Španielsko
Španielsko je krajina ležiaca na Pyrenejskom poloostrove a susediaca najmä s Portugalskom a Francúzskom, s ktorým majú ešte malého spoločného suseda – Andorru.
Španielsko je jednou z najobľúbenejších turistických destinácií v Európe i vo svete, za čo vďačí v prvom rade svojmu slnečnému podnebiu, ale i obrovskému množstvu pamiatok, či už z obdobia staroveku (Rímskej ríše), stredoveku (maurskej nadvlády) alebo novoveku (resp. zlatého veku).
Najobľúbenejšou destináciou je zrejme katalánska metropola Barcelona a s ňou hlavné mesto krajiny Madrid. Ďalším regiónom na špici je potom Andalúzia, ktorá je obľúbená najmä vďaka plážam a pamiatkam práve z obdobia maurských vládcov.
Pre hlbšie pochopenie Španielska je potrebné poznať trochu histórie a uvedomiť si, že ide o veľkú a rôznorodú krajinu, kde existuje niekoľko veľmi odlišných regiónov s rôznou kultúrou a históriou, ale i jazykom. A toto spolužitie nie je zďaleka idylické – niektoré z regiónov by sa zo španielskeho kráľovstva veľmi radi pratali preč hneď, ako by to šlo.
Španielsky temperament je známy v celej Európe a pri návšteve tejto krajiny je ho cítiť hneď pri prvých krokoch. Mestá v noci žijú a ľudia sú veľmi priateľskí, aspoň na európske pomery.
Španielsko láka každoročne desiatky miliónov turistov a má im rozhodne čo ponúknuť. Pokiaľ vám nestačia pláže a váľanie sa pri mori, či iné plážové aktivity a vodné športy, môžete vyraziť za kultúrou a umením do niektorého z tisícok múzeí, galérií a divadiel.
Takisto ide o krajinu bohatú na mnohé architektonické pamiatky a záleží len na vás, či dáte prednosť antickým pamiatkam, ktoré tu zanechali Rimania, alebo preferujete stredoveké hrady s orientálnymi palácmi postavenými Maurmi, či vás láka skôr moderná tvár Gaudího Barcelony.
História
Španielska história je veľmi špecifická nielen v rámci Európy, ale i celého sveta. Zároveň je veľmi bohatá a máloktorý národ ovplyvnil svet a históriu tak výrazne, ako práve ten z Pyrenejského poloostrova.
Priaznivé klimatické podmienky umožnili osídlenie Pyrenejského poloostrova už v praveku pred viac ako miliónom rokov predchodcami dnešných ľudí. Pred desiatkami tisíc rokov obývali poloostrov už moderní ľudia, po ktorých sú najvzácnejším dedičstvom svetoznáme maľby v jaskyni Altamira.
Neskôr polooostrov obývali Iberovia (po ktorých má jedno zo svojich pomenovaní) a Kelti, kým ho neobsadili Rimania a nezačali prvú písomne dokumentovanú etapu histórie tejto časti sveta. Rimania provinciu nazývali Hispania a patrila k jedným z najdôležitejších častí ríše. Hispania bola spolu s Egyptom sýpkou impéria a dodávala do Ríma okrem pšenice aj olivový olej, víno, zlato a vlnu. Význam tejto provincie dokladuje i to, že odtiaľto pochádzalo niekoľko neskorších cisárov, vrátane dvoch, vďaka ktorým dosiahla Rímska ríša najväčší rozmach – Trajána a jeho nasledovníka Hadriána.
Miestna populácia sa tak postupne romanizovala a preto je dnes Španielsko krajinou s románskym jazykom (resp. jazykmi), s výnimkou baskičtiny. Po rozpade Rímskej ríše nastalo obdobie bojov medzi rôznymi kmeňmi o vládu a poloostrov sa rozdrobil medzi rôzne menšie kráľovstvá. Medzi obyvateľov patrili germánske kmene, vrátane Vandalov, ktorých meno dnes nesie Andalúzia (Vandalusia). Po týchto turbulenciách sa podarilo zjednotiť poloostrov Vizigótom, ktorí tu vytvorili prvé kresťanské kráľovstvo. Toto vydržalo tri storočia.
Ďalším zlomovým momentom bolo 8. storočie, keď na Pyrenejský poloostrov vtrhli zo severnej Afriky Maurovia. Šlo o Arabov, ktorí žili väčšinou v oblasti severnej Afriky a v priebehu len niekoľkých rokov dokázali dobyť takmer celé územie dnešného Španielska a Portugalska. Vzniklo tak kráľovstvo (kalifát) Umajjovcov, ktoré bolo najprv súčasťou veľkého arabského kalifátu tiahnuceho sa cez celú severnú Afriku a Blízky východ a neskôr sa osamostatnilo. Kalifátu na Pyrenejskom poloostrove vládol nezávislý kalif.
Maurovia sa odvážili dokonca i za Pyreneje, kde však s nimi Frankovia urobili rýchly proces a vyhnali ich späť za Pyreneje a ešte ďalej. Za Pyrenejami následne vytvorili kráľovstvá Navarra a Aragon (jeho súčasťou bolo napríklad i dnešné Katalánsko a Barcelona), ktoré neskôr Francúzom robili nárazníkovú zónu pred Maurmi. Odtiaľto zrejme pramení i užšia kultúrna a jazyková väzba Katalánska na Francúzsko, než ju majú Katalánci na samotné Španielsko (resp. Kastílsko).
Maurská nadvláda, trvajúca takmer 800 rokov, však nebola pre Španielsko dobou temna, ako by sa mohol niekto domnievať. Maurovia na poloostrov priniesli okrem islamu aj vzdelanie a pokrok a Córdoba bola jednu dobu najväčším, najbohatším a najvyspelejším mestom v Európe. Maurovia podporovali vzdelanosť a vybudovali mnoho unikátnych pamiatok, ktoré môžu cestovatelia v Španielsku obdivovať dodnes.
Druhou stranou mince bol však fakt, že Maurovia sa snažili islamizovať obyvateľstvo a kresťania či Židia mali horšie sociálne postavenie než moslimovia. Ďalšou nevýhodou bolo, že zo začiatku jednotný kalifát sa začal štiepiť a jednotlivé maurské frakcie začali bojovať proti sebe. Oba dôvody umožnili kresťanským silám postupne odkrajovať z moslimského územia a vytvárať na poloostrove stále väčšie a väčšie nezávislé kráľovstvá.
Tento proces je známy ako Reconquista (znovudobytie) a trval niekoľko storočí. S podporou kresťanských veľmocí v Európe a križiackych výprav sa podarilo postupne celý Pyrenejský poloostrov vymaniť spod vplyvu Maurov. Po bojoch na viacerých frontoch boli Maurovia nakoniec vyhnaní a moslimovia postupne pokresťančení. Na Pyrenejskom poloostrove tak vznikli dve nové kráľovstvá – Portugalsko a Španielsko.
Za Španielov sa zásluhy za úspešné zavŕšenie Reconquisty dávajú tzv. Katolíckym kráľom (Los Reyes Católicos), čo je prezývka kráľovského páru tvoreného Izabelou I. Kastílskou a Ferdinandom II. Aragonským. Bolo to práve za ich vlády, keď bola dobytá Granada ako posledná bašta Maurov na poloostrove.
A boli to práve oni, ktorí umožnili cestu Krištofa Kolumba za Atlantik a objavenie Ameriky, ktoré so sebou prinieslo mnoho nového bohatstva a umožnilo Španielsku prosperovať a stať sa najväčšou koloniálnou veľmocou na svete, aj vďaka tzv. conquistadorom, resp. dobyvateľom. Po dlhých storočiach maurskej nadvlády tak prichádzajú 16. a 17. storočie, ktoré sa dajú označiť ako zlatý vek Španielska.
Neskôr nastal úpadok a Španielsko postupne stratilo časti svojho územia i kolónií. Veľkú facku dostalo na konci 18. storočia od Napoleona, keď tento francúzsky stratég dokázal vyhnať španielskeho kráľa z krajiny a dosadiť na trón svojho brata. Aj keď sa neskôr v 19. storočí Španieli dokázali francúzskeho režimu zbaviť, otriaslo to ich impériom natoľko, že sa z tejto rany už nedostali. Stratili väčšinu svojich kolónií v Amerike a krajina sa dostala do ťažkej ekonomickej krízy. S trochou nadsázky sa dá povedať, že táto kríza sa s nimi tiahne dodnes.
V dôsledku tejto ekonomickej krízy zažilo Španielsko niekoľko turbulentných zmien a všetko vyvrcholilo občianskou vojnou v roku 1936, keď proti legitímnej vláde (republikánom) povstali nacionalistické sily vedené generálom Franciscom Francom. V Španielsku bojoval prakticky celý svet – nacionalistov podporovali nacistické Nemecko i fašistické Taliansko, republikánov zasa Sovietsky zväz a ďalšie krajiny (vrátane Československa). Všetky spomínané krajiny mali v Španielsku neoficiálne svoje jednotky a posielali sem i vojenskú techniku. Táto občianska vojna je čiernym obdobím v španielskej histórii, pretože v nej zomrelo podľa niektorých odhadov až pol milióna ľudí a víťazne z nej vzišiel práve nacionalista Franco, ktorý v krajine vládol pevnou rukou fašistického diktátora až do svojej smrti v roku 1975.
Absolútna moc následne prešla do rúk kráľa Juana Carlosa, ktorý sa pričinil o postupný prechod krajiny späť k demokratickému režimu. Odvtedy sa Španielsko snaží dostať späť k svojej bývalej prosperite, ale pod nohy mu padali ďalšie polená. Vzhľadom k rôznorodosti jednotlivých regiónov sa mnohé z nich dlhodobo snažia o nezávislosť na (kastílskom) Španielsku. Baskicko dokonca dlhú dobu strašilo krajinu prostredníctvom svojej militantnej (teroristickej) organizácie ETA. Katalánsko síce tak ďaleko nezachádza, ale takisto sa dlhodobo snaží o osamostatneni prostredníctvom referenda, ktoré mu vláda v Madride tvrdošijne odmieta povoliť.
Ako vidíme, Španielsko bolo v histórii veľmi tvrdo skúšanou krajinou, ale aj napriek tomu dokázalo za krátke obdobie svojho zlatého veku ovplyvniť prakticky celý svet i to, ako dnes vyzerá. Španielčina je druhým najrozšírenejším rodným jazykom na svete, po čínštine. Samotná krajina sa však dnes stále topí v ekonomických problémoch, čo je situácia, ktorá tu prevláda už od dôb Napoleona.
Víza
Španielsko je členom EÚ i Schengenskej zóny, takže občanom EÚ stačí pre vstup do krajiny občiansky preukaz.
Ako sa sem dostať?
Lietadlom
Najväčšie letiská v Španielsku sú Madride, Barcelone, na Mallorce a v Málage. K dispozícii je množstvo spojení z Európy, vrátane mnohých nízkonákladových liniek a charterových letov. Vďaka množstvu liniek a nízkonákladovie je letenka do Španielska z našich končín pomerne lacnou záležitosťou.
Najlacnejšou alternatívou pre lety do Španielska od nás sú zrejme linky z Bratislavy do všetkých vyššie spomenutých destinácií, ktoré prevádzkuje Ryanair.
Pre tých, čo to majú bližšie do Budapešte, je k dispozícii niekoľko liniek spoločnosti Wizzair. Z Prahy sú potom k dispozícii spojenia spoločnosti Smartwings alebo Vueling.
Okrem toho sem lieta mnoho ďalších spoločností, vďaka čomu môžu byť letenky do Španielska naozaj lacné (aj keď môžu vyžadovať prestup).
Národným prepravcom je Iberia, na trhu pôsobí ešte španielska nízkonákladovka Vueling. Obe poskytujú množstvo spojení s celou Európou i zvyškom sveta.
Vlakom
Medzinárodné vlakové spojenia do Španielska sú k dispozícii z Portugalska a Francúzska. Spojenia z Portugalska sú pomalé a málo frekventované, z Francúzska je naopak prepojenie vysokorýchlostnou železnicou. Priamo sa tak môžete dostať napríklad z Paríža do Barcelony.
Netreba dodávať, že vysokorýchlostná medzinárodná vlaková doprava je drahá a jej ceny môžu byť vyššie, ako ceny leteniek. Napríklad zhruba 6 a pol hodinové spojenie medzi Parížom a Barcelonou sa dá zakúpiť za asi 50 EUR (11/2016).
Lístky sa dajú zakúpiť napríklad na stránkach Španielskych železníc (RENFE).
Autobusom
Autobusové spojenia prevádzkuje v Španielsku viacero spoločností, medzi tie najväčšie patria Alsa a Movelia.
Medzinárodné spojenia do Španielska sú k dispozícii z viacerých krajín, vrátane Portugalska, Nemecka, Francúzska, Belgicka, Holandska, Veľkej Británie, Švajčiarska, ale aj Maroka.
Spojenia prevádzkuje niekoľko spoločností, napríklad Eurolines, Alsa a Movelia.
Autom
Španielsko je síce na západnom konci Európy, s obetovaním nejakého času sa sem však dá doraziť i autom. Keďže cez všetky krajiny medzi nami a Španielskom sa dá prefrčať po diaľnici, môže ísť pre niekoho o schodnú alternatívu.
Vzhľadom k tomu, že čas väčšiny ľudí je obmedzený, je však lepšou možnosťou do Španielska letieť a auto si prenajať na mieste. Informácie o cestovaní autom po Španielsku nájdete nižšie.
Ako sa tu premiestňovať?
Lietadlom
Španielsko je natoľko veľká krajina, že letecká doprava býva dosť často optimálnou alternatívou pre presun medzi vzdialenejšími mestami. Vnútroštátna letecká doprava je v Španielsku pomerne dobre dostupná, najmä vďaka množstvu nízkonákladových aeroliniek, ktoré tu prevádzkujú svoje siete.
Najznámejšou nízkonákladovou španielskou aerolinkou je Vueling. Okrem nich tu prevádzkujú vnútroštátne lety v Španielsku napríklad Ryanair a Easyjet.
Najväčšiu sieť vnútroštátnych letov prevádzkuje španielsky národný dopravca Iberia.
Vlakom
Španielsko disponuje železničnou sieťou prevádzkujúcou štandardné i vysokorýchlostné spojenia po celej krajine. Vysokorýchlostné vlaky sú konkurenciou leteckej doprave, pretože zvládnu prekonať veľké vzdialenosti za relatívne krátku dobu bez nutnosti cestovať na letisko a z letiska, prechádzať check-inom a čakať na lietadlo. Navyše sú železničné stanice väčšinou dostupné v centrách miest, takže odpadajú náklady na dopravu na vzdialené letiská.
Pre ilustráciu spojenie z Madridu do Barcelony trvá najrýchlejším vlakom asi 2 a pol hodiny, čo je čas, ktorému môže lietadlo ťažko konkurovať. Cesta na letisko trvá minimálne polhodinu, z letiska takisto, navyše je nutné sa dostaviť aspoň 45 minút pred odletom, k tomu čas samotného letu… Bohužiaľ to však znamená i to, že cesta vlakom býva často drahšia, ako prelet lietadlom.
Pokiaľ máte obmedzený rozpočet, vlaky pre dlhšie presuny zrejme voliť nebudete. Bývajú však dobrou alternatívou pre spojenia do destinácií v okolí väčších miest, ktoré sú realizované tzv. cercancías, čo je obdoba našich prímestských vlakov.
Vlakovú dopravu (od prímestských vlakov až po tie vysokorýchlostné) v Španielsku prevádzkuje spoločnost RENFE, na ktorej stránkach môžete vyhľadávať spojenia, informácie o cenách a tiež si lístky kúpiť.
Autobusom
Autobusová doprava sa v Španielsku stáva viac a viac populárnou, pretože predstavuje zrejme najekonomickejší variant pre presuny, najmä na väčšie vzdialenosti. Po tomto druhu dopravy preto môžete siahnuť, ak vám prídu vlaky a letenky drahé (alebo sa proste radšej vozíte autobusmi). Cenou je samozrejme časová strata, keďže presuny autobusmi sú výrazne pomalšie, než spomínané dva druhy dopravy.
Autobusové spojenia prevádzkuje v Španielsku viacero spoločností, medzi tie najväčšie patria Alsa a Movelia. Na ich stránkach si môžete i zakúpiť lístky.
Spoločností, ktoré prevádzkujú autobusové linky je však oveľa viac a môžu sa líšiť podľa regiónov – najjednoduchšie je zistiť si informácie priamo na autobusovej stanici v danom meste.
Autom
Najväčšiu flexibilitu a slobodu vám dá samozrejme cestovanie autom. Cesty sú v Španielsku v dobrom stave a väčšina diaľnic je bezplatná. Niektoré diaľnice sú spoplatnené, ale často k nim existuje i nespoplatnená diaľnica, čo je trošku nepochopiteľné. Kde nie je neposplatnená diaľnica, tak tam je aspoň nejaká cesta, po ktorej je možné jazdiť rýchlejšie než v obci.
Poplatky za diaľnice sa vyberajú formou mýtneho prostredníctvom mýtnych brán. Platiť sa dá kartami i v hotovosti a výška mýtneho je rôzna (v pomerne širokom rozpätí). Celkovo je však počet spoplatnených diaľnic relatívne nízky v porovnaní s nespoplatnenými diaľnicami.
Nevýhodou vlastného auta je samozrejme parkovanie, pretože v mestách býva v uliciach probĺem nájsť miesto na parkovanie a v niektorých mestách je parkovanie v celom centre povolené len rezidentom. Našťastie bývajú v mestách bežne k dispozícii parkovacie domy, v ktorých býva dostatok miest. Tento variant už samozrejme nie je zadarmo, takže vo všeobecnosti sa dá povedať, že v španielskych mestách nie je problém zaparkovať, ale cena za to môže byť vysoká. Väčšinou sa parkovné pohybuje okolo 2-3 EUR za hodinu, v prípade dlhodobého parkovania to býva od 13-18 EUR za noc. To znamená, že “nocľah” pre auto môže byť drahší, ako pre cestujúcich.
Šoférovanie v Španielsku nie je takou nočnou morou, ako napríklad v Taliansku alebo na Balkáne. Šoféri i na juhu sú celkom ukáznení a žiadne vytrubovanie a chaos ako niekde v Afrike či Ázii sa nekoná.
Benzín v Španielsku stojí približne ako u nás, ale trochu menej ako vo zvyšku západnej Európy. Liter nafty stál 1.15 EUR (10/2016).
Kedy sem cestovať?
Španielsko sa celoročne teší peknému a slnečnému počasiu a vďaka tomu je obdobie vhodné pre jeho navštívenie veľmi široké.
Pokiaľ sa plánujete zdržiavať hlavne na plážach, tak hlavným obdobím je samozrejme leto, ale koniec jari i začiatok jesene sú z tohto pohľadu taktiež akceptovateľné.
Ak vás zaujímajú hlavne pamiatky, kultúra a poznávanie života v Španielsku, ideálnou voľbou sú jar a jeseň, keď sú teploty najpríjemnejšie. Zatiaľ čo u nás býva ešte (alebo už) mrazivo, v Španielsku sa teploty pohybujú okolo príjemných 25 stupňov.
Za istých okolností môže byť celkom príjemná i návšteva v zime, nevýhodou sú však kratšie dni. Výhodou zasa nižšie ceny, keďže v Španielsku ide o mimosezónne obdobie.
Ako sa tu dorozumieť?
Oficiálnym jazykom v krajine je španielčina, ktorej štandardná podoba je označovaná ako kastílčina. Vzhľadom k rôznorodosti a veľkosti krajiny je však situácia oveľa komplikovanejšia a rôzne regióny majú nielen rôzne dialekty, ale v podstate by sa dalo povedať úplne odlišné jazyky.
Príkladom je Katalánsko a Barcelona, kde katalánčina má špeciálny status a ako jazyk má bližšie k francúzštine, než k španielčine. Španieli (hovoriaci kastílčinou) väčšinou katalánčine nerozumejú, naopak Katalánci s kastílčinou problém nemajú.
Na opačnom konci krajiny leží Galícia, kde sa zasa hovorí galícijčinou, ktorá má zasa bližšie k portugalčine.
Aby toho nebolo málo, v Baskicku sa hovorí baskičtinou, ktorá nie je príbuzná so žiadnym iným európskym jazykom.
Pokiaľ však ovládate španielčinu (kastílčinu), nemusíte sa báť, španielsky sa dohovoríte všade. Aj keď v niektorých spomínaných regiónoch nie je kastílčina používaná medzi domácim obyvateľstvom, keď uvidia, že ste cudzinec, určite nebudú mať problém ani ich neurazí baviť sa s vami kastílsky.
Španielčina je druhým najrozšírenejším rodným jazykom na svete, po čínštine.
Angličtina veľmi rozšírená nie je, ale v turistických destináciach väčšinou nebýva problém nájsť niekoho hovoriaceho anglicky.
Čo sa tu dá robiť a navštíviť?
Mestá
- Barcelona – jedna z najobľúbenejších turistických destinácií na svete, známa vďaka svojej príjemnej atmosfére a špecifickej Gaudího architektúre.
- Cádiz – podľa niektorých zdrojov najstaršie mesto v západnej Európe. Príjemné prímorské mestečko ležiace na západnom výbežku krajiny v Andalúzii.
- Córdoba – mesto s viacerými historickými pamiatkami, vrátane rímskeho mosta, ale najmä katedrály stojacej vo vnútri bývalej mešity, nazývanej aj Mezquita.
- Granada – hlavnou atrakciou mesta skrytého v horách Sierry Nevady je maurská pevnosť Alhambra, ale vie ponúknuť i ďalšie zaujímavé pamiatky.
- Madrid – hlavné mesto krajiny a po Barcelone zrejme druhá najobľúbenejšia destinácia v krajine. Pokiaľ vezmeme v úvahu veľkosť mesta, tak toto nemá toľko pamiatok, ako iné španielske mestá, ale bohato to vynahrádza svojou atmosférou a nočným životom. Samozrejme netreba zabúdať na Prado, jednu z najvýznamnejších galérií na celom svete.
- Málaga (blog) – rodisko Pabla Picassa a Antonia Banderasa je považované za kultúrne centrum Andalúzie a zároveň je najjužnejšie položeným “veľkým” mestom v Európe. Nájdu sa tu hneď dve maurské pevnosti, ale taktiež pamiatky z rímskej doby.
Výhľad na prístav a historické centrum Málagy s katedrálou (vpravo) z kopca Gibralfaro
- Sevilla – hlavné a najväčšie mesto Andalúzie s typickou atmosférou, toreádormi a býčimi zápasmi, ale aj obrovským množstvom pamiatok a kultúrnych podujatí, jednoducho pravá metropola celého regiónu.
Regióny
- Andalúzia – jeden z turisticky najobľúbejších regiónov v Španielsku, vďaka svojej bohatej kultúre, histórii a samozrejme vďaka Stredozemnému moru a Slnečnému pobrežiu (Costa del Sol). Okrem množstva plážových rezortov a miest sa tu nachádzajú významné pamiatky z obdobia, keď Španielsku vládli maurskí Arabi. Ide napríklad o svetoznámu pevnosť Alhambra (ale i ďalšie pevnosti) alebo Mezquitu, mešitu skonvertovanú na katedrálu (podobných prípadov je v Andalúzii taktiež viacero). Tento región je zároveň známy býčimi zápasmi a flamencom. Medzi najobľúbenejšie destinácie v Andalúzii patria Granada, Málaga, Cádiz, Sevilla a Córdoba.
Príroda a aktivity
- Pláže – južné pobrežie Španielska je obľúbené ako plážová destinácia. Niekoľko stoviek kilometrov je lemovaných peknými plážami a medzi tie najobľúbenejšie patria Costa del Sol, Costa Brava a Costa Blanca.
Kde sa ubytovať?
Ceny ubytovania v Španielsku majú veľmi široké spektrum a závisia od polohy (na pláži sú samozrejme najvyššie), regiónu (Madrid, Barcelona a turisticky exponované lokality sú najdrahšie) a sezóny (najvyššie ceny v lete).
Ceny ubytovania v základných hoteloch s dobrým hodnotením mimo sezóny (napríklad na jar) začínajú na 30 EUR za noc a izbu pre 2 osoby (11/2016).
Ubytovaním cez AirBnB (registráciou cez tento odkaz získate kredit 22 EUR na ubytovanie) môžete dosť ušetriť, pretože tento spôsob ubytovania je v Španielsku dost obľúbený. Izba pre dvoch sa dá zohnať už za 15 EUR za noc (11/2016), teda za polovicu oproti hotelom.
Hotelové ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.
Ako sa tu stravovať?
Španielska kuchyňa nie je vo svete tak preslávená, ako napríklad tá talianska alebo francúzska, stále je však veľmi chutná a založená na kvalitných ingredienciach. Dôležitou súčasťou je zelenina, ale i mäso a na pobreží samozrejme ryby a dary mora.
Najznámejšou položkou španielskej kuchyne sú tapas. Ide o malé dávky jedla, u nás by sa možno dali označiť ako predjedlo (alebo aj jednohubky), takže nie sú vhodnou voľbou pre nasýtenie veľkého hladu. Tapas sú rôznych druhov, môže ísť o kúsky šunky len tak nakrájanej na tanieri alebo malé kúsky pečiva prikryté napríklad lososom alebo zeleninou. V Španielsku narazíte na množstvo tzv. tapas barov, ktoré sa špecializujú práve na tapas. Väčšinou býva zvykom si dať tapas (resp. tapa, ako jednotné číslo) s nápojom (vínom, ale aj napríklad colou) a následne sa premiestniť k ďalšiemu baru. Ceny tapas sú rôzne, môžu začínať už od 1 EUR za kus, ale v priemere sú vyššie (2-4 EUR). Niekedy bary ponúkajú kombo tapa+nápoj za výhodnejšiu cenu.
Ďalšou typickou položkou španielskej kuchyne je samozrejme polievka gazpacho. Ide o hustú zeleninovú polievku (krém), ktorá je servírovaná studená (zrejme pre schladenie v teplých dňoch).
Na treťom mieste v pomyselnom rebríčku svetovej popularity španielskych jedál by sa zrejme umiestnila paella. Toto jedlo je tradične určené vždy pre dvoch, ale dnes už nie je problém v reštauráciach dostať i “single” porciu. Ide o základ tvorený ryžou, do ktorého sú pridávané rôzne ingrediencie, podľa chuti a regiónu (takže niečo ako pizza v Taliansku). Paella je väčšinou podávaná priamo na panvici a z toho, čo poznáme my, má najbližšie asi k rizotu.
Ďalšími španielskymi pochúťkami sú napríklad aceitunas (olivy, často automaticky servírované ako malé predjedlo), churros (smažené cesto podobné šiškám, podávané väčšinou s tekutou čokoládou), empanadas gallegas (koláče plnené mäsom alebo rybou) alebo tortillas de patatas (omeleta so smaženými zemiakmi, jedno z najobľúbenejších jedál v Španielsku).
Reštaurácie zvyknú cez obed ponúkať denné menu (menú del día), ktoré zahŕňajú predjedlo, hlavné jedlo i nápoj (často je na výber i víno). Denné menu sa pohybujú okolo 10-15 EUR, ale dajú sa nájsť i lacnejšie reštaurácie, kde sa menu vojde i pod 10 EUR.
Voda je v reštauráciach často servírovaná automaticky, pokiaľ si želáte vodu z vodovodu, požiadajte o “água del grifo”.
Fastfoody nie sú tak rozšírené, ako u nás a taktiež nie sú veľmi lacné v porovnaní s reštauráciami.
Dobré (aj keď nie zákonite lacné) jedlo sa dá kúpiť v tržniciach, ktoré sa čím ďalej tým viac stávajú akýmisi food courtmi.
Z nápojov je samozrejme vo vedení víno, na ktoré sú Španieli veľmi hrdí. Obľúbená a svetoznáma je sangría, nápoj vyrábaný zmiešaním vína (prípadne vín) a ovocia.
Z nealkoholických nápojov sa najväčšej obľube teší káva.
Ako a čo tu nakupovať?
V Španielsku sa platí Eurom (EUR).
Bankomaty sú k dispozícii všade, platby kartami sú taktiež dostupné bez problémov.
Ceny sú nižšie ako vo zvyšku západnej Európy, ale vyššie ako u nás.
V Španielsku je stále obľúbené nakupovanie na tržniciach, aj keď dnes sa mnohé z nich stávajú skôr otvorenými reštauráciami (food courtmi).
Suveníry útočia zo všetkých strán a okrem tých konzumovateľných (víno, olivový olej, sušená šunka – jamón iberico, syr manchego, …) sú k dispozícii všetky druhy klasických suvenírov, na aké si spomeniete.
V Andalúzii je obľúbená napríklad keramika s maurskými motívmi alebo bábiky flamenco tanečníc v tradičných šatách.
Ako je to s bezpečnosťou a na čo si dávať pozor?
Španielsko je bezpečná krajina z hľadiska násilnej kriminality, krádeže a vreckári sú však dosť reálnou hrozbou pre turistov. Preto si treba dávať pozor na svoje veci a cennosti a nenosiť so sebou zbytočne veľa peňazí.
Je treba byť opatrný obzvlášť na miestach, kde sa zdržujú väčšie davy ľudí – trhy, stanice alebo frekventované pamiatky.
Známe sú tiež Cigánky, ktoré sa snažia turistom nanútiť vetvičky stromov a čítať im z ruky budúcnosť, zatiaľ čo iné ich okradnú. Operujú v celých gangoch, takže akonáhle si to niektorá namieri k vám, okamžite ju pošlite odmietavým gestom preč.
Najnovšie komentáre