Hroch.sk

Písal sa 6. august 1945, keď z bombardéra typu B-29, pomenovaného Enola Gay, bola o 8:15 ráno vypustená malá atómová bomba Little Boy (Chlapček). Od momentu, keď táto bomba opustila útroby bombardéra, sa začali odpočítavať posledné sekundy života veľkej časti obyvateľov mesta Hirošima. Tých sekúnd bolo presne 44 – a potom, uránový projektil vo vnútri bomby vystrelil proti uránovému terču a v priebehu jedinej mikrosekundy rozpútal peklo, z ktorého v okolí 1 míle nebolo žiadneho úniku. Peklo, ktoré nerobilo žiadne rozdiely a bralo vojakov i deti…

Atómový dóm v Hirošime v noci

Mesto Hirošima je na prvý pohľad tak obyčajné a nijak nevybočujúce z priemeru, ale jeho meno pozná asi väčšina ľudí na svete – v súvislosti s úplne prvou atómovou bombou na svete, ktorá bola naostro použitá. Mesto je tak v Japonsku frekventovanou turistickou atrakciou, aj keď ide o trochu “čierny” alebo aj “temný” turizmus. Návšteva Hirošimy môže byť veľmi depresívnou skúsenosťou a obzvlášť Múzeum mierového memoriálu je extrémne sugestívne miesto, ktoré asi trochu pokazí váš deň.

Odhliadnuc od tejto pochmúrnej histórie je dnes Hirošima celkom príjemne pôsobiace mesto, kde ľudia žijú bežným životom, ako všade inde v Japonsku. Má svoje obchody, reštaurácie, vlaky, hotely, či dokonca hrad. Stačí sa však priblížiť k do centra mesta, kde sa rozlieha veľký Park mierového memoriálu a ťaživá atmosféra tieňa minulosti sa opäť vynorí…

Hrob neznámeho vojaka v Parku mierového memoriálu v Hirošime, v pozadí Atómový dóm

Predvojnové storočia

Hirošima je relatívne mladé mesto nielen v japonskom, ale i celosvetovom porovnaní. Bola založená v roku 1589 feudálnym pánom menom Mōri Terumoto, ktorý sa sem uchýlil po jednej z prehratých bitiek. Mōri Terumoto mal titul daimyō, čo znamená, že vládol určitému územiu, z ktorého mal svoje príjmy, z ktorých potom financoval svoju armádu a vojny. V Japonsku v tej dobe fungoval systém tzv. hanov, ktorý bol podobný feudálnemu zriadeniu v Európe. Cisárstvo tak bolo rozdelené na malé územia ovládané mnohými rodinnými klanmi.

Tieto klany neustále bojovali medzi sebou o malé časti svojich území a po tom, čo Terumoto stratil to svoje, založil si Hirošimu ako novú dŕžavu. Postavil si tu taktiež hrad, čo bola neoddeliteľná súčasť mesta, ktoré malo byť schopné sa ubrániť nepriateľskému útoku. V roku 1593 sa Terumoto do mesta nasťahoval a stalo sa oficiálne jeho sídlom. Meno Hirošima znamená “široký ostrov”, čo zrejme súvisí s jej polohou na viacerých ostrovoch delty rieky Ota.

Hrad v Hirošime

Po tom, čo sa vlády nad krajinou chopil opäť japonský cisár, bol feudálny systém han zrušený v roku 1871 a krajina bola rozdelená na prefektúry. Hirošima sa stala hlavným mestom jednej z nich a vybudovaním prístavu sa z Hirošimy stalo jedno z najdôležitejších miest v krajine. Tento fakt podčiarklo i rozšírenie železnice až do tohto mesta a následne presun japonskej vlády počas Čínsko-japonskej vojny práve sem. Cisár Mucuhito (známy viac ako cisár Meidži) si počas tejto vojny zvolil za svoj hlavný štáb hrad v Hirošime.

Dôležitosť Hirošimy v tejto dobe potvrdzuje i to, že tu bola podpísaná dohoda ukončujúca spomínanú Čínsko-japonskú vojnu (ktorá skončila japonským víťazstvom). Začiatok 20. storočia sa tak potom niesol v znamení ďalšej indistrualizácie a rozvoja. Hirošima postupne rástla najmä vďaka vojenskému priemyslu, podporenému ďalšími vojnami, vrátene tej proti Rusku alebo 1. svetovej, kde Japonci stáli ešte proti Nemecku.

Vzhľadom k jej ekonomickému i vojenskému významu bola Hirošima logickým terčom bombardovacích náletov, ale na rozdiel od iných japonských miest, vrátane Tokia, zostala Hirošima takmer až do konca vojny nedotknutá bombardovaním. To však platilo až do osudného apríla roku 1945, keď sa práve kvôli svojmu vojenskému a strategickému významu Hirošima dostala do užšieho výberu piatich potenciálnych cieľov pre prvé použitie novej zbrane hromadného ničenia…

Výhľad na Hirošimu a vodný kanál z hradu

Atómová bomba

Z tejto skupiny nakoniec vyšla Hirošima “víťazne” a 6. augusta 1945 bola na ňu zhodená atómová bomba s prezývkou Little Boy (Chlapček). Bomba bola zhodená z výšky necelých 10 kilometrov a trvalo jej 44.4 sekundy, kým spadla do výšky asi 600 metrov nad mestom, kde vybuchla. Za tú dobu stihol bombardér Enola Gay (pomenovaný po matke jeho veliteľa) odletieť do vzdialenosti 18 kilometrov, čo však nezabránilo tomu, aby lietadlo pocítilo poriadny náraz tlakovej vlny z výbuchu.

Fotografia atómového hríbu nad Hirošimou – Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Zatiaľ čo piloti a posádka troch lietadiel, ktoré na túto misiu boli vyslané, sledovali v úžase atómový hríb nad mestom, v meste samotnom začal najčernejší deň jeho histórie. Podľa údajov, ktoré sú k dispozícii, totálna deštrukcia nastala v okolí 1 míle (1.6 kilometra) od epicentra. V tomto rádiuse teda nezostala stáť žiadna budova a neprežil žiadny človek… i keď pár výnimiek by sa našlo – o tom ale až o chvíľku.

Sedemdesiat percent všetkých budov v Hirošime bolo úplne zničených a mnoho ďalších bolo vážne poškodených. Najtragickejším rozmerom tohto útoku sú však straty na ľudských životoch – v momente výbuchu zomrelo 70 tisíc ľudí, ktorých zabila tlaková alebo teplotná vlna. Do konca roku potom zomreli ďalší ľudia na následky zranení a radiácie a dokopy sa počet mŕtvych odhaduje na 90-166 tisíc. V meste žilo pred výbuchom zhruba 350 tisíc obyvateľov.

Model Hirošimy po atómovom útoku – červená guľa znázorňuje miesto výbuchu, pod ňou vidieť pri rieke miniatúrny Atómový dóm – Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Ešte smutnejším faktom je, že z tohto počtu bolo zhruba 20 tisíc vojakov – zvyšné obete boli civilné. Bomba vybuchla nad centrom mesta ráno, keď je väčšina ľudí v práci alebo v škole. Továrne, kde pracovali dospelí, sa nachádzali skôr na okraji mesta, zatiaľ čo v centre boli najmä školy. Z tohto dôvodu bolo medzi obeťami veľmi veľa detí.

Niektoré z detí mali tú smolu, že boli ďalej od epicentra a nezomreli hneď pri výbuchu. Mnoho z nich sa vrátilo domov s popáleninami štvrtého stupňa po celom tele, často po vyčerpávajúcej niekoľkokilometrovej ceste pešo, len aby zomreli pred očami svojich rodičov.

Treba tiež dodať, že medzi obeťami boli aj asi 20-tisíc Kórejcov, ktorí boli do Japonska privedení ako zajatci a slúžili prakticky ako otroci na nútené práce.

Preživší s popáleninami po atómovom útoku na Hirošimu – Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

S výbuchom bomby vzniklo i niekoľko neuveriteľných prípadov a osudov, o ktorých si môžete prečítať nižšie. Faktom však zostáva, že ani použitie atómovej bomby nedonútilo Japoncov k okamžitej kapitulácii. Američania sa preto rozhodli o 3 dni neskôr zhodiť ďalšiu atómovú bombu, tentokrát na mesto Kokura. Toto mesto však bolo v ten deň zahalené hustými oblakmi a dymom (z iného bombardovania) a preto sa veliteľ lietadla rozhodol pre prelet nad záložný cieľ, ktorým bolo mesto Nagasaki. Zvyšok príbehu už poznáme.

Čo však nie je až tak známe je fakt, že hneď po výbuchu druhej atómovej bomby nad Nagasaki vyhlásil zdecimovanému Japonsku vojnu hrdinský Sovietsky zväz, ktorý tak pribehol na pomoc svojim spojencom (v tomto prípade Američanom a Angličanom, keďže Sovietsky zväz vystriedal počas 2. svetovej vojny spojencov viacero). Bezprostredná invázia do Japonska zo strany ZSSR však nehrozila, pretože Japonsko okupovalo celú Mandžusko (dnes severovýchodná Čína), Kóreu, Taiwan a veľkú časť Číny. Práve do Mandžuska vpadla Červená “oslobodzovacia” armáda a jedným z dedičstiev tejto akcie je napríklad existencia krásnej krajiny menom Severná Kórea.

Atómový dóm v Hirošime

Povojnová Hirošima a neuveriteľné i smutné príbehy

Po výbuchu bomby sa život v meste nielen zastavil, ale prakticky z neho zmizol. Prehra Japonska vo vojne rozvoju veľmi nepomohla a aby toho nebolo málo, mesiac po výbuchu zasiahol mesto tajfún, ktorý si pripísal na účet ešte ďalších 3-tisíc obetí. Reziduálna radiácia potom trápila obyvateľov mesta ešte dlhé roky, počas ktorých zomrelo mnoho ľudí na rakovinu, spôsobenú rádioaktívnym žiarením.

Už však niekoľko rokov po vojne začala obnova Hirošimy, ktorá sa pre Japonsko stala symbolom hrôz atómovej vojny a nádeje na mier a na to, že atómová bomba už nikdy nikde nebude použitá. Oleander sa stal oficiálnym kvetom mesta po tom, čo bol prvou rastlinou, ktorá po výbuchu v meste zakvitla.

Okolie hradu v Hirošime je plné zelene

Výbuch atómovej bomby priniesol aj niekoľko pozoruhodných príbehov. Cutomu Jamaguči (angl. transkripcia Tsutomu Yamaguchi) bol na služobnej ceste v Hirošime a nachádzal sa 3 kilometre od epicentra výbuchu. Utrpel vážne popáleniny a musel stráviť nasledujúcu noc v Hirošime, aby sa mu dostala aspoň základná lekárska starostlivosť. Na druhý deň sa však už ponáhľal rýchlo domov – do Nagasaki., kde o 2 dni vybuchla druhá bomba. Výbuch druhej bomby ho síce nezasiahol tak priamo, ale zasiahla ho zvyšková radiácia, keď hľadal v troskách svojich príbuzných. Dožil sa 93 rokov. Celkovo je známych 165 prípadov ľudí, ktorí sú považovaní za (preživšie) obete oboch atómových útokov.

O tom, že nachádzať sa neďaleko epicentra výbuchu atómovej bomby nemusí automaticky znamenať smrť, sa okrem Indiana Jonesa presvedčil aj Eizō Nomura, ktorý je známy ako rekordér v tejto kategórii. Nachádzal sa totiž v dome známom dnes ako Rest House, ktorý dnes slúži ako turistické informačné centrum. Dom stojí len 170 metrov od epicentra výbuchu a Eizō Nomura sa v momente výbuchu nachádzal v jeho suteréne, čo mu zachránilo život (podobne ako Indymu chladnička). Musel síce potom utekať cez všadeprítomný oheň a dym, ale dožil sa viac ako 80 rokov.

Obeťou bomby bolo paradoxne i 12 Američanov, ktorí boli v tom čase vojnovými zajatcami v meste. Podľa niektorých zdrojov nie všetci zomreli okamžite pri výbuchu – dvaja boli údajne ukameňovaní v rámci “pomsty” po útoku.

Najznámejší príbeh Hirošimy však nesie názov dievčatka menom Sadako Sasaki. V dobe výbuchu mala 2 roky, takže bola ešte príliš malá na to, aby bola v ten deň v škole alebo škôlke. Deň trávila so svojou matkou v ich dome, zhruba 2 kilometre od epicentra výbuchu. Explózia vymrštila malú Sadako oknom von, kam ju šla okamžite hľadať jej mama, ktorá ju na vlastné prekvapenie našla živú a zdravú. Zobrala preto malú Sadako do náruče a začala utekať preč z mesta, ďaleko od epicentra a ohňa. Na úteku ich však zastihol takzvaný “čierny dážď“, čo boli vlastne malé rádioaktívne kúsky rôznych predmetov a prachu, ktoré boli vymrštené výbuchom do atmosféry a potom začali (väčšinou zhorené alebo veľkým teplom roztavené) padať naspäť na zem vo forme rádioaktívneho dažďa.

Osobné predmety Sadako Sasaki – dievčatka, ktoré skladalo papierové žeriavy a zomrelo na následky zásahu rádioaktívnym čiernym dažďom, 10 rokov po útoku atómovou bombou – Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Sadako po vojne vyrástla ako ostatné dievčatá a chodila na základnú školu a zároveň sa venovala športu – štafetovému behu, kde sa stala dôležitou súčasťou teamu. Ako 11-ročná však začala mať problémy – opuchol jej krk a uši a následne sa objavili červené fľaky na jej nohách. V nemocnici jej bola diagnostifikovaná zhubná leukémia a lekári jej dali maximálne ešte rok života.

Jej spolubývajúca v nemocnici jej prezradila legendu o tisíc žeriavoch origami. Podľa tejto legendy ten, kto zloží tisíc žeriavov origami, dostane od bohov splnenie jedného želania. Samozrejme jediným želaním Sadako bolo, aby sa uzdravila a tak začala skladať žeriavy origami. Nemala však dostatok papiera a tak sa k tisícke blížila veľmi pomaly. Podľa populárnych legiend sa jej to nepodarilo, ale v skutočnosti tento cieľ prekonala a poskladala žeriavov ešte viac.

Keď sa o tomto cieli dozvedeli jej priatelia, rozhodli sa jej pomôcť sa sami pre ňu poskladali 1000 papierových žeriavov. Tých však bohužiaľ museli pochovať spolu so svojou kamarátkou, pretože Sadako zomrela ako 12-ročná v októbri 1955. Jej príbeh sa však rozšíril do sveta a ľudia z celého sveta dnes prinášajú alebo posielajú do Hirošimy tisícky papierových žeriavov ako prejav solidarity a priania toho, aby sa príbeh Sadako už nikdy viac neopakoval. V Parku mierového memoriálu (viď nižšie) stojí dnes jej socha so zlatým žeriavom v rukách, ktorá je pamätníkom všetkým deťom, ktoré sa stali obeťami tohto útoku.

Detský memoriál v Hirošime – na jeho vrchole stojí Sadako s origami žeriavom

Park mierového memoriálu

Dnes je Hirošima mesto s viac ako miliónom obyvateľov a populáciou je teda viac než trikrát väčšia, ako bola tesne pred výbuchom. Prakticky celé mesto je už dnes obnovené, vrátane jeho starého hradu. Na prvý pohľad sa nelíši od iných japonských miest – funguje tu kvalitná hromadná doprava, sú tu moderné výškové budovy a je tu bezchybne čisto. Ulice sú plné Japoncov v uniformne čiernych oblekoch a život sa už dávno vrátil do starých koľají.

V centre mesta sa dnes rozprestiera park, ktorý nesie názov Park mierového memoriálu v Hirošime (angl. Hiroshima Peace Memorial Park). Tento park stojí na mieste, nad ktorým vybuchla atómová bomba a bol tu vybudovaný preto, aby navždy pripomínal hrôzostrašnú udalosť. V parku sa nachádza niekoľko pamätníkov, vrátane Detského memoriálu, ktorý vyobrazuje vyššie spomínanú Sadako Sasaki, držiacu origami žeriava.

Okolo tohto pamätníka sa nachádzajú sklenené boxy, do ktorých môžu návštevníci vhadzovať papierové žeriavy a vyjadriť tak svoju solidaritu. V boxoch sú žeriavy prichádzajúce z celého sveta a keď sú plné, tak ich miestni zamestnanci vyprázdnia a papierové žeriavy zrecyklujú tak, aby z tisícky žeriavov vyrobili vždy jeden list papiera. Ten poskladajú do jedného origami žeriava a predávajú ako suvenír, ktorý si odtiaľto môžete doniesť.

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

V centre parku sa nachádza ďalší pamätník, venovaný neznámemu vojakovi, kde sa každý rok 6. augusta koná mierový ceremoniál ako pripomienka tragédie. Presne o 8:15 zhromaždený dav drží minútu ticha a večer ľudia na rieke Ota vypúšťajú farebné svietiace lampióny s mierovými odkazmi.

Lampiónový ceremoniál v Hirošime (zdroj: hiroshima-navi.or.jp)

V parku taktiež nad vodnou hladinou Nádrž mieru horí Plameň mieru, ktorý tu bol zapálený v roku 1964. Odvtedy tu horí nepretržito a má horieť až dovtedy, kým nebude zničená posledná atómová zbraň na svete.

V parku sa potom nachádza niekoľko ďalších menších pamätníkov, napríklad ten venovaný kórejským obetiam výbuchu.

Hrob neznámeho vojaka v Parku mierového memoriálu v Hirošime

Hrob neznámeho vojaka v Parku mierového memoriálu v Hirošime

Hrob neznámeho vojaka v Parku mierového memoriálu v Hirošime, v pozadí Atómový dóm

Hrob neznámeho vojaka v Parku mierového memoriálu v Hirošime, v pozadí Atómový dóm

Hrob neznámeho vojaka v Parku mierového memoriálu v Hirošime

Hrob neznámeho vojaka v Parku mierového memoriálu v Hirošime

Nádrž mieru a Plameň mieru v Hirošime

Nádrž mieru a Plameň mieru v Hirošime

Plameň mieru v Hirošime, ktorý zhasne až vtedy, keď bude zničená posledná atómová bomba na svete

Plameň mieru v Hirošime, ktorý zhasne až vtedy, keď bude zničená posledná atómová bomba na svete

Hrob neznámeho vojaka v Parku mierového memoriálu v Hirošime v noci, v pozadí Atómový dóm

Hrob neznámeho vojaka v Parku mierového memoriálu v Hirošime v noci, v pozadí Atómový dóm

Detský memoriál v Hirošime - na jeho vrchole stojí Sadako s origami žeriavom

Detský memoriál v Hirošime - na jeho vrchole stojí Sadako s origami žeriavom

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Sklenené boxy plné papierových origami žeriavov okolo Detského memoriálu v Hirošime

Detský memoriál v Hirošime - na jeho vrchole stojí Sadako s origami žeriavom

Detský memoriál v Hirošime - na jeho vrchole stojí Sadako s origami žeriavom

Zlatý žeriav vo vnútri Detského memoriálu v Hirošime

Zlatý žeriav vo vnútri Detského memoriálu v Hirošime

Lampiónový ceremoniál v Hirošime (zdroj: hiroshima-navi.or.jp)

Lampiónový ceremoniál v Hirošime (zdroj: hiroshima-navi.or.jp)

Atómový dóm a český pamätník nukleárneho útoku

Cez rieku oproti parku stojí ikona celého mesta – Atómový dóm. Ide o budovu bývalej výstavnej haly pre produkty prefektúry Hirošima a Komory japonského priemyslu a obchodu, ktorá bola postavená v roku 1915. Atómová bomba vybuchla takmer priamo nad touto budovou a zrejme aj vďaka tomu budova zostala z väčšej časti stáť. Tlak z výbuchu sa totiž šíril smerom od epicentra, ktoré bolo nad budovou. Pôsobil tak na múry budovy zhora a nie zo strán a tak paradoxne tieto zostali stáť, aj keď sa nachádzali extrémne blízko epicentra.

Atómový dóm v Hirošime v noci

Samozrejme tomu pomohla i železobetónová konštrukcia budovy a betónové vystuženie stien, ktoré malo byť ochranou proti častým zemetraseniam, ktoré Japonsko postihujú. Budova bola pre Japonsko trochu atypická aj vďaka svojej kupole (dómu). Budovu dizajnoval český architekt Jan Letzel, ktorý v Japonsku navrhol okolo 40 budov. Výstavná hala bola tak populárnou, že ňou bol inšpirovaný návrh budovy československého Ministerstva priemyslu a obchodu, ktorá bola postavená v Prahe v roku 1934, teda veľa rokov pred zničením Hirošimy.

Dôchodca kŕmi vrabce pred Atómovým dómom v Hirošime

Vďaka tomu si tak v Prahe pri vltavskom nábreží môžete pozrieť zväčšenú napodobeninu tejto najznámejšej japonskej budovy. Jan Letzel sa však (zrejme našťastie preňho) zničenia svojej budovy nedožil, pretože zomrel už v roku 1925.

Zničená budova výstanej haly bola dlhé roky symbolom kontroverzie – niektorí obyvatelia chceli, aby bola úplne strhnutá a nepripomínala atómovú tragédiu. Iní naopak boli za jej konzerváciu, aby mohla slúžiť práve ako pamätník tejto katastrofy a ako výstraha do budúcna. Tí druhí nakoniec vyhrali a dnes je budova známa pod prezývkou Atómový dóm (A-bomb Dome).

Atómový dóm v Hirošime

Atómový dóm bol v roku 1996 zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO, čo bol krok ostro oponovaný a kritizovaný Američanmi a Číňanmi. Prví poukazovali na to, že pravidlá UNESCO neumožňujú zápis stavieb súviesejúcich s vojnou, zatiaľ čo Číňanom sa zasa nepáčilo, že zápis neberie ohľad na to, že v tejto vojne trpeli aj iné národy a Japonci v nej boli agresorom.

Atómový dóm v Hirošime

Atómový dóm v Hirošime

Dôchodca kŕmi vrabce pred Atómovým dómom v Hirošime

Dôchodca kŕmi vrabce pred Atómovým dómom v Hirošime

Dôchodca kŕmi vrabce pred Atómovým dómom v Hirošime

Dôchodca kŕmi vrabce pred Atómovým dómom v Hirošime

Atómový dóm v Hirošime

Atómový dóm v Hirošime

Atómový dóm v Hirošime

Atómový dóm v Hirošime

Atómový dóm v Hirošime

Atómový dóm v Hirošime

Atómový dóm v Hirošime

Atómový dóm v Hirošime

Fotografia Hirošimy po výbuchu bomby - Atómový dóm stojí ako jediný široko ďaleko

Fotografia Hirošimy po výbuchu bomby - Atómový dóm stojí ako jediný široko ďaleko

Atómový dóm v Hirošime v noci

Atómový dóm v Hirošime v noci

Atómový dóm v Hirošime v noci

Atómový dóm v Hirošime v noci

Múzeum mierového memoriálu

Najviac deprimujúcim zážitkom v Hirošime je však návšteva Múzea mierového memoriálu, ktoré stojí na okraji Parku mierového memoriálu. Múzeum bolo otvorené v roku 1955 a delí sa na západné (hlavná budova) a východné krídlo. Východné krídlo bolo v dobe mojej návštevy zatvorené kvôli rekonštrukcii, vo februári 2017 má byť však znovu otvorené. Východné krídlo ukazuje život v Hirošime pred výbuchom bomby a tiež dokumentuje udalosti predchádzajúce zhodeniu bomby – napríklad to, ako sa rodilo rozhodnutie o cieli zhodenia atómovej bomby alebo aj bomba samotná – jej vývoj a konštrukcia.

Atómová bomba Little Boy v skutočnej veľkosti – Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Hlavná budova je časťou, ktorá zrejme asi najviac donúti návštevníka zamyslieť sa nad krutosťou atómovej bomby a trochu mu pokazí deň. Exhibície ukazujú pár “suchých” faktov, ako napríklad ako bomba Little Boy vyzerala (je tu jej model v skutočnej veľkosti), model mesta tesne po výbuchu zobrazujúci presné miesto výbuchu a to, ktoré budovy zostali stáť, alebo i fotografie samotného výbuchu (atómový hríb).

Oveľa sugestívnejšou sekciou je časť, kde môžete vojsť do vymodelovaných ulíc zničeného mesta a vidieť, ako asi mohla vyzerať jeho skaza tesne po výbuchu. Niektoré expozície majú i modely postáv dospelých a detí, ktorí sa v obhorených šatách a s popáleninami po celom tele snažia utiecť preč.

Model zničenej ulice s popálenými preživšími po atómovom útoku na Hirošimu – Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

V ďalšej časti sa potom môžete dočítať o rôznych príbehoch ľudí, ktorí výbuch neprežili, prípadne zomreli po ňom – vrátene vyššie spomínaného príbehu Sadako Sasaki. Ďalšie príbehy zahŕňajú napríklad tieň na schodoch banky – niekto tu sedel a čakal, kým banka otvorí a zostal z neho len tmavý tieň na obhorenom kameni. Tento tieň sa stal terčom sporov niektorých rodín, z ktorých si mnohé chceli spojiť toto miesto práve s niektorým zo svojich pohrešovaných členov.

Šiniči Tecutani bol 4-ročný chlapec, ktorý sa bicykloval pred svojím domom, keď ho výbuch atómovej bomby zasiahol a spôsobil mu popáleniny, ktorým v noci podľahol. Bol pochovaný aj so svojou trojkolkou. Po 40 rokoch sa otec chlapca rozhodol presunúť jeho pozostatky do rodinnej hrobky a trojkolku do Múzea mierového memoriálu v Hirošime

Jednotlivé expozície ukazujú tiež osobné veci obetí, či už známych alebo neznámych. Príbehov je veľmi veľa a každý z nich je samozrejme tragický. Niektoré fotografie popálených a mŕtvych detí nie sú veľmi vhodné pre slabšie povahy a návšteva tohto múzea vám určite nepridá na nálade – je len málo miest na svete, ktoré dokumentujú históriu tak ponurú, ako práve toto múzeum.

Fotografia atómového hríbu nad Hirošimou - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Fotografia atómového hríbu nad Hirošimou - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Preživší s popáleninami po atómovom útoku na Hirošimu - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Preživší s popáleninami po atómovom útoku na Hirošimu - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Model zničenej ulice po atómovom útoku na Hirošimu - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Model zničenej ulice po atómovom útoku na Hirošimu - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Model zničenej ulice s popálenými preživšími po atómovom útoku na Hirošimu - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Model zničenej ulice s popálenými preživšími po atómovom útoku na Hirošimu - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Model Hirošimy po atómovom útoku - červená guľa znázorňuje miesto výbuchu, pod ňou vidieť pri rieke miniatúrny Atómový dóm - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Model Hirošimy po atómovom útoku - červená guľa znázorňuje miesto výbuchu, pod ňou vidieť pri rieke miniatúrny Atómový dóm - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Oblečenie jednej z obetí atómového útoku na Hirošimu - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Oblečenie jednej z obetí atómového útoku na Hirošimu - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Atómová bomba Little Boy v skutočnej veľkosti - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Atómová bomba Little Boy v skutočnej veľkosti - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Šiniči Tecutani bol 4-ročný chlapec, ktorý sa bicykloval pred svojím domom, keď ho výbuch atómovej bomby zasiahol a spôsobil mu popáleniny, ktorým v noci podľahol. Bol pochovaný aj so svojou trojkolkou. Po 40 rokoch sa otec chlapca rozhodol presunúť jeho pozostatky do rodinnej hrobky a trojkolku do Múzea mierového memoriálu v Hirošime

Šiniči Tecutani bol 4-ročný chlapec, ktorý sa bicykloval pred svojím domom, keď ho výbuch atómovej bomby zasiahol a spôsobil mu popáleniny, ktorým v noci podľahol. Bol pochovaný aj so svojou trojkolkou. Po 40 rokoch sa otec chlapca rozhodol presunúť jeho pozostatky do rodinnej hrobky a trojkolku do Múzea mierového memoriálu v Hirošime

Schody banky v Hirošime - niektu tu v momente výbuchu sedel a čakal na otvorenie banky, zostal po ňom len tmavý tieň - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Schody banky v Hirošime - niektu tu v momente výbuchu sedel a čakal na otvorenie banky, zostal po ňom len tmavý tieň - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Fotografie a oblečenie obetí atómového útoku v Hirošime - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Fotografie a oblečenie obetí atómového útoku v Hirošime - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Fotografie a oblečenie obetí atómového útoku v Hirošime - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Fotografie a oblečenie obetí atómového útoku v Hirošime - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Pokiaľ sklo nerozbila tlaková vlna, roztavila ho následná teplotná vlna, ktorá nasledovala po výbuchu atómovej bomby - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Pokiaľ sklo nerozbila tlaková vlna, roztavila ho následná teplotná vlna, ktorá nasledovala po výbuchu atómovej bomby - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Fotografie Hirošimy po atómovom útoku - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Fotografie Hirošimy po atómovom útoku - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Kamenná stena, po ktorej stekal tzv. "čierny dážď" - rádioaktívny dážď z objektov vyvrhnutých a roztavených pri výbuchu - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Kamenná stena, po ktorej stekal tzv. "čierny dážď" - rádioaktívny dážď z objektov vyvrhnutých a roztavených pri výbuchu - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Osobné predmety Sadako Sasaki - dievčatka, ktoré skladalo papierové žeriavy a zomrelo na následky zásahu rádioaktívnym čiernym dažďom, 10 rokov po útoku atómovou bombou - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Osobné predmety Sadako Sasaki - dievčatka, ktoré skladalo papierové žeriavy a zomrelo na následky zásahu rádioaktívnym čiernym dažďom, 10 rokov po útoku atómovou bombou - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Príbeh Sadako Sasaki - dievčatka, ktoré skladalo papierové žeriavy a zomrelo na následky zásahu rádioaktívnym čiernym dažďom, 10 rokov po útoku atómovou bombou - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Príbeh Sadako Sasaki - dievčatka, ktoré skladalo papierové žeriavy a zomrelo na následky zásahu rádioaktívnym čiernym dažďom, 10 rokov po útoku atómovou bombou - Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Múzeum mierového memoriálu v Hirošime

Hirošimský hrad

Ako som už uviedol vyššie, hrad v Hirošime bol založený spolu s mestom v 16. storočí jeho prvým feudálnym pánom, ktorým bol vojvoda Mōri Terumoto. Tri storočia po tom hrad slúžil ako sídlo daimyōv, teda feudálnych vládcov územia. Po zrušení feudálneho systému sa stal hrad vojenskou základňou a počas Prvej čínsko-japonskej vojny (viď vyššie) tu sídlil hlavný vojenský štáb cisárstva.

Počas druhej svetovej vojny tu sídlil hlavný štáb jednej z japonských vojenských divízií, ktorá tu bola umiestnená pre obranu pred potenciálnou americkou inváziou.

Hrad v Hirošime v noci

Výbuch atómovej bomby štyristoročnú stavbu úplne zmietol z povrchu zemského, ale už trinásť rokov na to bol hrad kompletne zrekonštruovaný a dnes slúži ako Múzeum predvojnovej histórie Hirošimy. Vo vnútri hradu tak nájdete expozície týkajúce sa toho, ako sa žilo v Hirošime a jej okolí počas storočí, keď tu vládli feudálni páni. Múzeum je ladené interaktívne a návštevníci si tu môžu napríklad vyskúšať tradičné japonské oblečenie.

Z balkoná na hornom poschodí hradu je dobrý výhľad na okolie, pretože Hirošima a jej okolie sú veľmi ploché (aj preto bola zvolená ako cieľ atómového útoku). Treba však priznať, že pohľad na Hirošimu zhora nie je nejak úchvatný ani pôsobivý, ale keď už tam budete, tak by zasa bola škoda sa nepozrieť.

Svätyňa Gokoku pri hrade v Hirošime

Hrad je obkolesený vodným kanálom, takže prístup k nemu je možný len prostredníctvom jedného z dvoch mostov. Na nádvorí v okolí hradu sa nachádza svätyňa Gokoku, ktorá bola taktiež zničená pri atómovom útoku a následne zrekonštruovaná. Symbolmi hradu sú tri stromy, ktoré ako jediné prežili atómový výbuch aj napriek tomu, že rastú menej ako kilometer od epicentra výbuchu. Aj to ukazuje, že zničiť život na Zemi pomocou atómoviek nemusí byť tak ľahkou úlohou, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Vstupná brána k hradu v Hirošime

Vstupná brána k hradu v Hirošime

Vstupná brána k hradu v Hirošime

Vstupná brána k hradu v Hirošime

Zrekonštruované nádvorie hradu v Hirošime

Zrekonštruované nádvorie hradu v Hirošime

Zrekonštruované nádvorie hradu v Hirošime

Zrekonštruované nádvorie hradu v Hirošime

Vstupná brána k hradu v Hirošime

Vstupná brána k hradu v Hirošime

Svätyňa Gokoku pri hrade v Hirošime

Svätyňa Gokoku pri hrade v Hirošime

Hrad v Hirošime a svätyňa Gokoku je obľúbeným miesto svadieb

Hrad v Hirošime a svätyňa Gokoku je obľúbeným miesto svadieb

Okolie hradu v Hirošime je plné zelene

Okolie hradu v Hirošime je plné zelene

Hrad v Hirošime

Hrad v Hirošime

Hrad v Hirošime

Hrad v Hirošime

Výhľad na Hirošimu a vodný kanál z hradu

Výhľad na Hirošimu a vodný kanál z hradu

Výhľad na Hirošimu a vodný kanál z hradu

Výhľad na Hirošimu a vodný kanál z hradu

Hrad v Hirošime

Hrad v Hirošime

Hrad v Hirošime

Hrad v Hirošime

Hrad v Hirošime

Hrad v Hirošime

Hrad v Hirošime v noci

Hrad v Hirošime v noci

Mijadžima a Icukušima

V samotnej Hirošime nie je veľa pamiatok a miest, ktoré by stáli za návštevu. Čo však určite stojí za výlet, je ostrov Mijadžima so svätyňou Icukušima, ktorej “plávajúca brána” torii je jedným z najznámejších miest v Japonsku vôbec. O tomto mieste, ako aj o tom, ako sa sem môžete dostať, som písal v tomto článku.

Mapa lokalít

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Japonsku.

Ako sa sem dostať?

Lietadlom

Letisko (HIJ) sa nachádza asi 50 kilometrov na východ od mesta, teda pomerne ďaleko. Medzinárodných spojení je k dispozícii málo (prakticky len pár letov do Číny a na Taiwan), domácich o niečo viac. Lety do iných japonských miest prevádzkujú národný prepravca Japan Airlines a menší prepravcovia ako All Nippon Airways, Air Do, Spring Japan a Ibex.

Z letiska sa dá dostať autobusom až do Hirošimy za 1340 JPY alebo na najbližšiu vlakovú JR stanicu (Širaiči, resp. Shiraichi, odkiaľ sa dá pokračovať na JR Pass) za 390 JPY (1/2017).

Aktuálne informácie o cenách a odjazdoch autobusov z letiska nájdete na týchto stránkach.

Vlakom

Hirošima leží na hlavnej trase šinkanzenu Sanyo, takže je vlakom veľmi dobre dostupná z prakticky celého Japonska. Pokiaľ používate na cestovanie po Japonsku JR Pass, nebudete mať žiadny problém sa do Hirošimy dostať. V meste sú štyri stanice JR – hlavná Hirošima a menšie Šin-Hakušima (Shin-Hakushima), Jokogawa (Yokogawa) a Niši-Hirošima (Nishi-Hiroshima). Prvé tri sú v severnej časti mesta, tretia v západnej časti a na všetky sa dostanete s JR Passom zadarmo. Medzimestské rýchliky a šinkanzeny stoja len na hlavnej stanici, medzi ostatnými stanicami je možné sa pohybovať lokálnymi vlakmi.

Informácie o spojeniach môžete vyhľadávať na týchto stránkach.

Autobusom

Autobusové spojenia do Hirošimy sú k dispozícii z viacerých japonských miest, dokonca i z dosť ďalekého Tokia, odkiaľ sa sem dostanete nočnými autobusmi.

Hlavný autobusový terminál sa nachádza v centre mesta neďaleko Parku mierového memoriálu, v obchodnom centre SOGO.

Autobusové spojenia do Hirošimy môžete vyhľadávať na týchto stránkach.

Trajektom

Trajektové spojenia sú k dispozícii z miestneho prístavu na ostrov Šikoku do Macujamy (Matsuyama). Cesta do Macujamy trvá hodinu a štvrť a stojí 7100 JPY jednosmerne (1/2017).

Informácie o spojeniach môžete nájsť na týchto stránkach (sú len v japončine, takže je potrebné použiť prekladač stránok).

Koľko to stojí?

Vstup do Múzea mierového memoriálu stojí 200 JPY (1/2017).

Vstupné na Hirošimský hrad je 370 JPY (1/2017).

Kedy sem cestovať?

Hirošima sa dá navštíviť bez problémov celoročne.

Ako sa tu pohybovať?

Pešo

Centrum Hirošimy je malé a všetky dôležité miesta sa dajú navštíviť pešo.

MHD

Hirošima má MHD obsluhovanú vlakmi, metrom, električkami a autobusmi. To už znamená dosť hustú sieť (ako je už v Japonsku zvykom) a tým pádom dobrú dostupnosť MHD po celom meste.

Cesta električkou stojí 110-160 JPY podľa linky a platí sa priamo v električke sprievodcovi pri dverách. Cena nezávisí od vzdialenosti, platí sa jednoducho za jednu jazdu, nech je dlhá akokoľvek. K dispozícii sú i celodenné lístky za 600 JPY (1/2017). Informácie o trasách liniek a cenách lístkov nájdete na týchto stránkach.

Alternatívou môže byť Visit Hiroshima Tourist Pass, ktorý stojí 1000 JPY a umožňuje cestovanie všetkými električkami i autobusmi v Hirošime počas 3 dní (1/2017).

Východzou stanicou autobusov (ako aj väčšiny električiek) je hlavná železničná stanica. Autobusy však využívajú hlavne miestni, turisti si vystačia s električkami a vlakmi.

Starší typ električky v Hirošime

Jediná linka metra Astram premáva medzi vlakovou stanicou Šin-Hakušima (Shin-Hakushima) a Hondori v centre. Linka pokračuje od železničnej stanice aj smerom na sever, ale tam väčšina turistov nemá dôvod cestovať. Cena lístka závisí od vzdialenosti, pohybuje sa medzi 190 a 480 JPY.

Lokálnymi vlakmi japonských železníc sa dá presúvať po obvode mesta a taktiež medzi mestom a jeho okolím, do centra sa však nimi nedostanete. Najbližšie k centru sa nachádza stanica Shin-Hakushima, od ktorej sa dostanete hradu za 10 minút pešo a k Atómovému dómu za ďalších 10 minút.

Na bicykli

Bicykel je dobrý prostriedok pre prieskum mesta, pretože je veľmi rovné a tým pádom sa pri bicyklovaní veľmi nezapotíte (pokiaľ to nebude uprostred leta). K dispozícii sú i elektrické bicykle a informácie o požičovniach nájdete v turistickom informačnom centre na hlavnej železničnej stanici.

Kde sa ubytovať?

Ceny ubytovania v hoteloch v Hirošime začínajú na 60 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (11/2016).

Je dobré sa ubytovať v blízkosti stanice vlaku alebo zastávky električky.

Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) veľmi neušetríte, izba pre dvoch vyjde minimálne na 50 EUR za noc (11/2016).

Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.

Booking.com