Chorvátsko

Dubrovník – dalmácke Benátky

0
Dubrovník z hradieb

Dubrovník je jedno z najkrajších miest na chorvátskom pobreží, ak vôbec nie najkrajšie. Je v mnohých ohľadoch veľmi špecifický, či už geograficky, historicky alebo architektonicky a právom mu náleží prezývka Perla Jadranu. Jeho impozantné hradby, ktoré chránili mesto pred dobytím nepriateľmi, dnes stále ohromujú návštevníkov svojou majestátnosťou. Aj keď bolo mesto bohužiaľ značne poničené počas občianskej vojny v bývalej Juhoslávii, dnes je už plne obnovené a pripravné si vychutnávať obdiv turistov. O jeho príťažlivosti svedčí aj to, že bolo jedným z prvých miest, ktoré boli zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Dubrovník bol založený pravdepodobne už v antických dobách, keď Európe dominovali grécke štáty. História mesta z tohto obdobia je pomerne nejasná, ale existujú dôkazy potvrdzujúce grécke osídlenie v tejto oblasti ešte v dobách pred naším letopočtom. Písomné zmienky existujú až zo 7. storočia nášho letopočtu, keď bolo po rozpade Rímskej ríše a následne i Ostrogótskeho kráľovstva začlenené do Byzantskej ríše. V tej dobe sa však mesto nazývalo Ragusa, čo môže občas vyvolať nejasnosti, pretože na Sicílii existuje taktiež mesto s názvom Ragusa, ktoré je dokonca takisto zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Po križiackych výpravách sa Ragusa stala na asi 150 rokov súčasťou impéria ovládaného Benátskou republikou, námornou veľmocou, ktorá ovládala väčsinu oblasti okolo Jadranu. V 14. storočí sa konečne osamostatnila ako Republika Ragusa a začal sa jej najväčší rozkvet v histórii, ktorý trval až do 19. storočia. V tejto dobe sa Ragusa stala námornou ekonomickou veľmocou a v 15. a 16. storočí statočne konkurovala v oblasti Jadranu Benátkam. V tomto období sa vybudovalo veľa civilných budov vrátane nemocnice či sirotinca a mesto zažilo veľký rozvoj aj vďaka dôrazu na filozofiu slobody jedinca. Neskôr mesto obsadili Napoleonove vojská, aby sa po jeho páde stalo súčasťou Rakúska-Uhorska. Po prvej svetovej vojne sa mesto oficiálne premenovalo na Dubrovník (čo však alternatívny názov používaný už v stredoveku) a stalo sa súčasťou Juhoslávie (vtedy ešte kráľovstva). Po jej rozpade a krvavej vojne, počas ktorej bol Dubrovník z veľkej časti zničený, sa stal súčasťou samostatného Chorvátska.

Jedným z dôsledkov tejto vojny je i fakt, že Dubrovník nemá priame pozemné spojenie so zvyškom krajiny. Dubrovník a zvyšok Chorvátska oddeľuje úzky, asi 5-kilometrový pás pobrežia patriaci Bosne a Hercegovine. Pri pozemnom presune do Dubrovníka tak je nutné dvakrát prekročiť hranice, navyše teraz už hranice EÚ. Po formálnej stránke to síce nepredstavuje až taký problém, keďže je možné pri prechode hraníc použiť jednoducho len občiansky preukaz, určitá otrava to ale je, najmä pre miestnych obyvateľov.

Dubrovník mal teda v mnohých ohľadoch rovnaký osud, ako Benátky – z oboch sa stal mestský štát, ktorý zbohatol najmä na obchode a preprave na mori, obe stratili svoju suverenitu vďaka Napoleonovi a oba dnes pripomínajú skôr múzeum pod otvoreným nebom než skutočné mesto. V Dubrovníku (rovnako ako v Benátkach) nejazdia autá, takže celé historické centrum vo vnútri opevnenia je rozsiahlou pešou zónou, čo je pre turistu veľmi príjemné.

Už príchod k bráne mesta sú pohľady naň veľmi lákavé a mesto vyzerá atraktívne i zvonku hradieb. Kamenným mostom prejdeme za hradby cez bránu Pile a ocitáme sa v stredovekom centre plnom kamenných uličiek a domov v benátskom štýle. Hneď za bránou sa nachádza Veľká Onofriova fontána (resp. vodná nádrž) z 15. storočia, v ktorej sa v teplých dňoch osviežujú turisti (a tiež holuby, takže osobne som si to radšej neskúsil).

Od veľkej fontány vedie hlavná trieda celého starého mesta, ulica Placa (alebo aj Stradun), ktorá vedie až na námestie Luža, kde sa nachádza veľký Chrám sv. Blažeja (Crkva sv. Blaža alebo aj sv. Vlaho) a Palác Sponza. Palác Sponza bol postavený v 16. storočí a slúžil ako mestská budova, napríklad aj ako colnica. Dnes tu sídli mestský archív. Celému námestiu Luža v čele dominuje mestská zvonica, na ktorej je možné vidieť krásne hodiny s typickým benátskym 24-hodinovým formátom.

Hneď za námestím sa dá bránou prejsť k starému dubrovníckemu prístavu, kde kedysi vo veľkom pristávali veľké obchodné lode a prinášali mestu bohatstvo. Dnes tu nájdeme len odparkované člny a loďky zámožných obyvateľov a turistov, ktorí sa tu zastavili pri svojej ceste Jadranom.

Opevnené staré mesto je ideálne na bezcieľne potulovanie sa jeho úzkymi kamennými uličkami. Pokiaľ sa však budete chcieť na chvíľku zastaviť a skryť do chládku na nejaké tiché miesto, skryté pred davmi turistov, môžete vyhľadať niektorý z miestnych kostolov. Najväčšími dvomi sú už spomínaný Chrám sv. Blažeja (patróna mesta Dubrovník) a Katedrála nanebovstúpenia Panny Márie, hlavný kostol v meste. Oba kostoly sú postavené v bohato dekorovanom barokovom štýle a oba boli dokončené v 18. storočí. História katedrály je však oveľa staršia a bola založená už v 12. storočí, údajne za peniaze venované anglickým kráľom Richardom Levie Srdce, keď tu stroskotal vracajúc sa z križiackej výpravy. Pod katedrálou boli archeológmi nájdené pozostatky byzantského chrámu zo 7. storočia, čo svedčí o pomerne veľkom osídlení Ragusy už v dobe Byzantskej ríše. V pokladnici katedrály je okrem rôznych zlatých predmetov uložený napríklad úlomok z Ježišovho kríža. Pokiaľ by ste preferovali menší chrám, na hlavnej ulici (Stradun) sa nachádza maličky gotický Kostol sv. Spasiteľa (Crkva sv. Spasa), spolu s františkánskym kláštorom.

Jednoznačne najväčšou atrakciou celého mesta sú však samotné hradby, ktoré ho obkolesujú. Vstúpiť na ne je možné na dvoch miestach a vstupné nie je práve najnižšie (tuším to bolo viac ako 100 kun), ale výhľady z nich sú slovami jednoducho neopísateľné a asi ani fotografie nedokážu vyjadriť nádheru výhľadov, obzvlášť za pekného dňa (ktorých je našťastie v Dubrovníku dosť). More červených striech lemovaných kamennými múrmi splýva s morom jadranským, obmývajúcim zelený ostrov Lokrum a celý umelecký dojem uzatvára blankytne modré nebo. Okruh po hradbách nie je najkratší a môže byť za teplejších dní pomerne náročný, preto odporúčam ho absolvovať radšej ráno. Za tú námahu to však jednoznačne stojí, pohľad z nich je naozaj fascinujúci. Tak fasinujúci, že niektorých ľudí motivuje k životným odhodlaniam (viď náhodne videnú žiadosť o ruku na jednej z fotografií).

Pokiaľ by vám pohľad z hradieb a ich najvyššej veže Minčeta na mesto bol málo, môžete sa vyviezť lanovkou (Žičara) na kopec nad mestom a obhliadnuť si stredovekú Ragusu z výšky. Alternatívou je návšteva pevnosti Lovrijenac (Pevnosť sv. Vavrinca), ktorá leží na kamennom výbežku do mora kúsok od hradieb starého mesta. Vďaka tomuto kamennému výbežku je prezývaná i Gibraltarom Dubrovníka. Pevnosť je veľmi dobre zachovaná a pokiaľ si schováte vstupenku z hradieb Dubrovníka, poslúži vám táto na bezplatný vstup do tejto malej pevnosti s výborným výhľadom na mesto.

Dubrovník je jednoducho nádherné mesto, prototyp stredovekého kamenného mestečka na jadranskom či stredozemnom pobreží. Pokiaľ budete mať do tejto oblasti cestu, zastávka v tejto pamiatke UNESCO je jednoducho povinnosťou. Ďalším lákadlom, ktoré sem v posledných rokoch prilákalo ešte viac turistov, je fakt, že Dubrovník slúží ako jedna z filmovacích lokalít pre populárnu televíznu sériu Hra o tróny.


Ako sa sem dostať?

Priame letecké spojenia na dubrovnícke letisko existujú z Viedne (Croatian, Austrian) a Prahy (Smartwings). Z letiska do mesta jazdia autobusy.

Autobusy jazdia do Dubrovníka z viacerých chorvátskych miest, ako i z Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory.

Najjednoduchším spôsobom je však jazdy autom, aj keď od nás je cesta do Dubrovníka na jeden záťah príliš dlhá – je lepšie si urobiť po ceste prestávku v niektorom z mnohých zaujímavých chorvátskych miest na jadranskom pobreží. Pri ceste do Dubrovníka je treba počítať s prechodom hraníc s Bosnou a Hercegovinou.


Kedy sem cestovať?

Dubrovník sa dá navštíviť bez problémov celoročne. V zime však prechádzky po meste zrejme nebudú tak príjemné a v lete je tu turistická špička. Pokiaľ vaším cieľom nie je plážová turistika, je najlepšie smerovať svoju cestu na jar alebo jeseň.


Ako sa tu pohybovať?

V starom meste je možné sa pohybovať len pešo, vo vnútri opevnenia je to kompletne pešia zóna.

Pokiaľ je váš hotel príliš ďaleko od starého mesta, môžete sa k nemu dostať autobusmi lokálnej hromadnej dopravy, informácie o spojeniach je možné nájsť online.

Ak sem dorazíte autom, je možné využiť verejné parkoviská v blízkosti starého mesta. Počítajte však s tým, že parkovné (obzvlášť v krytých parkovacích domoch) je pomerne drahé, takže pokiaľ máte parkovanie v hoteli zdarma, je lepšie využiť MHD.


Kde sa ubytovať?

Ubytovanie v Dubrovníku je možné nájsť bez problémov. Hotely sa nachádzajú priamo v starom meste (čo je samozrejme drahšia alternatíva), ale v “novom” meste, mimo hradieb, čo je lacnejšie, ale je treba riešiť dopravu do starého mesta. K dispozícii je taktiež mnoho súkromných apartmánov, ktoré je možné nájsť priamo na mieste.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com


Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Chorvátsku.

Related Posts

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najnovšie komentáre

Kategórie