Kategórie

Nachádzate sa: Hlavná stránka / Bahrajn / Bahrajn – najmenšia arabská krajina
Bahrajn

Bahrajn – najmenšia arabská krajina

12. október 2015 autor 0
Ropný vrt v Bahrajne

Bahrajn je jedným z prvých miest v Perzskom zálive, kde sa ťažila ropa. S objavom ropy je spojená pomerne vtipná anekdota, keď ťažbu v oblasti mali financovať Angličania, ktorí v tej dobe ovládali veľkú časť Blízkeho východu. Poslali sem na prieskum istého švajčiarskeho geológa, ktorý prehlásil, že hľadať ropu v Arábii by bolo čírym hazardom a tak od ťažby dali Angličania ruky preč. Keďže sa vďaka tejto anglicko-švajčiarskej kolaborácii nemali Európania k veci (anglické banky odmietli prieskum financovať), chopili sa príležitosti Američania a zvyšok príbehu poznáme. Bahrajn začal s ťažbou ropy už v 30-tych rokoch minulého storočia a v krátkom čase rozprávkovo zbohatol ešte v dobe, keď Katar a Dubaj boli len špinavé diery v púšti (nie že by to dnes bolo veľmi odlišné), v ktorých beduíni navzájom bojovali o ťavy.

Bahrajn v preklade znamená “dve moria”. Tento názov pravdepodobne vychádza z faktu, že v Bahrajne boli veľké zásoby podzemnej vody, ktorá občas prebublávala z podzemia priamo do mora. Kedysi dokonca obyvatelia Bahrajnu získavali vodu aj tak, že sa ponárali s koženými mechmi do mora, aby na jeho dne zachtávali unikajúcu sladkú vodu.

Bahrajn je najmenšou spomedzi arabských krajín a oficiálne je konštitučnou monarchiou. V reáli však ide prakticky o absolutistickú monarchiu, keďže miestny kráľ drží pevne moc vo svojich rukách. Kým sa Bahrajn tešil vysokému ekonomickému rastu a prílivu petrodolárov, šlo o bezproblémovú krajinu, kde vládol pokoj a rastúci luxus. Jeho obyvatelia sa stali prototypom rozprávkovo bohatých Arabov a krajina dokonca pred vyše 40 rokmi odmietla spojenie s novoformovanými Spojenými arabskými emirátmi. V tej dobe stále boli Dubaj a Abu Dhabí bezvýznamnými osadami, zatiaľ čo Bahrajn už desiatky rokov prosperoval vďaka svojmu ropnému priemyslu.

Zo sna do reality

Každá rozprávka raz skončí a od 80-tych rokov produkcia Bahrajnu pomaly, ale kontinuálne klesala. Zásoby ropy tohto ostrova sa postupne vyčerpali a aj keď dnes stále produkuje pomerne veľké množstvo čierneho zlata, vzhľadom k obrovskému nárastu domácej konzumácie energie už nedokáže pokryť ani vlastnú spotrebu. Momentálny export surovej ropy z Bahrajnu je prakticky nulový. Momentálne tak v krajine prebieha prebudenie z pekného sna, kde boli koláče bez práce (a bolo ich veľa). Zleniveným obyvateľom sa samozrejme predstava, že by ich vreckové už nemalo pokryť vilu alebo nejaké to Ferrari, veľmi nepáčila a s príchodom arabskej jari bol Bahrajn jedinou krajinou v zálive, kde prebehli veľké protivládne demonštrácie.

Vážnosť situácie zvýraznil fakt, že väčšina obyvateľstva je šiítskeho vyznania (ktoré viac inklinuje k Iránu), zatiaľ čo vládnuca kráľovská dynastia je sunitská a preferuje tesné väzby so Saudskou Arábiou. Konflikt dospel až do fázy, keď krajinu musela na nejakú dobu obsadiť saudskoarabská armáda, aby situáciu upokojila. Aj dnes ešte stále vidieť známky napätia v krajine a niektoré štvrte sú plné čiernych (šiítskych) vlajok a protivládnych graffiti – týmto štvrtiam je lepšie sa pri návšteve Bahrajnu vyhnúť.

Dnes tak príklad Bahrajnu slúži ako strašiak pre všetky okolité arabské krajiny, ktoré si zvykli na prepych bez práce a príliv petrodolárov prakticky z ničoho. Každá z nich sa s problémom snaží vysporiadať inak – Saudská Arábia napríklad vsadila na pevnú ruku nad vlastným obyvateľstvom, Spojené arabské emiráty sa zasa snažia diverzifikovať svoju ekonomiku tak, aby nebola až tak veľmi závislá na ropnom priemysle.

Ropné dedičstvo a arabské Las Vegas

Aj napriek všetkým uvedeným negatívam, dajú sa v Bahrajne nájsť aj pozitívne stránky nedávneho ropného boomu. V prvom rade, Bahrajn je ešte stále veľmi bohatou krajinou a sídli tu množstvo nadnárodných firiem a finančných spoločností. Bahrajn má zo vsětkých krajín Zálivu najdlhšiu históriu ekonomickej spolupráce so “Západom” a veľmi dobré vojenské vzťahy s USA a preto si prešiel dlhším vývojom, než ostatné arabské krajiny v oblasti. Vďaka tomu je považovaný za najliberálnejšiu krajinu v Zálive a dokonca je jedinou krajinou spomedzi svojich susedov, kde nie je homosexualita nelegálnou.

Veľmi liberálny prístup krajine vyslúžil akýsi status Las Vegas v Zálive a mnoho Arabov z okolitých krajín (najmä zo Saudskej Arábie, ale i z Emirátov) sem chodí za víkendovou “zábavou” (áno, samozrejme väčšinou alkoholického a sexuálneho charakteru). A treba povedať, že nielen Arabov, ale i Arabiek – sami sme boli na letisku po prílete svedkami toho, ako ženy oblečené v nikáboch po prílete na letisko do Bahrajnu odbehli na toalety a vrátili sa oblečené tak, že by im to mohli závidieť i prvotriedne ruské šlapky. V Bahrajne majú ženy dokonca právo voliť – pričom stačí prejsť most do Saudskej Arábie a tam nemôžu ženy ani len šoférovať.

Al Areen Wildlife Park

Poďme sa ale konečne pozrieť, čo zaujímavé sa na ostrove nachádza. Prvou zastávkou je rezervácia Al Areen Wildlife Park. Al Areen je vlastne zoologická záhrada, kde nájdeme niekoľko typických bahrajnských živočíchov (a mnoho ďalších živočíchov, ktoré s Bahrajnom nemajú nič spoločné). Najväčšou atrakciou sú však rovnorožce arabské (zvané i oryx), ktoré sú národným zvieraťom Bahrajnu (a tiež Kataru). Oryxy sú vlastne gazely a niektoré druhy sa vyznačujú veľmi dlhými rohami a podľa niektorých teórií bola gazela oryx, ktorá stratila jeden roh, počiatkom mýtu o jednorožcoch. Rezervácia je pomerne rozsiahla, ale jazdí tu autobus, ktorý vás povozí a po najdôležitejších miestach v nej.

Strom života

Viac ako 90% povrchu Bahrajnu je pokrytých púšťou a tak krajina pôsobí na prvý pohľad veľmi nehostinne. Uprostred tejto vyschnutej zeme však nájdeme fenomén, ktorý patrí k najobľúbenejším bahrajnským symbolom – tzv. Strom života. Jedná sa o strom, ktorý stojí uprostred púšte a rastie tu už asi 400 rokov, pričom nie je známy zdroj vody, z ktorého čerpá živiny. Široko navôkol nenájdete žiadnu vegetáciu, takže Strom života pôsobí trochu ako nejaký prízrak vo vyprahnutej púšti. Miestni obyvatelia sem s obľubou chodia na výlety a prisudzujú mi akúsi nadprirodzenú silu.

Manáma

Hlavné mesto Bahrajnu je typickým predstaviteľom blízkovýchodnej metropoly, ktorá zázračne a rýchlo zbohatla a tak sa tu staré a ošarpané domčeky miešajú s modernou architektúrou a mrakodrapmi. Najobľúbenejšou ulicou medzi návštevníkmi Bahrajnu je Exhibition Avenue vo štvrti Hoora. Táto ulica býva večer (najmä cez víkendy, keď si sem chodia upustiť paru Saudi) zaprataná autami a ľudmi a celá štvrť sa považuje za centrum nočného života v krajine – nachádza sa tu najviac barov a reštaurácií. Najlepšie miesto pre ochutnávku tradičných blízkovýchodných pokrmov.

Morské pobrežie lemuje obľúbená promenáda Corniche, čo je ďalší typický aspekt blízkovýchodných prímorských miest. Na Corniche sa nachádzajú atrakcie, ako detské ihriská alebo delfinárium. Nájde sa tu aj menší prístav s loďmi a rybármi. Promenáda však typicky beží paralelne s širokou diaľnicou, takže prechádka po nej nemusí byť až tak príjemná.

Manáma je veľmi rôznorodé mesto, miestami pôsobí veľmi staro a špinavo, ale nájdu sa tu aj časti, ktoré sú naopak veľmi nové, moderné a sterilne čisté. Nachádza sa tu typická blízkovýchodná tržnica (souq), ale zároveň moderné komerčné centrum so sklenenými mrakodrapmi, vrátane jedného, ktorý sa pýši titulom prvého mrakodrapu so zabudovanými veternými turbínami, ktoré pokrývajú 10-15% elektrickej spotreby budovy.

Veľká mešita Al Fateh a Ježišovo kultúrne centrum

Neďaleko od promenády Corniche sa nachádza nábožensko-kultúrny areál, ktorý tvoria dve hlavné budovy. Al Fatehova veľká mešita a Ježišovo kultúrne centrum. Aby nedošlo k nedorozumeniu – názov tohto kultúrneho centra v angličtine je Isa Cultural Centre, pričom Isa je arabská verzia mena Ježiš. Kultúrne centrum však nie je pomenované po Ježišovi Nazaretskom, ale po bývalom vládcovi Bahrajnu, ktorý sa volal Isa ibn Salman Al Chalífa. Ježiš je uznávaný v moslimskom vierovyznaní ako jeden z prorokov (a dokonca uznávajú i nepoškvrnené počatie), takže sa s týmto menom v arabskom svete je možné stretnúť. Ježišovo kultúrne centrum slúži ako konferenčné centrum a sídlo Národnej knižnice.

Hneď vedľa neho sa nachádza Al Fatehova veľká mešita, pomenovaná po dobyvateľovi, ktorý si podmanil Bahrajn. Mešita bola postavená v roku 1988 a je jednou z najväčších mešít na svete – pojme naraz až 7 tisíc veriacich. Mešitu dal postaviť už spomínaný šejk Isa Al Chalífa. Použitý mramor pochádza z Talianska a teakové drevo z Indie, zatiaľ čo luster dodali Rakúšania. Mešita disponuje najväčšou sklolaminátovou kupolou na svete.

V mešite sú k dispozícii bezplatné prehliadky so sprievodcom v rôznych jazykoch. Je možné si prehliadnuť dvor i interiéry tejto mešity, ktoré sú kupodivu veľmi vkusne dekorované prastarou kúfickou kaligrafiou. Celkovo pôsobí dizajn mešity zvonku i zvnútra pomerne štýlovo a pekne, čo sa väčšinou v prípade mešít nedá povedať, vzhľadom k vysokej obľube gýču v arabských krajinách.

Pevnosť Arad

V Bahrajne sa nachádza niekoľko starších pevností. Jednou z najdôležitejších a najlepšie zachovaných je pevnosť Arad, ktorá leží neďaleko medzinárodného letiska. Pevnosť pochádza z 15. storočia a je postavená v typickom štýle moslimských pevností z tohto obdobia. Veľa sa však o histórii pevnosti ani o jej staviteľoch nevie.

Ako sa sem dostať?

Bahrajn je ostrovný štát a dostať sa sem štandardne len letecky. Existuje i spojenie mostom so Saudskou Arábiou, toto však slúži zrejme len lokálnym obyvateľom.

Medzinárodné letisko sa nachádza neďaleko hlavného mesta Manáma a od nás sa je možné sem dostať s jedným prestupom v Istanbule buď z Viedne alebo Prahy s tureckými nízkonákladovkami Pegasus, prípadne s prestupom v Dubaji s emirátskymi nízkonákladovkami FlyDubai. Samozrejme klasické aerolinky taktiež ponúkajú spojenie do Bahrajnu, vrátanie Emirates, Etihad, Turkish Airlines alebo Qatar Airways.

Kedy sem cestovať?

Pri ceste do Bahrajnu je dobré sa vyhnúť letnému obdobiu, kedy tu (ako aj v ostatných okolitých krajinách) panuje pekelné teplo. Odporúčam preto cesty najskôr v októbri (prípadne septembri) a najneskôr v máji.

Ako sa tu pohybovať?

V Bahrajne mate prakticky len dve možnosti – prenajať si auto alebo využívať taxíky. Taxíky sú pomerne drahé a je treba zjednávať cenu, prípadne donútiť šoféra zapnúť taxameter.

Požičanie auta je najlepším spôsobom, ako preskúmať krajinu. Cesty sú veľmi dobré a široké a pokiaľ sa vyhnete víkendu, kedy sem smeruje banda nadržaných Saudov šoférujúcich ako šialení, tak aj relatívne bezpečné. Benzín je na naše pomery veľmi lacný, ako aj prenájom auta.

Kde sa ubytovať?

Ubytovanie v Bahrajne nebude úplne najlacnejšou záležitosťou, ale nebýva problém ho zohnať, hotelov je k dispozícii dostatok.

Ubytovanie môžete nájsť napríklad na stránkach Booking.com alebo HotelsCombined.com.



Booking.com

Kde nájsť viac informácií?

Napríklad na stránke o Bahrajne.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné položky sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Hroch.sk

Najnovšie komentáre

Kategórie