Azerbajdžan

Gobustan – praveké petroglyfy a bahenné sopky

0
Petroglyfy v Gobustane

Gobustan leží asi 60 kilometrov na juh od azerbajdžanského hlavného mesta Baku. Vyznačuje sa najmä vyprahnutou krajinou, ktorá však ukrýva úžasné prírodné úkazy a fascinujúce dedičstvo po pravekej civilizácii spred viac ako 40 tisíc rokov.

Gobustanský národný park bol založený v roku 1966 za účelom ochrany týchto vzácnych fenoménov, ktoré mu v roku 2007 vyniesli miesto na zozname svetového dedičstva UNESCO. A je treba dodať, že v tomto prípade ide o oprávnený zápis.

Do Baku prilietam veľmi skoro ráno, ešte za tmy. Odnášam veci na hotel a vyrážam na cestu na juh za krásami Gobustanu. Už cestou mestom zisťujem, že na Kaukaze sa ľudom páči dlho vyspávať, pretože o ôsmej ráno je mesto stále prakticky vyľudnené. Táto skúsenosť sa mi neskôr potvrdí aj pri návšteve ostatných oblastí Kaukazu. Nenápadne sledovaním ostatných cestujúcich zisťujem miestny systém platby za MHD a vyrážam ňou na okraj mesta. Ako starý miestny profík platím suverénne pri vystupovaní priamo šoférovi pár drobných a nasadám na ďalší autobus číslo 195, ktorým vyrážam na zhruba 40-minútovú cestu do mesta Gobustan (resp. v miestnom jazyku Qobustan). Po vysadnutí nasleduje klasický útok miestnych taxikárov, čakajúcich na turistov prichádzajúcich do oblasti.

Bohužiaľ sa k petroglyfom ani bahenným sopkám nedá dostať pešo ani hromadnou dopravou, takže viem, že inú možnosť ako taxík nemám. Našťastie som však z autobusu vystúpil ako jediný turista, takže viem, že som pri vyjednávaní o cene vo výhode. Nakoniec zjednávam cenu za na 20 manatov (cca 18 eur) a vyrážame smerom k vulkánom. Taxikár hneď od začiatku skúša klasické triky pre zvýšenie ceny – priateľsky mi vysvetlí, že mi kúpi lístok pre vstup k petroglyfom a ja mu to potom zaplatím spolu s cenou dopravy. S úsmevom odmietam s tým, že preferujem si prípadné vstupné (o ktorom viem, že neexistuje) zaplatiť sám.

Ďalším návrhom je služba “sprievodcu” pri vulkánoch. Na moju otázku k čomu by som potreboval sprievodcu mi vysvetľuje, že je to dobré v prípade, že keby som sa chcel s vulkánmi odfotiť. Keďže som unavený z nočného letu, tak taxikárovi lámanou ale dôraznou ruštinou vysvetľujem, že mu zaplatím dohodnutú cenu a ani manat navyše. Od tohto momentu taxikár neprehovorí ani slovo a zamračene hľadí pred seba.

Po veľmi rozbitej ceste, na ktorej sa nedá ísť na vyššom než prvom prevodovm stupni, míňame skupiny kráv (ktoré netuším, čo na tejto vyprahnutej púšti žerú) a prichádzame k bahenným vulkánom. Celé miesto pôsobí ako z iného sveta, miestami ako z nejakého sci-fi filmu. Okolo mňa sa sa dvíhajú čierno-sivé kopce, v ktorých občas niečo zažblnká. Tieto kopce sú dôsledkom unikajúceho zemného plynu, ktorý sa nachádza pod zemou. Keďže tu je zároveň obrovská prírodná podzemná nádrž bahna, prebublávajúci plyn vynáša na povrch i toto bahno, ktoré sa tak hromadí a vytvára postupne až niekoľko metrov vyské kopce bahna. Toto na povrchu pod slnečnými lúčmi schne, takže sa je možné po týchto kopcoch bez problémov pohybovať.

Celé oblasť je pokrytá týmto bahnom a ja sa podvedome lúčim so svojimi topánkami, z ktorých už kazdá váži najmenej 2 kilá vďaka bahennému marasu, ktorý sa na ne nalepil. Po chvíľke chôdze prichádzam k veľkému jazeru plnému bahnitej vody, ktoré takisto ako ostatné vulkány aktívne žblnká vďaka unikajúcemu plynu. Okolo jazera sa nachádzajú ďalšie sopky spolu s týmto jazerom ponúkajú odvážlivcom možnosť sa v nich okúpať, čo je vraj obľúbenou aktivitou turistov i miestnych, pretože toto bahno má vraj liečivé účinky. Keďže chorý nie som a nachádzam sa tu úplne sám (môj taxikár zostal trucovať na začiatku oblasti so sopkami), radšej si toto potešenie odopieram a iba si pasívne vychutnávam bizarnú atmosféru tohto miesta.

Po návrate k autu si požičiavam skrutkovač a snažím sa od topánok oddeliť nalepené bahno, čo sa mi viacmenej darí, aj keď vyzerajú trochu ako keby som s nimi bol kopať zemiaky. Taxikár ma preváža späť po rozbitej ceste do mesta (bahenné sopky sa nachádzajú asi 10-15 kilometrov od mesta Gobustan) a smerujeme k petroglyfom. Cestou sa ešte zastavujeme v múzeu venovanom práve týmto petroglyfom, ale i celej oblasti národného parku Gobustan. Kvalita múzea je prekvapivo veľmi dobrá a expozície moderné a ladené veľmi interaktívne. Je možné sa tu dozvedieť informácie ostatných petroglyfoch na svete, o tom ako sa menila počas tisícročí miestna krajina a akým to malo vplyv na miestnu faunu a flóru, ako aj praveké ľudské osídlenie. Vstupné do múzea sú 2 manaty (teda necelé 2 eurá) a určite stojí za zastávku.

Z múzea sa konečne vydávame k petroglyfom. Petroglyfy sú jednoducho obrazce vyryté do skaly. Samozrejme, pokiaľ by ste ich vytvorili dnes, asi by nešlo o tak zaujímavý úkaz – keď sa bavíme o petroglyfoch, pochádzajú väčšinou z prehistorických čias. Tie zrejme najznámejšie sa nachádzajú v španielskej Altamire, ale i tie azerbajdžanské sú zaujímavé. Tie najznámejšie pochádzajú z obdobia 10 tisíc rokov pred Kristom, teda dávno pred dobou, ktorá sa označuje ako starovek. Celkový rozsah ich pôvodu je však od 40 tisíc do 5 tisíc rokov pred naším letopočtom, takže jednotlivé civilizácie postupne pridávali svoje výtvory počas dlhého obdobia. Dostali sa sem i rímske légie, ktorým sa petroglyfy tiež zrejme páčili, pretože tu tiež vyryli pár nápisov v prvom storočí nášho letopočtu.

Väčšina prehistorických petroglyfov znázorňuje ľudí pri rôznych aktivitách – lov, tanec alebo boj. Nájdeme tu však i veľa obrázkov zvierat, býčich zápasov alebo ťavích karaván. Nechýbajú ani vyobrazenia nebeských telies, Slnka a hviezd. Tvorbu petroglyfov zjednodušil i fakt, že miestne skaly sú tvorené pieskovcom, takže skala je pomerne mäkká a vyrývanie do nej je možné pomocou iných, tvrdších kamenných nástrojov. Navyše bolo v poslednej dobe miestne podnebie pomerne teplé a suché, takže na ne nemala tak veľký vplyv prirodzená erózia dažďom či mrazom.

Pokiaľ by ste si kládli otázku, prečo pravekí ľudia žili v tak nehostinnej krajine, odpoveď nájdete práve v spomínanom múzeu – pred desiatkami tísic rokov bola táto oblasť krásne zelená a úrodná. Kaspické more mení svoju hladinu, raz stúpne a potom zasa klesne. Dnes nie je považované za more ale za jazero, pretože nie je spojené so svetovým oceánom. Kedysi, keď jeho hladina bola vyššie, bolo spojené s Čiernym morom, čo vysvetľuje jeho slanosť. V posledných rokoch jeho hladina klesala a tak zostalo od mora izolované.

Vraciam sa s taxíkom k autobusovej zastávke a cestou späť do Baku po 36 hodinách bez spánku v autobse zaspávam. Zo spánku ma vytrháva krik nejakej miestnej ženy v autobuse, ktorá postupne dosť drsne nakladá najprv svojej susedke na sedačke a potom postupne i iným ženám v autobuse, z ktorých niektoré zjavne odporujú, iné sú radšej ticho. Teta sa z nejakého dôvodu na ne silno hnevá, ale keďže azerbajdžanský jazyk neovládam, nemámm ani tušenie, prečo sa tak rozohnila. Podľa pobavených úsmevoch mužských cestujúcich však usudzujem, že nejde o nijak vážnu záležitosť a že mne ako mužovi tiež zrejme žiadny slovný útok nehrozí. Divadlo pokračuje celou cestou do Baku a dokonca i potom v ďalšom autobuse, keďže mám to šťastie s nou zdieľať i cestu miestnym spojom v rámci mesta.

Konečne sa dostávam naspäť k hotelu a aj keď deň pre mňa ešte ani zďaleka nekončí, môžem s kľudným svedomím konštatovať, že Gobustan patrí medzi azerbajdžanské highlighty a žiadny návštevník tejto krajiny by sa mu nemal vyhnúť. Miesto má neskutočne magickú atmosféru a s prehľadom by sa to dalo stráviť i niekoľko hodín. Pokiaľ sa v krajine rozmôže turizmus tak, ako to má azerbajdžanská vláda v pláne, zrejme v prílive turistov trochu stratí svoje kúzlo, preto ak vás Gobustan zaujal, odporúčam sa sem prísť pozrieť čím skôr.

Pridávam na záver par videí bahenných sopiek, ktoré snáď lepšie ukážu ako minivulkány vyzerajú, než len obyčajné fotky:


Ako sa sem dostať?

Z Baku sa dá do Gobustanu dostať taxíkom alebo hromadnou dopravou. Jazdí sem autobus číslo 195 zo zastávky “20. Sahә”, kam sa dostanete viacerými mestskými linkami. Spojenie na túto zastávku sa dá ľahko vyhľadať na Google Maps, ktoré zobrazuju trasy i čísla liniek v Baku. Jedna cesta autobusom sa pohybuje okolo 0.20 až 0.50 manatu za jednu jazdu, cena je väčšinou uvedená vo vnútri autobusu. Postupne Baku prechádza na nové autobusy, v ktorých sa platí pomocou čipovej karty, momentálne však stále prevažujú tie, kde sa platí v hotovosti. Platí sa vždy až pri vystupovaní z autobusu priamo šoférovi.

Po vystúpení v Gobustane už čakajú miestne taxíky, s ktorými je nutné zjednať cenu (väčšinou to skúšajú na dvojnásobku) – normálne by vás mali odviezť na bahenné sopky, do múzea a k petroglyfom za 20 manatov. Je dôležité, aby bol itinerár i s cenou jasný vopred, inak budú taxikári vymýšľať dôvody pre navýšenie pôvodnej ceny. Následne vás do Baku odvezie opäť autobus 195.

Výlet sa dá absolvovať taxíkom i z Baku bez nutnosti použitia MHD, ale výlet bude zhruba dvojnásobne drahší a je tu risk, že taxikári z Baku nebudú poznať presnú lokalitu bahenných sopiek.

Ďalšou alternatívou je samozrejme použitie prenajatého auta, ale je treba byť opatrný pri ceste k vulkánom, pretože táto je nespevnená a neudržiavaná.

Celý itinerár sa dá veľmi ľahko absolvovať ako poldňový výlet z Baku a to dokonca aj v prípade použitia MHD.


Kedy sem cestovať?

Gobustan sa dá navštíviť celoročne, ideálnym obdobím je však (ako v celom Azerbajdžane) jar alebo jeseň, kedy sú teploty tak “akurát”.


Ako sa tu pohybovať?

Pri sopkách je nutné sa pohybovať pešo, ako aj v nálezisku petroglyfov.


Kde sa ubytovať?

Väčšina turistov návštevu Gobustanu absolvuje v rámci jednodňového alebo poldňového výletu z Baku, takže sa ubytováva tam. Ubytovacích kapacít je k dispozícii dostatok, ceny sú priemerné (ale citeľne vyššie než v susednom Gruzínsku).

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Azerbajdžane.

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Najnovšie komentáre

Kategórie