschwanstein tak zostal v čase Ludwingovej smrti ďaleko od dokončenia a sám bavorský kráľ na ňom strávil len pár nocí. Luitpold, Ludwigov strýko, sa ujal bavorského regentstva a v nasledujúcich rokoch sa hrad postupne snažil dokončiť v oveľa zjednodušenej forme, než to pôvodne Ludwig II. zamýšľal.

Pohľad na riečku Pöllat a malý vodopád pri moste Marienbrücke v Hohenschwangau

Pohľad na riečku Pöllat a malý vodopád pri moste Marienbrücke v Hohenschwangau

Aby stavbu mohol financovať, otvoril hrad verejnosti len pár týždňov po Ludwigovej smrti, pričom on sám sprístupnenie hradu verejnosti nemal nikdy v pláne. Hrad sa okamžite stal atrakciou a už pred viac ako sto rokmi ho navštevovali ohromné davy turistov. Vďaka tomu boli jeho správcovia v roku 1899 schopní splatiť Ludwigove dlhy a následne sa hrad stal veľmi lukratívnym zdrojom príjmov kráľovskej rodiny.

V tejto dobe sa zároveň Neuschwanstein ujalo ako nové meno hradu, ktorý Ludwig pôvodne pomenoval Neu Hohenschwangau Schloss. Hrad si tak vlastne vymenil meno so zámkom, ktorý leží dole v dedine Hohenschwangau pod ním (viď nižšie).

Vďaka odľahlosti jeho lokality sa hrad vyhol ničivosti prvej i druhej svetovej vojny a slúžil ako sklad umeleckých diel. Nacisti chceli hrad vyhodiť do vzduchu, aby zabránili Spojencom ho získať spolu so spomínanými umeleckými dielami, ale dôstojník zodpovedný za odpálenie sa rozhodol túto akciu neuskutočniť a tak hrad môžeme obdivovať i dnes.

Hrad Neuschwanstein - hlavné nádvorie

Hrad Neuschwanstein – hlavné nádvorie

Neuschwanstein dnes

Dnes na hrad prúdia neskutočné davy turistov. Zrejme počty ľudí, na ktoré tu narazíte, sú zrejme porovnateľné s Eiffelovkou alebo Koloseom. Bohužiaľ drvivú väčšinu návštevníkov tvoria organizované zájazdy (často turistov z Ázie), čo pocit preplnenosti ešte viac umocňuje.

Aby ste sa do hradu vôbec dostali, je dobré si zabezpečiť lístky vopred. Pokiaľ do Hohenschwangau prídete s tým, že si lístok kúpite na mieste, môže sa stať, že na vás už lístok nezostane. V letnej sezóne sa pokladne otvárajú o 7:30 a pokiaľ dorazíte včas, zrejme lístok na daný deň ulovíte – v opačnom prípade sa môže stať, že dostanete lístok až na nasledujúci deň.

Pohľad na hrad Neuschwanstein z mostu Marienbrücke

Pohľad na hrad Neuschwanstein z mostu Marienbrücke

Ďalšou možnosťou je objednanie si lístkov cez internet. To je možné na týchto stránkach, ale vyžaduje zaplatenie špeciálneho poplatku 2,50 EUR za osobu (a každý zámok, pokiaľ sa ich rozhodnete navštíviť viac). Na druhú stranu vám to dá pohodlnú istotu, že sa do hradu dostanete v daný čas. I tu však existujú obmedzenia – lístky je možné si objednať s minimálne 2-dňovým predstihom a je potrebné si ich vyzdvihnúť v návštevníckom centre v Hohenschwangau len v deň návštevy a minimálne 1,5 hodiny pred plánovanou návštevou hradu.

Možno trochu kacírskou myšlienkou môže byť nápad nenavštíviť interiéry hradu vôbec. Zvonku je možné hrad vidieť zadarmo a až na jeho hlavné nádvorie sa taktiež dostanete i bez lístku. Väčšina ľudí sem aj tak cestuje kvôli tomu, aby ho mohla vidieť zvonku – jednou z najlepších vyhliadok je Máriin most (Marienbrücke), ktorý dal postaviť kráľ Ludwig II. a pomenoval ho po svojej matke. Vzhľadom k davom turistov počítajte s tým, že si na svoju fotku trochu počkáte. Okrem toho sa tu však dá nájsť i niekoľko ďalších, menej frekventovaných vyhliadok.

Hore k hradu sa môžete dostať pešo, cesta hore na kopec má asi kilometer a pol k mostu Marienbrücke a od neho je to asi pol kilometra (alebo menej) k samotnému hradu. Pokiaľ sa vám pešo do kopca nechce, môžete využiť kyvadlový autobus alebo konský záprah. Obe služby sú samozrejme extra spoplatnené a väčšinou si na ne musíte vystáť rad.

Hrad Neuschwanstein - kuchyňa je jediné miesto vo vnútri hradu, kde sa smie fotografovať

Hrad Neuschwanstein – kuchyňa je jediné miesto vo vnútri hradu, kde sa smie fotografovať

Pokiaľ sa interiér hradu aj tak rozhodnete navštíviť, odmenou vám bude vidieť priestory zariadené vymoženosťami, ktoré mal k dispozícii Ludwig II. Najohromujúcejšou miestnosťou je samozrejme trónna sieň, ktorá je neuveriteľne bohato zdobená. Na druhú stranu je však viac než zrejmé, že značná časť hradu bola nedokončená a nezariadená. Vo vnútri je naviac zakázané fotografovať, zrejme aby tadiaľ mohli davy turistov prehnať čo najrýchlejšie.

Stretol som sa však s veľkým množstvom ľudí, ktorí tvrdili, že návšteva interiérov hradu nestojí za tie peniaze a čas stratený zháňaním lístkov. Je to asi individuálne a možno by som odporučil naštudovať si fotky interiéru na internete a vyhodnotiť, či sa vám do polhodinovej návštevy hradu chce investovať čas a Eurá.

Zámok Hohenschwangau

Ako som už spomenul vyššie, Ludwig prežil svoje detstvo v dedine Hohenschwangau, ležiacej priamo pod Neuschwansteinom. Celá rodina žila na miestnom zámku, postavenom Ludwingovým otcom, bavorským kráľom Maximiliánom II. Pôvodná stavba pochádzala zo 14. storočia a tento hrad sa nazýval Schwanstein. V 19. storočí ho Maximilián II. zrekonštruoval a používal ako letnú rezidenciu svojej rodiny a preto Ludwig toto prostredie a okolie Hohenschwangau dobre poznal.

Záhrada zámku Hohenschwangau

Záhrada zámku Hohenschwangau

Na zámku bývala i Ludwigova matka Mária, ktorá ho prežila a žila tu i po jeho smrti. Neskôr sa vlastníkom hradu stal Luitpold, regent vládnuci po Ludwigovej smrti. Ten zámok zmodernizoval a po jeho smrti bol otvorený verejnosti. I tento zámok sa vďaka svojej odľahlosti vyhol poničeniu počas prvej a druhej svetovej vojny.

Paradoxom je, že po Ludwigovej smrti sa jeho hrad Neu Hohenschwangau Schloss premenoval na Neuschwanstein, zatiaľ čo zámok jeho otca, kde prežil svoje detstvo, sa zo Schwanstein postupne stal známym ako Hohenschwangau Schloss. Obe stavby si tak vlastne prehodili svoje meno.

Zámok Hohenschwangau

Zámok Hohenschwangau

Zámok Hohenschwangau môžete navštíviť spolu s Neuschwansteinom, aj keď kombinovaným vstupným ušetríte len jedno Euro, takže to asi nebude rozhodujúci faktor. Zámok je kompletne zariadený a môžete tak vidieť dobový nábytok z čias Ludwiga II. Rovnako ako na Neuschwansteine, i tu je zakázané fotografovať, takže pre vyhodnotenie toho, či sa vám návšteva oplatí, opäť odporúčam použiť Google a nájsť si obrázky interiérov.

Na zámok Hohenschwangau sa dá od domčeka, kde predávajú lístky, dostať veľmi rýchlo pešo, je to len pár krokov. Napriek tomu je k dispozícii i konský povoz pre tých, čo to potrebujú.


Mapa lokalít


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Nemecku.


Ako sa sem dostať?

Autom

Vlastné auto vám dá najväčšiu flexibilitu pre návštevu zámkov – už len s ohľadom na čas návštevy, ale i s ohľadom na ubytovanie. Cesta z Mníchova trvá necelé dve hodiny (podľa premávky).

Parkovať sa dá priamo v Hohenschwangau bez problémov, ale všetky parkoviská sú spoplatnené. Parkovanie stojí 7 EUR, pričom je jedno či sa zdržíte hodinu alebo celý deň (4/2019).

Vlakom

Vlaková stanica sa nachádza v mestečku Füssen a z Mníchova sa sem dostanete i bez prestupu, prípadne s jedným prestupom. Cesta trvá viac ako dve hodiny a cena lístkov sa pohybuje medzi 20 a 30 EUR (4/2019). Spojenia a ceny lístkov môžete vyhľadávať na stránkach Nemeckých železníc.

Z vlakovej stanice vo Füssene sa do Hohenschwangau dostanete kyvadlovým autobusom.


Koľko to stojí?

Vstupné na každý z hradov je 13 EUR. Pokiaľ si kúpite lístok na oba hrady, zaplatíte 25 EUR (4/2019).


Kedy sem cestovať?

Zámky je možné navštíviť bez problémov celoročne.

Zimná sezóna trvá od 16. októbra do 31. marca, otváracia doba v zime je od 8:30 do 15:00.

Letná sezóna je od 1. apríla do 15. októbra a otváracia doba trvá od 7:30 do 17:00.


Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Z Hohenschwangau, kde sa nachádza návštevnícke centrum i predajňa lístkov, sa k obom zámkom dá dostať pešo. K Hohenschwangau je to len niekoľko krokov, k Neuschwansteinu vám to potrvá asi 30 minút, pričom sú to asi dva kilometre do kopca.

Autobusom

Kyvadlový autobus premáva z parkoviska P4 pod zámkom Hohenschwangau k Neuschwansteinu za 2,50 EUR, naspäť za 1,50 EUR alebo tam i späť za 3 EUR (4/2019).

Kočiarom

Konský záprah je k dispozícii pre cestu k Hohenschwangau i Neuschwansteinu. Kočiare odchádzajú od hotela Müller a cesta k Neuschwansteinu stojí 7 EUR, dolu 3,50 EUR. Od predajne lístkov premávajú kočiare k zámku Hohenschwangau za 4,50 EUR, naspäť za 2 EUR (4/2019).

Hrad Neuschwanstein - pokiaľ sa vám dolu z dediny nechce pešo, môžete využiť kone

Hrad Neuschwanstein – pokiaľ sa vám dolu z dediny nechce pešo, môžete využiť kone


Kde sa ubytovať?

V Hohenschwangau i Füssene sa nachádza niekoľko hotelov. Vo Füssene sa dá nájsť izba pre dve osoby za 70-80 EUR za noc (4/2019), ale k zámkom to budete mať trošku ďalej. V Hohenschwangau budete k zámkom bližšie, ale ceny sú oveľa vyššie, začínajú na 120 EUR za noc (4/2019). Ceny samozrejme závisia i od ročného obdobia, resp. sezóny.

Miestni obyvatelia ponúkajú taktiež ubytovanie cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie). Oproti hotelom veľmi neušetríte, pretože možností je dosť málo a ceny sú tak v podstate rovnaké, ako v hoteloch.

Aj keď sú ceny za ubytovanie vysoké, nemusíte zúfať – nie je nutné tu tráviť noc, zámky sa dajú navštíviť i v rámci jednodenného výletu z Mníchova, prípadne iného mestečka. Pokiaľ máte auto, nie je problém sa ubytovať kdekoľvek v dojazdovej vzdialenosti od Hohenschwangau.

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najnovšie komentáre

Kategórie